Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: U. Z., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť U. H. Y., bez cestovného dokladu, toho času miesto pobytu Ú. V.Z. G. V. D. W., O. XX, W., zastúpený Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 28.04.2020, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS.: MU-DS-6-9/2020-Ž zo dňa 03.03.2020, takto

rozhodol:

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 28.04.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS.: MU-DS-6-9/2020-Ž zo dňa 03.03.2020 a náhrady trov tohto konania. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasil v celom rozsahu a mal za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

2. Dňa 13.02.2020 v priestoroch Ú. V. G. V. D. B. W. (ďalej „Ú. W.“) žalobca podal vyhlásenie, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“) z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. Dňa 17.04.2020 na osobnom stretnutí so svojim zástupcom uviedol, že bol dvakrát zaistený v Srbsku a predložil fotokópiu dokladu, ktorý má preukazovať jeho pobyt v Srbsku. Na tomto stretnutí zároveň uviedol, že originál dokladu, respektíve potvrdenia, nemá, ale dodatočne ho zabezpečí. Mal za to, že z daného vyplýva, že po tom, ako požiadal o udelenie azylu v Bulharsku, sa istý čas zdržiaval mimo územia členských štátov na území Srbska.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca následne požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na jeho vyhlásenie zo dňa 13.02.2020 a na žalobcom tvrdené skutočnosti, ako aj s poukazom na ustanovenie Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 mal žalobca za to, že by sa na neho mal vzťahovať postup podľa článku 19 ods. 2 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a nie postup podľa článku 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia, t. j. podľa žalobcu by jeho vyhlásenie zo dňa 13.02.2020 malo byť považované za novú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky s tým, že Slovenská republika už je príslušná na preskúmanie tejto žiadosti o azyl, ako príslušný členský štát podľa nových kritérií. Predošlé kritériá na určenie zodpovedného členského štátu totiž zanikli opustením územia členských štátov žalobcom.

4. Žalovaný rozhodnutím ČAS.: MU-DS-6-9/2020-Ž zo dňa 03.03.2020 v konaní podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) podľa zamietol žalobcovi žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú s tým, že určil, že podľa ZoA je v prípade cudzinca príslušná na konanie o udelenie azylu Bulharská republika. V súlade s článkom 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej „Dublinské nariadenie III“) sa odovzdanie cudzinca do Bulharska uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s článkom 29 ods. 2 Dublinského nariadenia III táto lehota môže byť predĺžená najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac na 18 mesiacov, ak je žiadateľ o udelenie azylu na úteku.

5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že cudzinec po nelegálnom príchode na územie SR bol dňa 21.01.2020 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava - Rusovce, pričom preverením daktyloskopických odtlačkov prstov cudzinca podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26.06.2013 o zriadení systému EURODAC, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovania práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme EURODAC na účely presadzovania práva a o zmene Nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémoch v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej „Nariadenie č. 603/2013“) bola zistená zhoda. Centrálnou jednotkou bol zaslaný kladný výsledok z dôvodu, že menovaný dňa 17.07.2019 požiadal o udelenie azylu na území Bulharskej republiky.

6. V súlade s Kapitolou I, článkom 2 Vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30.01.2014, ktorým sa mení Nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia (EÚ) č. 604/2013, bolo v prípade menovaného dňa 04.02.2020 zaslané dožiadanie o prijatie späť partnerskému úradu Bulharskej republiky. Žiadosť o prijatie späť menovaného bola Bulharskej republike zaslaná podľa článku 18 ods. 1 písm. b) a zároveň v súlade s článkom 28 Dublinského nariadenia III, podľa ktorého ak členský štát, v ktorom osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) podala novú žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje sa za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal späť túto osobu.

7. Dňa 10.02.2020 Bulharsko písomne zamietlo prijatie späť menovaného z dôvodu nekompletného záznamu z databázy EURODAC a preto bolo dňa 13.02.2020 zaslané Bulharskej republike odvolanie. Dňa 13.02.2020 menovaný v priestoroch Ú. W. podal vyhlásenie, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. V pohovore dňa 18.02.2020 uviedol, že U. opustil približne pred rokom a pol, následne cestoval cez H., I., F., Q., O., W., Q. U. W., pričom na území Slovenska bol zadržaný. Jeho cieľovou krajinou bolo Taliansko.

8. Dňa 21.02.2020 Bulharská republika písomne akceptovala prijatie späť menovaného podľa článku 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia III a zároveň v súlade s článkom 4 Nariadenia komisie, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie, t. z. že žiadosť menovaného bola zamietnutá a menovaný podal žiadosť v inom členskom štáte alebo sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt. Dodal, že Dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia posúdilo informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Bulharsku a možnú existenciu rizika, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. Zo samotnej preambuly Dublinského nariadenia III vyplýva, že členská krajina rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je svojim obsahom totožná s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajina je signatárom Ženevského dohovoru z roku 1951, vrátane jeho doplneného Newyorského protokolu. Bulharsko je plnohodnotným partnerom, pričom je zrejmé, že v oblasti prijímacích podmienok v bulharských zariadeniach došlo k pozitívnemu posunu najmä v porovnaní s rokom 2015, a to vďaka podpore Európskeho a podporného úradu pre azyl a zo strany Európskej komisie, pričom žalovaný

poukazoval na viaceré internetové odkazy, z ktorých okrem iného aj vyplýva, že podľa dostupnej aktualizovanej informácie Agentúry Európskej únie pre základné práva z novembra 2018 dostatočné prijímacie podmienky boli dostupné v Rakúsku, Bulharsku, Dánsku, Fínsku, Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Úspešné ukončenie podpory (dňa 27.11.2018) zo strany Európskeho podporného úradu pre azyl je dôkazom, že Bulharsko už nie je v stave ako v roku 2015. Väčšina roka 2019 bola vyťaženou z prijímacích stredísk naplnená pod 10% a podľa Eurostatu v roku 2018 bolo v Bulharsku realizovaných 86 transferov, z čoho vyplýva, že transfery do Bulharsku sa vykonávajú a nie sú pozastavené.

9. Zdôraznil, že žiadatelia o azyl, ktorí sú vrátení z iných členských štátov uplatňujúcich Dublinské nariadenie III, sa pri návrate do Bulharska nestretávajú s prekážkami v prístupe k azylovému konaniu. Bulharsko tiež dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, taktiež Procedurálnu smernicu 2013/32/EÚ a Kvalifikačnú smernicu 2011/95/EÚ. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili v Bulharsku problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. Vzhľadom na to, že v zmysle článku 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia III členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej cudzincom (žalobcom) je Bulharská republika a neexistuje dôvod domnievať sa, že v Bulharskej republike by mu hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, bude cudzinec odovzdaný z územia Slovenskej republiky v súlade s článkom 29 ods. 1 Dublinského nariadenia III podľa § 46a zákona o azyle.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 19.05.2020 žiadal správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca v správnej žalobe uvádza, že sa by sa na neho mal vzťahovať postup podľa článku 19 ods. 2 Nariadenia EÚ č. 603/2013 Dublinského nariadenia III. Jeho žiadosť o udelenie azylu zo dňa 13.02.2020 by mala byť považovaná za novú žiadosť s tým, že SR už je príslušná na preskúmavanie tejto žiadosti. Predošlé kritériá na určenie zodpovedného členského štátu mali zaniknúť žalobcovým opustením území členských štátov Európskej únie, nakoľko sa zdržiaval v W., kde mal byť aj dvakrát zaistený. Dodal, že dňa 21.01.2020 bol žalobca po nelegálnom príchode na územie SR kontrolovaný hliadkou a následným preverením jeho daktyloskopických odtlačkov prstov podľa Nariadenia 603/2013. Podľa článku 9 ods. 5 tohto Nariadenia bol centrálnou jednotkou zaslaný kladný výsledok z dôvodu, že žalobca už dňa 17.07.2019 požiadal o udelenie azylu na území Bulharska. Dňa 21.01.2020 bola dublinskému stredisku Migračného úradu zaslaná žiadosť na začatie konania podľa Dublinského nariadenia III. Následne podľa § 46a zákona o azyle začalo dublinské stredisko na základe uvedenej žiadosti konanie o odovzdaní žalobcu do iného štátu. Dňa 04.02.2020 bolo Bulharskému partnerskému úradu zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť. Bulharsko dňa 10.02.2020 písomne zamietlo prijatie žalobcu späť z dôvodu nekompletného záznamu z databázy EURODAC, voči čomu dublinské stredisko zaslalo odvolanie. Následne dňa 13.02.2020 požiadal žalobca o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu. Partnerský úrad v Bulharsku dňa 21.02.2020 písomne akceptoval prijatie žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia III a zároveň v súlade s článkom 4 Nariadenia Komisie, čím súhlasil s jeho odovzdaním na svoje územie.

11. Podľa § 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia III členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosti boli zamietnuté a ktorí podali žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt. Následne žalovaný žalobcovu žiadosť o udelenie azylu zamietol podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoA ako neprípustnú, nakoľko je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát, v prípade žalobcu je to Bulharsko. Žalobcovu výpoveď, ako aj jeho subjektívny názor ohľadom konania štátnych orgánov voči jeho osobe však nemožno pokladať za objektívnu skutočnosť zakladajúcu mu nárok na posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu na území SR v merite veci. Smerodajnými sú naopak preukázané skutočnosti, dôkazy, respektíve zistené a overiteľné informácia z oficiálnych zdrojov. Treba tiež poznamenať, že žiadatelia nemajú právo vyberať si členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie ich žiadosti o udelenie azylu. Bol toho názoru, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia dostatočne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v súlade s o správnom konaní.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak c) je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát.

13. Podľa § 46a ods. 1 zákona o azyle, Na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.

14. K poznámke 20b) je uvedené - Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení.

15. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

16. Podľa článku 18 ods. 1 písm. d) (Povinnosti zodpovedného členského štátu) Dublinského nariadenie III, Členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný: d) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosti boli zamietnuté a ktorí podali žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.

17. Podľa článku 19 ods. 1 (Zánik povinností) Dublinského nariadenie III, Keď členský štát vydá povolenie na pobyt žiadateľovi, prenesú sa na tento členský štát povinnosti uvedené v článku 18 ods. 1.

18. Podľa článku 19 ods. 2 Dublinského nariadenie III, Povinnosti uvedené v článku 18 ods. 1 zaniknú, ak môže zodpovedný členský štát preukázať pri dožiadaní, aby prevzal alebo prijal späť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d), že dotknutá osoba opustila územie členských štátov najmenej na tri mesiace, s výnimkou prípadov, keď je dotknutá osoba držiteľom platného povolenia na pobyt vydaného zodpovedným členským štátom. Žiadosť podaná po dobe neprítomnosti uvedenej v prvom pododseku sa považuje za novú žiadosť, ktorá vedie k začatiu nového procesu určenia zodpovedného členského štátu.

19. Podľa článku 29 ods. 1 Dublinského nariadenia III, Odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.

20. Podľa o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS.: MU-DS-6-9/2020-Ž zo dňa 03.03.2020, ktorým žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoA zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú a uviedol, že podľa § 11 ods. 3 ZoA je v prípade žalobcu príslušná na konanie o udelenie azylu Bulharská republika.

28. V konaní bolo preukázané, čo žalobca ani nenamietal, že požiadal o udelenie azylu na území Bulharska (17.07.2019), členského štátu Európskej únie. Dňa 13.02.2020 žalobca v priestoroch Ú. W. podal vyhlásenie, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. Dňa 21.02.2020 Bulharsko písomne akceptovalo prijatie späť žalobcu podľa článku 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenia III.

29. V zmysle ustanovenia § 46a ZoA sa na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 (Dublinské nariadenie III). Ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.

30. Nariadenie Dublin III stanovuje kritériá, na základe ktorých sa určí krajina zodpovedná za preskúmanie žiadosti o azyl. Prijatím tohto nariadenia členské štáty sledovali cieľ, aby sa zabránilo podávaniu viacnásobných účelových žiadostí o udelenie azylu vo viacerých členských štátoch Európskej únie a eliminovať tak jav zvaný „asylum shopping“. Nariadenie stanovuje kritériá a mechanizmy pre určenie štátu príslušného na posudzovanie žiadosti o azyl podanej v niektorom z členských štátov Európskej únie štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobám bez štátnej príslušnosti. Kritériá vychádzajú z primárnej úvahy, že zodpovedná za preskúmanie žiadosti o azyl je krajina, ktorá zohrala najdôležitejšiu úlohu pri umožnení vstupu žiadateľa na územie štátov EÚ, napr. tým, že žiadateľovi udelila vízum, umožnila mu nelegálne prekročiť vonkajšie hranice EÚ, či tolerovala jeho nelegálny pobyt na svojom území.

31. Pokiaľ žalobca poukazoval nato, že na jeho prípad sa mal vzťahovať postup podľa článku 19 ods. 2 Dublinského nariadenie III, s danou námietkou sa súd nemôže stotožniť. V danom prípade štát zodpovedný za posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany, v danom prípade Bulharská republika, akceptoval prijatie žalobcu na svoje územie v zmysle daného nariadenia podľa článku 18 ods. 1 písm. d) Dublinského nariadenie III. V zmysle článku 19 ods. 2 predmetného nariadenia povinnosť zodpovedného štátu podľa čl. 18 ods. 1 by zanikla v prípade, ak by zodpovedný členský štát preukázal pri dožiadaní v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. c) alebo d), že dotknutá osoba (žalobca) opustil územie členských štátov najmenej na tri mesiace. Dané zodpovedný členský štát nenamietal a akceptoval prijatie žalobcu na svoje územie ako zodpovedného členského štátu na posúdenie žiadosti žalobcu o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Navyše žalobca nepreukázal hodnovernými originálnymi dokladmi, žeby v jeho prípade prichádzalo do úvahy splnenie povinnosti zotrvania najmenej tri mesiace mimo územia členských štátov.

32. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 28.04.2020 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS.: MU-DS-6-9/2020-Ž zo dňa 03.03.2020 podľa zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. V prípade žalobcu bolo preukázané, že v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III je za posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu zodpovedná Bulharská republika, ktorá

prijatie žalobcu akceptovala a nevzniesla nijaké námietky v zmysle Dublinského nariadenia III. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval správne a zákonne a ním produkované správne úvahy, v rámci ktorých dospel k záveru, že žalobcovu žiadosť o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, náležite odôvodnil.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.