Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2P-31-2020.pdf
PDF · 90.42 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2P/31/2020
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, H., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka N. Q.ová, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, H., právne zast.: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, so sídlom Madačova 7, Ružomberok a otec X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. O. XXX/XX, V., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 26.06.2020 sa otec mal. dieťaťa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd matke mal. dieťaťa uložil povinnosť, aby v pracovné dni od pondelka do štvrtka umožnila maloletému styk s otcom na dve hodiny denne po dohode rodičov, a aby mal. dieťa odovzdávala otcovi každý piatok o 17.00 hod. večer v mieste svojho bydliska s tým, že otec by dieťa vrátil matke v nedeľu o 17.00 hod. v mieste jej bydliska. Otec maloletého zároveň požadoval, aby mu súd uložil povinnosť platiť výživné na syna k rukám matky vo výške 200 EUR ku 25. dňu v mesiaci. Zároveň navrhol uložiť matke povinnosť informovať otca o všetkých vyšetreniach u lekárov včas, s tým, že mu nebude brániť sa ich zúčastňovať. Matka je tiež povinná oboznámiť otca s každou chýbajúcou vecou pred syna, aby mu ju mohol riadne a včas zabezpečiť. Otec maloletého sa tiež domáhal, aby súd neodkladným opatrením rozhodol tak, že stará matka mal. dieťaťa (jeho matka) má nárok na návštevu svojho vnuka aspoň jednu hodinu dvakrát týždenne.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec maloletého odôvodnil tým, že s matkou mal. dieťaťa sa zosobášili dňa XX.XX.XXXX, následne začal žiarliť na jej sociálne siete, vo februári jej to chcel vrátiť, no nedomyslel na následky. Potom bolo všetko v poriadku, pokým ho raz po príchode z práce nevyhodila z domu. Manželku nikdy fyzicky nepodviedol, čo skúsi dokázať na súde pri rozvode, len použil sociálne siete na vypisovanie doslova, čo prišlo pod ruku, nikdy si to neodpustí hlavne kvôli synovi. Manželka si začala domýšľať, ešte celý máj však s nimi po práci mohol byť, rozprávali sa, hrali s dieťaťom. Otec maloletého uviedol, že bol zničený, tak ho manželka začala nútiť chodiť po psychiatrii a psychológoch, niekedy mu odoprela vidieť syna. Psychologička mu povedala, aby prišiel s manželkou, a keď tam boli, povedala jej, že je len emočne zničený z rozvodu, a z toho, že nemôže byť s dieťaťom, tiež im povedala, že by im pomohla prekonať krízu, ale manželka nemala záujem. Potom ho púšťala tak na 5-10 min. ku synovi, pričom chcela, aby šli ku farárovi, nakoľko je katolíčka, aj ten im chcel pomôcť zachrániť manželstvo, avšak vzišlo aj z tohto pokusu. Následne bola dva týždne milá, mohol ísť syna sám pokočíkovať, vziať ho do kostola, stráviť s ním čas hodinu aj dve, okúpať ho, hrať sa s ním. Keď matke volá, či niečo nepotrebuje, tak ho ignoruje, je závislá na instagrame a facebooku a jeho ako otca nerešpektuje. Ďalej uviedol, že od 25.06.2020 začala byť matka dieťaťa odmeraná úplne, sleduje ho aj pri kočíkovaní a správa sa arogantne, nemôže zobrať syna ani na výlet, ani ukázať ho svojej rodine, dieťa drží ako rukojemníka a používa ho proti nemu. Nemá na právnika, všetky peniaze dal do svadby, výbavu pre syna, na výbavu do domácnosti, stará sa o nich doteraz, keď matke platí na syna 200 EUR, zároveň platí pre syna plienky a mlieko sunar, matka dieťaťa má zároveň zaplatený nájom u jej matky na celý rok, snaží sa jej pomôcť aj s uhlím na zimu. Otec sa však obáva toho, že pokiaľ mu matka bude odopierať kontakt so synom, existuje riziko, že syn naňho zabudne, keďže boli spolu so synom denne v kontakte a je medzi nimi psychická a fyzická viazanosť. Otec uviedol, že si praje, aby súd dbal na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobitného styku s obidvoma rodičmi. On si riadne plní rodičovské povinnosti, ale len tým, že poskytuje peniaze, keďže nič iné mu matka nedovolí. Otec maloletého tiež požadoval, aby mu súd zatiaľ určil výživné vo výške 200 EUR, ktoré by bol povinný platiť ku 25. dňu v mesiaci k rukám matky. Na základe uvedených skutočností otec mal. detí požiadal o vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia.
3. Dňa 09.07.2020 bolo tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu doručené podanie matky maloletého dieťaťa, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku s maloletým. Navrhovaný rozsah styku podľa názoru matky nezodpovedá veku maloletého, ktorý má 9 mesiacov, a ani tomu, že otec s maloletým doposiaľ od jeho narodenia nebol sám viac ako pár hodín, keď bola matka v kostole, aj to mal problém sa o dieťa postarať. Otec sa teraz učí maloletého obliekať, nevie, čo dieťa potrebuje, nemá vedomosť ohľadom jeho stravovania či iných návykov. V čase, keď rodičia maloletého ešte viedli spoločnú domácnosť, otec maloletého nejavil veľký záujem, čoho dôsledkom je práve súčasný stav vzťahov medzi rodičmi, ale aj skutočnosť, že otec nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa na potrebnej úrovni. Dieťa je vzhľadom na útly vek silno viazané na matku, nebolo bez nej zatiaľ ani viac hodín, nie to ešte dní. Je tiež nutné podotknúť, že nie je v súčasnosti žiaden dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, keď otec je s maloletým od času, keď opustil spoločnú domácnosť, v podstate každý deň. Matka maloletého mu umožňovala vždy, keď prejavil záujem, aby mohol byť so synom, najmä po tom, čo sa jej otec vyhrážal, že mu musí umožniť stretnutie vždy, keď on chce. Nezakladajú sa na pravde tvrdenia otca, že mu je odopieraný styk so synom, alebo že by matka syna držala syna ako rukojemníka, otec kontakt so synom umožnený má, so synom je podľa toho, ako o to prejaví záujem. Ďalším dôvodom, pre ktorý matka nesúhlasí s otcom požadovaným rozsahom stretávania je fakt, že má pochybnosť o psychickej spôsobilosti otca dieťaťa, o jeho zodpovednosti a schopnosti sa o dieťa postarať. Otec maloletého počas toho, ako žil s matkou požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, ako je teraz na tom, matka nevie, ale obáva sa toho, čo by bolo s dieťaťom a ako by bola zabezpečená starostlivosť o neho, ak by bolo dieťa samé s otcom. Matka tiež uviedla, že podáva na súd návrh na rozvod manželstva. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný, keď otec má navyše kontakt so synom umožnený. Presahuje tiež možnosti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to, aby súd zisťoval spôsobilosť otca sa o syna postarať a jeho psychickú spôsobilosť. Uvedené vyžaduje dôkladnejšie zisťovanie a dokazovanie. Požiadavka otca, aby ho matka informovala o vyšetreniach dieťaťa, je nedôvodná, matka otca informuje a navyše sám má možnosť kontaktovať detskú lekárku maloletého. Pokiaľ ide o otcom požadované uloženie povinnosti matke informovať otca o každej veci, ktorá dieťaťu chýba, toto považuje za nedôvodné a neprimerané. Matka uviedla, že súhlasí len s návrhom otca, aby bol zaviazaný prispievať na syna výživným v sume 200 EUR mesačne. V časti, v ktorej otec požaduje upraviť stretávanie maloletého s jeho starou matkou, je tento návrh podľa matky nedôvodný, keďže stará matka môže svojho vnuka kedykoľvek pozrieť, ale najmä preto, že bol podaný neoprávnenou osobou.
4. V rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a s vyjadrením matky k návrhu otca maloletého dieťaťa. Lustráciou v registri tunajšieho súdu bolo zároveň zistené, že dňa 15.07.2020 podala matka maloletého dieťaťa na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Konanie je vedené pod spisovou značkou 3P/34/2020, pričom ku dňu vydania tohto rozhodnutia nie je právoplatne skončené.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
13. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Podľa čl. 5 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
15. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Účelom tohto inštitútu je preto rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, že okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť dočasného opatrenia, sú aspoň osvedčené.
16. Súd po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a s vyjadrením matky k tomuto návrhu dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Pokiaľ ide o navrhovanú úpravu styku otca s mal. synom, súd je toho názoru, že otec mal. dieťaťa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a neodkladnosť takéhoto rozhodnutia, resp. skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a to v tom zmysle, že zdravý vývoj, výchova a duševný a citový vývin maloletého sú v súčasnosti ohrozené resp. narušené do takej miery, že by bolo potrebné danú situáciu riešiť práve formou neodkladného opatrenia. Každé neodkladné opatrenie musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Súd nespochybňuje skutočnosť, že otec má vo vzťahu k maloletému rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka a je dôležité, aby obidvom rodičom bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah, čo nie je možné, pokiaľ je styk s maloletým dieťaťom niektorému z rodičov bezdôvodne zamedzovaný, avšak v uvedenej veci neboli tieto skutočnosti dostatočne osvedčené. Z návrhu otca nevyplýva, že nemá možnosť so synom tráviť čase a podieľať sa na jeho výchove resp. že mu matka bráni v stretávaní sa so synom (podľa vyjadrenia matky sa otec stretáva so synom v podstate každý deň). Pokiaľ otec nesúhlasí so spôsobom, akým tieto stretnutia so synom prebiehajú resp. s časovým rozsahom týchto stretnutí, táto skutočnosť sama osebe neodôvodňuje potrebu okamžitého zásahu súdu do práv a povinností účastníkov prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ku ktorému súd pristupuje len vo výnimočných prípadoch. V režime rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa dokazovanie spravidla nevykonáva, a v ktorom ako bolo vyššie uvedené, neboli osvedčené skutočnosti, z ktorých by jednoznačne vyplývalo vážne ohrozenie záujmov maloletého dieťaťa, resp. dieťaťa samotného nie je možné len na základe tvrdenia otca zistiť skutočný stav veci a rozhodnúť o úprave jeho styku s maloletým. Rozhodnutie v tejto veci si vyžaduje dôsledné posúdenie všetkých okolností, a takéto dokazovanie pritom svojim rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení. Otázka úpravy styku otca s maloletým synom bude predmetom konania o návrhu na rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, ktoré je vedené na tunajšom súde pod spis. zn. 3P/34/2020, v ktorom súd po vykonaní potrebného dokazovania a jeho vyhodnotenia vo veci rozhodne.
18. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj návrh otca mal. dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej požadoval, aby súd uložil matke maloletého povinnosť informovať otca o všetkých lekárskych vyšetreniach maloletého a povinnosť informovať otca o všetkých chýbajúcich veciach pre syna, aby mu ich vedel riadne a včas zabezpečiť. Obdobne ako vo vyššie uvedenom prípade otec neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavú potrebu vydania tohto rozhodnutia. Z obsahu návrhu vôbec nevyplýva, že by mu matka akýmkoľvek spôsobom obmedzovala prístup k informáciám o zdravotnom stave maloletého, o jeho lekárskych vyšetreniach, a iných veciach, ktoré sa ho týkajú resp. že by mu tieto informácie odmietala poskytnúť. Otec maloletého by tiež vzhľadom k veku dieťaťa mohol vedieť, ktoré veci mal. dieťa bežne potrebuje, a tieto zabezpečiť aj bez toho, aby bol na to matkou osobitne vyzvaný. Uloženie povinnosti matke poskytovať otcovi informácie o každej chýbajúcej veci, preto súd považoval nielen za nedôvodné ale aj zjavne neprimerané.
19. Pokiaľ otec mal. dieťaťa požadoval, aby mu súd neodkladným opatrením uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200 EUR mesačne, aj v tejto časti súd jeho návrh vyhodnotil ako nedôvodný. V zmysle § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. K uvedenému však súd pristupuje len v prípade ak je to potrebné a nevyhnutné na uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa. V posudzovanej veci nebolo osvedčené, že výživa maloletého je bezprostredne ohrozená. Z návrhu síce vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, avšak otec prispieva na výživu maloletého, nakupuje mu potrebné veci, taktiež sa podieľa na chode domácnosti matky, pričom tieto skutočnosti matka vo svojom vyjadrení nespochybnila. Pokiaľ nebolo osvedčené bezprostredné ohrozenie výživy maloletého nie je daný dôvod k tomu, aby súd formou neodkladného opatrenia uložil otcovi povinnosť platiť výživné. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá až dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Otec maloletého je teda povinný prispievať na výživu svojho syna aj bez toho, aby mu to bolo určené neodkladným opatrením, nič mu nebráni v tom, aby na svojho syna prispieval výživným vo výške, ktorú sám navrhol. Obdobne ako vo vyššie uvedenom prípade úpravy styku rodiča s dieťaťom platí, že o výške výživného, spôsobe jeho platby, ako aj o určení osoby povinnej z vyživovacej povinnosti rozhodne súd v konaní vo veci samej po vykonaní náležitého dokazovania.
20. V časti, v ktorej otec maloletého požadoval, aby súd upravil styk maloletého dieťaťa s jeho starou matkou, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Otec maloletého totiž nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, teda nie je osobou oprávnenou podať takýto návrh, uvedené právo svedčí výlučne starej matke maloletého dieťaťa.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nakoľko otec mal. dieťaťa dostatočne neosvedčil existenciu rozhodných skutočností a zákonných dôvodov pre prijatie záveru o potrebe zásahu súdu do pomerov účastníkov konania v ním navrhovanom smere, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.