Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/40/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2713/2, 080 01 Prešov, IČO : 42 039 720, proti žalovanému: A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX H. I., o zaplatenie sumy 10.200,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.200,- eur, úrok vo výške 100,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 26.03.2023 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 22.08.2023 a postúpenou Okresnému súdu Poprad dňa 27.11.2023 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy istiny vo výške 10.000,- eur, úroku vo výške 100,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 200,- eur a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 26.03.2023 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 25.01.2023 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičal sumu 10.000,- eur, ktorú žalovaný osobne v hotovosti prevzal na čerpacej stanici I. J. G. K. E. A.. D. E. dňa 25.01.2023 pri uzatvorení zmluvy, čo obe strany potvrdili aj svojimi podpismi na zmluve. V bode II. zmluvy sa strany zároveň dohodli, že pôžičku vo výške 10.000,- eur vráti žalovaný ako dlžník spolu so zmluvným úrokom vo výške 100,- eur v lehote do dvoch mesiacov od podpísania zmluvy, teda do 25.03.2023. Pre prípad omeškania zároveň dohodli zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur a úrok z omeškania vo výške 0,05 % z istiny za každý začatý deň omeškania. Žalovaný v dohodnutej lehote splatnosti svoj zmluvný záväzok nesplnil a neurobil tak ani doposiaľ, keďže nereagoval na žalobcove opakované telefonické výzvy, emailovú výzvu zo dňa 31.07.2023 a ani predžalobnú výzvu zo dňa 04.08.2023, ktorú prevzal dňa 14.08.2023. Preto žalobca uplatnil svoj nárok prostredníctvom súdu.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o pôžičke a uznaní dlhu zo dňa 25.01.2023, výzvu zo dňa 31.07.2023, sms komunikáciu so žalovaným a predžalobnú výzvu zo dňa 04.08.2023 s doručenkou.

4. Žaloba bola pôvodne podaná ako návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 30.08.2023, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odpor, ktorým neuznal žalobcom

uplatnený nárok v celom rozsahu, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Spis bol preto po vyjadrení žalobcu v súlade s o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov postúpený na prejednanie príslušnému Okresnému súdu Poprad.

5. Žalovaný v podanom odpore neuznal žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu, pretože podľa neho predmet zmluvy o pôžičke nebol naplnený a on žiadnu rekonštrukciu nehnuteľnosti nerealizoval. Ďalej uviedol, že k mailovým výzvam a výzvam od právneho zástupcu žalobcu sa nevyjadruje a výzvy jeho rodinným príslušníkom považoval za účelové a diskreditačné.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného poukázal na to, že žalovaný nijako bližšie nešpecifikoval jeho tvrdenie o nenaplnení predmetu zmluvy, keďže výslovné popretie odovzdania peňazí neurobil, a preto je jeho popretie neúčinné. Peniaze vo výške 10.000,- eur boli žalovanému odovzdané na čerpacej stanici I., J. G. K. E. A.. D. E. (kaviarenská časť čerpacej stanice) v čase okolo 11:00 – 11:30 hod. v obálke, v ktorých vydávajú bankovky banky, a to všetky bankovky v nominálnej hodnote 100,- eur. Svedkom odovzdania peňazí a podpísania zmluvy bola aj pani L. E., K. C. XX, XXX XX L.. O peňažnú pôžičku vo výške 10.000,- eur ho požiadal žalovaný dňa 25.01.2023 ráno (okolo 09:00 hod.), zároveň mu predložil aj svoj občiansky preukaz, ktorý si odfotil a z neho potom použil osobné údaje žalovaného do písomnej zmluvy o pôžičke. Žalovaný trval na tom, aby pôžička nebola poskytnutá na obchodnú spoločnosť, ktorej bol spoločníkom a konateľom, ale jemu ako fyzickej osobe a aby o tom nevedela jeho rodina, najmä manželka a dcéra. Podľa žalobcu najhlavnejším dôkazom o uzavretí zmluvy o pôžičke a odovzdaní peňazí žalovanému je samotná zmluva zo dňa 25.01.2023, ktorej uzavretie žalovaný vyslovene nepoprel a rovnako tak nepoprel ani jeho podpisy na nej. Podpísaný je nielen na konci textu zmluvy pri jeho mene a priezvisku, ale aj na prvej strane zmluvy. K tvrdeniu žalovaného týkajúceho sa účelu pôžičky uviedol, že tento je z právneho hľadiska, či z pohľadu vymáhania nevrátenej sumy nepodstatný a navyše samotný žalovaný žiadal, aby bol do zmluvy uvedený práve dôvod poskytnutia finančných prostriedkov na dokončenie rekonštrukcie vlastnej nehnuteľnosti. Spolu s vyjadrením predložil kópiu občianskeho preukazu žalovaného a čestné vyhlásenie L. E..

7. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zotrval na podanom odpore s tým, že čestné vyhlásenie L. E. nie je pravdivé, je účelové a zavádzajúce z dôvodu, že nikdy nežiadal žalobcu o finančné prostriedky, nikdy ich neprepočítaval, a preto nemohla byť svedkom odovzdania peňazí a podpísania zmluvy. Je síce pravdou, že so žalobcom sa stretli na benzínovej pumpe, avšak žalobca prišiel sám, odovzdal mu zmluvu s ponukou dofinancovania diela, ktoré v rámci projektu I. predávajú, túto ponuku prijal, zmluvu podpísal a mali ísť overiť podpisy s následným odovzdaním finančných prostriedkov, čo sa nestalo. Jeho chybou bolo, že podpísal zmluvu bez finančného plnenia.

8. Súd na prejednanie žalobou uplatneného nároku nariadil na deň 13.03.2024 pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, napriek tomu, že predvolanie prevzal dňa 23.02.2024. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal ani o jeho odročenie. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe a obranu žalovaného považoval za účelovú, pretože dofinancovanie diela je úplný nezmysel a predložené čestné vyhlásenie je pravdivé, keďže ani sám žalovaný ho účinne nepoprel.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomnými vyjadreniami strán v priebehu sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu písomne uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2023, na základe ktorej žalovanému ako dlžníkovi podľa čl. I. a II. požičal sumu 10.000,- eur, ktorú dlžník prevzal v deň podpisu zmluvy osobne v hotovosti (t. j. dňa 25.01.2023), čo strany potvrdili svojimi podpismi na zmluve. V čl. II. zmluvy sa strany dohodli, že pôžičku spolu s dohodnutým úrokom celkom vo výške 10.100,- eur uhradí dlžník veriteľovi v lehote do dvoch mesiacov od podpísania zmluvy. Pre prípad nedodržania splatnosti sa zaviazal dlžník zaplatiť veriteľovi aj zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur s tým, že právo veriteľa na úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania tým nie je dotknuté. Predmetom zmluvy bolo aj uznanie

dlhu, ktorým dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky, a to vo výške 10.100,- eur, ktorý vznikol titulom pôžičky.

11. Keďže žalovaný nesplatil žalobcovi pôžičku, žalobca ho emailovou výzvou zo dňa 31.07.2023 a predžalobnou výzvou zo dňa 04.08.2023 vyzval na úhradu istiny vo výške 10.000,- eur, zmluvného úroku vo výške 100,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 200,- eur a úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 10.000,- eur od 26.03.2023 do zaplatenia (k 04.08.2023 vo výške 660,- eur) na tam uvedený účet v lehote 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy, najneskôr do 15.08.2023. Zároveň ho upozornil, že ak dlžnú sumu s príslušenstvom neuhradí, bude tento nárok vymáhať prostredníctvom súdu. Žalovaný predžalobnú výzvu prevzal dňa 14.08.2023, avšak žalovanú sumu neuhradil.

12. Z čestného prehlásenia L. E. na čl. 57 spisu mal súd preukázané okolnosti prípravy zmluvy o pôžičke, jej uzatvorenia a odovzdania peňazí žalovanému v priestoroch benzínovej pumpy I..

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

15. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

16. Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

17. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

18. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Podľa čl. II. Podmienky pôžičky, predmet pôžičky, peňažnú sumu vo výške 10.000,- eur, odovzdal veriteľ dlžníkovi, v deň podpisu tejto zmluvy osobne v hotovosti, čo obe zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi na tejto zmluve. Veriteľ a dlžník sa dohodli na úroku z pôžičky vo výške 100,- eur (slovom: jednosto eur). Týmto sa dlžník A. F. G. zaväzuje, že veriteľovi uhradí celkový dlh, ktorý vznikol titulom pôžičky spolu s dohodnutým úrokom celkom vo výške 10.000,- Eur (slovom: desaťtisíc jednosto eur) v lehote do 2 mesiacov od podpísania tejto zmluvy.

20. Podľa čl. II. Uznanie dlhu prvý odsek, dlžník A. F. G. týmto dňa 25.01.2023 uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky, a to vo výške 10.100,- Eur (slovom: desaťtisíc jednosto eur), ktorý vznikol titulom pôžičky.

21. Podľa čl. III. Záverečné ustanovenia, účastníci zmluvy sa so zmluvou oboznámili, sú si vedomí jej právnych následkov a na znak súhlasu s jej obsahom túto vlastnoručne podpisujú. Tento úkon robia slobodne a vážne. Dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že v deň podpisu tejto zmluvy prijal v hotovosti od veriteľa peňažnú pôžičku vo výške 10.000,- Eur (slovom: desaťtisíc eur). Dlžník ďalej vyhlasuje, že nemá žiadne pohľadávky na započítanie voči veriteľovi. Svojim podpisom zmluvné strany vyjadrujú súhlas s obsahom tohto textu a tiež celého textu uvedeného v tejto zmluve. Zároveň obe zmluvné strany vyhlasujú, že si túto dohodu prečítali, porozumeli jej obsahu, podpisujú ju s plnou vážnosťou a na základe slobodnej vôle.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané (aj keď to žalovaný popieral), že medzi stranami bola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke a uznaní dlhu dňa 25.01.2023, ktorú žalovaný doposiaľ nesplatil. Za nesporné súd považoval to, že žalovanému bola na základe písomne uzatvorenej zmluvy požičaná suma 10.000,- eur, ktorú prevzal žalovaný ako dlžník od veriteľa- žalobcu osobne pri podpise zmluvy dňa 25.01.2023, čo vyplýva nielen z čl. II. a čl. III. zmluvy, ale aj z čestného prehlásenia L. E. na čl. 57 spisu. Tvrdenia žalovaného, že žiadne finančné prostriedky od žalobcu nežiadal, že mu žiadna suma nebola požičaná, a že podpísal so žalobcom zmluvu o dofinancovaní diela v rámci projektu I., žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Nesporné bolo taktiež to, že žalovaný doposiaľ žalobcovi riadne a včas pôžičku nevrátil, nakoľko tieto tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel. Z hľadiska sporných skutkových tvrdení súd poukazuje na to, že žalovaný nerozporoval účinne tvrdenia žalobcu, keď v podanom odpore uviedol len, že predmet zmluvy nebol naplnený, a preto ho neuznáva.

23. Po právnej stránke je zmluva o pôžičke upravená v ustanovení a nasl. . Zákon pri uzatváraní takejto zmluvy nepredpisuje písomnú formu, avšak medzi stranami bola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke, na základe ktorej prevzal žalovaný od žalobcu ako veriteľa sumu 10.000,- eur, čím mu vznikla ako dlžníkovi povinnosť vrátiť veriteľovi peniaze, ktoré mu požičal, a to za podmienok uvedených v zmluve. Ak dlžník nevráti veriteľovi dobrovoľne peniaze, môže sa veriteľ súdnou cestou domáhať ich vrátenia. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi, ktorý má bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že žalovanému poskytol finančné prostriedky, a že žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. To znamená, že veriteľ musí preukázať nielen, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej aj dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť veriteľ preukáže písomnou zmluvou o pôžičke, prípadne inými dôkaznými prostriedkami (napr. svedkami), ak nebola uzavretá písomná zmluva o pôžičke. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo 16.01.2002, sp. zn. ). Naproti tomu môže dlžník v spore namietať neexistenciu dlhu alebo jeho výšku, pričom dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu celkom alebo sčasti, spočíva na dlžníkovi.

24. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy, čo znamená, že pre jej vznik je okrem dohody strán potrebné aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, ktorý je potom dlžník povinný v dohodnutej dobe vrátiť, a to v prípade peňažnej pôžičky aj spolu s úrokmi, ak boli dohodnuté. Žalobca ako veriteľ predložením písomnej zmluvy o pôžičke a o uznaní dlhu preukázal, že medzi stranami sporu bola dňa 25.01.2023 uzavretá zmluva o pôžičke. Táto zmluva obsahuje vyhlásenie dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje svojím podpisom na zmluve (jeho podpis je na prvej strane aj na druhej strane zmluvy), a to v čl. II. a v čl. III. zmluvy. S obsahom zmluvy sa žalovaný riadne oboznámil, porozumel mu, vyjadril s ním súhlas a zmluvu podpísal slobodne a vážne. Pravidlám logického myslenia preto odporuje bez ďalšieho uveriť jeho obrane ako dlžníka, že predmet pôžičky od veriteľa neprevzal, resp. vyvodzovať, že zmluva o pôžičke nie je dostatočným dôkazom na preukázanie opaku. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo byť umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dohôd nemožno vyvrátiť na základe jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu. Z predložených tvrdení a listinných dôkazov žalobcu nemožno pochybovať o tom, že žalobca ako veriteľ uniesol svoje dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy o pôžičke a poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanému.

25. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmet zmluvy nebol naplnený, a že žalobca mu odovzdal zmluvu s ponukou dofinancovania diela, ktorý v rámci projektu I. predávajú, ktorú on prijal a následne aj podpísal a stým, že mali ísť overiť podpisy, čo sa nestalo, tu súd poukazuje na to, že zmluva o pôžičke, ktorú predložil súdu žalobca bola medzi stranami uzatvorená slobode a vážne, vlastnoručne ju podpísali, jej obsahu porozumeli a svojimi podpismi s ňou vyjadrili súhlas. Iná zmluva ako dôkaz predložená nebola.

26. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena. Subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva (v prejednávanom spore je táto norma obsiahnutá v ) Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

27. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ chcel žalovaný poprieť skutkové tvrdenia protistrany- žalobcu, mal uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, pretože v opačnom prípade je jeho popretie neúčinné. Povinnosťou žalovaného bolo v rámci jeho dôkazného bremena tvrdiť a preukázať, že nastala právna skutočnosť majúca za následok zánik jeho dlhu celkom alebo sčasti. Za účinné popretie nemožno podľa súdu považovať len tvrdenie žalovaného o tom, že predmet zmluvy nebol naplnený, alebo že v skutočnosti prijal ponuku na uzavretie inej zmluvy, keďže v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Ako už súd vyššie uviedol, pravidlám logického myslenia odporuje bez ďalšieho uveriť obrane žalovaného, že predmet pôžičky od veriteľa neprevzal, resp. vyvodzovať, že zmluva o pôžičke nie je dostatočným dôkazom na preukázanie opaku.

28. Je preto možné uzavrieť, že medzi stranami bola platne uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému v hotovosti pri podpise zmluvy peňažné prostriedky vo výške 10.000,- eur. V zmluve bola dohodnutá splatnosť pôžičky v lehote do dvoch mesiacov od podpísania zmluvy, t. j. do 25.03.2023, kedy bol dlžník povinný vrátiť veriteľovi poskytnutú pôžičku aj spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 100,- eur. Žalovaný- dlžník napriek výzvam žalobcu mu doposiaľ nezaplatil dlh riadne a včas, a preto veriteľ uniesol dôkazné bremeno aj v časti, že doposiaľ nedošlo k zániku dlhu žalovaného, a to ani sčasti, v dôsledku čoho je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu istiny zodpovedajúcu poskytnutým finančným prostriedkom vo výške 10.000,- eur.

29. V čl. II. zmluvy si strany dohodli v súlade s aj úroky vo výške 100,- eur. Výška úrokov, ktoré možno dohodnúť, nie je limitovaná, nemôže byť však v rozpore s dobrými mravmi ( ). O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody. Na druhej strane treba bez ďalšieho pripustiť úroky vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov. V tomto konkrétnom prípade dohodnutá výška úroku predstavuje len 1 % z istiny, a preto neodporuje dobrým mravom a rovnako tak nepresahuje ani úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola vo výške 4,19 %, a preto žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 100,- eur.

30. Pre prípad nedodržania splatnosti jednotlivých splátok sa dlžník v čl. II. zmluvy zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur. Ustanovenie umožňuje účastníkom zmluvy pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak rovnako ako úroky, aj táto nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu bol medzi stranami dojednaný písomne priamo v zmluve, pričom v dojednaní bola určená aj výška pokuty predstavujúca 2 % z istiny, t. j. 200,- eur, ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu uplatnil z dôvodu, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, t. j. riadne a včas neuhradil žalobcom poskytnutú pôžičku, a preto mu vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,- eur.

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca poskytol na základe písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke žalovanému finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur, ktoré mu žalovaný doposiaľ nevrátil a tvrdenia žalobcu účinne nepoprel. Nakoľko v priebehu konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaný mu ku dňu podania žaloby alebo ku dňu vyhlásenia rozsudku vrátil poskytnuté peňažné prostriedky, súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalovanú sumu vo výške 10.200,- eur pozostávajúcu zo sumy istiny a zmluvnej pokuty a taktiež zaplatiť žalobcovi aj úrok vo výške 100,- eur. 32. Podľa prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Od úrokov dohodnutých podľa treba odlišovať úroky z omeškania v zmysle . Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľ má právo nielen na dohodnuté úroky, ale aj na úroky z omeškania. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na , a to , keďže aj napriek tomu, že výška úrokov z omeškania bola medzi stranami dohodnutá v zmluve vo výške 0, % denne, žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec (t. j. je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá v tom čase bola vo výške 3,5%), preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške, a to za dobu omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky, t. j. od dňa 26.03.2023 do zaplatenia zo sumy 10.000,- eur.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v a žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 od doručenia na Okresný súd Poprad. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.