Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Pc/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci navrhovateľky: U. M., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: Ž. A. M., proti povinnému: P. M., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: T. M. XXX/X, Ž. A. M., t. č. na adrese: F. XXX, Ž. A. M., o návrhu na určenie výživného manželke, takto

rozhodol:

I. Povinný sa z a v ä z u j e platiť navrhovateľke výživné vo výške 30 € mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom z 11. 6. 2020, doručeného Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v ten istý deň, domáhala, aby súd určil výživné pre manželku vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne splatné do 15. dňa v mesiaci vopred. Manželstvo uzavreli 1. 3. 2019, ktoré doposiaľ trvá. Pred uzavretím manželstva sa im narodili 2 deti, ktoré sú t. č. maloleté. Aktuálne nežijú manželia v spoločnej domácnosti a navrhovateľka si podala aj návrh na rozvod. V minulosti bol okresným súdom povinný zaviazaný platiť mal. O. výživné vo výške 80 € mesačne, ktorá jej bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Toho času je navrhovateľka nezamestnaná, jej jediný príjem tvoria rodinné prídavky na mal. deti, z čoho však musí uhrádzať výživné na jej syna z predchádzajúceho vzťahu vo výške 30 €. Momentálne býva u svojej matky spolu s mal. deťmi. Povinný poberá invalidný dôchodok vo výške 320 € a navrhovateľke neprispieva žiadnou sumou. Navrhovateľka pripojila k návrhu kópiu sobášneho listu a rodných listov ich spoločných mal. detí.

2. Povinný sa k návrhu v súdom stanovenej lehote nevyjadril, ani sa nezúčastnil pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 21. 7. 2020. Okresný súd napriek nečinnosti účastníkov konania bol povinný v konaní pokračovať v súlade s (ďalej len „“).

3. Na základe predložených listín okresný súd zistil, že navrhovateľka uzatvorila manželstvo s povinným manželom 1. 3. 2019. Manželia sú rodičmi mal. O., nar. X. X. XXXX a mal. P., nar. XX. XX. XXXX. Navrhovateľka bola naposledy zamestnaná do 31. 12. 2019, t. č. je nezamestnaná. Z údajov poskytnutých Úradom práce, soc. vecí a rodiny súd zistil, že navrhovateľka do 31. 12. 2019 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 3,30 € a v súčasnosti prebieha konanie o jej žiadosti o dávku v hmotnej núdzi, ktorú podala 9. 6. 2020. Taktiež poberá prídavky na mal. deti vo výške 49,90 €. Od 10. 6. 2020 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo.

4. Manžel navrhovateľky je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 342,30 €, z ktorého sa vykonávajú zrážky vo výške 18 €, iným príjem nebol zistený. Počas spolužitia v jednej domácnosti do 31. 12. 2019 spolu s navrhovateľkou poberal dávku v hmotnej núdzi, t. č. nemá žiadny iný príjem, je vlastníkom motorového vozidla tov. značky C. X., rok výroby 1988. Nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súd taktiež nezistil, že by mal inú vyživovaciu povinnosť okrem dvoch mal. detí. Povinný nemá žiaden dlh na zdravotnom poistení.

5. Okresný súd z úradnej činnosti zistil, že navrhovateľka na okresnom súde iniciovala konanie vedené pod sp. zn. , ktorým sa domáhala vydania rozhodnutia o zákaze priblíženia sa povinného k navrhovateľke na základe žaloby doručenej 10. 6. 2020. Uvedené žiadala z dôvodu, že jej manžel ju mal týrať a posledný incident sa mal stať 6. 6. 2020, kedy povinný mal napadnúť brata navrhovateľky. Ako dôkaz predložila potvrdenie z 6. 6. 2020, ktoré vydalo Obvodné oddelenie PZ v Žiari nad Hronom o vykázaní povinného zo spoločného obydlia a záznam o podaní oznámenia z 6. 6. 2020, v ktorom navrhovateľka opísala incident, ako ju v ten deň povinný fyzicky napadol, pričom bol pod vplyvom alkoholu.

6. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8. Podľa , manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

9. Podľa , vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

10. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa , výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na výživné pre manželku je dôvodný. Navrhovateľka síce žiadala priznať 30 % zo sumy životného minima, avšak neuviedla, z ktorej sumy životného minima požaduje určiť výšku výživného, pričom podľa obsahu tohto návrhu súd uvedený návrh posúdil tak, že navrhovateľka žiadala priznať výživné v rozsahu od 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime v znení neskorších predpisov Ďalej len „z. č. “), eventuálne do 30 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa z. č. Súd pri jeho posudzovaní vychádzal zo zákonného postavenia manželov, ktorí si majú byť rovní ako v právach, tak aj v povinnostiach. Sú povinní nielen žiť spolu, ale aj pomáhať si navzájom a starať sa o potreby svojej rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z predložených dôkazov mal okresný súd nepochybne preukázané, že manželia spolu nežijú min. od 6. 6. 2020, kedy bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia na základe z. č. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Súd skúmal aj to, či priznanie výživného manželke nebude v rozpore s dobrými mravmi, avšak nevzhliadol žiadnu skutočnosť v správaní sa navrhovateľky, ktorá by bránila priznať jej výživné. Naopak, v správaní povinného manžela badať porušovanie manželských povinností, keď z predložených dôkazov vyplynulo,

že povinný bol voči navrhovateľke a jej rodinným príslušníkom agresívny a je podozrivý zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu.

13. Samotná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká a zaniká spolu s manželstvom, teda je viazaná na právnu existenciu manželstva. Súd mal preukázané, že manželstvo bolo medzi navrhovateľkou a povinným manželom uzatvorené 1. 3. 2019 na základe kópie predloženého sobášneho listu a doposiaľ trvá.

14. Z tvrdení navrhovateľky, ktoré povinný manžel výslovne nepoprel, vyplýva, že manžel navrhovateľky si voči svojej manželke neplní vyživovaciu povinnosť. Manžel potom, ako bol vykázaný zo spoločnej domácnosti, reálne neposkytol navrhovateľke žiadne peniaze, ani inak neprispel na chod domácnosti. Navrhovateľka odišla k svojej matke spolu s dvoma mal. deťmi, kde sa zdržiava doposiaľ. Vzhľadom na to, že k uvedeným skutočnostiam sa povinný manžel žiadnym spôsobom nevyjadril, súd považoval uvedené skutočnosti za nesporné.

15. Na strane navrhovateľky je evidentné, že prídavkov na mal. deti vo výške cca. 50 € nemá žiadny iný príjem a má vyživovaciu povinnosť vo výške 30 € mesačne voči jej dieťaťu z predchádzajúceho vzťahu. Každý mesiac je tak odkázaná na pomoc iných, pričom jej príjem nedosahuje ani hranicu životného minima, ktoré je toho času vo výške 214,83 € na jednu plnoletú fyzickú osobu ( z. č. ). Oproti povinnému manželovi má príjem podstatne nižší, keďže poberá invalidný dôchodok vo výške 342,30 €, resp. 324,30 € po odrátaní zrážok. Povinný manžel síce má výdavky predovšetkým na vyživovaciu povinnosť voči svojim mal. deťom. Iné výdavky však preukázané neboli.

16. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vzniká disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

17. Záväzok poskytovať výživu spočíva v plnení majetkových hodnôt, ktoré môžu byť v podobe finančných prostriedkov, starostlivosti o živobytie, či v podobe iných naturálnych prostriedkov osobnej spotreby človeka. Pri vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa má zabezpečiť ich približne rovnaká sociálna a hmotná úroveň. Rozsah tejto vyživovacej povinnosti má pokrývať všetky potreby osobnej povahy, predovšetkým strava, ošatenie, bývanie, kultúrne vyžitie a pod. Životná úroveň manželov by teda podľa zákonného znenia mala byť zásadne rovnaká. Nie je možné hovoriť o mechanickej rovnosti v príjmoch a výdavkoch oboch manželov. Súd bral preto do úvahy pri určovaní výšky výživného aj osobitné potreby každého z manželov, predovšetkým ich zdravotné a osobné potreby.

18. Okresný súd po zhodnotení príjmov a výdavkov oboch manželov zistil, že medzi manželmi vzniká disproporcia v ich majetkových pomeroch v neprospech navrhovateľky, ktorá zo svojho príjmu nevie pokryť žiadne výdavky, keďže jej jediným príjmom v súčasnosti sú prídavky na deti. Na druhej strane povinný manžel ma značne vyšší príjem, ktorému po odrátaní zistených výdavkov ostane z príjmu dostatok prostriedkov na pokrytie výdavkov (zrážky 18 €, výživné na mal. Karolínu 80 €).

19. Z uvedených dôvodov a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol tak, že návrh manželky pokiaľ ide o výživné vo výške 30 € mesačne považoval za dôvodný. Priznaná suma výživného je dostatočná na to, aby obom manželom zostali peňažné prostriedky na pokrytie všetkých nevyhnutných potrieb a aby sa naďalej netvoril značný nepomer v ich celkovej životnej úrovni a neboli tak vystavení hmotnej núdzi po zohľadnení obmedzených možností a schopností povinného manžela, ktorého jediným príjmom je invalidný dôchodok. Súd nemohol priznať navrhovateľke výživné vo vyššej sume, pretože povinnému by tak neostala ani suma životného minima, pričom bolo nevyhnutné zohľadniť aj tú skutočnosť, že má ešte zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom maloletým deťom.

20. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , pričom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov konania náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( v znení neskorších predpisov ďalej len „CSP“) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.