Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6Cb/13/2020

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcov: 1/ T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, 2/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, 3/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., všetci právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s. r. o., so sídlom Okružná 1945/107, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ Pozemkové spoločenstvo urbárskeho majetku obce Rakúsy, so sídlom 059 76 Rakúsy, IČO: 17 148 936, 2/ AGROSTAV, stavebno- obchodné družstvo Poprad, so sídlom Nová 74, 058 01 Poprad- Veľká, IČO: 31 671 225 o určenie neplatnosti zmluvy o odplatnom postúpení práva na dobývanie nerastu štrkopieskov v k. ú. Rakúsy uzatvorenej podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ spolu so žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o odplatnom postúpení práva na dobývanie nerastu štrkopieskov v k. ú. J. uzatvorenej podľa podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa výkonu ťažby nerastu štrkopieskov na parcele KN C č. XXXX/XXX- trvalý trávny porast o výmere 10.000 m2 a časti parcely KN C č. XXXX/XXX- trvalý trávny porast o výmere 39.910 m2 v k. ú. obce J. až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci samej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že dňa 12.05.2019 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného 1/, na ktorom boli za členov výboru žalovaného 1/ okrem iného zvolení aj žalobcovia 1/, 2/ a 3/. Zároveň na tomto valnom zhromaždení pod bodom 6. uznesenia, valné zhromaždenie poverilo novozvolený výbor a jeho predsedu pokračovať vo vybavovaní povolenia na ťažbu štrkopieskov pre žalovaného 1/ s tým, že výbor rozhodne, akou formou sa bude pokračovať, či vo vlastnej réžii alebo cez firmy, ktoré predložia najvýhodnejšie ponuky. Tomuto valnému zhromaždeniu predchádzalo valné zhromaždenie žalovaného 1/ konané dňa 13.01.2019, na ktorom nedošlo k schváleniu zmluvy o odplatnom postúpení práva na dobývanie nerastu štrkopieskov v k. ú. J. so žalovaným 2/. Následne dňa 12.10.2019 sa konalo zasadnutie výboru žalovaného 1/, na ktorom bolo hlasované o návrhu na uzavretie zmluvy o odplatnom postúpení práva na dobývanie nerastu štrkopieskov v k. ú. J. medzi žalovaným 1/ a 2/ s výsledkom hlasovania: za návrh 4, proti 2 (žalobca 1/ a 2/) a zdržal sa 1 (žalobca 3/), a to aj napriek tomu, že ponuka žalovaného 2/ bola pre žalovaného 1/ najnevýhodnejšia (v porovnaní s ponukou firmy NOVOSTAV SL s. r. o. za odplatu vo výške 2,7 eur za m3 a firmy ŠTRKOTREND, s. r. o. za odplatu vo výške 5 eur za m3). Dňa 29.10.2019 došlo k podpísaniu zmluvy o odplatnom postúpení práva na dobývanie nerastu štrkopieskov v k. ú. J. so žalovaným 2/, napriek tomu, že zo stanov žalovaného 1/ vyplýva, že jedine zhromaždenie má právo v mene členov spoločenstva uzavrieť nájomnú zmluvu, ak z rozhodnutie spoluvlastníkov nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné. Z uznesenia zo dňa 12.05.019 nevyplýva, že zhromaždenia poverilo výbor podpísaním takejto alebo

obdobnej zmluvy. Uzatvorenie zmluvy s ťažobnou spoločnosťou je podľa tvrdenia žalobcov podmienené odsúhlasením valným zhromaždením žalovaného 1/, a preto zaslali predsedovi žalovaného 1/ žiadosť o zrušenie zmluvy o odplatnom postúpení práva na dobývanie nerastu štrkopieskov v k. ú. J.. Vzhľadom k tomu, že v čl. VII Doba využívania a výpovedne lehoty zmluvy o odplatnom postúpení práva na dobývanie nerastu štrkopieskov v k. ú. J. je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to s účinnosťou od vydania právoplatného rozhodnutia povolenia dobývania ložiska nevyhraneného nerastu štrkopieskov J. až do ukončenia platnosti tohto rozhodnutia s tým, že predpoklad začatia dobývania je máj- jún 2020, je na strane žalobcov dôvodná obava, aby žalovaný 2/ nezačal s ťažbou štrkopieskov v k. ú. J., a teda by mohlo dôjsť k ďalším nepredvídateľným následkom, ťažbe štrkopieskov z neplatnej zmluvy, navrhli, aby súd vydal neodkladné opatrenie.

3. Žalobcovia ako dôkazy označili a predložili stanovy žalovaného 1/, uznesenia valného zhromaždenia žalovaného 1/ zo dňa 12.05.2019, 13.01.2019 a 12.10.2019, zmluvu o odplatnom postúpení práva na dobývanie nerastu štrkopieskov v k. ú. J. uzavretú medzi žalovaným 1/ a 2/, písomné podanie zo dňa 03.12.2019 a zo dňa 29.12.2019, stanovisko dozornej rady členom výboru žalovaného 1/, cenové ponuky spoločností NOVOSTAV SL s. r. o. a ŠTRKOTREND, s. r. o.

4. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

12. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

14. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právny vzťahov.

15. Žalobca musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem, čiže musí osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalovaného. Relevantnosť právneho záujmu je dôležitá práve kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní medzi stranami nemôže brať do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. Z podaného návrhu vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ žiadajú súd o poskytnutie ochrany ich právam, resp. keďže sú v postavení členov výboru žalovaného 1/, žiadajú o poskytnutie ochrany práva žalovaného 1/, a to pred ďalším nepredvídateľný následkom, ktorý by mohol nastať z podľa nich neplatnej zmluvy, na základe ktorej by vykonával činnosť žalovaný 2/, preto je podľa nich potrebné uložiť žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa výkonu ťažby nerastu štrkopieskov na parcele KN C č. XXXX/XXX- trvalý trávny porast o výmere 10.000 m2 a časti parcely N C č. XXXX/XXX- trvalý trávny porast o výmere 39.910 m2 v k. ú. Obce J. až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s tým, že sa domnievajú, že zmluva uzatvorená medzi žalovanými je neplatná, nakoľko členovia výboru žalovaného 1/, ktorého sú členmi aj žalobcovia 1/ až 3/ a ktorí nehlasovali kladne za návrh na uzavretie zmluvy o odplatnom postúpení práva na dobývanie nerastu štrkopieskov v k. ú. J., nemali mandát na podpísanie akejkoľvek zmluvy. Práve týmto vzťahom a členstvom v orgáne žalovaného 1/ preukázali žalobcovia existenciu právneho vzťahu, t. j. vzťahu upraveného právom medzi stranami.

16. V podanom návrhu žalobcovia tvrdili, že neodkladné opatrenie navrhujú nariadiť s poukazom na článok VII. zmluvy o odplatnom postúpení práva na dobývanie nerastu štrkopieskov v k. ú. J. zo dňa 29.10.2019, podľa ktorého: „Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to s účinnosťou od vydania právoplatného rozhodnutia povolenia dobývania ložiska nevyhraneného nerastu štrkopieskov J. až do ukončenia platnosti tohto rozhodnutia. Predpoklad začatia dobývania je máj- jún 2020.“ Tvrdenia týkajúce sa začatia dobývania ani tvrdenia týkajúce sa ďalších nepredvídateľných následkov však žiadnym spôsobom neosvedčili, t. j. neosvedčili okolnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Povinnosťou súdu je v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy dôsledne vyhodnotiť či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

Napriek skutočnosti, že zákon neukladá navrhovateľovi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ním tvrdené skutočnosti dokázať, zákonnou povinnosťou je osvedčenie tvrdených skutočností, čo je síce nižšia úroveň než dokázanie, avšak napriek tomu žalobca musí poskytnúť súdu na svoje tvrdenia určité dôkazy, z ktorých vo vzájomnej súvislosti sa ním tvrdené skutočnosti musia javiť nanajvýš pravdepodobnými. Neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorý by mal byť zásadne použitý až a len vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ochrany. Žalobcovia však potrebu takéhoto výnimočného zásahu do práva žalovaného 2/ neodkladným opatrením neosvedčili, preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť. Žalobcovia neuviedli v návrhu skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi nimi a žalovaným 2/ práve nimi navrhovaným spôsobom, ktorým je súd viazaný a osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo v konečnom dôsledku bráni vyhoveniu návrhu.

18. Žalobcovia uvedením predpokladu začatia dobývania máj jún 2020 vychádzajúc len z článku VII. Zmluvy dostatočným spôsobom neosvedčili dôvodnosť podaného návrhu, jeho naliehavosť a nevyhnutnosť okamžitého zásahu zo strany súdu. Taktiež súdu z podaného návrhu nie je zrejmé osvedčenie ďalších nepredvídateľných následkov, keď zo samotného tvrdenia by malo byť zrejmé, že už k nejakým nepredvídateľným následkom došlo, súdu však nie je z podania žalobcov zrejmé, k akým.

19. Súd, povinný zachovávať nestrannosť a rovnosť strán nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní sám vyhľadávať dôkazy, ktoré majú predložiť žalobcovia, ani domýšľať si rozhodujúce skutočnosti, aby mohol vyhovieť návrhu. Keďže neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie, súd nemohol návrhu žalobcov vyhovieť.

20. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že žalobcovia neosvedčili podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t.j. neuviedli a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o uložení povinnosti žalovanému 2/. Je výlučne vecou žalobcov navrhujúcich nariadenie neodkladného opatrenia aby opísali rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená ( ) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ). Je tiež povinnosťou žalobcov, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložili dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu ( ). Povinnosťou súdu potom je len posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú osvedčené predloženými dôkazmi. Nie je povinnosťou súdu domýšľať, hádať a hľadať dôvody, aby mohol nárok priznať. Súdu preto neostávalo nič iné, len o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom rozsahu ho zamietnuť.

21. Súd poukazuje aj na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nič nebráni žalobcom podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( ). Nateraz ale podmienky na jeho nariadenie nie sú ničím osvedčené.

22. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa v spojení s , keď žalovaný 2/ bol v konaní úspešný, avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane- žalovanému 2/ žiadne trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Kežmarok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.