Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-16-2020.pdf
PDF · 101.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: PRO PARC, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Slovenská 28, 080 01 Prešov, IČO: 36 457 825, zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, so sídlom Hlavná 2870/1, 081 35 Prešov, IČO: 00 179 205, zastúpenému: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 31.488,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/55/2015-160 z 26.3.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 21Cb/55/2015-189 z 20.11.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.
Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako nájomca so žalovaným ako prenajímateľom uzavreli dňa 28.11.2000 Nájomnú zmluvu o prenájme pozemku na podnikanie. Predmetom nájmu bol pozemok parc. č. XXXX/XX vedený na LV č. XXXX pre katastrálne územie Prešov, ktorého vlastníkom je žalovaný. Na základe tejto nájomnej zmluvy žalobca ako nájomca užíval predmetný pozemok na vykonávanie podnikateľskej činnosti, a to poskytovanie parkovacích miest na uvedenom pozemku. Nájomná zmluva bola menená písomnými dodatkami k nájomnej zmluve, pričom v zmysle týchto dodatkov nadobudla nájomná zmluva účinnosť dňa 1.12.2001 a podľa Dodatku č. 5 zo dňa 28.11.2006 bol dohodnutý nájom predĺžený na dobu 5 rokov od 1.12.2006 do 1.12.2011. Následne požiadal žalovaný o predĺženie zmluvy o ďalších 5 rokov do 1.12.2016, pričom toto predĺženie bolo zo strany žalovaného podmienené dohodou o výške ročného nájmu, k čomu následne napriek viacerým rokovaniam medzi zmluvnými stranami nedošlo. Podaním zo dňa 2.12.2011 vyzval žalovaný žalobcu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu nepredĺženia nájomnej zmluvy. Žalobca na túto výzvu nereagoval a predmetnú nehnuteľnosť dobrovoľne nevypratal. Z toho dôvodu žalovaný návrhom na začatie konania (v postavení žalobcu), podaným na Okresnom súde v Prešove dňa 21.12.2011, žiadal žalobcu (v postavení žalovaného) zaviazať na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a na jej odovzdanie žalovanému (žalobcovi). Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.3.2013, č. k. 10C/290/2011-70, žalobe žalovaného (tam v postavení žalobcu) v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (tam v postavení žalovaného). Krajský súd v Prešov, ktorý prejednával odvolanie, svojim rozsudkom zo dňa 12.3.2013, č. k. 6Co/209/2012-96 však rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobca bol toho názoru, že keďže bol povinný vypratať predmetný pozemok, a to tak, že bol povinný umožniť žalovanému užívať upravený
pozemok ako parkovisko vrátane technického vybavenia, získal tým žalovaný bezdôvodné obohatenie vo výške 31.488,- eur. Nakoľko súd vyslovil právny názor, že nájomná zmluva je absolútne neplatná ako celok, vznikla povinnosť vrátiť vzájomné plnenie, ktoré si zmluvné strany z tohto právneho úkonu poskytli. Nakoľko nebolo možné a ani účelné dať pozemok do pôvodného stavu, vznikla žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi to, čo získal na základe takto neplatnej nájomnej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovi voči žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie sumy 31.488,- eur, a to ani titulom bezdôvodného obohatenia, ani titulom náhrady škody, keď nebolo preukázané, že by Nájomná zmluva o prenájme pozemku na podnikanie, uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 28.11.2000, bola právoplatným rozhodnutím súdov vyhlásená za neplatnú, pričom súd ani nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok jej neplatnosť, preto neprichádzalo do úvahy priznať žalobcovi uplatnené nároky voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia.
3. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca vykonal na prenajatom pozemku stavebné úpravy. Strany sa však dohodli, že náklady spojené s ich realizáciou znáša žalobca, pričom prenajatý pozemok nájomca odovzdá späť prenajímateľovi bez nároku na vrátenie nákladov na úpravu pozemku. Pre rozhodnutie súdu bolo podstatné aj to, že hmotne zachytené výsledky stavebných úprav zrealizovaných žalobcom sa stali súčasťou pozemku, ktorý bol žalobca povinný po skončení nájomného vzťahu vypratať a vydať žalovanému ako jeho vlastníkovi. Užívaním predmetného pozemku a jeho súčasti zo strany žalovaného ako vlastníka, po jeho vyprataní a odovzdaní žalobcom, zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobcu.
4. Súd nemohol uplatnený nárok žalobcu priznať ani titulom nároku na náhradu škody, keďže neboli preukázané základné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu voči žalobcovi, a to porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti zo strany žalovaného (jeho protiprávne konanie), vznik a výška škody na strane žalobcu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.
5. Súd by mohol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny 31.488,- eur posúdiť ako nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej nehnuteľnosti v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To by žalobca musel požiadať o zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 CSP. Žalobca však nepožiadal o zmenu žaloby, nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetnej nehnuteľnosti, sa preto ani nestal predmetom tohto súdneho konania.
6. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Odvolanie podal z dôvodov, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon, skutkový stav bol nesprávne právne kvalifikovaný a rozsudok je nespravodlivý.
10. Namietal, že samotnú výšku nákladov, resp. hodnotu zrealizovaných nákladov nemožno automaticky považovať za protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetnej nehnuteľnosti. Nie je mu zrejmé, na aký petit žaloby súd pritom myslel. Súd evidentne nepreštudoval ním predložený znalecký posudok, pretože by musel pochopiť, že znalec určil všeobecnú hodnotu zrealizovaných stavebných úprav na pozemku žalovaného, a to ku dňu 30.8.2013. To znamená, že presne vypočítal hodnotu stavebných prac, teda zhodnotenie nehnuteľnosti žalovaného, keďže ten odmietal vydať tieto veci, čo ani fakticky nebolo možné, čo sa rovná výške bezdôvodného obohatenia, ktorý žalovaný získal na úkor žalobcu. Keďže exekútor ukončil exekúciu vypratania nehnuteľností a s tým, že došlo k naplneniu rozsudku o povinnosti vypratať pozemky patriace žalovanému, vznikla tu len otázka vydať žalobcovi finančnú náhradu vo výške hodnoty stavby resp. stavebných prác. Už Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku zo dňa 12.3.2013 vyslovil právny názor, že samotným vyprataním nehnuteľností nezanikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu voči žalovanému. Ak teda krajský súd potvrdil povinnosť vypratať nehnuteľnosť, až vtedy začala plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby o vydanie tam uvádzaného bezdôvodného obohatenia. Teda objektívna premlčacia lehota začala plynúť až 13.3.2012 a uplynula až 13.3.2015. Subjektívna 2-ročná lehota začala plynúť dozvedením sa výšky bezdôvodného obohatenia, a to spracovaním znaleckého posudku dňa 30.8.2013, a ubehla dňa 30.8.2015. Žalobca podal žalobu
na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 10.2.2015, teda včas, a nie po uplynutí premlčacej lehoty. Teda námietka premlčania nie je dôvodná. Z uvedeného vyplýva, že súd uplatňovaný nárok nesprávne kvalifikoval, ktorý mal posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom predložený znalecký posudok jednoznačne preukazuje, že výška bezdôvodného obohatenia je žalovanou sumou.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
17. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
18. Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
19. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
20. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
21. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
23. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP stotožnený nielen s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku, ale aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa.
25. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca ako nájomca so žalovaným ako prenajímateľom uzavreli dňa 28.11.2000 Nájomnú zmluvu o prenájme pozemku na podnikanie. Predmetom nájmu bol pozemok parc. č. XXXX/XX vedený na LV č. XXXX pre katastrálne územie Prešov. Na základe tejto nájomnej zmluvy žalobca ako nájomca užíval predmetný pozemok na vykonávanie podnikateľskej činnosti, a to prevádzkovanie parkoviska. Nájomná zmluva bola menená písomnými dodatkami k nájomnej zmluve, pričom v zmysle týchto dodatkov nadobudla nájomná zmluva účinnosť dňa 1.12.2001 a podľa Dodatku č. 5 zo dňa 28.11.2006 bol dohodnutý nájom predĺžený na dobu 5 rokov od 1.12.2006 do 1.12.2011. V zmysle čl. III predmetnej Nájomnej zmluvy žalovaný dal žalobcovi súhlas na vykonanie stavebných úprav, ktoré by umožnili prenajatý pozemok upraviť stavebne tak, aby mohol byť užívaný ako parkovisko. Na základe tohto súhlasu žalobca zahájil stavebné konanie. Znaleckým posudkom č. 58/2013 znalec W.. R. C. stanovil hodnotu parkovacieho systému na ulici C. E. G., umiestneného na pozemku parcela č. KN XXXX/XX a XXXX/XX k.ú. Prešov kombinovanou a výnosovou metódou na sumu 31.488,03 eur a polohovou diferenciáciou na sumu 30.826,58 eur. Žalovaný požiadal žalobcu o predĺženie zmluvy o ďalších 5 rokov do 1.12.2016, pričom toto predĺženie bolo zo strany žalovaného podmienené dohodou o výške ročného nájmu, pričom k dohode o predĺžení zmluvy nedošlo. Preto podaním zo dňa 2.12.2011 vyzval žalovaný žalobcu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu nepredĺženia nájomnej zmluvy. Žalobca na túto výzvu nereagoval a predmetnú nehnuteľnosť dobrovoľne nevypratal. Z tohto dôvodu žalovaný podal žalobu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.3.2013, č. k. 10C/290/2011-70 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.3.2013, č. k. 6Co/209/2012-96 tejto žalobe vyhovel.
26. Odvolací súd má za to, že na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny 31.488,- eur s príslušenstvom bolo možné posúdiť jedine ako nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej nehnuteľnosti v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo však nemá pojmové znaky bezdôvodného obohatenia, takže nemohol byť právne kvalifikovaný ako bezdôvodné obohatenie. Pre to, aby súd mohol žalobcovi priznať voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 31.488,- eur v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musel by žalobca požiadať v priebehu konania o zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 CSP. Žalobca však nepožiadal o zmenu žaloby v tomto smere, ani do vyhlásenia rozsudku nárok na protihodnotu v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka neuplatnil.
27. Čo sa týka vykonaných stavebných úprav na prenajatom pozemku zo strany žalobcu odvolací súd konštatuje, že Čl. III ods. 3 posledná veta nájomnej zmluvy výslovne upravuje, ako sa zmluvné strany medzi sebou vysporiadajú v prípade investícií žalobcu do predmetu nájmu, a to tak, že na vrátenie týchto investícií žalobca nebude mať nárok.
28. Čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadom plynutia premlčacej lehoty, v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že otázkou uplynutia premlčacej doby sa súd prvej inštancie zaoberal len hypoteticky v prípade, ak by žalobca uplatnil svoj nárok v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. v priebehu konania v tomto smere požiadal o zmenu žaloby postupom podľa § 140 ods. 1 CSP, pričom však, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo práve to, že žalobca do vyhlásenia rozsudku neuplatnil nárok na protihodnotu v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. nepožiadal o zmenu žaloby v tomto smere, a nie uplynutie premlčacej doby.
29. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
30. Ostatnými odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť.
31. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu žalobcu zamietol. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).