Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/44/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcu WILSON & PARKER PARTNERS GROUP LLC, so sídlom New York, NY, USA, 1133 Broadway Suite 706, právne zastúpený JUDr. Martin Bicko, advokát, so sídlom Považská Bystrica, Dukelská 972/7-3, proti žalovanej L. P., F.. XX.XX.XXXX, bytom Q., E.. Q.S. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., IČO: 50 469 258, so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. X, v bytovom dome č. XXX, postavenom na parcele reg. „B.“ - parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 601 m2, zapísaná na LV č. XXXX P.. Ú.. H. T. a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom reg. „B.“ - parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 601 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 586 m2 o veľkosti 2464/124334.

V y p o r i a d a v a zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť - byt č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. X, v bytovom dome č. XXX, postavenom na parcele reg. „B.“ - parc. č. XXXX

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 601 m2, zapísaná na LV č. XXXX P.. Ú.. H. T. a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom reg. „B.“ - parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 601 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 586 m2, k. ú. H. T. o veľkosti 2464/124334, prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej.

Žalovaná je p o v i n n á vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel na uvedenej nehnuteľnosti vo výške 500,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome č. XXX, postavenom na parcele P. B. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 601 m2 zapísaný na LV č. XXXX, P.. Ú. H. T., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom P. B. XXXX a XXXX/X o veľkosti 2464/124334-ín (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žiadal, aby súd túto nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanej sumu 1.500,- eur. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3-iny, žalobca v podiele 1-ina. Tvrdil, že nehnuteľnosť je slobodárka, pozostáva z 1 miestnosti o rozmerov 4,5 m x 5,5 m s tým, že sociálne zariadenie sa nachádza na chodbe a je spoločné pre ďalších 9 slobodárok. Nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, túto užíva v celom rozsahu žalovaná a žalobcovi bráni v užívaní. Žalobca chce nehnuteľnosť prikázať do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko ju chce opraviť aby viac nechátrala a chce ju využívať k podnikateľskej činnosti. K dohode so žalovanou nedošlo. Nehnuteľnosť ohodnotil na 2.000,- eur. K žalobe pripojil 1x inzerát, výpis z obchodného vestníka, výpis z LV č. XXXX, P.. Ú.. H.. T.. V priebehu konania predložil potvrdenie o založení spoločnosti.

2. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nehnuteľnosť získala v rámci dedičského konania po svojej matke, ktorá nehnuteľnosť užívala sama. Právny predchodca žalobcu nehnuteľnosť neužíval a neprispieval žiadnou čiastkou na správu nehnuteľnosti. Súhlasila s cenou nehnuteľnosti 2.000,- eur aj so zrušením podielového spoluvlastníctva s tým, že nehnuteľnosť žiadala prikázať sebe s povinnosťou výplatku žalobcovi vo výške 500,- eur. Žalobca nepreukázal, že by nehnuteľnosť mohol účelne využívať, keďže sa jedná o spoločnosť sídliacu v New Yorku. Žalovaná i vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu má záujem a predpoklad nehnuteľnosť užívať pre svoje potreby.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v replike uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaná mienila nehnuteľnosť rekonštruovať a užívať pre potreby svojich rodinných príslušníkov. Byt vlastní od 12.07.2017, odkedy bola v nehnuteľnosti len raz, nič nerekonštruovala a neinvestovala do nej, táto je v dezolátnom stave. Okrem toho žalovaná vlastní byt v Q., kde trvalo býva, nie je teda dôvodné tvrdenie žalovanej o tom, že nehnuteľnosť potrebuje pre svoju rodinu. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by žalobca hoci je zahraničným subjektom, nemohol nehnuteľnosť rekonštruovať. Žalobca dlhodobo podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom štátneho občana SR. V prípade, ak je jeden zo spoluvlastníkov podnikateľ a nehnuteľnosť možno užívať na podnikateľské účely, súd túto skutočnosť zoberie do úvahy.

4. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v duplike uviedla, že s pôvodným spoluvlastníkom telefonicky niekoľkokrát komunikovala ohľadne odpredaja jeho podielu na nehnuteľnosti a ohľadom úhrady poplatkov, ktoré tento neplatil. Žalovaná namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. K podaniu priložila potvrdenie BYTHOS správa bytov, s.r.o. zo dňa 12.05.2020.

5. Žalovaná na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných podaní s tým, že žiadala rozhodnúť v zmysle jej návrhu. Žalovaná uviedla, že jej syn čoskoro nadobudne plnoletosť, pričom nehnuteľnosť chce užívať on.

6. Súd na základe nesporných tvrdení, resp. listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi stranami bolo nesporné, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná (jedná sa o slobodárku - jednu miestnosť o rozmere 4,5 m x 5,5 m), že hodnota nehnuteľnosti je 2.000,- eur a že obe strany súhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva. Nesporné je i to, že žalovaná je spoluvlastníčkou danej nehnuteľnosti v podiele 3-iny a žalobca v podiele 1-ina.

8. Z potvrdenia BYTHOS správa bytov, s.r.o. zo dňa 12.05.2020 je preukázané, že za danú nehnuteľnosť neeviduje táto spoločnosť žiadne nedoplatky na fond opráv a zálohy za plnenia, pričom mesačné platby pravidelne uhrádza žalovaná.

9. Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

10. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná tým, že je podielovým spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti, čo nebolo medzi stranami sporné. Právnu subjektivitu žalobcu mal súd preukázanú z dokladu - potvrdenie o založení spoločnosti v spojení s online výpisom z obchodného registra štátu Delaware (čl. 19 a 28 spisu). Pasívna vecná legitimácia žalovanej vyplýva rovnako z tej skutočnosti, že je podielovou spoluvlastníčkou danej nehnuteľnosti.

12. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné (výnimkou je len prípad, ak by pred súdom došlo medzi stranami sporu k uzavretiu súdneho zmieru, v takom prípade si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou schválenia zmieru).

13. Z vykonaného dokazovaniam mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom žalobca je spoluvlastníkom v podiele 1-ina a žalovaná v podiele 3-iny. Rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti, keďže sa jedná o slobodárku - v podstate jednu izbu o rozmeroch 4,5 m x 5,5 m - nie je dobre možné, čo medzi stranami sporu tiež nebolo sporné. Vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, súd posudzoval možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou prikázania veci do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu.

14. Stať sa výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti mali záujem obaja podieloví spoluvlastníci. Kritériá, na ktoré súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci prihliada, sú veľkosť podielu, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom ( ).

15. Žalobca aj žalovaná tvrdili, že nehnuteľnosť mienia zrekonštruovať a následne ju využívať - žalobca pre podnikateľské účely, žalovaná pre účely svojej rodiny. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nehnuteľnosť je byt, pričom v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa bytom rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Je teda zrejmé, že najúčelnejším využitím predmetnej nehnuteľnosti je to, že bude uspokojovať potrebu bývania fyzickej osobe. V danom prípade súd prikázal nehnuteľnosť žalovanej, nakoľko táto nielenže je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou, ale má aj lepšie možnosti, aby využila nehnuteľnosť na účel, na ktorý má táto nehnuteľnosť slúžiť, t. j. na bývanie, keďže je fyzickou osobou a býva na území Slovenskej republiky. Naproti tomu, žalobca je právnickou osobou so sídlom v USA, čo znamená, že jeho možnosti využitia danej nehnuteľnosti na určený účel sú podstatne horšie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nehnuteľnosť mieni využívať na podnikanie, uvedené žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Možno sa len domnievať, že pod pojmom podnikanie žalobca myslel to, že nehnuteľnosť bude prenajímať tretím osobám. Avšak podľa názoru súdu, vo všeobecnosti vec, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, má v prvom rade slúžiť potrebám podielového spoluvlastníka, prípadne jeho blízkych osôb, a až následne tretím osobám, a aj z tohto hľadiska je potrebné posudzovať účelnosť využitia veci. Žalovaná deklarovala zámer, že nehnuteľnosť v blízkej budúcnosti bude využívať jej syn, preto aj z tohto dôvodu súd rozhodol o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bude zapísaná na príslušnom liste vlastníctva v podiele 1/1.

16. Žalovanej uložil súd povinnosť vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 500,- eur , čo predstavuje 1-inu zo sumy 2.000,- eur, a to v zmysle do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . V konaní bola plne úspešná žalovaná, keďže súd rozhodol spor v zmysle jej návrhu, preto jej prináleží nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.