Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-66-2016.pdf
PDF · 89.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/66/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: P. K., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom J. XX, B., o zaplatenie 2 832,40 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.832,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.04.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 832,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.04.2013 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930 ako veriteľ (ďalej už len „veriteľ“) a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 00-0001865822 zo dňa 05.04.2012, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky v sume 3 000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť formou mesačných splátok dohodnutých v predmetnej zmluve. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením mesačných splátok, veriteľ dňa 20.04.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s čl. VI bod úverovej zmluvy a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy po doručení oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti podľa čl. VI bodu 2 zmluvy, pričom toto oznámenie a výzva boli žalovanému doručené dňa 25.04.2013. Žalovaný dlžnú sumu 2 832,40 eura nezaplatil, pričom tá pozostávala z istiny úveru v sume 2 733,82 eura a úrokov v sume98,58 eura. Následne veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2015 postúpil uvedenú pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu zo dňa 24.03.2017, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, na základe čoho ho súd uznesením zo dňa 24.10.2018 zrušil.
4. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 292 C.s.p. doručoval žalobu spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému na adresu trvalého pobytu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. a to prostredníctvom poštového podniku a príslušného útvaru policajného zboru ako doručujúcimi orgánmi podľa § 107 a 108 C.s.p., avšak s negatívnym výsledkom. Následne súd podľa § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovaného prostredníctvom sociálnej
poisťovne, zdravotnej poisťovne a telekomunikačných operátorov. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k nej ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 06.02.2020 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.
5. Súd nariadil na deň 21.07.2020 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nakoľko sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, súd podľa § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil tento rozsudok.
6. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: všeobecných obchodných podmienok veriteľa, identifikácie postúpenej pohľadávky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 22.04.2013, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0001865822, fotokópie podacieho hárku, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
7. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 05.04.2012 v písomnej forme zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0001865822 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému úver a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokmi pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu na istinu úveru celkovú sumu 266,18 euro. Rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 3.000 euro a uhradenou sumou 266,18 euro, predstavovala pohľadávku veriteľa voči žalovanému z titulu úverovej zmluvy vo výške istiny 2.733,82 euro, ktorá bola postúpená žalobcovi na základe zmluvy z 06.10.2015 spolu s jej identifikáciou podľa zásad dohodnutých v Čl. V. zmluvy.
8. Zo zmluvy vyplývalo, že:
- výška bezúčelového úveru bola 3.000 euro;
- výška úroku predstavovala sumu 18,90 %;
- výška RPMN predstavovala hodnotu 24,04 %;
- výška priemernej RPMN predstavovala hodnotu 18,77 %;
- počet pravidelných mesačných splátok bol 72;
- výška pravidelnej mesačnej splátky predstavovala sumu 70,41 eur;
- výška mesačného poistenia sumu 0,77 eura;
- celkové náklady žalovaného predstavovali sumu 5 345,52 eura;
- veriteľ mal pravo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak existoval nedoplatok jednej splátky úveru, trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch splátok.
9. Veriteľ dňa 22.04.2013 oznámil žalovanému mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu, že ani v zmysle predchádzajúcich výziev zo strany veriteľa žalovaný neuhradil splatnú pohľadávku veriteľa, na základe čoho veriteľ ku dňu 20.04.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3 072,72 eura, ktorá pozostávala z istiny úveru v sume 2 785,85 eura, úroku v sume 222,24 eura, úroku z omeškania v sume 4,63 eura a poplatku v sume 60 eur.
10. Následne veriteľ dňa 08.10.2015 oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi, pričom z identifikácie postúpenej pohľadávky vyplývalo, že tá predstavuje sumu 2 832,40 eura a pozostáva z istiny úveru v sume 2 733,82 eura, úroku v sume 98,58 eura, úroku z istiny v omeškaní v sume 0,71 eura, sankčného úroku v sume 0,50 eura a poplatku v omeškaní v sume 6 eur.
11. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
12. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere ( § 497).
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
19. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi veriteľom a žalovaným došlo dňa 05.04.2012 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka (napr. právna úprava premlčania), okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia.
20. Zmluva uzatvorená medzi veriteľom a žalovaným musí podľa zákona č. 129/2010 Z.z. mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto
prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona a správne určenú RPMN. Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úver, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) alebo uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsiahla niektorú z vyššie uvedených osobitných náležitostí alebo obsiahla nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa, veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade mal súd za to, že zmluva uzatvorená medzi veriteľom a žalovaným obsiahla všetky zákonom vyžadované náležitosti, na základe čoho ju nebolo možné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.
21. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalovaný bol v omeškaní s platením mesačných splátok a v tej súvislosti bol veriteľom viackrát písomné vyzvaný na úhradu dlžných splátok (čo vyplývalo z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.04.2013) a upozornený na možnosť zosplatnenia úveru (čo taktiež vyplývalo z predmetného oznámenia). V zmysle uvedeného veriteľ splnil všetky podmienky stanovené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potrebné na to, aby mohol realizovať právo na zosplatnenie celej poskytnutej pôžičky, pričom toto právo si dňa 20.04.2013 aj uplatnil. Na základe uvedeného vzniklo veriteľovi právo na vrátenie zvyšku poskytnutej pôžičky vrátane úrokov splatných ku dňu zosplatnenia v sume 2 832,40 eura (z čoho suma 2 733,82 eura predstavovala istinu úveru a suma 98,58 eura dohodnuté úroky do zosplatnenia úveru.
22. Na základe uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobcu ako právneho nástupcu veriteľa podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dôvodná a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.832,40 eura.
23. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.
24. Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
25. Podľa § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
28. Veriteľovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 1Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013.
29. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom (t.j. ku dňu 26.04.2013) predstavovala výšku 0,75 % ročne, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,75 % ročne.
30. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania zo súdom priznanej sumy od 26.04.2013 až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.
31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.