Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/20/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, obe deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti matky: D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. G. XXXX/XX, H., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Martinou Kočíkovou Šiškovou, advokátka so sídlom Kapitulská 26, Trnava, a otca: I. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. G. XXXX/XX, H., zastúpený advokátskou kanceláriou SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24, Trnava, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. – 103 zo dňa 06.12.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi umožnil stýkať sa s maloletou každú sobotu od 09:00 hod do 18:00 hod. a s maloletým každú nedeľu od 10:00 hod do 11:00 hod s tým, že maloleté deti si v určenom dni a čase prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Obmedzil trvanie neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia článku 5 o rodine (ďalej len ,R“), , , (ďalej len „“), , , , (ďalej len ,P“), vecne tým, že bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného otcom.

3. Vychádzal zo skutkových zistení, že otec podal dňa 06.11.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že po tom, ako s matkou na informatívnom stretnutí uzavreli dohodu dňa 18.09.2023 mu bolo umožnené sa s maloletým stretnúť iba raz a s maloletou dvakrát. Napriek predchádzajúcim negatívnym skúsenostiam sa naďalej konzistentne snažil o styk s maloletými, a za tým účelom matke pravidelne písal každý týždeň minimálne päť správ. Matka na správy takmer nikdy nereagovala a ak áno, tak len v zmysle, že ju otravuje, a preto sa jeho styk s maloletými už nepodarilo uskutočniť. Poukázal na správanie matky, ktoré považuje za rozporuplné a až šikanujúce, nakoľko ak sa ýva a dožaduje sa styku s maloletými, tak mu matka neodpisuje a ak odpíše, tak len v zmysle, že ju obťažuje. Ak sa rozhodne iba dva dni nevypisovať matke, tak ho obviňuje z toho, že o maloletých nemá záujem. Matka neustále porušuje ich dohodu a dokonca sa jej aj vysmieva, nakoľko nie je vykonateľná. Zároveň ho psychicky vydiera, že ak nepristúpi na jej podmienky, tak neuvidí svoje deti.

4. Dospel k záveru, že návrh otca na dočasnú úpravu styku s maloletými je dôvodný. Aktuálny stav nie je v záujme maloletých. Z vyjadrenia matky mal za preukázané, že rodičia nenadviazali spoluprácu s referátom poradensko - psychologických služieb, podľa matky vinou otca, a teda nie sú toho času „podchytení“ odborným psychologickým poradenstvom, z ktorého dôvodu došlo k zmene termínu pojednávania, ale naopak, rodičia a preto i ich maloleté deti sú vystavení obmedzeným schopnostiam a zručnostiam rodičov v novej porozchodovej situácii. Po oboznámení sa s navrhovanými petitmi rodičov dospel súd prvej inštancie k záveru, že z týchto možno vychádzať, avšak s menšími korekciami u oboch návrhov rodičov, najmä čo do miesta odovzdávania a preberania oboch maloletých detí, keďže čo do rozsahu úpravy styku u oboch maloletých detí sa rodičia v zásade zhodli v potrebe pridržiavať sa nimi pôvodne uzavretej dohody na informatívnom stretnutí rodičov zo dňa 18.09.2023. Z vyjadrení oboch rodičov a procesného opatrovníka mal za nesporné, že rodičia sa zhodli na tom, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú sobotu od 09:00 hod do 18:00 hod, v neprítomnosti matky. Návrhy rodičov sa nestretli len v mieste odovzdávania a preberania maloletej. Súd určil ako miesto preberania a odovzdávania maloletej miesto bydliska matky, a teda i bydlisko dieťaťa, ktorým je toho času G. XX, H.. Matkou navrhované miesto preberania a odovzdávania maloletej „pred bytom matky“ nie je dostatočne určitým, zo spisového materiálu žiaden byt matky s uvedením jeho adresy nevyplýva. U maloletého sa rodičia zhodli čo do rozsahu styku otca s dieťaťom, teda že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň po dobu jednej hodiny v nedeľu doobeda. Súd prvej inštancie určil oprávnenie otca stýkať sa s maloletým každú nedeľu v čase od 10:00 hod. do 11:00 hod. a ako miesto preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa určil opäť bydlisko matky, od ktorého nevidel dôvod odkloniť sa a stotožnil sa s vyjadrením matky, že najmä v aktuálnom zimnom období, kedy sa značne šíria infekčné vírusové ochorenia, nie je pôvodne rodičmi dohodnuté miesto (City Arena v Trnave Kinder Club) vhodným miestom na preberanie a odovzdávanie maloletého. Zároveň rešpektuje požiadavku matky na zohľadnenie, že má v starostlivosti aj maloletú, ktorú nechávala v nedeľu po uvedený čas v starostlivosti jej starých rodičov. Dospel k záveru, že s ohľadom na vek dieťaťa, šesť mesiacov v čase rozhodovania súdu o podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nie je pri trvaní styku otca s maloletým v rozsahu jednej hodiny potrebná osobná prítomnosť matky. Mal za osvedčené, že tu nie je narušený vzájomný vzťah otca a maloletého, dieťa otca pozná, a preto po dobu jednej hodiny v tomto veku je schopné stráviť čas s otcom v neprítomnosti matky, keďže pocit bezpečia a istoty má z prítomnosti druhého rodiča, otca. Argument o dojčení dieťaťa nemôže byť okolnosťou vylučujúcou možnosť otca tráviť čas s vlastným dieťaťom v neprítomnosti matky, opäť najmä pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom v trvaní jednej hodiny týždenne. Či bude otec tráviť jednu hodinu týždenne spoločného času s maloletým dobrovoľne v prítomnosti matky dieťaťa v mieste bydliska matky alebo v súlade s rozhodnutím súdu v neprítomnosti matky mimo bydliska matky, napríklad „kočíkovaním“ dieťaťa, je už na rozhodnutí otca. Je však nepochybné, že k preberaniu a odovzdávaniu maloletého má dochádzať medzi rodičmi, v zásade v neprítomnosti starých rodičov z oboch strán, nakoľko ich prítomnosť doteraz neviedla k ustáleniu pomerov medzi rodičmi.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, a to v časti dočasnej úpravy styku otca s maloletým „v neprítomnosti matky“ z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Uviedla, že maloletý je vo veku 6 mesiacov plne dojčený a na nej závislý, preto nepovažuje za správne, aby otec mohol tráviť s maloletým hodinu bez jej prítomnosti. Má za to, že v tomto veku je nevyhnutná jej prítomnosť pri stretnutí s otcom, pretože maloletý je vo veku, kedy je doslova na nej závislý a jej neprítomnosť je pre neho problém, na ktorý reaguje plačom a nervozitou, a pokiaľ ho nezoberie a nie je v jeho prítomnosti, tak tento plač neutícha a nikto okrem nej ho nevie upokojiť. Nechce maloletého začať učiť na fľašku len preto, aby mohol otec tráviť jednu hodinu s maloletým. Otec nerešpektuje potreby maloletého a zoberie ho k svojej matke, kde ho zobudí, aby sa „pohrali“, čo mu určite spôsobí problém. Otcovi poskytla viacero variant a možností ako by mohol prebiehať ich styk. Poskytla mu priestor u svojich rodičov, kde matka žije, dala mu možnosť stretnutia v Kinder klube v City arena, ale žiaľ v období, kedy je zvýšený výskyt respiračných ochorení, toto prostredie nie je vhodné. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil potreby maloletého, a postupoval pri ňom ako pri dieťati, ktoré je samostatné, nie je dojčené a je zvyknuté na iné osoby. Možno sa zdá, že jedna hodina nie je čas, počas ktorého môže dôjsť k tomu, že by dieťa potrebovalo jesť. Zároveň je obrovským problémom čas, ktorý súd prvej inštancie určil, pretože nezobudí maloletého presne na 10:00 hod. alebo ho nebude budiť, aby sa najedlo a čakalo na otca. Súd prvej inštancie neprihliadol aj na to, že otec má taktiež povinnosť rešpektovať potreby maloletého, čo on nerobí a nie je pochopiteľné, prečo by nemala byť prítomná pri stretnutí s otcom. Otec nikdy s maloletým nežil ani len

v jednej domácnosti a absolútne ho nepozná a nikdy nemal ani len záujem zistiť, čo maloletý potrebuje. Taktiež sa otec nikdy nestaral a nezaujímal o maloletú, kým bola v dojčenskom veku a nevie, ako s takým dieťaťom pracovať a zároveň nesúhlasí, aby sa o ich deti starala otcova matka. Otec nikdy nebol zodpovedný a nikdy sa nestaral o žiadne dieťa, pretože bol od narodenia maloletej vždy v Rakúsku a prišiel na víkend. Navrhla zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v nedeľu od 10:00 hod. do 11:00 hod., na adrese G. XXXX/XX (bydlisko rodičov matky maloletých detí), za jej prítomnosti.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrník, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť, keďže mal za to, že otec je spôsobilý sa o maloletého v určený čas postarať.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že matka vytvára dojem absolútnej závislosti maloletého na jej osobe. Zavádza však, keď tvrdí, že trávi s maloletým čas nepretržite, nakoľko matka navštevuje psychológa, kedy býva bez maloletého 2 hodiny, či iné časy, kedy sa o maloletého starajú starí rodičia. V plnom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením kolízneho opatrovníka. Hoci má maloletý len pol roka, tento vek nevylučuje, aby trávil čas s maloletým samostatne jednu hodinu v týždni. Tomuto režimu (aj s ohľadom na dojčenie) sú matka aj maloletý schopní sa prispôsobiť. Je plne spôsobilý na výkon rodičovských práv a povinností a má právo vychovávať maloletého podľa svojho presvedčenia s povinnosťou zabezpečiť mu pokojné a bezpečné prostredie. S ohľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči uzneseniu súdu prvej inštancie v časti, v ktorej namietala dočasnú úpravu styku otca s maloletým „bez jej prítomnosti“ s prevzatím a odovzdaním maloletého v bydlisku matky a navrhla, aby odvolací súd upravil styk otca s maloletým v dni a v čase upravenom v uznesení (v nedeľu od 10.00 hod. do 11.00 hod.), ale na adrese G. XXXX/XX (bydlisko rodičov matky maloletých detí) a za jej prítomnosti. Teda matka jednak namietala stretávanie sa otca s maloletým bez jej prítomnosti a zároveň miesto realizácie stretnutí mimo bydliska jej rodičov.

10. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

14. Podľa , ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa článku 5 záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. V zmysle , Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

18. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v a . Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

19. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

20. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. ). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv maloletého dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí závažná

ujma. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.

21. Na súde prvej inštancie prebieha konanie vo veci samej (sp. zn. ) o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.07.2023. Matka navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, zveriť zastupovanie maloletých a správu majetku maloletých obom rodičom, od podania návrhu upraviť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej v sume 440 eur mesačne a voči maloletému v sume 400 eur mesačne, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou navrhla upraviť v každú sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a styk otca s maloletým navrhla ponechať na dohode rodičov. Rodinné prídavky a daňový bonus žiadala vyplácať k jej rukám. Uznesením č.k. -17 zo dňa 04.08.2023 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil otcovi prispievať na výživu maloletých detí k rukám matky, na každé sumou 150 eur mesačne od doručenia rozhodnutia. Na informatívnom stretnutí rodičov, ktoré sa uskutočnilo na súde prvej inštancie dňa 18.09.2023 sa rodičia dohodli na dočasnej úprave styku otca s maloletou každú sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. s prevzatím a odovzdaním v mieste aktuálneho bydliska matky a s maloletým v City aréna Trnava – detské centrum (Kinder Club) každú nedeľu od 10:00 ho do 11:00 s tým, že matka maloletého odovzdá otcovi v uvedenom detskom centre. Rodičia sa na predmetnom informatívnom stretnutí zaviazali dobrovoľne podrobiť sedeniam na referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že rodičia sa poradenstvu nepodrobujú.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletým bez prítomnosti matky, s úpravou prevzatia a odovzdania maloletého v mieste bydliska matky, ktorým je aktuálne bydlisko jej rodičov. Matka ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie už nebol vysporiadal. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivým a výstižným odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľke. Odvolací súd teda v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uznesenia. K odvolacím námietkam matky sa však žiada doplniť nasledovné:

23. Podstatou odvolacích námietok matky je tvrdenie, že maloletý je v útlom veku (pozn. v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veku šiestich mesiacov, v čase rozhodnutia odvolacieho súdu vo veku deviatich mesiacov), je dojčený, pričom nechce maloletého začať učiť na fľašku len preto, aby mohol otec tráviť jednu hodinu s maloletým. Maloletý je na nej závislý, na jej neprítomnosť reaguje plačom a nervozitou, nikto okrem nej ho nevie upokojiť. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil potreby maloletého a postupoval pri ňom ako pri dieťati, ktoré je samostatné, nie je dojčené a je zvyknuté na iné osoby. Zároveň namietala rodičovské zručnosti otca, ktorý podľa nej nepozná a nerešpektuje potreby maloletého, keďže sa o deti nikdy osobne nestaral.

24. Ku všetkým týmto námietkam matky už zaujal stanovisko súd prvej inštancie, keď uzavrel, že s ohľadom na vek maloletého nie je pri styku otca s maloletým v rozsahu jednej hodiny potrebná osobná prítomnosť matky. Medzi otcom a maloletým nie je narušený vzťah, dieťa otca pozná, a preto po dobu jednej hodiny v tomto veku je schopné stráviť čas s otcom v neprítomnosti matky, keďže pocit bezpečia a istoty má z prítomnosti druhého rodiča, otca. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otec nie je „inou osobou“, ale rovnocenným a rovnoprávnym rodičom, ktorý má právo rovnako ako matka podieľať sa na výchove svojho syna, rešpektujúc právo maloletého na rodinný život, na udržiavanie pravidelného osobného styku s oboma rodičmi, chránenými SR, i Dohovorom o právach dieťaťa.

25. Správne tiež súd prvej inštancie uzavrel, že ani okolnosť, že maloletý je naďalej dojčený nie je prekážkou styku otca s maloletým v trvaní jednej hodiny, keďže spokojnosť maloletého je aj v záujme otca, ktorému nič nebráni prispôsobiť realizáciu styku aktuálnym potrebám maloletého a matku v prípade potreby skontaktovať. Rovnako, matkina ničím nepodložená domnienka o nezodpovednom prístupe otca a o jeho nespôsobilosti poskytovať maloletému riadnu starostlivosť (v časovom intervale jednej hodiny), nemôže viesť k autoritatívnemu obmedzeniu styku otca s maloletým vo forme jeho realizácie iba v prítomnosti matky. Je povinnosťou matky pripraviť maloletého na styk s otcom po stránke fyzickej, psychickej i emocionálnej, t.j. urobiť všetko pre to, aby maloletý prežil jednu hodinu týždenne so svojim otcom v bezpečí a v celkovej harmónii. Plač dieťaťa v tak útlom veku je prirodzenou súčasťou vývinového štádia dieťaťa, ktoré sa ním dorozumieva s okolitým svetom. Je preto priam nevyhnutné, aby mal

otec možnosť riešiť aj takéto situácie, a tým zdokonaľovať svoje rodičovské zručnosti. Práve cielené vylúčenie otca zo zvládania takýchto situácií smeruje k popieraniu jeho rodičovských práv i povinností, ktorých súčasťou je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa ( ). Správne preto otec namietal, že má právo vychovávať maloletého podľa svojho presvedčenia s povinnosťou zabezpečiť mu pokojné a bezpečné prostredie. Matka, ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého má byť nápomocná a súčinná otcovi v radách smerujúcich k zabezpečeniu jeho nerušeného styku s maloletým a nie kritizujúca a odmietajúca jeho snahu o stretávanie sa s maloletým bez jej prítomnosti. Navyše, na informatívnom stretnutí rodičov dňa 18.09.2023 matka súhlasila s tým, že maloletého odovzdá otcovi každú nedeľu od 10:00 hod do 11:00 hod. v detskom centre, teda v danom čase sa stotožnila so skutočnosťou, že otec sa bude o maloletého starať sám, t.j. bez jej prítomnosti. Z uvedených dôvodov je požiadavka matky ohľadne jej prítomnosti pri styku otca s maloletým neopodstatnená.

26. Ani svoju požiadavku, aby styk otca s maloletým prebiehal v bydlisku jej rodičov matka nijak neodôvodnila, okrem potreby jej prítomnosti pri styku, ktorú ani odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Preto nič nebráni otcovi, aby styk s maloletým realizoval podľa vlastného uváženia, a to s ohľadom na aktuálne potreby maloletého, t.j. aj mimo bydliska matky. Teda ani v tomto prípade nemohol odvolací súd prisvedčiť námietke matky.

27. Na základe uvedeného, sledujúc prvoradé hľadisko záujmu maloletého, kedy je nevyhnutné zohľadniť podmienky na vytváranie a rozvoj jeho vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky v napadnutej časti uznesenia nie je dôvodné a odvolaciemu súdu tak nezostávalo iné, než vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v súlade s ustanovením a , potvrdiť.

28. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( až ).

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).