Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-131-2014.pdf
PDF · 99.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1Pr/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Sone Mihaľákovej a prísediacich Milana Eichlera a Dušana Pracka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 7. 2020 v Košiciach takto
rozhodol:
obžalovaný
G. I., nar. XX. 4. XXXX v L., bytom L., B. N. č. 4, súkromný podnikateľ
je vinný, že
ako konateľ spoločnosti W. s. r. o., ul. O. č. XX, N., IČO: XX XXX XXX podal na Daňový úrad Košice IV, ul. V. trieda č. 8, N. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2009, február 2009 a marec 2009, v ktorých si neoprávnene odpočítal DPH na vstupe z faktúr č. 18, 20, 22, 25, 24, 27, 29, 32, 36, 39, 41, 42, 44 za vyššie uvedené obdobia od dodávateľa spoločnosti T., aj keď predmetné zdaniteľné plnenie uvedené na predmetných faktúrach sa neuskutočnili, faktúry neboli vystavené spoločnosťou O & S s. r. o., pričom obchodný vzťah pre spoločnosť W. s.r.o. so spoločnosťou T. s. r. o., ku ktorému nedošlo, mal sprostredkovať mandatár V. X., čím takýmto spoločným konaním došlo k skráteniu dane v celkovej výške 43.282,27 EUR, teda
spoločným konaním v značnom rozsahu skrátili daň,
tým spáchal
zločin skrátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona
Za to mu ukladá:
Podľa § 276 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), § 39 ods. 1, § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaní v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h) Tr. zákona ako súčasť probačného dohľadu povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Dňa 31. 12. 2014 podal prokurátor obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku na obž. G. I. a obž. V. X..
Pre neprítomnosť obž. V. X. bol na neho dňa 23. 10. 2017 vydaný európsky zatýkací rozkaz. Dňa 4. 5. 2018 Vrchní soud v Prahe uznesením sp. zn. 14To 65/2018 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Prahe zo dňa 10. 4. 2018 sp. zn. Nt 14/2018, ktorým bolo rozhodnuté, že obž. V. X. bude odovzdaný na trestné stíhanie do Slovenskej republiky, pričom odovzdanie sa odkladá do doby skončenia vykonávaného trestu odňatia slobody na území Českej republiky v trvaní 6 rokov, ktorého koniec pripadá, ak nedôjde k zmene, na 13. 12. 2022. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 11. 2018 súd rozhodol podľa § 21 ods. 1 Tr. poriadku a vylúčil zo spoločného konania trestnú vec vedenú proti obž. V.mu X.ovi.
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obž. G. I., svedkov Ing. X. V., Ing. S. Z., R. G. (K.), B. W., F. N., B. N., V. W., W. B., V. B., Y. W., prečítaním výpovede zástupkyne poškodenej strany JUDr. M. Q. a oboznámením listinných dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania súd, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej nadväznosti nezávisle od toho, či dôkazy obstarali orgány činné v trestnom konaní, súd alebo niektorá procesná strana, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania prehlásil, že je nevinný, využil právo odoprieť výpoveď, preto bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi v prípravnom konaní. Obžalovaný sa bránil tým, že obchodné prípady, ktoré sú predmetom tohto konania, zabezpečoval jeho mandatár V. X. a má za to, že boli zrealizované. Asi po dvoch rokoch známosti s V.m X.om, ktorý mu povedal „o nejakých svojich skúsenostiach s podnikaním“, s ním uzatvoril mandátnu zmluvu, náplňou jeho práce bolo sprostredkovanie obchodov. V r. 2008 odkúpil po dohode s V.m X.om už zabehnutú spol. W., s.r.o., ktorá sa zaoberala hlavne reštauračnou činnosťou ale aj sprostredkovateľskou v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu. Stal sa jej konateľom, J. X. bol spoluručiteľom zaplatenia kúpnej ceny. Za rok 2009 spracovala účtovné doklady spoločnosti R. K., predchádzajúceho účtovníka vymenil, pretože nebol spoľahlivý. Účtovné doklady spoločnosti nemá, pretože v súvislosti s konkurzným konaním v r. 2009 ich musel odovzdať viacerým účtovníkom a právnikom. K spol. O & S, s.r.o. so sídlom M. O. č. XX, Z. uviedol, že o nej vie len z počutia od J. X., že vedia za hotovosť zohnať hocičo za výrazne nižšiu cenu. Obžalovanému boli vyšetrovateľom predložené k nahliadnutiu faktúry dodávateľa spol. O&S, s.r.o. za obdobie od januára do marca 2009 č. 18, 20, 22, 24, 25, 27, 29, 32, 36, 39, 41, 42 a 44, na ktorých potvrdil svoj podpis v kolónke „prevzal“. K tejto okolnosti uviedol, že tak urobil dodatočne po začatí daňovej kontroly, aby mal všetky „papiere“ v poriadku, pričom jeho podpisy tam ani nemuseli byť. Zopakoval, že tieto obchodné prípady riešil sám J. X., tovar bol následne dodaný ich odberateľom a to spol. J., s.r.o., M., s.r.o. a aj spol. W., s.r.o. Podľa jeho vedomostí boli obchody realizované v hotovosti, zarobené peniaze dával J. X. do ich prevádzky na O. ul. v N..
Zástupkyňa Daňového úradu Košice IV vypovedala, že u daňového subjektu W. s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola, jej výsledky sú obsiahnuté v protokole zo dňa 25. 1. 2010. Rozdiel na dani predstavuje 43 282,27 eur, ktorý napriek výzvam nebol daňovým subjektom uhradený.
Svedkyňa Ing. X. V. vykonávala predmetnú daňovú kontrolu na základe dožiadania daňového úradu z Bratislavy. Pre značný časový odstup sa už na jej priebeh nepamätala, preto boli prečítané zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania z r. 2011 a 2012, obsah ktorých následne ako správny potvrdila. Vypovedala, že ako kontrolórka Daňového úradu Košice IV vykonávala kontrolu na dani z pridanej hodnoty (DPH) u daňového subjektu W., s.r.o. za zdaňovacie obdobie január, február a marec 2009, ktorej výsledky sú uvedené v protokole zo dňa 25. 1. 2010. Bolo zistené, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane od daňového subjektu T., s.r.o., pričom táto spoločnosť faktúry nevystavila a vo svojom účtovníctve ich neviedla. Rozdiel na DPH bol vyčíslený vo výške 43 282,27 eur.
Svedkyňa Ing. Z. pracovala v r. 2009 ako daňová kontrolórka, na priebeh daňovej kontroly spol. W., s.r.o. sa už nepamätala, v súčasnosti je už na dôchodku. Zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania nebola na hlavnom pojednávaní prečítaná, pretože svedkyňa bola vypočutá v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia obžalovanému.
Svedkyňa R. G. (K.) vypovedala, že vykonáva od r. 2004 účtovnícke práce externou formou, jej spoločnosť F., s.r.o. má sídlo v Bratislave. Obžalovanému vykonávala ako živnostníkovi túto činnosť
asi jeden rok, chodil za ňou s dokladmi , niekedy ho sprevádzal J. X., a tak bola požiadaná, aby účtovala aj spol. W.. s.r.o. J. X.ovi ako fyzickej osobe účtovníctvo neviedla. Predstavil jej ho obžalovaný s tým, že má na starosti celý obchod a bude jej nosiť účtovné doklady, čo sa aj stalo. Spoločnosť nemala zamestnancov, po finančnej stránke na tom nebola najlepšie. Svedkyňa v prípravnom konaní k predloženým inkriminovaným faktúram jednoznačne uviedla, že jej ich predložil osobne J. X.. Predmetnú agendu spolu so zálohou účtovných dokladov odovzdala začiatkom r. 2011 obž. T. I..
Svedkyňa W. B. pracovala v žalovanom období ako externá účtovníčka spol. O & S, s.r.o., ktorá sa zaoberala nákupom textilného tovaru z Číny a jeho následným predajom. Spoločnosť mala čínskeho konateľa, ktorý nevedel po slovensky, platby boli realizované len hotovostnou formou do elektronickej pokladne. Svedkyňa jednoznačne uviedla, že faktúry, ktoré jej boli predložené v prípravnom konaní k nahliadnutiu sú z uvedeného dôvodu jednoznačne falošné.
Svedkyňa F. N. bola vlastníčkou spoločnosti W. s.r.o., ktorá vlastnila prevádzku baru na O. ul. v N.. V roku 2008 ju odpredala za 1 milión Sk, jednal s ňou V. X., až pri podpise zmluvy vyplynulo, že kupujúcim je obžalovaný. Časť kúpnej ceny bola zaplatená, o zvyšok kúpnej ceny sa súdila s obžalovaným asi 7 rokov.
Brat svedkyne, B. N., uviedol, že obžalovaného nepozná, keď sestra odpredala bar, pracoval v ňom ako prevádzkar, šéfoval mu V. X., asi po troch mesiacoch odišiel, pretože sa podstatne zmenila klientela baru. S X.om bol celkove asi 2-krát v kontakte.
Svedok V. B. získal zhruba 2-ročnú pracovnú príležitosť v bare prostredníctvom V. X., ktorý sa o obžalovanom zmienil, že je jeho partnerom. Obžalovaného nikdy nevidel, pracovnú zmluvu s ním mal uzavretú cez e-mail a scen. Na prevádzke sa robila denná uzávierka tržieb a zasielala sa na e-mail obžalovaného, ktorý poskytol X., on však preberal peniaze z tržieb, keď sa zhruba raz za mesiac dostavil na prevádzku.
Svedok Y. W. sa v bare O. H. zamestnal po dobu asi 7 mesiacov prostredníctvom V. B., ktorý riadil jeho prevádzku. Pracovnú zmluvu podpísal s V.m X.om, domnieval sa, že on je majiteľom spol. W. s.r.o., obžalovaným neprišiel vôbec do kontaktu. X. chodieval na prevádzku 3-4-krát do týždňa, tržbu odovzdával B..
Svedok V. W. vypovedal, že boli s obžalovaným spolužiaci na SOŠ technických a informatických služieb v L., po maturite asi pred 14 rokmi sa venovali spoločným IT projektom, založili si spol. F., s.r.o., ktorej spoločníkom už obžalovaný nie je asi 2 roky, pretože bol exekučne zablokovaný jeho obchodný podiel. Spoločnosť sa venovala webovým stránkam a aplikáciám, boli v nej rovnako aktívni. Boli roky, keď platili len daňovú licenciu, účtovníctvo im viedla p. K. (G.), zabezpečil ju obžalovaný. Žili spolu v Z. s prestávkami asi 4 roky, naposledy pred 4 rokmi. Počas ich spolužitia sa obžalovaný venoval veľkoobchodu, o čo konkrétnejšie išlo sa nezaujímal. K spol. W. s. r. o. mu obžalovaný povedal, že ju má s V.m X.om, s ktorým ho aj zoznámil, vlastnila bar v N.. Obžalovaný sa nezmieňoval, že by mal o X.ovi nejaké pochybnosti v súvislosti s činnosťou spol. W., s.r.o.
Svedok B. W. bol spoločníkom a konateľom v stavebnej firme J., s.r.o. a v reklamnej M., s.r.o. S X.om komunikoval, pôsobil ako schopný obchodník, využil jeho sprostredkovateľské služby. Spol. W., s.r.o. mu po dobu asi 3 mesiacov robila nejaké programátorské a grafické práce, prišiel do kontaktu aj s obžalovaným. Zo zápisnice o výsluchu svedka v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, pretože bola obšírnejšia, čo svedok zdôvodnil uplynutím času, vyplynulo, že obžalovaný mu na začiatku telefonicky potvrdil, že V. X. je oprávnený jednať za spol. W., s.r.o. K faktúram za obdobie január -marec 2009 č. 18, 20, 22, 24, 25, 27, 29, 32, 36, 39, 41, 42 a 44, ktoré mal predložené k nahliadnutiu, uviedol, že fakturované práce zodpovedajú činnosti, ktorú pre nich realizovala spol. W., s.r.o., úhrada prebehla v hotovosti.
Na čl. 154 spisu je zadokumentovaná mandátna zmluva zo dňa 6. 10. 2018, ktorou sa mandatár, V. X., zaväzuje pre mandanta, spol. W. s.r.o., v jeho mene a na jeho účet vykonávať činnosti definované v čl. III. zmluvy.
Na matričnom úrade Mestskej časti Praha 5 bol dňa 5. 9. 2012 overený podpis V. X., nar. XX. 6. XXXX, bytom N., nám. M. B. č. XX, že s firmou W. s. r. o. nemá nič spoločné, pracoval len ako jej obchodný zástupca.
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že svedkovia B. a W. boli zamestnaní v spol. W., s.r.o.
Spol. W., s.r.o. mala vedený bežný podnikateľský účet v Tatra banke, a.s., k účtu boli vydané platobné karty na meno B. N. a G. I.. Podpisové oprávnenie, aktívny prístup na využívanie dialógu a internet bankingu mal iba majiteľ účtu G. I.. K 31. 12. 2008 bol zostatok na účte 210,58 SKK (6,99 eur), k 1. 6. 2009 bol zostatok na účte 308,63 eur.
Protokol Daňového úradu Košice IV č. 698/320/4753/2010/Jas zo dňa 25. 1. 2010 obsahuje zistenia z daňovej kontroly daňového subjektu W. s.r.o. dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
- marec 2009.
Daňová kontrola bola začatá dňa 3. 8. 2009 na základe oznámenia zo dňa 23. 6. 2009.
Za mesiac január 2009 boli kontrolované dodávateľské faktúry č. 18, 20, 22, 25 s predmetom dodávky: grafické práce, reklamný banner, spracovanie poistných zmlúv, omietka, za mesiac február 2009 dodávateľské faktúry č. 24, 27, 29 s predmetom dodávky: grafické práce, spracovanie XML, lešenárske a zatepľovacie práce a za mesiac marec 2009 dodávateľské faktúry č. 32, 36, 39, 41, 42, 44 s predmetom dodávky: papier, lešenárske práce, prenájom lešenia, realizácia menoviek, pozvánok, reklamný banner, grafické práce, výroba stránky O., sk. Dodávateľské faktúry mala vystaviť spol. T.. Konateľovi spol. W. s.r.o. bolo do sídla spoločnosti doručené upovedomenie, že na Daňovom úrade Bratislava III sa dňa 7. 12. 2009 uskutoční ústne pojednávanie vo veci preverenia zdaniteľných obchodov spol. W., s.r.o. Za tento daňový subjekt sa na ústne pojednávanie nikto nedostavil. Konateľ spol. T., s.r.o. H. C. uviedol, že predmetné faktúry spoločnosť nevystavila, neeviduje ich vo svojom účtovníctve, činnosti uvedené na faktúrach nevykonáva, pečiatky a účtovný program na faktúrach sa nezhodujú s tými, ktoré používa spoločnosť. Uviedol, že spol. T., s .r .o. sa venuje veľkoobchodu s textilom. Obž. G. I. sa dňa 10. 8. 2009 zúčastnil ústneho pojednávania na Daňovom úrade Košice IV. K dodávateľským faktúram spol. O & S, s. r. o. tvrdil, že s majiteľom spoločnosti jednal osobne v jej kanceláriách na M. O. v Z., zakúpený tovar viezol osobne so známym na mot. vozidle zn. Ávia, ktoré bolo zapožičané do sídla spol. M., s.r.o., doklady o preprave nemá. So zástupcom uvedenej spol. s p. Zimmermanom jednal v súvislosti s dodávkou lešenia. K preukázaniu dodania grafických prác uviedol, že dôkazy má a predloží ich dodatočne. Záverečného prejednania protokolu o výsledkoch daňovej kontroly sa obžalovaný nezúčastnil, poveril tým W. J., ktorá s obsahom zápisnice súhlasila.
Daňový úrad Košice IV na základe vyššie uvedených zistení vydal dňa 5. 3. 2010 dodatočné platobné výmery dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu W., s.r.o. za zdaňovacie obdobie január, február a marec 2009 v celkovej výške 43 282,27 eur.
Na základe vyššie uvedeného súd mohol spoľahlivo uzavrieť, že sa žalovaný skutok stal, že ho spáchal obžalovaný po dohode s V.m X.om a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil po stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20,§ 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona. Obžalovaný konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, lebo vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Obžalovaný sa stal jediným spoločníkom a konateľom spol. W., s.r.o. dňa 11. 9. 2008, podľa svedectva jej bývalej majiteľky F. N. bol hlavným aktérom prevodu spoločnosti J. X., ktorému obžalovaný mandátnou zmluvou už po necelom mesiaci zveril výkon jej činností. Po začatí trestného stíhania sa obžalovaný bránil práve touto skutočnosťou. Listinné dôkazy zabezpečené v priebehu daňovej kontroly ho však usvedčujú, pretože počas ústneho pojednávania na daňovom úrade tvrdil, že osobne jednal s majiteľom spol. O & S, s.r.o. a osobne zabezpečoval aj prepravu tovaru. Obžalovaný vôbec nespochybňoval dodávky fakturovaných plnení a nedomáhal sa, ak by mal nejakú pochybnosť, aby k tomu podal na daňovom úrade vysvetlenie predovšetkým J. X.. Dnes preto neobstojí jeho obrana, že o spol. O & S, s.r.o. mal od neho len sprostredkované informácie. Podľa názoru súdu obžalovaný ako oficiálny majiteľ a konateľ spoločnosti svojim postojom počas daňovej kontroly najprv chránil J. X., ktorý túto trestnú
činnosť viedol a keď sa im vzťah rozpadol a dištancoval sa od nej, zvolil obranu, že vzhľadom na mandátnu zmluvu o ničom nevedel. Obžalovaný bol v tom čase asi 23 ročný, mal už skúsenosti s podnikaním a hoci bol vzhľadom na vekový rozdiel 15 rokov veľmi pravdepodobne pod jeho vplyvom, ako oficiálny konateľ novozaloženej spoločnosti musel byť uzrozumený s tým, že nesie zodpovednosť za všetko, čo činí J. X., inak by sa po zisteniach daňového úradu ihneď od neho dištancoval a argumentoval mandátnou zmluvou, čo však nestalo.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Súd prihliadal predovšetkým na okolnosti spáchania trestného činu, osobné pomery obžalovaného, možnosti jeho nápravy ako aj existenciu poľahčujúcej okolnosti, že nebol doteraz súdne trestaný. Z miesta bydliska je hodnotený len evidenčne, priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Prejednávaný trestný čin bol spáchaný pred viac ako 11 rokmi, okolnosti prípadu naznačujú, že obžalovaný mohol mať nižší podiel na jeho účasti a že vedome či nevedome poskytoval minimálne životne skúsenejšiemu spolupáchateľovi, ako oficiálny konateľ spoločnosti, do istej miery a do istej doby ochranný štít. Pretože sa za posledných 11 rokov jedná v konaní v mladom veku obž. G. I. o ojedinelé vybočenie z právnych noriem, ktoré má trestnoprávny postih, súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 4 rokov by bolo neprimerane prísne. Súd je toho názoru, že na jeho nápravu a ochranu spoločnosti postačuje trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním počas skúšobnej doby v trvaní 4 rokov a absolvovanie sociálneho alebo iného výchovného programu.
Rozdiel na dani z pridanej hodnoty v prejednávanej veci bol príslušným daňovým úradom dodatočne dorubený a je vedený vo výkaze daňových nedoplatkov, ktorý je exekučným titulom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.