Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoCsp/25/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Lucia Mizerová v právnej veci žalobkyne: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX W., zastúpená: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 22. apríla 2020, č. k. -18, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I., III. a IV. a v časti výroku II., kde súd uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku II., kde súd uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 02.05.2012 r u š í .

III. Odvolanie žalovaného voči výroku V. sa o d m i e t a .

IV. V súvislosti s výrokom I. a V. sa žalobkyni priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a v súvislosti s výrokom II. žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh žalobcu nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 02.05.2012 vyplývajúcej zo Zmenky č. 201800972 zo dňa 02.05.2012 na sumu 1.004,15 eur u zamestnávateľa žalobkyne: Schaeffler Skalica, spol. s r.o., Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140 na úkor žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

2. Súd uložil povinnosť zamestnávateľovi žalobkyne: Schaeffler Skalica, spol. s r.o., Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, IČO: 30 998 140 zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného uhrádzaných žalovanému ako splátky vyplývajúce zo Zmenky č. 201800972 zo dňa 02.05.2012 na sumu 1.004,15 eur, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

3. Súd uložil žalobkyni, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 02.05.2012. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania 100 % a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Skalica sumu 33 eur titulom súdneho poplatku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Súd uznesenie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , ( č. ). Vecne argumentoval tým, že z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov súd zistil, že ju uzatvorili žalobkyňa so žalovaným dňa 02.05.2012, pričom v dohode sa strany dohodli, že žalobkyňa ako dlžník, resp. vystaviteľ zmenky vystavila dňa 26.03.2013 v Senici zmenku, v ktorej sa zaviazala na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a v prípade omeškania zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania. V čl. II dohody sa dohodli na mesačnej zrážke vo výške 58,00 eur. Dlžník (žalobkyňa) v predmetnej dohode vyjadril súhlas s tým, že zamestnávateľ mu bude mesačne zrážať z jeho mzdy aj vyššiu čiastku na akej sa dohodli a to až do zákonom stanovenej hranice určenej pre výkon zrážok zo mzdy. Podľa čl. III dohody v prípade, že dlžník (žalobkyňa) ukončí pracovný pomer pred uplynutím splatenia celej pohľadávky so zamestnávateľom uvedeným v tejto dohode, bude táto dohoda o zrážkach dlhu zo mzdy podkladom na vykonávanie zrážok zo mzdy alebo nemocenských dávok u každého jeho ďalšieho zamestnávateľa.

5. Zo Žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 13.05.2013 jednoznačne vyplývalo, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy na základe predmetnej Dohody o zrážkach, nakoľko žalobkyňa ma voči nemu nezaplatenú pohľadávku v celkovej výške 1.157,09 eur. Zároveň mal súd aj z potvrdenia o zrážkach zo mzdy vystavenom zamestnávateľom žalobkyne preukázané, že jej zamestnávateľ vykonáva zrážky od 05/2013 a poslednú uskutočnil v 03/2020 vo výške 58 eur.

6. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je bezodkladná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

7. Žalobkyňa podaným návrhom sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Povinnosťou žalobkyne bolo osvedčiť základné skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Naliehavý právny záujem odôvodnila žalobkyňa tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným tak, aby nedochádzalo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobkyne a aby nevznikala ďalšia ujma.

8. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 19.06.2013).

9. Súd po vyhodnotení návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobkyni je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú ochranu a zabrániť možnému vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Touto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom tejto úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a vo veci samej môže rozhodnúť inak. Súd je toho názoru, že bezodkladná úprava pomerov účastníkov je dôvodná, pretože žalobkyňa osvedčil súdu, že bez bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov by bolo jej právo ohrozené. Z predložených listinných dôkazov je v súčasnosti nepochybné, že na strane žalobkyne je možný vznik ujmy na jej

majetku, pokiaľ nie je rozhodnuté o platnosti, resp. neplatnosti podmienok v predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorých si titulom dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný od žalobkyne uplatnil plnenie. Žalobkyni reálne hrozí zmenšovanie majetku a na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy môže jej súčasný zamestnávateľ alebo ktorýkoľvek iný jej budúci zamestnávateľ realizovať predmetné zrážky.

10. Pokiaľ ide o splnenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie návrhom uplatňovaného nároku žalobkyne, že žalovaným uplatňovaná výška zrážok zo mzdy žalobcu na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy je nedôvodná, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobkyne je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdených skutočnosti bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej. Súd je preto toho názoru, že základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia je daný.

11. Súčasne bola splnená ďalšia zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. Listinnými dôkazmi uvedenými vyššie bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok z jej mzdy, ktoré od 05/2013 uskutočňuje a posledná zrážka bola realizovaná v 03/2020 vo výške 58 eur. Pokiaľ by bola žalobkyňa vo veci samej úspešná, nemal by žalovaný nárok na zrážky zo mzdy v takej sume, v akej si ich uplatnil u zamestnávateľa žalobcu, resp. by nemal nárok už na žiadne zrážky. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobkyne, súd považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalovanému zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi žalobkyne ako tretej osobe, od ktorej to možno spravodlivo požadovať nariadené, zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, preto súd návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie.

12. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, tak v súlade s prvá veta uložil žalobkyni povinnosť podať v súdom určenej lehote žalobu vo veci samej. Ak v uvedenej lehote nebude žaloba vo veci samej podaná, súd v zmysle aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

13. O trovách konania súd rozhodoval podľa a žalobkyni ako úspešnej strane priznal plnú náhradu trov konania, t. j. 100 %.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je v zmysle oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a keďže tá bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, súd podľa výsledku konania zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle položky č. 1 písm. c) sadzobníka v sume 33 eur.

15. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v a . Zákon zakotvuje tieto neodkladné opatrenia:

a) vo veciach ochrany maloletého, b) vo veciach výživného, c) vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, d) o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, e) opatrenie na zabezpečenie dôkazu.

16. Žalovaný má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nepodlieha ani jednému zo stavov uvedených v písm. a) - e), a preto neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie.

17. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že žalobca musí preukázať z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t. j. že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Teda musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej pred súdom obstojí a že nejde o bezúspešné uplatňovanie práva.

18. Žalovaný je toho názoru, že žalobca spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. V prípade Dohody o zrážkach zo mzdy ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanému ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa a nasl. . Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov.

19. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu . Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Žalovaný opätovne dáva do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená.

20. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny.

21. Žalovaný je toho názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa totiž pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku.

22. Žalovaný je teda toho názoru, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, že žalobca nepreukázal z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, nepreukázal existenciu hroziacej ujmy, t. j. že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež nedeklaroval opodstatnenie nároku vo veci samej.

23. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu.

24. Žalovaný považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy platnú, a má za to, že nedošlo k naplneniu . Naviac, zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí. Podľa zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy).

25. Ten istý záver platí aj v prípade o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). totiž výslovne uvádza, ktoré úvery sa nepovažujú za spotrebiteľské úvery, pričom medzi ne radí: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti ( a ), úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec (). Z toho možno výkladom a contrario vyvodiť, že ostatné spôsoby zabezpečenia, medzi nimi aj dohoda o zrážkach zo mzdy, sú pre spotrebiteľské úvery prípustné. prípustnosť zabezpečenia úverového vzťahu výslovne pripúšťa aj v ust. (Poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a v ust. (Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

26. Aj príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku (najmä ), výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov.

27. Aj sám zákonodarca, v súlade s príslušnou európskou legislatívou, zabezpečenie pripúšťa - v žiadnom prípade preto nemožno námietku žalobcu o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy považovať za relevantnú.

28. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná. Takýto záver si na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení ani nevyžaduje hlbšiu právnu analýzu a jeho odôvodnenosť je viac než zrejmá.

29. V prípade, ak by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol by ani zaradený k mimosúdnym zabezpečovacím prostriedkom, ktoré si môže veriteľ uplatniť voči neplatiacemu dlžníkovi, ktorý nie je ochotný napriek upomienkam začať plniť svoj dlh. Navyše veriteľ tým sa snaží dlžníka ušetriť o navyšovanie dlžnej sumy, ktorá je spojená so súdnymi trovami, trovami exekučného konania a trovami právneho zastúpenia, na úhradu ktorých by mal právo.

30. Žalovaný ďalej poukazuje, že žalobca potvrdil vlastnoručne svojím podpisom vyhlásenie v predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy, obsahom ktorého bolo, že „Dlžník týmto vyhlasuje a podpisom Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov potvrdzuje, že sa oboznámil s predmetnou Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, súhlasí s jej znením bez pripomienok. Svojím podpisom dlžník zároveň potvrdzuje, že bol pred uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, neodmieta ju a v plnom rozsahu s ňou súhlasí.“ Pričom pri vyhlásení „ odmieta / neodmieta“ a „súhlasí / nesúhlasí“ bolo umožnené žalobcovi aby sa sám rozhodol, ktoré vyhlásenie doplní a na znak súhlasu toto vyhlásenie sám aj podpísal. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd Uznesenie Okresného súdu Skalica, sp. zn. zo dňa 22.04.2020, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

31. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že s odvolaním žalovaného nesúhlasí. Uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. - 18 zo dňa 22.04.2020 je vecne správne a v súlade s právnymi predpismi. Súd prvej inštancie jasne uvádza, na základe akých úvah postupoval a aké právne predpisy na vec aplikoval.

32. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný sa domnieva, že zákon zakotvuje neodkladné opatrenia vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých a opatrenie na zabezpečenie dôkazu. Tieto neodkladné opatrenia možno nariadiť v zmysle . Žalovaný opomenul skutočnosť, že konanie vedené na OS Skalica pod sp. zn. sa riadi ustanoveniami (ďalej len „“), ktorý v

§ 325 ods. 2 pod písm. c) a d) uvádza, že „neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami a niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala“.

33. Ako aj súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení svojho uznesenia, neodkladné opatrenie nariadil v súlade s vyššie uvedeným ustanovením z dôvodu, že bola daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným z dôvodu, že výška vykonávaných zrážok zo mzdy sa javí ako nedôvodná.

34. Žalovaný je toho názoru, že nepredložila také dôkazy a neosvedčila skutočnosti, ktoré by opodstatňovali hmotnoprávny nárok vo veci samej. V konaní bolo pritom doposiaľ preukázané, že medzi nimi je spotrebiteľský vzťah na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere. Žalovaný tento spotrebiteľský úver zabezpečil zmenkou, čo je jednoznačne v rozpore s ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZSÚ). Zmenka je teda absolútne neplatným právnym úkonom a zrážky zo mzdy, ktoré boli vykonávané na základe zmenky, sú v rozpore so zákonom.

35. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je individuálne dojednaná a v súlade so zákonom. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a ona nemala možno nesúhlasiť s dohodou a túto nepodpísať. Jej bol pri podpise zmluvy predložený súbor listín, pričom ona mala možnosť tieto ako celok prijať alebo odmietnuť. Pokiaľ chcela získať úver, musela pristúpiť na formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto síce bola vypracovaná na samostatnej listine, avšak táto skutočnosť nepreukazuje, že by bola individuálne dojednaná. Žalovaný uvádza, že veriteľ predsa môže Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský charakter, avšak účelovo opomína, že túto pohľadávku nemôže zabezpečiť zmenkou, ktorú až následne zabezpečí Dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.07.2016 sp. zn. .

36. Dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže sa môže voči zrážkam brániť len prostredníctvom súdu. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez akejkoľvek kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník nijako zastaviť či znížiť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole a dlžník môže byť vystavený neprimeraným požiadavkami zo strany veriteľa.

37. Žalovaný ďalej uviedol, že keďže považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú, má za to, že nedošlo ani k vzniku bezdôvodného obohatenia. Vznik bezdôvodného obohatenia nezávisí od platnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Na posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia bude nutné posúdiť Zmluvu o úvere, ktorá však do dnešného dňa nebola žalovaným predložená. Pokiaľ sa jedná o rozsiahlu argumentáciu žalovaného ohľadom zabezpečenia splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti a jeho neprípustnosti, má za to, že táto časť odvolania je absolútne bezpredmetná a nijako nesúvisí s prejednávanou vecou.

38. Je nepochybné, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy má svoje opodstatnenie. Z rozsiahlej judikatúry súdov je však nepochybné, že táto je často veriteľmi zneužívaná na získanie finančných prostriedkov už uhradených, premlčaných, prípadne extrémne navýšených dlhov. K uvedenému pravdepodobne došlo aj v jej prípade, keďže k premlčaniu pohľadávky žalovaného došlo najneskôr dňa 29.04.2016. Na základe vyššie uvedeného má za to, že je zrejmé, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Navrhuje, aby Krajský súd Trnava potvrdil uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. - 18 zo dňa 22.04.2020. Žiada priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

39. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Uviedol, že má za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich doterajších podaní a podaného odvolania, na ktorých trvá v celom rozsahu. Nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení opätovne tie isté skutočnosti, žalovaný považuje obsah svojho odvolania za dostačujúci. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby odvolací súd podľa ustanovenia v platnom znení Rozsudok Okresného súdu Skalica č. k.7Csp/19/2020, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

40. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že s týmto nesúhlasí. Má za to, že uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. - 18 zo dňa 22.04.2020 je správne a v súlade so zákonom. Z odvolania žalovaného a rovnako z vyjadrenia žalovaného, ktoré jej bolo doručené dňa 18.06.2020 je zrejmé, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť podaného odvolanie. Naopak, z podaného odvolania a vyjadrenia je zrejmé, že toto odvolanie je nedôvodné, založené na nesprávnom právnom i vecnom posúdení veci zo strany žalobcu. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie argumentáciou založenou na ustanoveniach týkajúcich sa neodkladných opatrení v , ktoré v konaní vedenom na OS Skalica pod sp. zn. nemožno aplikovať. Okrem toho bolo odôvodnené viacerými bezpredmetnými tvrdeniami, ktoré sa ani netýkajú prejednávanej veci.

41. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol bez akýchkoľvek pochýb podaný dôvodne. Jej boli v období od mája 2013 do apríla 2020 vykonávané na základe žiadosti žalovaného nezákonné zrážky zo mzdy. Doteraz teda žalovanému uhradila sumu 1.770,31 eur. Dohodou o zrážkach zo mzdy bola zabezpečená pohľadávka z neplatnej zmenky a zároveň bola pohľadávka žalovaného premlčaná. Ona túto čiastku neuhradila žalovanému dobrovoľne, ale musela sa podrobiť zrážkam zo mzdy vykonávaným na základe nezákonnej dohody so žalovaným. Poukázala tiež na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23.10.2018 a rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 12.04.2018.

42. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd o neodkladnom opatrení rozhodol dôvodne. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh je jednoznačne preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a žalovaným nie je v súlade so zákonom. V prípade, ak by jej zamestnávateľ pokračoval vo vykonávaní zrážok zo mzdy, u nej by dochádzalo k veľmi ťažko napraviteľnému stavu a neprimeranej ujme.

43. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby Krajský súd Trnava potvrdil uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. - 18 zo dňa 22.04.2020. Žiada priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

44. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

45. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie v danom prípade slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv žalobcu a vyžaduje sa zásah súdu do vzťahov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

46. V danom prípade boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán ( ) a žalobkyňa osvedčila

(nemusela nepochybne preukázať) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a rovnako osvedčila, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

47. Tu je tiež namieste uviesť, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ust. , podľa ktorých neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

48. Preto odvolacia námietka žalovaného v tom, že Zákon zakotvuje tieto neodkladné opatrenia: a) vo veciach ochrany maloletého, b) vo veciach výživného, c) vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, d) o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, e) opatrenie na zabezpečenie dôkazu a že nariadenie neodkladného opatrenia nepodlieha ani jednému zo stavov uvedených v písm. a) - e), a preto neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie, je nesprávna, nakoľko predpokladá nariadenie neodkladného opatrenia aj v iných prípadoch.

49. V zmysle o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

50. Žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi stranami a uviedla, že v konaní vo veci samej sa bude domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že nebankové subjekty (vrátane žalovaného) často poskytujú občanom spotrebiteľské úvery a pri tom striktne nedodržiavajú ustanovenia zákonov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Ani v tomto prípade nemožno vylúčiť, že žalobkyňou označená zmluvy o úvere č. 8201800972 uzavretá medzi stranami sporu obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a preto by mohli byť jej časti neplatné, v dôsledku čoho je potrebné poskytnúť žalobkyni, ako spotrebiteľovi ochranu. Úspešnosť uplatnenia práv žalobkyne s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu konania doposiaľ vylúčená.

51. Listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä žiadosťou žalovaného zo dňa 13.05.2013 o zrážky zo mzdy určenou zamestnávateľovi žalobkyne, Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.05.2012, zmenkou č. 201800972, potvrdením zamestnávateľa žalobkyne o mesačných splátkach bolo osvedčené, že zamestnávateľ žalobkyne (Schaeffler Skalica, spol. s.r.o.) realizuje zrážky zo mzdy žalobkyne. Z obsahu žiadostí o zrážky zo mzdy žalovaného zo dňa 13.05.2013 je tiež zrejmé, že žalovaný si prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy realizuje zaplatenie nároku zo zmenky a zmenkový úrok 0,25 % denne, pričom o spotrebiteľských úveroch účinný v čase podpisu zmenky zakazoval zabezpečiť spotrebiteľský úver zmenkou. Žalobkyňa sama poukazovala na neplatnosť právneho úkonu a napokon i na premlčanie samotného nároku žalovaného s tým, že sa vo veci samej bude domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a priznania primeraného finančného zadosťučinenia titulom porušenia jej práv spotrebiteľa. Z uvedeného potom vyplýva, že nejde o neprimeraný zásah do práv žalovaného nariadením neodkladného opatrenia. Pokiaľ bude žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná a súd sa prikloní k argumentácii žalobkyne (čo nie je predbežne vylúčené), na strane žalovaného by dochádzalo k vzniku (možného) bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné prípadnému vzniku, resp. navyšovaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia. Od žalovaného možno spravodlivo požadovať, aby sa zdržal realizácie zrážok zo mzdy žalobcu. Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu. Žalovanému nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma, i s prihliadnutím na to, že za obdobie od doručenia výzvy zamestnávateľovi žalobcu (v roku 2013) na zrážanie zrážok doposiaľ bola časť úveru žalovanému vrátená (žalovaný v odvolaní nenamieta, že zrážky zo mzdy žalobcu sa od doručenia výzvy zamestnávateľovi žalobcu nerealizovali). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že za nariadené neodkladného opatrenia zodpovedá žalobkyňa (pretože podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a v prípade, ak bude v konaní vo veci samej neúspešná, žalobkyňa bude s platením peňažného dlhu v omeškaní a žalovanému vznikne nárok na zaplatenie úroku z omeškania (sankcií).

Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami a potreba ochrany práv žalobkyne je daná.

52. Odvolací súd preto podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako aj výrok o náhrade trov konania vo výroku III. a IV. (žalobkyňa mala úspech v konaní) ako vecne správne potvrdil.

53. Pokiaľ ide o možnosť súdu uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle ust. , tu odvolací súd nezdieľa závery súdu prvej inštancie o povinnosti podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto žaloba sa posudzuje v zmysle ust. , kedy žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Takáto žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva. Z uvedeného dôvodu odvolací súd preto v zmysle ust. rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil.

54. Podľa proti uzneseniu súdu I. inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

55. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu I. inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods.1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

56. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

57. Ustanovenie až o) stanovuje, proti ktorým uzneseniam súdu I. inštancie je odvolanie prípustné, čo znamená, že odvolanie sa pripúšťa iba voči tým uzneseniam, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané. V súdenej veci súd I. inštancie napadnutým uznesením rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. V ust. zákonodarca jednoznačne špecifikoval prípady, v ktorých je odvolanie proti uzneseniu súdu I. inštancie prípustné. Zákon teda nepripúšťa možnosť podať takýto opravný prostriedok proti uzneseniu v každom prípade. Nakoľko odvolanie voči rozhodnutiu súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok nie je prípustné, odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov odvolanie žalovaného podľa v tejto časti odmietol (ako neprípustné).

58. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a . Úspešnej žalobkyni (pokiaľ ide o výrok I.) odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Odmietnutie odvolania (výrok V.) má v podstate rovnaké následky ako zastavenie konania a pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania sa skúma procesné zavinenie strany sporu. Z uvedeného hľadiska žalovaný zavinil, že jeho odvolanie bolo v časti odmietnuté, preto v odvolacom konaní vzniklo žalobkyni, analogicky podľa právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Pokiaľ ide o výrok II., kde, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o uloženie povinnosti podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia potvrdené a v časti o uloženie povinnosti podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zrušené, bol úspech žalobkyne a žalovaného pomerný v pomere 50:50, preto odvolací

súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania z tejto časti. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

59. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).