Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-218-2018.pdf
PDF · 95.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/218/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobkyne: A. X., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XX, I., Z. I. XXXX XXth W. E., XXX XX S. R., Q., zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanej: K. K., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXX/XX, I., Z. S. K. I. A. XX, XX, XX, I., zastúpenej spoločnosťou advocatius s.r.o., so sídlom Palackého 12, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. októbra 2017, č.k. 19C/3/2017-91 v znení opravného uznesenia zo dňa 26.januára 2018 č.k. 19C/3/2017-119, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia žalovanej povinnosť verejne sa ospravedlniť žalobkyni za neoprávnené zásahy do jej práv na ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy 1000 eur, a priznal žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%. Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 2, ods. 4, § 7c ods.2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a podľa § 11, § 20 ods.1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zaoberal sa námietkou žalovanej spočívajúcou v nedostatku jej pasívnej legitimácie v tejto veci. Pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu v danej veci bola otázka vecnej legitimácie, konkrétne pasívnej legitimácie žalovanej rozhodujúcou otázkou. V danom prípade nie je možné sporné výroky žalovaného uvedené v Pozvánke na zhromaždenie vlastníkov bytov, konkrétne v Správach o činnosti za rok 2014 -2015 a Správe o stave spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 20014 -2015, vypracovaných orgánmi spoločenstva a podpísané predsedom SVB a členom rady SVB, považovať za vybočenie z činnosti právnickej osoby (spoločenstva vlastníkov bytov), teda za tzv. exces a za tohto stavu bolo potrebné s odkazom na analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyvodiť nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovanej vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyňou podanou žalobou na začatie konania. S poukazom na uvedené rozhodol tak, že návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol, vrátane požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnej žalobkyni. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancii na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené, z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok trpí inými vadami právnymi vadami. Napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v dostatočnej miere nevysporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli z jej strany počas celého konania pred súdom prvej inštancie produkované, namietané a majú podstatný význam pre zákonné rozhodnutie vo veci samej. Mal za to, že nie je žiaden právny dôvod na to, aby súd žalobu zamietol, keď žalovaný od samého začiatku nekonal v duchu dobrých mravov. Súd prvej inštancie bol voči nej na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. 10. 2007 na zaujatý a samotné dokazovanie smeroval výhradne voči jej osobe a nie v zmysle princípu kontradiktórnosti uvedeného v článku 6 základných princípov C.s.p. Súd prvej inštancie taktiež nepostupoval lege artis pri posudzovaní skutočnosti pasívnej legitimácie žalovanej. Žalovaná bola v žalobe označená správne a pasívna legitimácia bola v danom prípade daná, žalovaná bola v podanej žalobe špecifikovaná ako právnická osoba s uvedeným podstatných špecifikácií ako IČO, DIČ, sídlo a štatutárny zástupca. Nestotožnila sa s tvrdením súdu, že sporné výroky nie je možné považovať za vybočenie z činnosti právnickej osoby, teda za exces. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s jej návrhom na doplnenie dokazovania, v rámci ktorého navrhla doplniť dokazovanie o darovaciu zmluvu, ktorou nadobudla od svojich rodičov terasu do svojho vlastníctva. Uvedený návrh na doplnenie dokazovania súd zamietol, čím zamedzil riadnemu zisteniu skutkového stavu a spoliehal sa bez náležitej opatrnosti vierohodnosti zápisu na príslušnom liste vlastníctva. Z darovacej zmluvy zo dňa 6. 10. 2006 vyplýva skutočnosť, že terasa tvorí príslušenstvo bytu a nejde o spoločné časti bytového priestoru. Nestotožnila sa s tým, že terasa patrí medzi spoločné časti bytového priestoru. Pripojila správu o stave spoločných častiach zariadení domu podpísanú predsedom spoločenstva, v predmetnom listinnom dôkaze sa uvádza, že 6 bytov na najvyšších podlažiach ma ako príslušenstvo terasu. Z uvedeného vyplýva, že nejde o spoločné časti bytového domu, ale o riadne príslušenstvo bytu. Totožný záver vyplýva aj z vyúčtovania za rok 2009, ktoré pripojila taktiež v prílohe. V replike zotrvala na dôvodoch odvolania. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázala na to, že procesný postup súdu bol realizovaný v zákonom stanovenom rozsahu a medziach zákona. Žalobkyňou navrhované doplnenie dokazovania považovala za nadbytočné najmä z toho dôvodu, že predmetom tohto konania nie je určenie vecného práva k nehnuteľnosti, v ktorom konaní by žalobkyňou navrhované vykonanie dokazovania malo oporu, a tak konajúci súd na základe uvedených skutočností návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Je toho názoru, že absentuje základný procesný predpoklad existencie vecnej legitimácie účastníkov konania, z ktorého dôvodu sa súd nezaoberal v odvolaní namietanými skutočnosťami. S poukazom na uvedené navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V duplike zotrvala na svojom vyjadrení. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaného odvolacieho dôvodu, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci; v ktorej sa žalobkyňa domáhala ochrany pred neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv; sa súd prvej inštancie správne v prvom rade zaoberal dôvodnosťou žaloby z hľadiska posúdenia procesnej obrany žalovanej, ktorú postavila na tvrdení o nedostatku pasívnej legitimácie v konaní, a správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie skutočností významných z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia tejto námietky. Zo skutkového stavu ustáleného na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, že s poukazom na zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 182/1993 Z.z. nie je žalovaná pasívne vecne legitimovaná v konaní o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha priznania ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti. Súd prvej inštancie svoj záver aj náležite; v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p.; odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohla žalobkyňa náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jej právo na spravodlivý súdny proces, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jej predstavám a očakávaniam, a preto žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia, v dôsledku čoho malo byť porušené jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. 6. Odvolací súd zistil, že zo spisu nevyplýva ani žiadna okolnosť svedčiaca o tom, že by u vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne neboli dané dostatočné záruky objektívneho, nezaujatého a nestranného rozhodovania. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadny zákonom uznaný dôvod spochybňujúci nezaujatosť sudkyne súdu prvej inštancie. Pochybnosti žalobkyne o nezaujatosti sudcu vyvodzované z vedenia dokazovania na pojednávaní dňa 12.10.2017 nepovažoval odvolací súd za také, ktoré by mohli mať právnu relevanciu a je toho názoru, že sú skôr motivované tým, že nebolo rozhodnuté podľa subjektívnych predstáv žalobkyne; hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania, nepatrí strane a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Za dôvody pre vylúčenie sudcu totiž nemožno považovať okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní alebo v jeho rozhodovaní. Postup konajúcej zákonnej sudkyne nevykazoval znaky protizákonnosti či svojvôle na úkor práv a oprávnených záujmov žalobkyne, sudkyňa nepostupovala voči nej spôsobom prekračujúcim vecný a profesionálny rámec, alebo spôsobom naznačujúcim možnosť, že nemá k nej neutrálny vzťah. Žalobkyňa preto nedôvodne namieta, že došlo k porušeniu jej práva na prejednanie veci nestranným a nezaujatým súdom. 7. Na pojednávaní dňa 12.10.2017 súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania a neporušil ani rovnosť strán, keď žalobkyni poskytol rovnaký priestor v konaní navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadriť sa k dôkazom predkladaných protistranou. Porušenie zásady rovnosti nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súd prvej inštancie na dôkazy predložené žalobkyňou neprihliadol, pretože ich nepovažoval za významné pre konečné rozhodnutie v danej veci vzhľadom zistený nedostatok vecnej legitimácie. So zreteľom na uvedené možno zhrnúť, že postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého dospel ku konečnému verdiktu, zodpovedá kontradiktórnosti sporového konania, v rámci ktorého bolo za rovnakých procesných podmienok obom stranám umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou ich procesných práv navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Z práva na spravodlivý súdny proces pre žalobkyňu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, akceptoval relevantnosť ňou predkladaných dôkazov a námietok, preberal podstatu jej argumentácie a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. 8. V zmysle ust. § 133 ods. 1 C.s.p. bola žalobkyňa povinná v žalobe označiť strany sporu tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou, aby ju nebolo možné zameniť s niekým iným, a aby s ňou mohol súd konať. Ak žaloba neobsahuje označenie strany menom, priezvisko, adresou trvalého pobytu, príp. dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, teda všetky údaje potrebné k jej označeniu, alebo ak je žaloba v označení sporovej strany neurčitá a nezrozumiteľná, t.j. ak obsahuje také označenie, ktoré neumožňuje presnú identifikáciu strany, alebo ak je zjavný logický rozpor medzi jej označením v žalobe a inými údajmi, je súd povinný pokúsiť sa také vady odstrániť postupom podľa ust. § 128 a § 129 C.s.p. Ak je strana označená v žalobe úplne, presne, určite a zrozumiteľne, nie je vadou podania, ak takto označená strana nemá spôsobilosť byť stranou v konaní, v takomto prípade už ide o nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť. 9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaná tak, ako je v žalobe označená, nemá pasívnu vecnú legitimáciu, keďže nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, uloženia ktorej sa žalobkyňa domáha v konaní o ochranu osobnosti. Žalovaná bola v podanej žalobe nezameniteľne označená svojím menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a namiesto jej identifikácie dátumom narodenia bola bližšie identifikovaná funkciou predsedu S. K. I. A.F. XX,XX,XX, S. S. I., A. XX, U.: XXXXXXXX, B.: XXXXXXXXXX. Je nepochybné, že takto označená žalovaná strana má právnu subjektivitu a jej označenie v žalobe je vyčerpávajúce, teda úplné, presné, určité a zrozumiteľné tak, že ho nebolo možné zameniť s iným subjektom a v konaní tak nevznikli pochybnosti o tom, kto má vystupovať na strane žalovaného; preto takéto riadne označenie žalovaného si nevyžadovalo odstránenie vady v jeho označení doplnením alebo opravou podania postupom podľa ust. § 129 C.s.p. 10. Žalobkyňa nedôvodne namieta v podanom odvolaní, že žalovaná je v podanej žalobe špecifikovaná ako právnická osoba. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa označila žalovanú spôsobom, že o jej existencii, resp. právnej subjektivite; nevznikli žiadne pochybnosti, a skutočnosť, že takto označená žalovaná nemala hmotnoprávnu vecnú legitimáciu, nebola vadou žaloby v označení žalovanej, ale nedostatkom vecnej legitimácie v konaní, ktorú nebolo možné odstrániť postupom podľa § 129 C.s.p.
11. Obsah odvolania žalobkyne tak nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie o chýbajúcej pasívnej legitimácii, z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia. 12. Nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1, písm.g/ C.s.p. za splnenia podmienok podľa ust. § 366 C.s.p., za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia vo veci samej a v ich dôsledku súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemôže obstáť. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola na pojednávaní dňa 12.10.2017 riadne poučená uplatniť podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvej inštancie končí a uviedla, že si neuplatňuje žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňou v odvolaní predložené dôkazy (darovacia zmluva, správa o stave spoločných častí a zariadení domu, vyúčtovanie za rok 2009) sú novými dôkazmi, ktoré ňou neboli; napriek poučeniu o zákonnej koncentrácii; riadne a včas uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a za stavu, keď žalobkyňa ani neuviedla žiaden z predpokladov ich prípustnosti v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p., nie sú spôsobilé založiť odvolací dôvod podľa § 365 ods.1, písm. g/ C.s.p. Odvolací súd preto nemohol na tieto oneskorene predložené listinné dôkazy prihliadnuť a v odvolacom konaní preto vychádzal zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie na základe tých vykonaných dôkazov, ktoré boli stranami navrhnuté riadne a včas. 14. Pokiaľ bola žalobkyňa riadne poučená o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a v prvoinštančnom konaní dôkazy riadne (označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti) a včas (do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie) nepredložila ani neoznačila, nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal ďalšie dôkazy. 15. S ohľadom na uvedené možno spoľahlivo uzavrieť, že pokiaľ v danom prípade žaloba žalobkyne smerovala proti žalovanej, ktorá ako predseda S. K. I. A.F. XX,XX,XX nebola subjektom zodpovedným za zásah do osobnostných práv žalobkyne tak ako to správne súd prvej inštancie vyvodil z analogickej aplikácie ust. § 420 ods. 2 Obč. zák., bolo potrebné pre nedostatok pasívnej hmotnoprávnej legitimácie na strane žalovanej žalobu, bez potreby jej ďalšieho vecného prejednania, ako nedôvodnú zamietnuť. 16. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní za dôvodné, a za stavu, keď súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie, ktoré by malo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej , ktorá mala v tomto odvolacom konaní úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).