Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/84/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore navrhovateľky T.. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. V. XXXX/XX, U. B. P., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou - JUDr. Iveta Fabianová so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves proti odporcovi W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. V. XXXX/XX, U. B. P. o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 06.05.2020 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 06.05.2020 č.k. -18.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 06.05.2020 č.k. -18 návrh navrhovateľky na nariadenie odkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a stranám náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala, ktorým by súd neodkladným opatrením uložil W. J. povinnosť navrhovateľku nekontaktovať, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a tiež povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. 2. Vec právne posúdil podľa - 3, , , , , , ,, . Vychádzal z úvahy, že pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Neodkladné opatrenie je totiž opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinnú osobu sporu obmedzovať len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. 3. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti odporcovi s navrhovateľkou sa písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou a inými prostriedkami nekontaktovať, súd po oboznámení sa s obsahom predloženého návrhu, ako aj s obsahom predložených listinných dôkazov, podporne aj s výsledkom lustrácie v registri priestupkov a uznesením č. dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky v tejto časti nemožno vyhovieť. Z navrhovateľkou predložených listín síce vyplynulo, že na manžela podala orgánom činným v trestnom konaní jedno trestné oznámenie a to dňa 17.4.2020, avšak samotné podanie trestného oznámenia nie je postačujúce pre prijatie záveru osvedčenia tvrdenia navrhovateľky o nevhodnom správaní sa odporcu voči nej. Tiež z navrhovateľkou predloženého úradného záznamu nevyplýva, že by sa odporca dopustil vo vzťahu ku nej nejakého protispoločenského alebo trestného konania, že by sa navrhovateľke vyhrážal, alebo jej nadával, čo nepotvrdil ani syn navrhovateľky, preto bola vec vybavená len úradným záznamom. Tiež z lustrácie vykonanej súdom vyplynulo, že odporca nemá žiadny záznam o priestupku spáchanom vo vzťahu k navrhovateľke a z vyjadrenia ošetrujúceho lekára navrhovateľky vyplynulo, že práve navrhovateľka, je osobou vo vzťahu ku odporcovi paranoidnou.

4. Navrhovateľka sa tiež domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, pretože robí na ňu nátlak, čo sa odráža na jej psychike. Nepredložila však súdu žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenia o strese, strachu, ktorým v dôsledku správania sa odporcu trpí, preukazovali. Súd mal za to, že z tvrdení navrhovateľky nemôže ustáliť, že skutočnosti, ktoré udáva sú takej intenzity ( že je ohrozený jej život, telesná, duševná integrita, bezpečnosť), aby súd mohol uložiť odporcovi navrhované opatrenie, tobôž ak povinnosť nepribližovania sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov je bez výnimky, čím by sa zamedzilo napr. konaniu pred súdom, alebo orgánmi činnými v trestnom konaní, kde prítomnosť oboch strán sporu je nutná. Tvrdenie syna navrhovateľky tiež podľa súdu nemajú takú výpovednú hodnotu, aby súd mohol vydať neodkladné opatrenie v rozsahu akom ho navrhovateľka požaduje. I keď súd nemal pochybností o konfliktoch medzi navrhovateľkou a odporcom ohľadom majetku, ktorého vrátenia sa odporca od navrhovateľky domáha, posúdiac všetky v tomto štádiu konania dostupné dôkazy, a to tak jednotlivo ako vo vzájomných súvislostiach, uzavrel, že navrhovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčila naplnenie podmienky uvedené v .

5. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľky podľa zamietol, avšak poukázal na to, že v prípade zmien v skutkových okolnostiach významných pre rozhodnutie, právoplatné zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je prekážkou rozhodnutej veci, a teda je možné podať nový návrh s uvedením nových skutkových okolností.

6. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s s poukazom na to, že úspešný bol v konaní odporca, avšak preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli.

7. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa , a navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu zo dňa 28.04.2020. Má za to, že dostatočne osvedčila, že ju odporca neustále kontaktuje a telefonuje jej, podala na odporcu trestné oznámenie, pričom vec je iba na začiatku riešenia. Nemá iný dôkaz o prenasledovaní zo strany odporcu. Je to nepríjemné a spôsobuje jej to zhoršenie duševného zdravia. To, že sa v zúfalstve opila a chcela spáchať samovraždu, svedčí iba o tom, že už nezvládala tlak, ktorý na ňu odporca vyvíja. Odporca zneužil jej stav, keď si šla spať a zavolal políciu a záchranku, aj preto sa domáha, aby sa ku nej nemohol priblížiť. Odsťahovala sa na chatu, ale ani tam nemá pokoj. Napriek tomu, že odporca nemá záznam o priestupkoch, tak je to práve on, ktorý jej znepríjemňuje život a dostáva ju do stavu depresií. Navrhovateľka správanie odporcu považuje za tlak na jej osobu, jeho vypisovanie sms (že príde na chatu kvôli priesadám, kvôli kvetom a inému, a že sa dohodnú) jej spôsobuje útrapy. Jeho slová o tom, že sa dohodnú, považuje za sústredený a systematický tlak na to, aby mu vrátila byt. Bojí sa, že ju pripraví aj o chatu a ona nebude mať kde bývať.

8. K podanému odvolaniu pripojila správu o absolvovaní psychiatrickej kontroly dňa 20.05.2020, z ktorej vyplýva subjektívne: „má obavy o svoj život, o budúcnosť, čo s ňou bude ďalej, tiež má obavy, že manžel ju prenasleduje, pritom ona má zákaz vstupu do bytu, nakoľko ju manžel predtým udal, že ho chcela zabiť, taktiež má zákaz priblíženia k nemu, on ju prenasleduje, býva na chate, vyvoláva aj susedom, informuje sa o nej ......., veľakrát jej telefonuje, posiela jej sms-ky s tým, že príde aj o chatu a nebude mať kde bývať, to spôsobuje jej zlú náladu a depresie, bojí sa byť aj v blízkosti neho, nakoľko môže volať políciu.“. Zároveň pripojila správy osvedčujúce komunikáciu s W. J., z ktorej vyplývajú zmeškané hovory a videočety, ako aj niektoré správy s odporcom. Následne navrhovateľka pripojila zápisnice o výsluchu svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnej veci nebezpečného vyhrážania obvinenej T. .Q.I. J..

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané včas oprávnenou osobou proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

11. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

16. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,

17. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa ust. veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré smeruje k neodkladnej úprave pomerov strán sporu, je vždy osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Obe tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie nielen jednotlivo, ale tiež v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení súčasne vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo strany sporu bolo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či sa v jeho dôsledku nevytvorí nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu bude primeraný.

21. Súd prvej inštancie dospel v preskúmavanom prípade k správnemu záveru, že neboli splnené vyššie uvedené zákonné predpoklady na to, aby bolo možné navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovieť. Navrhovateľka neosvedčila danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

22. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého uznesenia a ani pripojené listinné dôkazy nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o jej návrhu. 23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil v zmysle .

24. V súlade s ust. odvolací súd rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov a úspešnému odporcovi žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (, ).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).