Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/116/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: M. J. A. PLUS s.r.o., so sídlom Silvánska 29, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 48 340 383, zast. JUDr. Eva Slašťanová, advokátka, Tomášikova 50/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, o zaplatenie 890 000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou pôvodne na Okresný súd Bratislava I, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 890 000 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom zo strany Okresného úradu Nitra. Uviedol, že dňa 10.04.2015 podala spoločnosť AVALON Consulting, s.r.o. (ďalej ako Avalon), žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Obchodné centrum Nové Zámky“, pričom dňa 20.08.2015 bolo Mestom Nové Zámky vydané stavebné povolenie č. 8684-13/2015/LÁ, voči ktorému podali účastníci stavebného konania odvolanie. Odvolací orgán - Okresný úrad Nitra, vydal dňa 04.11.2015 rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2015/041952-002, ktorým zrušil rozhodnutie mesta Nové Zámky a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. V poradí druhé stavebné povolenie bolo vydané dňa 28.12.2015; voči nemu podal účastník konania - Ing. Mácsadi odvolanie dňa 29.01.2016 a odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 16.03.2016 zrušil stavebné povolenie z 28.12.2015. Avalon podala dňa 24.03.2016 na Generálnu prokuratúru SR oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, pretože odvolací orgán v stavebnom konaní nemal dôvod na zrušenie stavebného povolenia, tým pádom spôsobil prieťahy v konaniach a nemalé finančné škody, čím sa dopustil trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Tento podnet, vedený pod č. Kd 103/16/440 bol ešte dodatočne doplnený. Okrem toho sa Avalon obrátila s otázkou účastníctva projektantov na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVaRR), ktoré odpovedalo dňa 25.04.2016 v tom zmysle, že tieto osoby nemožno považovať za účastníkov konania a nevyplývajú pre nich žiadne práva ani povinnosti. Proti rozhodnutiu o zrušení stavebného konania zo dňa 16.03.2016 bol dňa 16.05.2016 podaný protest prokurátora, kde sa prokurátor stotožnil s názorom MDVaRR ohľadne účastníkov konania. Dňa 27.06.2016 vydalo MDVaRR rozhodnutie č. 18017/2016/B625- SV/39560/Pa, ktorým vyhovelo protestu prokurátora zo dňa 16.05.2016 a zrušilo protestom napadnuté rozhodnutie o zrušení stavebného povolenia zo dňa 16.03.2016 a nariadilo odvolaciemu orgánu v stavebnom konaní konať a rozhodnúť v súlade so zákonom. Proti tomuto rozhodnutiu podal rozklad Ing. Mácsadi, pričom minister rozhodnutím zo dňa 12.09.2016 potvrdil rozhodnutie MVDaRR. Okresný úrad Nitra následne dňa 24.11.2016 vydal rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie Ing. Mácsadiho a potvrdil stavebné povolenie zo dňa 28.12.2015, rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo dňa 16.12.2016.

2. Spoločnosť Avalon mala uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (12.01.2015) so spoločnosťou ARKON, a.s. (ďalej ako Arkon), predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu 2 050 000 eur bez DPH za predpokladu, že do 31.03.2016 budú kumulatívne splnené 2 podmienky: existencia právoplatného stavebného povolenia a zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy s BILLA s.r.o. Dodatkom č. 1 bola lehota predĺžená do 31.05.2016. Spoločnosť Avalon splnila len jednu z podmienok, keďže Arkon už nemala záujem o ďalšie predĺženie lehoty, nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a zmluva o budúcej kúpnej zmluve zanikla. Následne Avalon uzatvorila ako predávajúci dňa 03.05.2017 so spoločnosťou FORESPO REALITY 11 a.s., Bratislava, ako kupujúcim zmluvu o predaji časti podniku, pričom predmetom bol prevod vlastníckeho práva k časti podniku ako aj k pozemkov, ktoré mali byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy a vzťahovalo sa na ne aj stavebné povolenie. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 1 160 000 eur bez DPH. Následne Avalon postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2017 pohľadávku na náhradu škody v sume 890 000 eur spoločnosť M.J.A. PLUS, s.r.o., ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia o zrušení stavebného povolenia ako aj nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „OÚ“), ako rozdiel medzi kúpnou cenou dohodnutou v zmluve o budúcej kúpnej zmluve a kúpnou cenou v zmluve o predaji podniku s príslušenstvom.

3. Žalobca dňa 22.08.2017 doručil na MDaV SR žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 17.08.2014, pričom táto bola zamietnutá. MDaV SR potvrdilo, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany OÚ NR a nezákonnosti rozhodnutia, keď došlo k porušeniu ustanovení správneho poriadku v dôsledku nerešpektovania § 59 ods. 1 stavebného zákona a § 26 správneho poriadku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím Okresného úradu a vznikom škody.

4. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že nebyť odvolacieho orgánu, ktorý sa neopodstatnene zaoberal otázkou účastníctva projektantov v stavebnom konaní a doručovania aj týmto osobám, nedošlo ani napriek iným stanoviskám ku konaniu správneho orgánu, smerujúceho k odstráneniu protiprávneho stavu spôsobeného nezákonným rozhodnutím o zrušení stavebného povolenia. Mal za to, že časové obdobie uvedené v zmluve o budúcej zmluve bolo stanovené s dostatočným časovým predstihom a Avalon bral do úvahy možnosť predĺženia lehôt. Okrem toho dostatočne zvážil podnikateľské riziko, pretože jedna z určených podmienok podľa zmluvy o budúcej zmluve už bola splnená zo strany Avalon a okrem toho bola aj predĺžená pôvodná lehota dodatkom č. 1, čím nedošlo k podceneniu miery podnikateľského rizika. Žalobca naplnil všetky zákonom požadované podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu v spojení s , tj. protiprávne konanie - nezákonné rozhodnutie OÚ NR z 16.03.2016, škodu - na majetkových právach v sume 890 000 eur, príčinnú súvislosť - nezákonným rozhodnutím, ktoré spôsobilo, že stavebné povolenie zo dňa 28.12.2015, nenadobudlo právoplatnosť v dobe, kedy by inak malo, a tým by nevznikol ani dôvod ne zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa s ňou v celom rozsahu nestotožňuje, pretože nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. Škoda, ktorá údajne žalobcovi vznikla, mu nevznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. Žalovaný uplatnil aj námietku miestnej nepríslušnosti a podal návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Predmetnou žalobou si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s nezákonným rozhodnutím Okresného úradu č. OU-NR-OVBP2-2016/013966-002 zo dňa 16.03.2016, ktorým Okresný úrad v odvolacom konaní zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. 8684-27/2015/195/ LÁ zo dňa 28. 12. 2015, vydaného vo veci stavby pre stavebníka Avalon a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci je možné úspešne uplatniť za kumulatívneho splnenia 3 základných podmienok. Okrem existencie nezákonného rozhodnutia je predpokladom zodpovednosti za škodu existencia takej škody, ktorá už vznikla a nie imaginárnej budúcej škody. Mal za to, žalobcovi nevznikla skutočná škoda, pretože z jeho strany nedošlo k žiadnemu vynaloženiu majetkových hodnôt, ktoré musel vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V prípade žalobcu uplatňovaná suma predstavuje skôr stratu očakávaného výnosu, ktorú by získal v budúcnosti predajom jeho nehnuteľností, t.j. ušlý zisk. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody uviedol, že je nevyhnutná, a to bez ohľadu na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť v konaní musí byt' jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vyžaduje sa dôkaz o jej existencii. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného. Odkázal na niektoré rozhodnutia súdov, riešiace túto otázku. Žalovaný vzhľadom na to konštatoval, že rozhodnutie žalobcu, že uzavrie zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so spoločnosťou ARKON, a.s., bolo výlučne jeho slobodným rozhodnutím a dojednanie si dvoch podmienok, predstavuje podnikateľské riziko, za ktoré nesie zodpovednosť výlučne žalobca, a nie žalovaný. Vydanie stavebného povolenie je totiž podmienené množstvom zákonných predpokladov, žalobca nemohol preto úspešnosť svojej žiadosti bez ďalšieho očakávať. Žalobca zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzatvoril dňa 12.01.2015, žiadosť o stavebné povolenie však podal až 10.04.2015. Zároveň bolo stavebné konanie prerušené v období od 14.04.2015 do 22.06.2015 z dôvodu neúplnej žiadosti Avalon. Žalovaný mal za to, že v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi uvedeným rozhodnutím príslušného správneho orgánu a škodou, tak ako ju uviedol žalobca. Inštitút náhrady škody nemá byt' prostriedkom získania zväčšenia majetku žiadateľa o náhradu škody, ale má vyvážiť ujmu, ktorá žiadateľovi o náhradu škody skutočne vznikla. Podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok neuzavretie kúpnej zmluvy so spoločnosťou ARKON, a.s., je porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom vyplývajúce zo záväzkového vzťahu. Keďže v zmluve o budúcej kúpnej zmluve bola stanovevá jediná skutočná podmienka - existencia právoplatného stavebného povolenia na výstavbu „Obchodného centra Nové Zámky", táto skutočnosť je výlučnou príčinou, ktorá spôsobila žalobcom označenú ujmu. Vznik škody bol teda spôsobený jednoznačne porušením zmluvnej povinnosti žalobcom. To teda súčasne znamená, že je vylúčená ako priama príčina vzniku žalobcom označenej ujmy iná skutočnosť. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

6. Z dôvodu vznesenej námietky miestnej príslušnosti bola vec postúpená na vybavenie tunajšiemu súdu, ktorý z dôvodu, že s týmto postúpením nesúhlasil, predložil spis Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o miestnej príslušnosti súdu podľa . Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 21.11.2019, č. k. -134 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Nitra s postúpením veci nie je dôvodný a miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci je Okresný súd Nitra. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2019.

7. Žalobca v rámci repliky uviedol, že návrh žalovaného na prerušenie konania je bezpredmetný, nakoľko uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. zo dňa 12.04.2018 bolo konanie zastavené. K jednotlivým námietkam, prezentovanými žalovaným k splneniu základných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, uviedol nasledovné: V prípade existencie nezákonného rozhodnutia žalovaný vo vyjadrení len uviedol rozhodnutia správnych orgánov a nenamietal nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej moci. Samotnému žalovanému je zrejmé, že rozhodnutie správneho orgánu, na základe ktorého odvodzuje žalobca vznik škody, nebolo vydané v súlade so zákonom. K vzniku škody podotkol, že nárok uplatňovaný žalobcom má charakter ušlého zisku a nie skutočnej škody. K existencii príčinnej súvislosti poukázal žalobca uviedol, že súdna prax pripúšťa aj odlišný výklad ako len ten, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci. Dôvodom vzniku škody môže byť v konkrétnom prípade viac príčin. V takom prípade treba zisťovať, či nimi nie je príčina hlavná, ktorá viedla k vzniku škody, pričom ostatné príčiny mali len pridružený charakter. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Podnikateľské riziko, ktorému žalovaný pripisuje vznik škody, nie je neobmedzené, podnikateľský subjekt nemôže zodpovedať za každé riziko. Pokiaľ lehota, ktorá bola dohodnutá na splnenie danej povinnosti nezávislej od vôle podnikateľského subjektu bola primeraná a jasne definovaná, podnikateľskému subjektu ako účastníkovi správneho konania má byť garantovaná možnosť spoľahnúť sa na legitímne očakávania, že správne orgány o jeho veci rozhodnú na základe zákona, len v jeho medziach a v zákonných lehotách. V tomto smere sa žalobca odvolal na rozhodnutia NS SR ako aj Ústavného súdu SR. Rešpektovanie dôvery účastníkov konania je pritom prejavom princípu právneho štátu, z ktorého okrem iného vyplýva, že vo vnútroštátnom práve musí vždy existovať právny nástroj ochrany pred svojvoľnými zásahmi štátnych orgánov do práv a chránených záujmov účastníkov konania. Žalobca predložil dôkazy o

tom, že zrušenie stavebného povolenia nie je dôvodné, nakoľko za totožnej skutkovej situácie nekonal správny orgán ako s účastníkmi konania s ďalšími projektantmi ale len so zodpovedným projektantom, aj napriek tomu správny orgán zrušil stavebné povolenie, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom. Takýmto postupom došlo k nenaplneniu zákonom garantovaných legitímnych očakávaní žalobcu. Nesplnenie zmluvnej povinnosti, ktorá založila právo protistrany na odstúpenie od zmluvy, bola iba jednou z reťazca skutočností vyvolaných nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, ktorá nakoniec spôsobila, že žalobca neuzavrel zmluvu, ktorá bola pre neho výhodnejšia a bol nútený pristúpiť k uzavretiu zmluvy za menej výhodných podmienok. Prvotnou, rozhodujúcou a právne relevantnou príčinou vzniku škody bolo nezákonné rozhodnutie správneho orgánu a nie porušenie zmluvnej povinnosti.

8. Žalovaný v rámci dupliky uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. Žalovaný uviedol, že v danom prípade síce bola konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia, keď v odvolacom konaní došlo k porušeniu § 3 ods.1, 4 a 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku v dôsledku nerešpektovania § 59 ods. 1 stavebného zákona a § 26 správneho poriadku, rozhodne však nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím Okresného úradu a vznikom škody. Podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok neuzavretie kúpnej zmluvy so spoločnosťou ARKON, a.s., je porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom vyplývajúce zo záväzkového vzťahu. Keďže v zmluve o budúcej kúpnej zmluve bola stanová jediná skutočná podmienka - existencia právoplatného stavebného povolenia na výstavbu „Obchodného centra Nové Zámky“, táto skutočnosť je výlučnou príčinou, ktorá spôsobila žalobcom označenú ujmu. Vznik škody bol teda spôsobený jednoznačne porušením zmluvnej povinnosti žalobcom. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi nevznikla skutočná škoda, pretože z jeho strany nedošlo k žiadnemu vynaloženiu majetkových hodnôt, ktoré musel použiť na navrátenie veci do pôvodného stavu. Žalobou požadovaná suma tak predstavuje stratu očakávaného výnosu, ktorý by získal v budúcnosti predajom jeho nehnuteľností, t.j. ušlý zisk. Žalovaný opakovane uviedol, že má za to, že s prihliadnutím na povoľovací proces podľa stavebného zákona v spojení s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku nemohol stavebník predpokladať, v akých lehotách a s akým výsledkom by bolo predmetné stavebné konanie ukončené a či by vôbec došlo k vydaniu stavebného povolenia. Bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť/predpoklad, že konanie v danej veci nemuselo byť ukončené na stavebnom úrade, ako prvostupňovom správnom orgáne; rozhodnutie stavebného úradu mohlo byť niektorým z účastníkov konania napadnuté riadnym opravným prostriedkom - odvolaním, v tom prípade treba zohľadniť aj čas konania a rozhodovania druhostupňového správneho orgánu. Do úvahy je potrebné vziať taktiež ustanovenia stavebného zákona a správneho poriadku, ktoré v presne špecifikovaných prípadoch zmocňujú stavebný úrad, aby konanie prerušil, zastavil alebo žiadosť zamietol. Žalovaný má za to, že vyššie uvedené zmluvné vzťahy súviseli výlučne s podnikateľskou aktivitou spoločnosti Avalon ako podnikateľského subjektu, pričom treba mať na zreteli to, že neoddeliteľnou súčasťou každej podnikateľskej činnosti je určitá miera podnikateľského rizika, ktorá je s touto činnosťou spojená. Každý podnikateľský subjekt je pred svojou podnikateľskou činnosťou zvážiť možné následky a riziká, a to či už finančné alebo časové a k tomu prispôsobiť aj svoje aktivity. Nie je možné vyvodzovať zodpovednosť štátu za rozhodnutia týkajúce sa podnikateľských aktivít stavebníka s aktivitami iných podnikateľských subjektov. Štát nemôže zodpovedať za škodu, ktorá mala vzniknúť v dôsledku uzavretia zmlúv, ktoré žalobca viazal na rozhodnutia orgánov štátnej stavebnej správy (v danom prípade v čase uzavretia zmluvy neexistujúceho konania).

9. Súd na prejednenie veci nariadil pojednávanie, kde právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a vyjadreniach. Okrem toho neuznal námietku žalovaného vo vzťahu k podnikateľskému riziku ako aj k tomu, že v tomto prípade malo dôjsť len k porušeniu zmluvnej povinnosti spoločnosti Avalon. Zmluva, ktorej predmetom mal byť budúci prevod pozemkov a právoplatné stavebné povolenie na stavbu obchodného centra, mala dojednanú kúpnu cenu 2 050 000 eur. Pokiaľ ide o samotné stavebné konanie, zákon o správnom konaní, hovorí, že rozhodnutie sa vydáva bezodkladne, v jednoduchých veciach 30 dní a v zložitých do 60 dní. Žalobca mal záujem odstrániť všetky nedostatky vytknuté počas správneho konania, ale rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 16.03.2016 považoval za nezákonné, z dôvodu čoho podal dňa 24.03.2016 na prokuratúru oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchania trestného činu. Zároveň sa obrátil listom na MDVaRR SR, odkiaľ mu bola doručená odpoveď, že uvedené osoby nemožno považovať za účastníkov konania. Čo sa týka príčinnej súvislosti ako jednej zo základných podmienok pre uplatnenie tohto nároku, v tomto smere odkázal na vyjadrenie zo dňa 29.01.2020. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienok pre uplatnenie nároku a podľa jeho názoru bolo aj zvládnuté podnikateľské riziko. V tomto smere poukázal na to, že stavebné povolenie zo dňa 28.12.2015 nadobudlo právoplatnosť až po roku, a to z dôvodu, že bolo voči nemu podané odvolanie, o ktorom rozhodol OÚ ako príslušný odvolací orgán nezákonným rozhodnutím zo dňa 16.03.2016. Stavebné konanie bolo na začiatku tj. po podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa 10.04.2015 prerušené. Správne konanie považoval žalobca za zákonné do dňa 28.12.2015, kedy bolo vydané v poradí druhé stavebné povolenie. Nevedel sa presne vyjadriť k tomu, za akých podmienok došlo k predĺženiu lehote na uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve do dňa 31.05.2016. Spoločnosť Avalon vedela o probléme so stavebným povolením, nakoľko voči rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 28.12.215 bolo podané odvolanie. Druhá zmluvná strana - Arkon nechcela predlžovať túto lehotu extrémne na dlhý čas, preto sa dohodli na dátume 31.05.2016, a to i napriek tomu, že žalobca žiadal dlhšiu lehotu. Z ich strany neprichádzalo do úvahy už dlhšie čakať na podpis predmetnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu spoločnosť Avalon podľa žiadosť aj na MDVaRR SR. Po 31.05.2016, kedy zmluva o budúcej zmluve zanikla, druhá zmluvná strana už nemala záujem na tejto veci. Nevedel sa vyjadriť presne k tomu, čo bolo predmetom zmluvy o predaji časti podniku, ale boli to asi len nehnuteľnosti, a ani k tomu, čo je príloha 1, a príloha 2 zmluvy. Uviedol, že spoločnosti Avalon a žalobca sú personálne prepojenými spoločnosťami; nezaoberal sa s tým, čo sa stalo ďalej so spoločnosťou Avalon. Žalobe navrhol v záverečnej reči vyhovieť.

10. Zástupca žalovaného poukázal na svoje vyjadrenia ako aj na to, že nezákonný stav bol odstránený rozhodnutím ministerstva zo dňa 27.06.2016, kedy ministerstvo vyhovelo protestu prokurátora. Voči tomuto rozhodnutiu bol podaný rozklad zo strany p. Mácsadiho, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím ministra č. 123/2016 a bolo potvrdené pôvodné rozhodnutie ministerstva. Podľa neho konanie spoločnosti Avalom pri podpise zmluvy dňa 12.01.2015, kde ako jednou z podmienok bola existencia právoplatného stavebného povolenia, bolo predčasné a podnikateľské riziko s tým spojené, znášal výlučne v súčasnosti už žalobca. Podľa neho stavebník nemohol predpokladať, kedy a ako dôjde k vydaniu tohto povolenia a či vlastne bude vydané. V rámci správneho konania môže nastať viacero dôvodov a situácií, pre ktoré sa inak určené lehoty, predlžujú. Napr. aj v tomto prípade bolo konanie prerušené a následne boli voči rozhodnutiam stavebného úradu (tak prvého ako aj druhého) podané odvolania, o ktorých musel rozhodnúť odvolací orgán. Pokiaľ ide o samotnú podnikateľskú aktivitu spoločnosti Avalon, žiadosť o vydanie stavebného povolenie bola podaná 10.4.2015, teda až po viac ako troch mesiacoch. Okrem toho uviedol, že na tunajšom súde bola pod sp. zn. vedená identická žaloba, pričom konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Pokiaľ ide o spomínané konanie, vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , uviedol, že konanie bolo zastavené a je právoplatne skončené. Žalobu voči žalovanému podal už spomínaný p.Mácsadi. Účtovná jednotka má povinnosť viesť záznamy o knihe pohľadávok podľa zákona o účtovníctve. V záverečnej reči navrhol žalobu zamietnuť, pretože v danom prípade nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi rozhodnutiami príslušného správneho orgánu a škodou, tak ako to uvádza žalobca. Len samotný vznik údajnej škody a nezákonného rozhodnutia nezakladá automaticky vznik príčinnej súvislosti a žalobca bol povinný túto skutočnosť bez všetkých pochybností preukázať, a to nielen konštatovaním, že došlo k vzniku škody a boli vydané nezákonné rozhodnutia. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Nie je možné vyvodzovať zodpovednosť štátu za rozhodnutie týkajúce sa podnikateľských aktivít žalobcu s aktivitami iných podnikateľských subjektov. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä rozhodnutím OÚ Nitra z 24.11.2016, 16.03.2016, žiadosťou žalobcu z 17.08.2017, zmluvou o postúpení pohľadávky, zmluvou o predaji časti podniku, zmluvou o budúcej kúpnej zmluve s dodatkom č. 1, protestom prokurátora z 16.05.2016, rozhodnutím MDVaRR SR z 27.06.2016, stavebným povolením z 28.12.2015, výpisom z obchodného registra Avalon, vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

12. Dňa 10.04.2015 podala spoločnosť Avalon ako stavebník žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „ Obchodné centrum Nové Zámky“. Pretože žiadosť nebola úplná, bol stavebník vyzvaný na doplnenie dňa 17.04.2015 a z uvedeného dôvodu bolo konanie prerušené; žiadosť bola doplnená dňa 10.06.2015 a 22.06.2015. V poradí prvé stavebné povolenie bolo vydané dňa 20.08.2015 pod č. 8684-13/2015/195/LÁ; proti nemu bolo podané odvolanie. Na základe toho OÚ Nitra ako odvolací orgán rozhodnutí OU-NR-OVBP2-2015/041952-002 zo dňa 04.11.2015 zrušil rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Nové Zámky; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2015. V poradí druhé stavebné povolenie bolo vydané dňa 28.12.2015 pod č. 8684-27/2015/195/LÁ. Z dôvodu odvolania p. Ing. Mácsadiho boli účastníci stavebného konania oboznámení s odvolaním upovedomením zo dňa 01.02.2016 a odvolací orgán - OÚ rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2- 2016/013966-02 zo dňa 16.03.2016 zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. 8684-27/2015/195/LÁ zo dňa 28. 12. 2015 a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť 05.04.2016.

13. Avalon podal dňa 24.03.2016 na Generálnu prokuratúru SR oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu; podnet bol vedený pod č. Kd 103/16/440 a bol postúpený na Krajskú prokuratúru v Nitre. Prokurátor v Nitre oboznámil Avalon listom zo dňa 18.05.2016 o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 24.03.2016 v znení jeho doplnenia do zápisnice zo dňa 22.04.2016 a písomného doplnenia zo dňa 05.05.2016. Skonštatoval, že je dôvodný, z dôvodu čoho podal proti nemu protest sp. zn. -12 zo dňa 16.05.2016, ktorým navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť OÚ. Mal za to, že rozhodnutie OÚ je nedostatočné a nezodpovedá zákonu, pričom žiadny z projektantov nepodal odvolanie, teda bez riadneho odôvodnenia správny orgán zrušil inak náležite odôvodnené prvostupňové odvolanie.

14. Rozhodnutím MDVaRR SR zo dňa 27.06.206, č. 18017/2016/B625-SV/39560/Pa, bolo vyhovené protestu prokurátora potom, čo mu sám OÚ nevyhovel a predložil mu ho listom zo dňa 07.06.2016 na rozhodnutie; tj. zrušilo sa citované právoplatné rozhodnutie OÚ. Proti tomuto rozhodnutiu podal rozklad p. Mácsadi, preto o ňom musel rozhodovať minister MDVaRR SR. Rozhodnutím ministra dopravy a výstavby SR č. 123/2016 (č. k. 24521/2016/D220-SLP/62535-M) zo dňa 17.10.2016 bolo rozhodnutie MDVaRR SR potvrdené. OÚ na základe právneho názoru ministerstva vyslovenom v rozhodnutí č. 18017/2016/B625-SV/39560/Pa vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/013966-006 zo dňa 24.11.2016, ktorým potvrdil stavebné povolenie Mestského úradu Nové Zámky č. 8684-27/2015/195/LÁ zo dňa 28.12.2015. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2016.

15. Spoločnosť Avalon uzatvorila dňa 12.01.2015 zmluvu o budúcej kúpnej zmluvy podľa a nasl. ako budúci predávajúci so spoločnosťou ARKON, a.s, ako budúcim kupujúcim. Predmetom tejto zmluvy boli pozemky parc. reg. „C“, nachádzajúce sa v kat. úz. Nové Zámky, evidované na LV č. 13 656 a kúpna cena bola dohodnutá sumou 2 050 000 eur bez DPH. Podľa tejto zmluvy výzvu na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy bola oprávnená vykonať ktorákoľvek zmluvná strana, v prípade, ak sú najneskôr do 31.03.2016 (vrátane) splnené podmienky: a) existencia právoplatného stavebného povolenia na výstavbu RB, a zároveň b) existencia zmluvy o budúcej nájomnej zmluve so spoločnosťou BILLA s.r.o. V prípade, ak podmienky nie sú splnené v termíne najneskôr do 31.03.2016 (vrátane) a to z akéhokoľvek dôvodu, právo na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy zaniká (čl. II. zmluvy). Z dôvodu, že obe podmienky neboli splnené v pôvodne dohodnutej lehote (čl. 1 bod 1.2 dodatku), došlo k uzatvoreniu dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 31.03.2016, kde sa zmluvné strany dohodli, že lehota na uplatnenie výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy sa predlžuje na 31.05.2016.

16. Zmluvou o predaji časti podniku, uzatvorenej medzi Avalon ako predávajúcim a FORESPO REALITY 11 a.s., ako kupujúcim dňa 03.05.2017, došlo k predaju podniku, pričom v časti C zmluvy bol vymedzený pod bodom VII. dlhodobý hmotný majetok, v rámci ktorého boli uvedené práve pozemky, evidované na LV č. 13656 pre k. ú. Nové Zámky. Súčasťou podniku boli aj práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy č. zo dňa 18.08.2015 a zo zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. zo dňa 03.11.2015 ako aj práva a povinnosti z rozhodnutí, medzi ktorými sú uvedené územné rozhodnutie ako aj stavebné povolenia zo dňa 20.8.2015 a 28.12.2016 (bod 7.1 až 7.4 zmluvy). V časti XIII. sú evidované záväzky, a to zo zmlúv, ktoré tvoria prílohu 1 a 2 zmluvy. Cena za predaj podniku predstavovala sumu 1 160 000 eur bez DPH.

17. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2017 došlo zo strany Avalon ako postupcu k postúpeniu pohľadávky vo výške 890 000 eur ako rozdielu medzi kúpnou cenou dohodnutou v zmluve o budúcej kúpnej zmluve a kúpnou cenou dohodnutou v zmluve o predaji časti podniku spolu s príslušenstvom, na postupníka - žalobcu. Odplata za postúpenie pohľadávky a jej splatnosť mala byť uvedená v dohode o odplate, uzatvorenej súbežne s touto zmluvou. Predmetnú zmluvu podpisoval tak za postupcu ako aj za postupníka Ing. Richard Bagin, ktorý bol označený ako konateľ Avalon ako aj M.J.A. PLUS s.r.o.

18. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Avalon vyplýva, že k jej zrušeniu došlo dňa 22.06.2017 na základe rozhodnutia orgánu spoločnosti o jej zrušení, išlo o dobrovoľný výmaz a právnym nástupcom sa stala od 15.07.2017 spoločnosť MERGER s.r.o., Karpatské námestie 10, Bratislava.

19. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej ako ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

20. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

21. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

22. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa a , zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

24. Podľa , zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

25. Súd zistil, že podmienka vecnej legitimácie, tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, je splnená; táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola ani sporná. Žalobcovi bola zo strany Avalon postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu. Okrem toho žalobca postupoval podľa ustanovení , keď najskôr podal žiadosť o predbežné prorokovanie nároku žalovanému. Tento jeho žiadosť zamietol, na základe čoho uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 890 000 eur cestou súdu.

26. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci je možné uplatniť za splnenia podmienok, ktoré sa považujú za kumulatívne. Vyžaduje sa existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy a škodou. V tomto konaní súd skúmal, či sú splnené takto všetky vymedzené podmienky.

27. Na základe toho, že rozhodnutie OÚ z 16.03.2016 bolo zrušené z dôvodu protestu prokurátora, vydal OÚ dňa 24.11.2016 rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/013966-006, ktorým zamietol odvolanie Ing. Mácsadiho a potvrdil stavebné povolenie Mestského úradu Nové Zámky č. 8684-27/2015/195/LÁ zo dňa 28.12.2015. OÚ tak postupoval v súlade so zákonom a rešpektoval právny názor prokurátora a ministerstva. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že v tomto prípade rozhodnutie OÚ č. OU-NR- OVBP2- 2016/013966-02 z 16.03.2016 bolo nezákonné, keďže bola konštatovaná jeho nezákonnosť.

28. Pokiaľ ide o existenciu škody, v tomto smere súd dospel k záveru, že žalobca si uplatňoval ušlý zisk, predstavujúci rozdiel medzi cenou dohodnutou v zmluve o budúcej zmluve a cenou, dohodnutou v zmluve o predaji časti podniku. Išlo o sumu 890 000 eur, vypočítanú ako rozdiel medzi 2 050 000 eur a 1 160 000 eur. Samotný bližšie nekonkretizuje pojem škoda a ani jej rozsah, preto sa aplikuje všeobecná úprava . Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, inak povedané, že v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu majetku, hoci sa to dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené žalobcom ako poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti (rozs. NS SR sp. zn. ). Dôkaz o jeho existenciu musí byť jednoznačný, nemožno ho oprieť o úvahu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca si ušlý zisk uplatňoval ako rozdiel v kúpnych cenách z dvoch zmlúv

- zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a zmluve o predaji časti podniku. V tomto smere súd uvádza, že ide o rozdielne typy zmlúv, pričom rozdiel medzi zmluvou o predaji podniku a kúpnou zmluvou spočíva najmä v predmete predaja. Predmetom predaja zmluvy o predaji podniku nie je prevod vlastníckeho práva k jednotlivej veci. Vlastnícke právo sa prevádza k súboru vecí, pričom predmetom prevodu sú aj iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia na prevádzkovanie predávaného podniku, prípadne aj prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na druhej strane kupujúci popri záväzku zaplatiť kúpnu cenu preberá aj záväzky predávajúceho súvisiace s predávaným podnikom. S poukazom na samotný obsah oboch zmlúv je zrejmé, že predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mali byť výlučne nehnuteľnosti, evidované na LV č. 13 656, k. ú. Nové Zámky, s tým, že predmet prevodu nebol zaťažený žiadnymi vecnými právami, vecnými alebo akýmikoľvek inými právami tretích osôb a ani neexistovala žiadna zmluva alebo dohoda a ani nebol daný návrh na uzavretie takej zmluvy alebo dohody, na základe ktorej by mohla vecná ťarcha alebo vecné či iné právo tretej osoby vzniknúť. Predmetom zmluvy o predaji časti podniku boli podľa jej obsahu okrem už spomínaných nehnuteľností aj práva a povinnosti z nájomnej zmluvy č. zo dňa 18.08.2015, uzatvorenej s Mestom Nové Zámky ako prenajímateľom, ako aj zo zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. ZVB/438/201 zo dňa 03.11.2015 s Mestom Nové Zámky. Okrem toho aj v časti E, čl. XIII., bolo uvedené, že súčasťou podniku sú záväzky vyplývajúce zo zmlúv, ktoré tvoria prílohu 1 a 2 zmluvy. Vzhľadom na to, že išlo o rôznorodé typy zmlúv, nepovažoval súd výpočet uplatňovaného „ušlého zisku“ za relevantný a dôvodný. Na základe toho súd nemal dostatočným spôsobom preukázané, že suma 890 000 eur by mala predstavovať ušlý zisk žalobcu. Súd má za to, že tieto záväzky neboli a ani nemohli byť predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Vzhľadom na to, že aj samotný žalovaný spochybňoval vznik škody na strane žalobcu, súd dospel k záveru, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho súd uvádza, že je zvláštne, prečo žalobca uplatňoval sumu 890 000 eur, keď kúpne ceny v zmluvách boli uvedené bez DPH, teda spolu s DPH by predstavovali iné sumy; pri kúpnej zmluvy by malo ísť o sumu 2 460 000 eur a pri zmluve o predaji podniku sumu 1 392 000 eur, tj. rozdiel predstavuje sumu 1 068 000 eur vrátane DPH. V zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2017 nie je vôbec uvedené, či ide o sumu bez DPH alebo vrátane DPH, pričom v bodoch a 1.1.15 zmluva o postúpení pohľadávky odkazuje na zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a predaji časti podniku, kde uvádza inak kúpne ceny s poznámkou bez DPH. Z dôvodu toho by malo ísť o konečnú sumu aj vrátane DPH. Nad rámec toho súd uvádza, že je ťažko posúdiť, či mal Avalon viacerých záujemcov o predaj podniku a prečo uzatvoril zmluvu práve so spoločnosťou FORESTO REALITY 11, a.s. Išlo o osobitný zmluvný vzťah a žalovaný nebol jeho účastníkom.

29. Ďalšou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Príčinou vzniku škody totiž môže byť iba taká okolnosť, bez ktorej existencie by nenastal škodový následok, pričom hoci nemusí ísť o príčinu jedinú, je nevyhnutné, aby išlo o príčinu podstatnú, ktorá má priamu vecnú súvislosť so vznikom škodového následku. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že Avalon podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia dňa 10.04.2015, teda tri mesiace po uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (12.01.2015). Po podaní žiadosti bolo stavebné konanie z dôvodov na strane stavebníka prerušené, svoju žiadosť doplnil a stavebný úrad vydal dňa 20.08.2015 stavebné povolenie. Voči nemu bolo podané účastníkmi konanie odvolanie, OÚ ako odvolací orgán stavebné povolenie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Druhé v poradí bolo vydané stavebné povolenie dňa 28.12.2015 a do tohto dňa samotný žalobca považoval správne konanie za zákonné. Z toho súd dospel k záveru, že samotný žalobca prispel k tomu, že k vydaniu stavebného povolenia, ktoré následne nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2016, došlo až dňa 28.12.2015. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a nebolo to ani medzi stranami sporné, že jeho žiadosť nebola kompletná a boli tu ďalšie skutočnosti, pre ktoré musel správny orgán pôvodné prvé rozhodnutie zrušiť. Keďže aj voči druhému v poradí stavebnému povoleniu bolo podané zo strany účastníka stavebného konania (p. Mácsadi) odvolanie, súd považoval aj po vydaní stavebného povolenia zo dňa 28.12.2015 konanie správnych orgánov za zákonné. V tomto smere súd poukazuje na to, že rozhodnutie OÚ z 16.03.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2016. Z toho vyplýva, že bez rozdielu toho, či by už týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 28.12.2016 (čo sa ale nestalo), nadobudlo by právoplatnosť stavebné povolenie až dňa 05.04.2016, tj. už po dátume, ktorý bol uvedený v zmluve o budúcej kúpnej zmluve ako termín, do ktorého bolo potrebné splniť v nej vymedzené podmienky (právoplatnosť stavebného povolenia a existenciu zmluvy o budúcej nájomnej zmluve). Spoločnosť Avalon tým, že dňa 24.03.2016, podala podnet na konanie na prokuratúru, musela mať vedomosť o tom, že nie je z jej strany reálne, aby do 31.03.2016, splnila podmienky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Dňa 31.03.2016 bol uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve a lehota na jej uzatvorenie sa predĺžila do 31.05.2016. Podľa o prokuratúre, prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. Žalobca preto musel mať vedomosť, resp. mal ju mať (v tomto prípade tiež platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje), že je nereálne, aby do 31.05.2016 bolo stavebné povolenie právoplatné. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Avalon svoj podnet dopĺňala 2x a protest podal prokurátor dňa 16.05.2016 na OÚ s tým, aby o ňom rozhodol správny orgán do 30 dní. To znamená, že ak by mu aj OÚ vyhovel (čo ale neurobil a listom zo dňa 07.06.2016 postúpil vec v súlade s vtedy platným o správnom konaní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu - MDVaRR SR), nebolo by existovalo do 31.05.2016 právoplatné stavebné povolenie, pretože OÚ mal o proteste rozhodnúť do 16.06.2016. Zo strany Avalon išlo o slobodné rozhodnutie, keď uzatvorila dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 12.01.2015 a tvrdenia, že záujemca - Arkon nechcel predlžovať lehotu na dlhý čas, pre uplatnenie predmetného nároku na náhradu škody, neobstoja. Žalobca nevedel preukázať, za akých podmienok došlo k predĺženiu pôvodnej lehoty, pričom Avalon vedel podľa žalobcu o tom, že bol problém so stavebným povolením. Zároveň súd konštatuje, že stavebné konanie je pomerne rozsiahle konanie, aj v tomto prípade išlo o stavbu obchodného centra, kde vystupovalo pomerne dosť účastníkov, pričom práve niektorí z nich využili svoje oprávnenie a voči vydaným rozhodnutiam sa aj odvolali. Práve preto bolo nevyhnutné o odvolaniach rozhodnúť. Stavebník nemohol predpokladať, v akých lehotách a s akým výsledkom bude predmetné stavebné konanie ukončené a či vôbec dôjde k vydaniu stavebného povolenia. Súd je toho názoru, že uvedené zmluvné vzťahy Avalon súviseli výlučne s jeho podnikateľskou aktivitou ako podnikateľského subjektu, preto musí niesť určitú mieru podnikateľského rizika, ktorá je s touto činnosťou spojená. Pred svojou podnikateľskou činnosťou musel zvážiť možné následky a riziká, a to či už finančné alebo časové a k tomu prispôsobiť aj svoje aktivity. Na základe uvedeného súd zistil, že zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

30. S poukazom na to, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa (ďalej ako ) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.