Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-37-2005.pdf
PDF · 152.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/37/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: T.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. ul. X/A, XXX XX Q. proti žalovanému OZETA NEO, a.s., so sídlom Dopravná 2098/9, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 329 843, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., so sídlom Banskobystrická 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 808 539 o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.225,56€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 3.225,56€ od 18.6.2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaný m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 81 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
IV. Štát m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 90,5%.
V. Štát m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 9,5%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodnou žalobou zo dňa 4.1.2005 domáhal zaplatenia sumy 11.756,96€ (354.190,-Sk ) s úrokom z omeškania 9% ročne od 27.11.2004 do zaplatenia, titulom náhrady za užívanie parc.č. XXXX/ X-časť X v k.ú. Skalica za obdobie od 27.2.2004 do 14.11.2004 , pričom z tejto sumy 6.638,79€ (200.000,- Sk) si uplatňoval titulom náhrady škody za právo prechodu a prejazdu cez túto parcelu. Dňa 25.11.2013 návrh rozšíril tak, že sa domáhal náhrady škody za užívanie parcely za obdobie od 15.11.2004 do 12.12.2007 bez úroku z omeškania v sume 20.915,14€ a v časti o zaplatenie za obdobie od 27.2.2004 do 14.11.2004 vo výške 4.869,80€ (146.707,60,-Sk) nájomné za užívanie pozemku a za právo prechodu a prejazdu 3.319,39€ ( 100.000,-Sk), spolu 8.189,19€ ( 246.707,54,-Sk). Dňa 27.11.2013 vzal návrh späť o zaplatenie 200.000,-Sk za právo prechodu a prejazdu ako aj ďalšiu jednorazovú náhradu za právo prechodu a prejazdu v sume 100.000,-Sk a dňa 11.3.2014 návrh rozšíril o úroky z omeškania 8,5% ročne zo sumy 20.915,14€ od 13.12.2007 do zaplatenia. Predmetom sporu sa po čiastočnom späťvzatí a úprave žalobného petitu stala náhrada za užívanie pozemku za čas od 27.2.2004 do 14.11.2004 v sume 4.869,80€ s úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy od 27.11.2004 do zaplatenia a náhrada škody za užívanie pozemku od 15.11.2004 do 12.12.2007 v sume 20.915,14€ s úrokom z omeškania 8,5% ročne z dlžnej sumy od 13.12.2007 do zaplatenia. Uviedol, že právny predchodca žalobcu I.. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P. 7, Q. sa žalobou zo dňa 4.1.2005 domáhal od žalovaného náhrady škody neplatením nájomného za užívanie pozemku parc.č. XXXX/X-časť 2, v k.ú. Skalica vo výške 100,-Sk/m2 za rok za výmeru 2.054 m2 od 28.2.2004 do doby, kým nebude nehnuteľnosť vyprataná a odovzdaná jej vlastníkovi a zaplatenia sumy 200.000,-Sk ako náhrady za právo prechodu
a prejazdu k stavbám na parc.č. XXXX/X-časť 2, v k.ú. Skalica neoprávnene zriadeným na cudzom pozemku bez povolenia vlastníka. Zároveň sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania bez bližšej špecifikácie vo výške 2-násobku diskontnej sadzby platnej v NBS platnej k prvému dňu omeškania s platením dlhu podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Zb. Uviedol, že Katastrálny úrad v Trnave v odvolacom konaní vydal rozhodnutie č. Xo 5/2004 dňa 27.2.2004, v ktorom zamietol odvolanie JUDr. Kataríny Ryšánkovej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu ( ďalej len „SKP“) OZETA odevné závody, a.s. Trenčín v konkurze a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Skalica č. X 56/03 zo dňa 12.12.2003 o oprave chyby zápisu dvojitého vlastníctva v katastrálnom operáte pre k.ú. Skalica v prospech oprávnenej vlastníčky uvedenej na LV č. XXXX v k.ú. Skalica. Vydaným rozhodnutím došlo k náprave protiprávneho stavu, ktorým bola nedotknuteľnosť vlastníctva a listami zo dňa 25.3.2004, 4.6.2004 a 14.11.2004 bol žalovaný vyzvaný na uzavretie odplatnej nájomnej zmluvy od 28.4.2004 vo výške 100,-Sk/1m2 za rok, spôsobenú protiprávnym užívaním parc.č. XXXX/1-časť 2 vo výmere 2.054 m2, v k.ú. Skalica. SKP úpadcu podala koncom roka 2003 návrh na vklad do katastra nehnuteľností Skalica pod č. V-2887/2003, na základe ktorého došlo k odplatnému prevodu majetku úpadcu na žalovaného, predmetom ktorého mala byť aj parc.č. XXXX/X-časť 2, v k.ú. Skalica a na toto konanie bolo ( v januári 2004) prerušené na podnet právneho predchodcu žalobcu. Dňa 5.5.2005 právny predchodca žalobcu vzniesol nárok na zaplatenie sumy 354.190,-Sk od žalovaného spolu s úrokom z omeškania od 27.11.2004 vo výške 2- násobku diskontnej sadzby platnej v NBS platnej k prvému dňu omeškania s platením dlhu podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Zb. Svoj nárok preukazoval predložením listinných dokladov a to : rozhodnutím Katastrálneho úradu v Trnave č. Xo 5/2004 zo dňa 27.2.2004, výpisom z LV č. XXXX v k.ú. Skalica z 27.9.2004, geometrickým plánom č. 242-142/2003 zo dňa 3.10.2003, výzvou F. B. na uzavretie nájomnej zmluvy z 25.3.2004 + 4.5.2004 s priloženým návrhom zmluvy, výzvou na úhradu náhrady škody I.. C. B. zo 14.11.2004, osvedčenie o dedičstve 1D 338/2004 po neb. F. B. , doplnením žaloby zo dňa 5.5.2005, uznesením 7K/75/02 o vyhlásení konkurzu na majetok OZETA odevné závody a.s. Trenčín s uznesením o ustanovení správcu konkurznej podstaty zo dňa 26.2.2003, rozsudkom Krajského súdu v Trnave 14S/26/2004-27 zo dňa 10.2.2005, výpisom z pozemkovej knihy z pkn vložky č. XXXX, výpisu z LV č. XXXX z 30.6.1997 a z 23.1.2003 a 24.3.2004 a z 27.9.2004 odpovede z Geodézie Bratislava, výpisu z LV č. XX v k.ú.Skalica, rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/2/2009-222 zo dňa 4.1.2011 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave 5Cbi/9/2006-314 zo dňa 13.5.2011. 2. Žalovaný uviedol, že užíval sporný pozemok na základe kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností č.4 uzatvorenej medzi OZETA odevné závody a.s. Trenčín v konkurze, zast. JUDr. Katarínou Ryšánkovou, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu a žalovaným 2/ . Správne konanie ohľadom vkladu vlastníckeho práva k spornému pozemku v prospech žalovaného bolo prerušené práve z dôvodu konania o opravu chyby v katastrálnom operáte iniciovaného právnym predchodcom žalobcu, ktorého výsledok je zrejmý zo zrušenia rozhodnutia Správy katastra Skalica a Katastrálneho úradu v Trnave Krajským súdom v Trnave sp.zn.14S/26/2004. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy bol sporný pozemok odovzdaný do užívania žalovaného dňa 1.11.2003 a žalovaný ho aj užíval. Žalovanému nebolo preukázané, že sporný pozemok bol vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu a preto poopieral nárok žalobcu na náhradu škody. Vo vyjadrení zo dňa 5.2.2014 žalovaný uviedol, že užíval len časť pozemkov vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu, ktoré sa nachádzali pod budovami, ktoré boli v rozhodnom období vo vlastníctve žalovaného, zapísané aktuálne na LV č. XXXXX v k.ú. Skalica. Na základe informácií I.. Q. B., ktorý v rozhodnom čase pôsobil v závode žalovaného Skalica žalovaný uviedol, že sa jednalo o budovy nachádzajúce sa v okrese Skalica, zapísané t.č. na LV č. XXXXX ako sklad horľavín -súp.č. XXX nachádzajúci sa na parc.č. XXX/XX, administratívna budova -súp.č. XXXX nachádzajúca sa na parc.č. XXX/XX a trafostanica - súp.č. XXXX nachádzajúca sa na parc.č. XXX/X a za účelom parkovania vozidiel žalovaný užíval spevnené plochy, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. Ostatné časti pozemkov , t.j. mimo pozemkov pod budovami a tými, ktoré tvoria spevnené plochy neboli žalovaným užívané ( jednalo sa o trávnaté plochy). Žalovaný užíval predmetné pozemky, resp. ich časti od mesiaca november 2003 až do 31.3.2007, kedy žalovaný ukončil v závode Skalica svoju výrobnú činnosť, čo žalovaný preukazoval zápisnicou z predstavenstva žalovaného č. 07/02/09 zo dňa 9.2.2007. K požiadavkám žalobcu žalovaný poprel, že by sa úmyselne obohacoval na úkor právneho predchodcu žalobcu a tvrdil, že bol v užívaní pozemkov dobromyseľný. JUDr. Katarína Ryšánková, správca konkurznej podstaty a JUDr. Ľuboš Novák -osobitný správca pred odbor speňažovania majetku a vymáhania pohľadávok úpadcu OZETA odevné závody a.s. Trenčín v konkurze so sídlom Veľkomoravská 9, Trenčín, IČO: 00 153 273 vyhlásili dňa 22.8.2003 na základe plánu speňažovania schváleného schôdzou konkurzných veriteľov dňa 24.2.2003 ( ďalej len „Plán speňaženia“) IV. kolo ponukového konania na predaj majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu OZETA odevné závody a.s. Trenčín v konkurze na predaj súboru majetku č.1 -majetok slúžiaci k výrobe
( pozemky, budovy a stavby ,stroje, prístroje, zariadenia, software, DHIM, DKP, zásoby potrebné k výrobe, osobnostná zložka, práva viažuce sa k prevádzke) prislúchajúci k jednotlivým prevádzkam úpadcu. Žalovaný vtedy podnikajúci ako spoločnosť s ručením obmedzeným pod obchodným menom MAXITEX, s.r.o. so sídlom Veľkomoravská 6, Trenčín v tejto súvislosti predložil dňa 5.9.2003 SKP ( správcovi konkurznej podstaty) úpadcu OZETA záväzný návrh, ktorým bol SKP úpadcu vyhodnotený v súlade s Plánom speňaženia a „Zásadami a postupom predaja majetku tvoriaceho konkurznú podstatu úpadcu OZETA, odevné závody, a.s. Veľkomoravská 9, Trenčín v ponukovom konaní vyhlásenom správcom konkurznej podstaty a osobitným správcom úpadcu“ ako víťazný návrh. Krajský súd v Bratislave svojím opatrením sp.zn. 7K 75/02 zo dňa 18.9.2003 schválil predaj súboru majetku č.1 žalovanému. Následne žalovaný uzatvoril s SKP úpadcu OZETA nasledovné kúpne zmluvy : a/ kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností č.1, ktorej predmetom je predaj nehnuteľného majetku úpadcu, ktorý sa nachádza v k.ú. Zlatovce, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol predmetom predaja v rámci súboru majetku č. 1; b/ kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností č. 2, ktorej predmetom je predaj nehnuteľného majetku úpadcu, ktorý sa nachádza v k.ú. Hlohovec, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol predmetom predaja v rámci súboru majetku č. 1; c/ kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností č.X , ktorej predmetom je predaj nehnuteľného majetku úpadcu, ktorý sa nachádza v k.ú. Nové Mesto nad Váhom, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol predmetom predaja v rámci súboru majetku č. 1; d/ kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností č. 4, ktorej predmetom je predaj nehnuteľného majetku úpadcu, ktorý sa nachádza v k.ú. Skalica, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol predmetom predaja v rámci súboru majetku č. 1 -kúpna zmluva o prevode dotknutých pozemkov; e/ kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností č. 5, ktorej predmetom je predaj nehnuteľného majetku úpadcu, ktorý sa nachádza v k.ú. Topoľčany, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol predmetom predaja v rámci súboru majetku č. 1; f/ kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností č. 6, ktorej predmetom je predaj nehnuteľného majetku úpadcu, ktorý sa nachádza v k.ú. Šafárikovo, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol predmetom predaja v rámci súboru majetku č. 1; g/ kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností č. 7, ktorej predmetom je predaj nehnuteľného majetku úpadcu, ktorý sa nachádza v k.ú. Zlatníky, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol predmetom predaja v rámci súboru majetku č. 1; h/ kúpnu zmluvu o predaji hnuteľných vecí , ktorej predmetom je predaj strojov, prístrojov , zariadení, DHIM a inventára, ktorý sa predával v rámci súboru majetku č. 1; i/ kúpnu zmluvu o predaji software, ktorej predmetom je predaj software, ktorý sa predával v rámci súboru majetku č. 1; j/ kúpnu zmluvu o predaji motorových vozidiel, ktorej predmetom predaja sú motorové vozidlá , ktoré sa predávali v rámci súboru majetku č.1; k/ kúpnu zmluvu o predaji zásob, ktorej predmetom je predaj zásob materiálu , nedokončenej výroby a polotovarov náhradných dielov, ktoré sa predávali v rámci súboru majetku č. 1;l/ zmluvu o prevode ochrannej známky OZETA, ktorá sa predávala v rámci súboru majetku č. 1; m/ zmluvu o prevode práv viažucich sa k prevádzke, ktoré sa predávali v rámci súboru majetku č. 1. Z tohto je zrejmé, že žalovaný kupoval od SKP úpadcu OZETA celý súbor majetku a pozemky, ktoré sú predmetom sporu tvorili len malú časť. Žalovaný poukázal na to, že predaj celého súboru majetku vrátane predaja sporných pozemkov schválil Krajský súd Bratislava a žalovaný na základe kúpnej zmluvy o prevode dotknutých pozemkov zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Aj keď právny predchodca žalobcu zasielal žalovanému výzvy na uzatvorenie nájomnej zmluvy, v tom čase bolo jeho právo nejasné a sporné, pretože sa v tejto súvislosti viedli správne a súdne konania. Tieto boli podľa informácií žalovaného komplikované a v nich sa posudzovala aj možnosť vydržania pozemkov úpadcom a preto až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod č.k. 2C/2/2009 ( ku ktorému došlo až v roku 2011) nebolo s istotou zrejmé, kto je ich vlastníkom. Ako vlastník pozemkov sa v rovnakom čase prezentoval tak správca konkurznej podstaty úpadcu ako aj právny predchodca žalobcu a žalovaný nie je /nebol kompetentný posudzovať komplikované vlastnícke vzťahy k predmetným pozemkom a ako spoločnosť podnikajúca v zmysle Obchodného zákonníka boli jej štatutárne orgány povinné posudzovať nároky právneho predchodcu žalobcu s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru žalovaného až do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Skalica sp.zn. 2C/2/2009 nebolo v súladné s odbornou starostlivosťou uzatvárať nájomnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ku ktorým bolo sporné vlastnícke právo. Žalovaný poukázal na ust. § 458 ods.2 Obchodného zákonníka, z ktorého je zrejmé, že s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Žalovaný mal za to, že konal dobromyseľne a nedobromyseľný začal byť až od momentu, kedy sa dozvedel o existencii právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Skalica pod sp.zn.2C/2/2009 ( žalovaný nebol stranou tohto sporu) a až odvtedy je povinný spolu s bezdôvodným obohatením vydať aj úžitky, t.j. úroky. Dôkazné bremeno podľa žalovaného o nedobromyseľnosti žalovaného je na žalobcovi. Požadovanú výšku náhrady považoval žalovaný za vysokú a ničím nezdôvodnenú. V ich prípade je žalovaný povinný vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie rovnajúce sa obvyklému nájmu a nie je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške určenej žalobcom na základe vlastného uváženia. Taktiež žalovaný zastával názor , že suma obvyklého nájomného v sebe zahŕňa aj právo prechodu a prejazdu, keďže tieto práva sú obvykle zahrnuté v cene nájmu. Poukázal tiež na skutočnosť , že na základe Dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve o prevode dotknutých pozemkov zo dňa 27.10.2006 došlo k zúženiu predmetu prevodu tak, že z neho boli odstránené sporné pozemky. Po odstránení predmetných sporných pozemkov došlo k alikvótnemu zníženiu kúpnej ceny z pôvodných 186.042,-Sk( 6.175,46€) na sumu 123.093,-Sk (4.085,93€)| t.j. hodnota pozemkov , ktorých vlastnícke právo bolo sporné predstavovala sumu 62.949,-Sk ( 2.089,52€). Už z tohto je zrejmý nepomer medzi trhovou hodnotou pozemkov, ktorá bola preukázateľne stanovená vo verejnom ponukovom konaní, ktoré bolo realizované v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a požadovanou výškou náhrady zo strany žalobcu a preto je potrebné určiť túto výšku znaleckým dokazovaním. Predložil kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností č.X -kópiu s Dodatkom č. 1 a 2, kópiu odovzdávacieho protokolu a LV č. XX v k.ú. Skalica z 10.11.2013 a zo dňa 26.9.2011, navrhoval na preukázanie skutočností, čo žalovaný v skutočnosti užíval výsluch svedka I.. Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX. 3. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného o jeho dobromyseľnosti a výpoveď navrhovaného svedka mal za nevierohodnú. Poukázal na to, že na parc.č. XXX/XX -zastavané plochy o výmere 59m2 v k.ú. Skalica sa nachádza montážna rampa, ktorá bola spolu s jej okolím využívaná na opravu, resp. prehliadku osobných a nákladných vozidiel; na pozemku súp.č. XXX/XX sa nachádza studňa s priemerom cca 3m vyložená betónovými skružami a táto sa nachádza v areáli žalovaného, ktorá slúži doteraz ako zdroj pre dodávku vody do rôznych objektov žalovaného. Pozemky vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu v celkovej výmere 2.054m2 sa nachádzajú vo vnútri areálu a neboli od pozemkov žalovaného nijako fyzicky oddelené a sú tam postavené stavby o čom svedčí geometrický plán č. 242-142 zo dňa 3.10.2003. Parc.č. XXX/XX -zastavané plochy o výmere 1.551m2 má spevnený povrch a slúžila ako otvorené nádvorie a ako priľahlá parcela bola v rôznych smeroch využívaná na prístup ku všetkým stavbám postaveným na pozemkoch žalobcu ale aj k ostatným výrobným halám v areáli a parcela bola žalovaným využívaná na parkovanie osobných ako aj nákladných motorových vozidiel a pod. Z trafostanice viedli cez parc.č. XXX/XX rôzne podzemné elektrické rozvody do jednotlivých objektov, zo studne viedli rozvody vody do kotolne a pod. Dispozičná poloha parc.č. XXX/XX vylučuje akékoľvek úvahy o tom, že by mohla byť využívaná len v obmedzenom rozsahu, čo sa snaží účelovo presadzovať žalovaný. Na pozemkoch žalobcu vo vnútri areálu sa nenachádzali žiadne trávnaté plochy. Výrobný areál v Skalici vrátane pozemkov žalobcu je z vonkajšej strany ohradený vysokým múrom z betónových prefabrikátov, ktorý bol majetkom žalovaného. Hlavný vchod a vjazd do areálu bol a je z ulice L. N. , kde je postavená vrátnica. Vstup a vjazd na svoje pozemky mal žalobca znemožnený a nemohol teda fakticky disponovať so svojimi pozemkami. Dňa 29.10.2003, kedy došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy č.X na predaj nehnuteľností, žalovanému, ktoré tvoria výrobný areál v k.ú. Skalica -predávajúca správkyňa konkurznej podstaty úpadcu OZETA odevné závody a.s. Trenčín v konkurze JUDr. Katarína Ryšánková mali vedomosť o dôkazoch svedčiacich o vlastníctve žalobcu, pretože tieto boli objektívne známe. Preto je dobromyseľnosť žalovaného pri ich užívaní vylúčená. Žalovaný pozemky užíval od 1.11.2003 - dokumentované odovzdávacím protokolom medzi JUDr. Ryšánkovou ( správkyňou konkurznej podstaty úpadcu a JUDr. Novákom ( osobitný správca pre speňažovanie majetku ) ako odovzdávajúci a preberajúci MAXITEX, s.r.o. Veľkomoravská 9, Trenčín IČO: 36 329 843 - po zmene obchodného mena dnešný žalovaný a koniec užívania je podľa žalobcu deň 13.12.2007 kedy bol areál v Skalici prevedený kúpnou zmluvou na ODEVA FASHION, s.r.o. so sídlom v Skalici a za toto obdobie ja žalovaný povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca tieto skutočnosti preukazoval kúpnou zmluvou č.X zo dňa 29.10.2003, odovzdávacím protokolom z 1.11.2003 a originálom výpisu z LV č. XX v k.ú. Skalica. 4. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2C/2/2009-222 zo dňa 4.1.2011 ( na návrh žalobcu I.. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., F. XX proti žalovanej JUDr. Katarína Ryšánková správkyňa konkurznej podstaty úpadcu OZETA odevné závody, a.s. Trenčín v konkurze , Veľkomoravská 9, Trenčín, IČO: 00 153 273 ) č.k. 2C/2/2009 -222 zo dňa 4.1.2011 súd určil, že vlastníkom nehnuteľností parc.č. XXX/X -zastavané plochy o výmere 93 m2, parc.č. XXX/XX-zastavané plochy o výmere 59 m2, parc.č. XXX/ XX-zastavané plochy o výmere 38 m2, parc.č. XXX/XX -zastavané plochy o výmere 1.551 m2 a parc.č. XXX/XX -zastavané plochy o výmere 313m2 sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a vzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného ( z dôvodu vydržania) bola zamietnutá. 5. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pôvodne vedených ako parc.č. XXXX/X v k.ú. Skalica o výmere 8257m2 v PKV č. XXXX titulom dedenia po manželke F. B. č.k. 1D/519/82-90 zo dňa 14.5.1984 ( ktorá ich zdedila po svojich rodičoch) , na základe čoho došlo k zápisu tejto parcely v celosti v jej prospech na LV č.
XXXX v k.ú. Skalica. Po smrti manželky zdedil tieto nehnuteľnosti v dedičskom konaní 1D 338/2004 zo dňa 29.6.2004 pôvodný žalobca. Z parc.č,. XXXX/X bol v roku 1985 na základe Geometrického plánu č. 243-256-055-84 zo dňa 12.5.1985 odčlenený oddiel 2 o výmere 2054m2, zlúčený do parc.č. XXX v k.ú. Skalica a zapísaný na LV č. X v prospech Čsl. Štátu a následne bola parc.č. XXX prevedená do vlastníctva OZETA odevné závody , a.s. Trenčín a zapísaná do LV č. XX ako novovytvorená C- KN parc.č. XXX/X -XXX/XX. Spoločnosť OZETA odevné závody, a.s. Trenčín nadobudla vlastnícke právo na základe jednostranného právneho úkonu zakladateľa -vložením nepeňažného vkladu. Úpadca nadobudol sporné nehnuteľnosti v roku 1990 a od roku 1990 bol zapísaný za ich vlastníka, viedol tento majetok v účtovníctve, odpisoval ho, uhrádzal príslušné dane z nehnuteľností a uvedené nehnuteľnosti boli užívané od vzniku OZETY ( 27.6.1990) ako národného štátneho podniku, nakoľko na uvedených pozemkoch bol výrobný areál úpadcu. Z rozsudku ďalej vyplýva, že Správa katastra Skalica rozhodnutím č..X 56/03 zo dňa 12.12.2003 v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu v Trnave č.k. Xo 5/2004 zo dňa 27.2.2004 rozhodla o oprave chyby v katastrálnom operáte tak, že opravila zápis na LV č. XX v k.ú. Skalica a podľa GP č. 242-142/2003 zmenila výmeru C-KN parciel parc.č. XXX/X -zastavaná plocha z pôvodnej výmery 13.962 m2 na novú výmeru 12. 411 m2, parc.č. XXX- zastavaná plocha z pôvodnej výmery 644 m2 na novú výmeru 331 m2; vykonala opravu doplnením C-KN parc.č. XXX/ XX -zastavaná plocha o výmere 4 m2 na LV č. XX a odpísala z tohto LV na LV č. XXXX v prospech F. B. parc.č. XXX/X -zastavaná plocha o výmere 93 m2, parc.č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 98 m2, parc.č. XXX/XX-zastavaná plocha o výmere 38 m2, parc.č. XXX/XX a spolu s novovytvorenými parc.č. XXX/XX- zastavaná plocha o výmere 1.551m2 a parc.č. XXX/XX- zastavaná plocha o výmere 313 m2. Súčasne opravila výmeru parc.č. XXXX/X z nesprávnej 8.257 m2 na správnu 6.203 m2. Dôvodom bolo konštatovanie, že do parc.č. XXX v k.ú. Skalica bola neoprávnene zapísaná aj časť parc.č. XXXX/X o výmere 2.054 m2, ktorá nebola vykúpená ani vyvlastnená. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.14S/26/2004-27 zo dňa 10.2.2005 obe rozhodnutia správy katastra zrušil s poukazom na to, že v rámci konania o chybe v katastrálnom operáte nie je možné riešiť vlastnícke spory. V konaní 2C/2/2009 vedenom pred Okresným súdom v Skalici ( právoplatnom dňa 1.2.2011) súd právoplatne rozhodol v prospech žalobcu, pretože tento uniesol dôkazné bremeno, že mu sporné nehnuteľnosti patria a žalovaný nepreukázal titul pre dobromyseľnú držbu a neuniesol dôkazné bremeno, že sporné nehnuteľnosti vydržal. 6. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Cbi/9/2006-314 zo dňa 13.5.2011 na návrh žalobcu I.. C. B. proti žalovanej JUDr. Katarína Ryšánková správkyňa konkurznej podstaty úpadcu OZETA odevné závody, a.s. Trenčín v konkurze , Veľkomoravská 9, Trenčín, IČO: 00 153 273 bolo rozhodnuté o vylúčení majetku konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Skalica a to parc.č. XXX/X -zastavané plochy o výmere 93 m2, parc.č. XXX/XX-zastavané plochy o výmere 59 m2, parc.č. XXX/XX-zastavané plochy o výmere 38 m2, parc.č. XXX/XX -zastavané plochy o výmere 1.551 mX a parc.č. XXX/XX -zastavané plochy o výmere 313m2, v súhrnnej výmere 2054m2. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2011. 7. Sú doplnil dokazovanie Správou z katastra nehnuteľností, ktorá zaslala kúpne zmluvy pod V XXXX/XX a V XX/XX o predaji nehnuteľností I.. C. B. ako aj nové LV č. XXXXX v k.ú. Skalica a zmluvu V XXXX/XXXX, ktorou žalovaný previedol majetok na nového nadobúdateľa a tento je aktuálne vedená na LV č. XXXXX v k.ú. Skalica. V žalovanom období bola vlastníkom nehnuteľností v LV č. XXXX v k.ú. Skalica F. B. a po jej smrti I.. C. B. a ich užívateľom žalovaný. Tiež pripojil spis Okresného súdu Skalica sp.zn. 2C/2/2009. 8. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 9. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 11. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 12. Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 13. Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 15. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 16. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. 17. Podľa § 517 ods.1 veta prvá , odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonáva Občiansky zákonník ( účinný do 31.12.2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 19. Súd sa najskôr zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaného. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby a to subjektívnu ( ods.1) a objektívnu ( ods.2) . Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj aj ďalší priebeh ich plynutia ako aj ich skončenie. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí uplynutím niektorej z dôb uvedených v Občianskom zákonníku ( subjektívna a objektívna premlčacia doba) a to aj v prípade, ak druhá z nich zostala zachovaná. Pre posúdenie , či je právo žalobcu premlčané je teda rozhodujúce, či bola žaloba podaná v priebehu subjektívnej premlčacej doby alebo až po jej uplynutí. Pre začiatok plynutia 2 -ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel ( bez ohľadu na to, či pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr) , že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia 3 -ročnej objektívnej premlčacej doby a to tak trojročnej ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. 20. Žaloba bola podaná na súd dňa 4.1.2005 s uplatnením zaplatenia sumy 11.756,96€ (354.190,-Sk ) s úrokom z omeškania 9% ročne od 27.11.2004 do zaplatenia, titulom náhrady za užívanie parc.č. XXXX/ X-časť 2 v k.ú. Skalica za obdobie od 27.2.2004 do 14.11.2004. Dňa 25.11.2013 návrh rozšíril tak, že sa domáhal náhrady škody za užívanie parcely za obdobie od 15.11.2004 do 12.12.2007 bez úroku z omeškania v sume 20.915,14€ a v časti o zaplatenie za obdobie od 27.2.2004 do 14.11.2004 vo výške 4.869,80€ (146.707,60,-Sk) nájomné za užívanie pozemku a za právo prechodu a prejazdu 3.319,39€ ( 100.000,-Sk), spolu 8.189,19€ ( 246.707,54,-Sk). Dňa 27.11.2013 vzal návrh späť o zaplatenie 200.000,-Sk za právo prechodu a prejazdu ako aj ďalšiu jednorazovú náhradu za právo prechodu a prejazdu v sume 100.000,-Sk a dňa 11.3.2014 návrh rozšíril o úroky z omeškania 8,5% ročne zo sumy 20.915,14€ od 13.12.2007 do zaplatenia. V konečnom dôsledku ( na prvom pojednávaní vo veci) žalobca svoj nárok formuloval ako vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo uzatvorenie nájomnej zmluvy nebolo stranami v konaní preukázané. 21. Z hľadiska plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby mohol žalobca uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia od podania žaloby ( 4.1.2005) 2-roky spätne, t.j. ku dňu 4.1.2003 a od rozšírenia návrhu ( 25.11.2013) 2 roky spätne teda od 25.11.2011. O tom, kto je vlastníkom parcely sa Ing. C. B. dozvedel dňom smrti poručiteľky -svojej manželky dňa 6.4.2004 a kto sa na úkor vlastníka bezdôvodne obohatil sa vedelo už 25.3.2004 ( výzva na uzavretie nájomnej zmluvy ) adresovaná žalovanému a nároky na zaplatenie nájomného boli vlastníci schopní vyčísliť bez akéhokoľvek dokladu. Žalobu bol žalobca takto schopný podať na súd už 7.4.2004 spolu s ďalšími dedičmi po neb. F. B.. Žalovaný namietol zo žalobcom uplatňovaného obdobia premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15.11.2004 do 12.12.2007 uplatneného až 25.11.2013 vrátane úroku z omeškania 8,5% ročne zo sumy 20.915,14€ od 13.12.2007 do zaplatenia uplatneného návrhom dňa 11.3.2014. Súd na vznesenú námietku premlčania musel prihliadnuť a za namietané obdobie nemohol žalobcovi premlčané právo priznať a v tejto časti musel žalobu zamietnuť, pretože žaloba bola rozšírená o nároky vznesené po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. 22. Predmetom sporu zostal nepremlčaný nárok - vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku za čas od 27.2.2004 do 14.11.2004 v sume 4.869,80€ s úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy od 27.11.2004 do zaplatenia.
23. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vlastníčkou pozemku pôvodnej parc.č. XXXX/X- časť 2, v k.ú. Skalica o výmere 2.054 m2, zapísané v katastrálnej mape ako C- KN parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 93m2, parc.č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 59m2, parc.č. XXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 38m2, parc.č. XXX/XX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 1551m2 a parc.č. XXX/XX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 313m2 v LV č. XXXX v k.ú. Skalica bola F. B., nar. XX.X.XXXX -manželka I.. C. B., ktorá zomrela dňa 6.4.2004, bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Dedičské konanie po nej sa skončilo osvedčením o dedičstve pred Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 1D 338/2004, okrem pôvodného žalobcu zanechala 2 deti a pôvodný žalobca sa stal výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností na základe dohody dedičov až dňom právoplatnosti konania o dedičstve, t.j. dňa 29.6.2004. 24. Žalovaný sa v danom prípade bezdôvodne obohatil tým, že v rámci konkurzného konania od úpadcu OZETA odevné závody a.s. Trenčín v konkurze kúpnou zmluvou č. X a odovzdávacím protokolom získal do užívania od 1.11.2003 nehnuteľný majetok - zastavaný prevádzanými stavbami, evidovaný v LV č. XXXX v k.ú. Skalica, ktorý nepatril úpadcovi, ale bol do 6.4.2004 vo vlastníctve manželky právneho predchodcu žalobcu F. B. a jej smrťou ho nadobudol prechodom práva právny predchodca žalobcu I.. C. B.. 25. Je nesporné, že výmera 2054m2, pôvodne vedená ako parc.č. XXXX/X v k.ú. Skalica o výmere 8257m2 v PKV č. XXXX bola vlastníctvom pôvodného žalobcu, titulom dedenia po F. B., ktorá ju zdedila pod č.k. 1D/519/82-90 zo dňa 14.5.1984. Z parc.č,. XXXX/X bol v roku 1985 na základe Geometrického plánu č. 243-256-055-84 zo dňa 12.5.1985 odčlenený oddiel 2 o výmere 2.054 m2, zlúčený do parc.č. XXX v k.ú. Skalica a zapísaný na LV č. X v prospech Čsl. Štátu a následne bola parc.č. XXX prevedená do vlastníctva OZETA odevné závody , a.s. Trenčín a zapísaná do LV č. XX ako novovytvorená C- KN parc.č. XXX/X -XXX/XX. Spoločnosť OZETA odevné závody, a.s. Trenčín nadobudla vlastnícke právo na základe jednostranného právneho úkonu zakladateľa -vložením nepeňažného vkladu. Úpadca nadobudol sporné nehnuteľnosti v roku 1990 a od roku 1990 bol zapísaný za ich vlastníka, viedol tento majetok v účtovníctve, odpisoval ho, uhrádzal príslušné dane z nehnuteľností a uvedené nehnuteľnosti boli užívané od vzniku OZETY ( 27.6.1990) ako národného štátneho podniku, nakoľko na uvedených pozemkoch bol výrobný areál úpadcu. Do parc.č. XXX v k.ú. Skalica bola neoprávnene zapísaná aj časť parc.č. XXXX/X o výmere 2.054 m2, ktorá nebola vykúpená ani vyvlastnená a v konaní 2C/2/2009 vedenom pred Okresným súdom v Skalici ( právoplatnom dňa 1.2.2011) súd právoplatne rozhodol v prospech žalobcu, F. B. , že táto je vlastníkom nehnuteľností parc.č. XXX/X -zastavané plochy o výmere 93m2, parc.č. XXX/XX-zastavané plochy o výmere 59m2, parc.č. XXX/XX-zastavané plochy o výmere 38m2, parc.č. XXX/XX -zastavané plochy o výmere 1551m2 a parc.č. XXX/XX -zastavané plochy o výmere 313m2 vo výmere 2054m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. Skalica. Je nesporné, že uvedené nehnuteľnosti tvorili areál OZETY odevné závody a.s. Trenčín, IČO: 00 153 273, ktorá sa dostala do konkurzu ( rozhodnutie KS Bratislava sp.zn. 7K 75/02) a v rámci speňažovania majetku boli predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2003 na predaj nehnuteľností č.X uzatvorenej medzi JUDr. Katarínou Ryšánkovou správkyňou konkurznej podstaty úpadcu OZETA odevné závody a.s. Trenčín v konkurze v prospech kupujúceho žalovaného, vtedy podnikajúceho pod obchodným menom MAXITEX, .s.r.o. Trenčín. Predmetom kúpy boli aj nehnuteľnosti v k.ú.Skalica, zapísané na LV č. XX ako: parc.č. XXX/ X o výmere 8160 m2, parc.č. XXX/X -zastavané plochy o výmere 94m2, parc.č. XXX/XX-zastavané plochy o výmere 62m2, parc.č. XXX/XX-zastavané plochy o výmere 38m2 a trafostanica súp.č. XXXX postavená na parc.č. XXX/X, montážna rampa súp.č. XXX na parc.č. XXX/XX a sklad horľavín súp.č. XXX postavený na parc.č. XXX/XX a studňa 7m. Uvedené nehnuteľnosti boli odovzdané preberajúcemu ( žalovanému) dňa 1.11.2003 ( článok V. kúpnej zmluvy) a odovzdávacieho protokolu z 1.11.2003. V bode 1 odovzdávacieho protokolu je zrejmé, že sa odovzdali všetky nehnuteľnosti okrem pozemku parc.č. XXX/X -zastavané plochy s výmerou 8.160m2, ktorý bol uvedený v kúpnej zmluve č.X ( čl. I bod 1. písm.a/) z dôvodu, že sa ku dňu podpisu protokolu už na LV č. XX nenachádzal, pretože Správa katastra Skalica rozhodnutím č. X 56/03 zo dňa 12.12.2003 v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu v Trnave č.k. Xo 5/2004 zo dňa 27.2.2004 rozhodla o oprave chyby v katastrálnom operáte tak, že opravila zápis na LV č. XX v k.ú. Skalica a podľa GP č. 242-142/2003 zmenila výmeru parc.č. XXX/X -zast. plocha z pôvodnej výmery 13962m2 na novú výmeru 12411m2, parc.č. XXX- zast. plocha z pôvodnej výmery 644m2 na novú výmeru 331m2; vykonala opravu doplnením C-KN parc.č. XXX/XX -zast. plocha o výmere 4m2 na LV č. XX a odpísala z tohto LV na LV č. XXXX v prospech F. B. parc.č. XXX/X -zast. plocha o výmere 93m2, parc.č. XXX/XX - zast. plocha o výmere 98m2, parc.č. XXX/XX-zast.plocha o výmere 38m2, parc.č. XXX/XX spolu s novovytvorenými parc.č. XXX/XX- zast.plocha o výmere 1551m2 a parc.č. XXX/XX-zast.plocha o výmere 313m2. Dodatkom č. 2 ku kúpnej zmluve č. X došlo v dôsledku súdneho sporu pod sp.zn. 5Cbi 9/2006 na KS Bratislava ( právoplatného dňa 24.5.2011) o vylúčení
veci z konkurznej podstaty a v dôsledku úpravy pôvodnej hranice pozemku XXXX/X v k.ú. Skalica GP č-242-142/2003 z 3.10.2003 a zastaveniu návrhu na vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy č. 4 pod V XXXX/.XX, bola dodatkom zo dňa 27.10.2006 z pôvodnej zmluvy znížená prevádzaná výmera pozemkov o tú časť, ktorá sa týkala súdneho sporu. 26. Podľa ustálenej judikatúry ( R 42/1974) v období medzi nadobudnutím dedičstva ( § 470 Obč. zákonníka) a potvrdením nadobudnutia dedičstva ( § 482 a § 483 Obč. zákonníka) sú z právnych úkonov týkajúcich sa vecí ( majetkových práv) patriacich do dedičstva oprávnení voči inými osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo dosiaľ neodmietli, spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel pritom vyjadruje mieru, akou sa dedičia navzájom podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa vecí ( majetkových práv) poručiteľa a v konaní, kde ide o tú vec ( majetkové právo) majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. V čase od 6.4.2004 ( úmrtia poručiteľky F. B.) do právoplatnosti konania o dedičstve po nej ( dňa 29.6.2004) boli oprávnení a povinní uplatňovať za toto obdobie nároky z vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania majetku poručiteľky všetci dedičia spoločne a nerozdielne. 27. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za majetok evidovaný v LV č. XXXX v k.ú. Skalica žalobou ( dňa 4.1.2005) si uplatnil vo svojom mene len právny predchodca žalobcu - I.. C. B. a to aj za obdobie od 27.2.2004 do 5.4.2004, hoci nebol na podanie takejto žaloby aktívne vecne legitimovaný. V čase od 27.2.2004 do 5.4.2004 bola aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne vlastníčka týchto nehnuteľností- manželka I.. C. B. a za obdobie od 27.2.2004 do 5.4.2004 teda nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodný pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie jeho právneho predchodcu na podanie žaloby, aj keď tento majetok poručiteľky po jej smrti zdedil. Za toto obdobie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby všetci jej dedičia a to spoločne a nerozdielne, pretože majetkové plnenie z majetku poručiteľky ( bezdôvodné obohatenie na jej úkor) je pohľadávkou, ktorá vznikla do jej smrti a patrí do dedičstva po nej. 28. Právny predchodca žalobcu I.. C. B. mal aktívnu vecnú legitimáciu vymáhať bezdôvodné obohatenie vo svojom mene od nadobudnutia vlastníckeho práva dedením a to za obdobie od smrti poručiteľky od 6.4.2004 do 14.11.2004 a ako jej vlastník nehnuteľností len za nepremlčané obdobie po jej smrti, uplatnené žalobou od 6.4.2004 do 14.11.2004 ( za 222 dní) vo výške 100,-Sk/m2 za rok pri výmere 2054m2; rok 2004 mal 366 dní a tomu zodpovedá vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške ( 100Sk/ m2 rok x 2.054 m2 výmera = 205.400-Sk za 366 dní, za 1 deň je to suma 561,20,-Sk x 222 dní ) spolu 124.586,4,Sk a to je po prepočte 4.135,52€. 29. V danom prípade žalovaný nesporne od 1.11.2003 do 27.10.2006 užíval ( zmena kúpnej zmluvy o zníženú prevádzanú výmeru pozemkov, ktorá sa týkala súdneho sporu na OS Skalica sp.zn. 2C/2/2009) parcely vo vlastníctve F. B. a po jej smrti 6.4.2004 vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. Sporná výmera tvorila dlhodobo súčasť areálu OZETY a je nesporné, že bola celá ohradená, o čom boli žalobcom predložené fotografie ( čl. 193-197 spisu + táto skutočnosť vyplýva aj zo spisu OS Skalica sp.zn. 2C/2/2009 a vyplýva to aj zo strany 8 posudku č. 80/2019 -strana 354 spisu) ) a preto žalobca ani jeho právni predchodcovia nemali možnosť svoj majetok užívať v zmysle § 123 Obč. zákonníka, pretože sa využíval na priemyselný výrobu ( vyplýva z ohliadky znalcom v znaleckom posudku č. 80/2019 pre účely stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia ) a to ani zčasti. Je nesporné, že časť pozemkov vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu bola zastavaná budovami, ktoré pripadli v rámci predaja žalovanému a v tomto období sa viedlo viacero konaní ohľadne zápisu vlastníckeho práva k parc.č. XXXX/X-časť 2, v k.ú. Skalica, pôvodne zapísanej na LV č. XX neskôr na LV č. XXXX na katastri pod sp.zn. X 56/03 a Xo5/2004, na súde v rámci správneho súdnictva na Krajskom súde v Trnave sp.zn. 14S/26/2014, o určenie vlastníckeho práva na OS Skalica sp.zn. 2C/2/2009 ako aj na KS Bratislava 5Cbi//9/2006 o vylúčenie tohto majetku z konkurznej podstaty), a na tú istú výmeru si uplatňovali vlastnícke nároky 2 subjekty; vlastníctvo na katastri bolo dlhodobo zapísané v prospech úpadcu, ktorý mal za to, že ho vydržal čo bolo právnymi predchodcom žalobcu spochybnené; existovalo duplicitné vlastníctvo, zápisy vlastníkov v katastri sa menili ( prebiehalo katastrálne konanie, potom správne konanie o nesprávnosti postupu katastra pri zmene vlastníkov bez rozhodnutia súdu, následne spor o určenie vlastníckeho práva) a toto všetko znemožňovalo žalobcovi -jeho právnym predchodcom v spornom žalovanom období reálne uplatňovať svoje majetkové práva, medzi ktoré nepochybne patrí ( okrem práva užívať) aj právo prenajať svoj majetok iným osobám. Z týchto dôvodov súd nepovažoval za potrebné vypočúvať svedkov na skutočnosti, aké konkrétne časti spornej pôvodnej parcely v areáli úpadcu užíval žalovaný v žalovanom období, pretože je nesporné, že žalobca, resp. ich právny predchodca ich užívať nemohol vôbec. Žalovaný nemohol byť dobromyseľný, že mu sporné parcely patria titulom kúpy, pretože vlastnícke právo u nehnuteľností sa nadobúda až vkladom do katastra ( § 132 ods.2 Obč. zákonníka) a katastrálne konanie o povolení vkladu bolo prerušené
pre spochybnenie vlastníckeho práva predchodcom žalobcu a z obsahu Odovzdávajúceho protokolu z 29.10.2013 ( č.l.83 spisu) vyplýva, že sa odovzdali všetky nehnuteľnosti, s výnimkou pozemku s parc.č. XXX/.X v k.ú. Skalica- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 8160m2, ktorý bol uvedený v čl. I bod 1. písm.a/ kúpnej zmluvy č. 4, pretože sa ku dňu podpisu nenachádzal na LV č. XX v k.ú. Skalica. 30. Preto súd priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania bez právneho dôvodu žalobcovi za celú výmeru 2.054m2 vyššie uvedených pozemkov, zapísaných v LV č. XXXX v k.ú. P. a to vo výške nájmu v mieste obvyklého v danom mieste a čase za obdobné pozemky vypočítanej súdnym znalcom I.. A. M. v znaleckom posudku č. XX/XXXX vo výške 2,589€/m2 za rok za 222 dní od 6.4.2004 do 14.11.2004 ( 5.317,81€ nájom za rok 2004 /366 x 222 dní) spolu 3.225,56€. 31. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že studňa, nachádzajúca sa na pozemku parc.č. XXX/XX patrila, resp. bola vybudovaná jeho právnymi predchodcami. Z jej popisu v bode 2. Posudku 2.1.1. č. 80/2019 na strane 6 je popisovaná ako kopaná studňa vystužená betónovými skružami priemeru 2000 mm, s hĺbkou 6,45m, daná do užívania v roku 1961, ide teda o vec spojenú so zemou pevným základom. Z ustálenej judikatúry ( napr. rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 6Co/78/2018 zo dňa 30.1.2019 ) vyplýva, že: „studňu možno považovať za stavbu a teda za samostatnú vec v občianskoprávnom zmysle, ak je výsledkom ľudskej stavebnej činnosti , ktorou bola vytvorená prevažne podzemná konštrukcia ohraničujúca smerom dovnútra priestor , ktorý má byť sčasti zaplnený vodou a sčasti slúžiť k jej čerpaniu. Studňa vytvorená z betónových skruží sa považuje za samostatnú nehnuteľnú stavbu a za príslušenstvo pozemku a môže byť i samostatným predmetom vlastníckych vzťahov. “ 32. V zmysle týchto záverov a podľa podpisu studne vykonanej súdnym znalcom je zrejmé, že studňa je samostatná nehnuteľná vec spojená so zemou pevným základom ( stavba). Žalobca ani jeho právni predchodcovia nepredložili žiaden doklad, na základe ktorého im predmetná studňa mala patriť/ patrí a táto nebola ani predmetom vlastníckeho sporu pred Okresným súdom Skalica sp.zn. 2C/2/2009. Z týchto dôvodov súd nepriznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie studne, keďže nepreukázal právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k studni. Žalobca okrem spochybňovania výšky bezdôvodného obohatenia a spôsobu jeho výpočtu znalcom nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sa porovnateľné nehnuteľnosti v danom mieste a čase prenajímali za ním tvrdenú sumu 100,- Sk/m2( 3,32€/1m2). Preto súd vychádzal z výpočtu bezdôvodného obohatenia, ktorý je stanovený peňažným ekvivalentom v podobe nájmu v mieste obvyklého za obdobné nehnuteľnosti prenajímané na danom mieste a čase ( v roku 2004) výlučne z výpočtu súdneho znalca, ktorý mal za riadne podložený. 33. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania, súd vyhodnotil za kvalifikovanú výzvu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia až podanú žalobu s jej doplnením, kde na výzvu súdu žalobca špecifikoval presnú sumu, ktorú žiadal od žalovaného uhradiť (aj keď z iného právneho titulu -náhrada škody) a táto bola žalovanému doručená dňa 17.6.2005. Predchádzajúce výzvy boli špecifikované ako „výzvy na uzavretie nájomnej zmluvy “ dňa 25.3.2004 na sumu 90,-Sk/1m2, dňa 4.5.2004 bez uvedenia výšky s predložením nájomnej zmluvy a výzvou zo dňa 14.11.2004 sa právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia náhrady škody 200.000,-Sk v lehote 10 dní od doručenia výzvy a nebolo preukázané, kedy bola táto výzva žalovanému doručená. Súd mal za to, že až dňom nasledujúcim po prevzatí žaloby, t.j. od 18.6.2005 bol žalovaný s vydaním bezdôvodného obohatenia v omeškaní a preto ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 6% ročne ( výška diskontnej sadzby NBS pri prvom dni omeškania bola 3%) zo sumy 3.225,56€ od 18.6.2005 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako nepodloženú zamietol. 34. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 35. Žalobca mal vo veci len čiastočný úspech. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. , v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca si uplatnil ku dňu vyhlásenia rozsudku na súde nárok ( spolu s vyčísleným úrokmi ) na zaplatenie vo výške 64.562,49€ a súd mu priznal 6.107,35€, čiže v 90,5% bol v spore neúspešný a v 9,5% úspešný. Pomer úspechu a neúspechu je 81% trov v prospech žalovaného ( 90,5- 9,5). 36. V konaní vznikli trovy štátu za vypracovaný znalecký posudok č. 80/2019 v zmysle uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/37/2005-429 zo dňa 20.11.2019 vo výške 351,03€ , ktoré neboli kryté preddavkami a platil ich štát z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. 37. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. 38. Podľa § 258 ods.1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
39. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný a štátu vznikli trovy konania spojené s vykonávaním dôkazov, súd rozhodol, že štát má právo na plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 ods.2 CSP a to podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore. Žalobca bol v konaní neúspešný vo výške 90,5% a žalovaný bol v 9,5 % úspešný, preto ich súd zaviazal v takejto výške podľa pomeru ich úspechu/neúspechu uhradiť trovy štátu. 42. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu a súd sa teda s uvedenou situáciou vysporiadal tak, že aplikujúc základné princípy čl.4 ods.2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov konania , ktoré mu reálne vznikli. Priznanie tohto nároku štátu si súd volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by sám bol zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít ( priznávajúcich v doterajšej praxi náhradu trov konania). Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v CSP súd aplikoval ust.§ 259 CSP, nakoľko trovy štátu vznikli v súvislosti s dokazovaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.