Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/167/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: F. C., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. B. D. XX.XX.XXXX Z. P. G., D. U., adresa na doručovanie: O. G. X, U., o zaplatenie 121,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04. mája 2018, č.k. -22, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 121,03 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 121,03 eur od 13.03.2015 do zaplatenia, do troch dní. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 121,03 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 13.03.2015 z dôvodu, že medzi stranami sporu bola uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 09.10.2014 na dobu určitú do 10.10.2044; poistenie zaniklo 13.03.2015 z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie, resp. za ďalšie poistné obdobie a má preto v zmysle právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. do 13.03.2015 v sume 121,03 eur a v zmysle na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.03.2015. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná má hlásený trvalý pobyt od 22.05.2017 Z., P. G.; súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu jej aktuálneho pobytu, rovnopis žaloby s prílohami, poučenie strany sporu a výzva na vyjadrenie sa k žalobe boli žalovanej doručované na korešpondenčnú adresu uvedenú žalobcom, avšak písomnosti sa vrátili súdu s poznámkou adresát neznámy. Žalovanej bola preto žaloba s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie doručená dňa 20.04.2018 postupom podľa žalovaná sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila. Rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle , vykonal dokazovanie podľa listinnými dokladmi, predovšetkým Návrhom na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX z 09.10.2014, so začiatkom poistenia 10.10.2014 pre rizikové životné poistenie - S7 PROFI Komplet s mesačným poistným obdobím v dohodnutej mesačnej výške poistného 29,52 eur, ktorá zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 10.10.2044. Žalobca listom zo dňa 03.08.2015 oznámil žalovanej zánik poistnej zmluvy ku dňu 13.03.2015 a vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného v sume 121,03 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Z poštovej poukážky pripojenej k oznámeniu vyplýva, že by sa malo jednať o poistné za obdobie od 10.11.2014 do 13.03.2015, za ktoré nebolo uhradené. Zistený skutkový stav posúdil podľa , , , , a zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania v žalobe tvrdených skutočností,

pričom vychádzal z toho, že ak ide o nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie, predpokladom zániku poistenia je adresné doručenie kvalifikovanej výzvy, ktorá bude obsahovať upozornenie na to, že poistenie zanikne, ak poistné, alebo jeho časť nebude zaplatené. Žalobca okrem oznámenia o zániku poistenia iné dôkazy preukazujúce jeho nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom nepredložil, nepreukázal vznik a existenciu poplatkovej povinnosti žalovanej v rozhodnom období a nepreukázal, za ktoré poistné obdobie dlh vznikol, ani zánik poistenia (uvádzaný žalobcom dňa 13.03.2015) a tým aj svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodol podľa 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že z predloženej poistnej zmluvy vyplýva, že strany si dojednali začiatok poistenia na deň 10.10.2014 s ročným poistným 354,24 eur / platenie mesačne. Žalovaný uhradil poistné do 09.11.2014 (t.j. uhradil jednu mesačnú splátku). Nakoľko nezaplatil ďalšie splátky poistného, k zániku poistenia došlo dňa 13.03.2015, v zmysle , t.j. jeden mesiac po doručení výzvy, ktorej kópiu priložil k odvolaniu. S poukazom na namietal, že súd bol povinný vyzvať ho na odstránenie vád podania v určenej lehote, ak považoval jeho tvrdenia v žalobe za neúplné. Nakoľko zánik poistenia zanikol z dôvodu nezaplatenia poistného žalovanou, žalobca mohol preukázať len dátum, ku ktorému eviduje zánik poistenia a nemal možnosť preukázať, že žalovaná mu nezaplatila poistné a v tejto súvislosti upozornil na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od strany sporu nemožno spravodlivo žiadať preukázanie reálnej neexistencie určitej právnej skutočnosti. Poukázal na to, že žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, avšak na výzvu nereagovala, a teda žiadnym spôsobom nespochybnila existenciu poistnej zmluvy, ani žiadne tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, a preto mal súd prvej inštancie tieto tvrdenia považovať za nesporné, avšak napriek tomu postupoval v rozpore s ustanovením 3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 6. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 7. Podľa na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 8. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 9. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 10. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 11. Podľa súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. 12. Podľa súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní. 13. Podľa súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 14. Podľa spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. 15. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 16. Podľa skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a zároveň povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný už v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, to znamená, že má povinnosť zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Z ust. vyplýva, že strany sporu sú povinné

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom obsah povinnosti tvrdenia každej zo strán vyplýva z hmotného práva a každá zo strán sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú podľa hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. 18. Podľa komentára k ust. : „Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvod na pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (). Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ () a „zhodné tvrdenia“ (). Oba pojmy sú významovo totožné“... „Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck 2016, 573 s.). 19. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami, keď skutkovými tvrdeniami uvedenými žalobcom v žalobe sa nezaoberal, tieto nevyhodnotil z hľadiska ich spornosti, resp. nespornosti a zamietnutie žaloby odôvodnil nepreukázaním v žalobe tvrdených skutočností. 20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe žiadnym spôsobom nepoprela, a dôvodne preto žalovaný v odvolaní namieta, že žalovaná nespochybnila existenciu poistnej zmluvy, ani žiadne tvrdenia žalobcu uvedené v jeho žalobe, a preto tieto tvrdenia mal súd prvej inštancie považovať za nesporné. Nespornosť znamená, že súd považuje predmetnú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola tvrdená. 21. Ochrana spotrebiteľa, ako slabšej strany v spore, je v civilnom sporovom konaní zabezpečená ust. a nasl. , a to pokiaľ ide o dokazovanie tým, že skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení môže predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a na konania o spotrebiteľských sporoch sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania ( ) a tiež zaobstarávaním a vykonávaním dôkazov v prospech spotrebiteľa súdom z úradnej povinnosti v prípade, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( ), pričom má ísť najmä o dôkazy, vykonanie ktorých umožní súdu posúdiť povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy. Uvedené ustanovenia však nezbavujú spotrebiteľa ako žalovaného v celom rozsahu procesného bremena popretia skutkových tvrdení žalobcu v zmysle 22. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na absenciu akejkoľvek procesnej aktivity žalovaného v spore, keď žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe nepoprel, súd prvej inštancie nebol oprávnený z vlastnej iniciatívy tieto tvrdenia žalobcu spochybňovať a hodnotiť, či preukázal v žalobe tvrdené skutočnosti, a to bez riadneho vykonania dokazovania na pojednávaní ( C.s.p). 23. V prejednávanej veci žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu, že medzi stranami bola dňa 09.10.2014 uzavretá poistná zmluva, v ktorej si strany dohodli platenie poistného mesačne, nepoprela ani tvrdenie žalobcu, že poistenie zaniklo dňa 13.03.2015 z dôvodu nezaplatenia poistného a nepoprela ani žalobcom tvrdenú výšku nedoplatku na poistnom do zániku poistenia. Vzhľadom na to tieto tvrdenia žalobcu sú skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z nepopretých a v dôsledku toho nesporných tvrdení. Dôvodne sa preto žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 121,03 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 121,03 eur od 13.03.2015 do zaplatenia, ktorý úrok si uplatnil v súlade s v spojení s Nariadenia vlády SR č. 24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. 25. O náhrade trov konania rozhodol podľa a v spojení s a žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom rozsahu. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).