Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/38/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: Z. M., bytom E., Q. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, AK so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 10. 2019, č. XXX XXX XXXX X, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 16. 10. 2019, č. XXX XXX XXXX X žalovaný podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“), zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 23. 07. 2019, č. XXX XXX XXXX X vo veci zníženia sumy invalidného dôchodku.

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 23. 07. 2019, č. XXX XXX XXXX X podľa ustanovenia a a , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odo dňa 12. 08. 2019 znížil invalidný dôchodok žalobkyne na sumu 308,30 eur mesačne, pretože podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 04. 07. 2019, vypracovaného na základe kontrolnej lekárskej prehliadky, menovaná je invalidná podľa zákona o Sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už nie je 75%, ale iba 60%. Proti citovanému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie namietajúc nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktorého závery sú v rozpore s obsahom podkladov - lekárskych správ, ktoré predložila, osobitne nálezov pľúcnej ambulancie Nemocnice Košice Šaca, a. s., I. súkromnej nemocnice.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že na základe žalobkyňou podaného odvolania bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 09. 09. 2019, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch a následne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice dňa 26. 09. 2019, zo záverov posudku ktorého vyplýva, že žalobkyňa je od roku 2016 poberateľkou invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 65% pre ťažkú alergickú prieduškovú astmu so zvýšením percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% pre ďalšie zdravotné postihnutia (bolesti chrbtice na podklade degeneratívnych

zmien medzistavcových platničiek, polyneuropatiu dolných končatín, epizódu depresie a zmiešané ochorenie spojiva. Posudkový lekár konštatoval, že v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na jún 2019 boli zhodnotené všetky doložené pľúcne vyšetrenia, pričom na základe chronologického výpisu z absolvovaných pľúcnych vyšetrení dospel k záveru, že u žalobkyne došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu v dôsledku pravidelnej liečby. Verifikované funkčné vyšetrenie - spirometrické vykazuje oproti posúdeniu v roku 2016 výrazné zlepšenie ventilometrických parametrov tak, ako boli špecifikované v odôvodnení rozhodnutia. Zároveň konštatoval, že u žalobkyne v danom období nebola zaznamenaná dychová nedostatočnosť, nebola nutná hospitalizácia pre dekompenzáciu zdravotného stavu. Liečená bola iba ambulantne, bez absolvovania napr. sanatórnej liečby. Pravidelné pľúcne kontroly boli realizované v rámci objednania, bez nutnosti vyšetrenia pre zhoršenie, či exacerbáciu stavu. Imunoalergológ sa tiež podieľa na liečbe astmy, ako aj iných ochorení, a to imunodeficitného stavu - klinicky latentného, zmiešaného ochorenia spojiva, či intoleranciu laktózy, tiež absolvovanými spirometrickými vyšetreniami potvrdzuje zlepšenie ventilometrických parametrov, ktoré pri kontrolnom vyšetrení v júni 2018 boli dokonca v norme. Zároveň boli zhodnotené subjektívne ťažkosti žalobkyne, frekvencia záchvatov a symptómov pri antiastmatickej liečbe. Žalobkyňa uviedla, že popisovaná priedušková astma má výrazné meteotropné črty, čo znamená, že sa pocitovo cíti horšie v letných mesiacoch pri horúčavách. Mimo letných mesiacov sú symptómy prítomné raz za 2 týždne. Zlepšenie stavu bolo verifikované aj zdokumentovanou úpravou liečby, keď v roku 2016 bola nútená užívať antileukotiény (Spiromon), ktorý jej v dôsledku zlepšenia zdravotného stavu už nebol predpisovaný a žalobkyňa tieto lieky nemusí užívať. Vzhľadom na uvedené bola priedušková astma hodnotená ako zlepšená, preto bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly VIII - Choroby dýchacej sústavy, oddielu B - choroby dolných ciest dýchacích, položky 3 - bronchiálna astma, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%, čo je horná hranica určeného percentuálneho rozpätia. Ostatné zdravotné postihnutia odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, pričom ani jedno z týchto ochorení svojim charakterom a klinickým priebehom hodnoteným samostatne nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 04. 07. 2019 je 60%. Z dôvodu zmeny v posudkových záveroch posudkového lekára sociálneho poistenia bola znížená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 75% na 60%, na základe čoho bol realizovaný aj prepočet jej invalidného dôchodku a tento bol od 12. 08. 2019 znížený na sumu 308,30 eur mesačne. Výpočet sumy invalidného dôchodku bol realizovaný podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,8337), obdobia dôchodkového poistenia s pripočítaným obdobím (47,4083), aktuálnej dôchodkovej hodnoty (12,6657 a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (60 %). Následne bol tento valorizovaný v súlade s § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného postihnutia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, tieto sú zo skutkového hľadiska úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov. Žalobkyňa v konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o znížení jej invalidného dôchodku. Preto žalovaný považoval odvolanie žalobkyne za nedôvodné.

4. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 23. 12. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23. 12. 2019, domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie veci i z dôvodu, že skutkový stav, z ktorého vychádzali správne orgány pri vydaní svojich rozhodnutí je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Poukázala na to, že v podanom odvolaní namietala nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pretože z neho nebolo možné zistiť, na základe akých skutočností tento správny orgán dospel k záveru, že jej invalidizujúce ochorenie je potrebné zaradiť pod položku 3c kapitoly VIII, oddielu prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení bez ohľadu na to, že z lekárskych správ ňou predložených, vypracovaných pneumoftizeológom vyplýva diagnóza J45.0 - prevažne alergická bronchiálna astma, ťažká, perzistujúca, ktorá je zaradená pod položku 3 d). Z opisu ochorenia pod touto položkou vyplýva, že hodnota FEVI<60% je iba jedným z kritérií pre zaradenie ochorenia pod túto položku. Z obsahu uvedenej položky vyplýva, že podmienkou posúdenia choroby ako ťažkej perzistujúcej astmy nie je ani hospitalizácia pacienta, ani sanatórna liečba. Preto, ak správne orgány opreli svoje rozhodnutie o tieto skutočnosti, postupovali v rozpore s kritériami, uvedenými v tejto položke. Poukázala na to, že interpretácia jej vyjadrenia žalovaným v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s jej skutočným

vyjadrením, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní. Z opisu symptómov pri ťažkej perzistujúcej astme sa vyžadujú pri jednom z opisovaných priebehov ochorenia každodenné príznaky, časté exacerbácie a časté nočné astmatické prejavy, čo nevylučuje ťažkosti uvádzané žalobkyňou a tieto sa nevyžadujú v takejto frekvencii v prípade príznakov uvedených v bode c), pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov, čo zodpovedá ochoreniu rovnako zaradenému v uvedenej položke pod písmenom d), ktoré za splnenia predpokladov tam uvedenej liečby sa tiež klasifikujú ako ťažká perzistujúca astma. Z výsledkov predložených žalobkyňou vyplýva, že táto je liečená kortikoidmi. Z citovaného ustanovenia prílohy č. 4 nevyplýva, že by pomer FEVI1.0/FVC bol kritériom na zaradenie ochorenia do niektorého zo stupňov astmy. Písomným podaním zo dňa 01. 07. 2020 navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedka Z.. Z. E., odborného lekára pľúcnej ambulancie I. súkromnej nemocnice, Košice-Šaca, a. s., ktorý dlhodobo ošetruje žalobkyňu pokiaľ ide o jej rozhodujúce zdravotné postihnutie konštatujúc, že posudkové závery vo veci konajúcich posudkových orgánov sú v rozpore so závermi, obsiahnutými v odborných lekárskych nálezoch.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 21. 01. 2020 k správnej žalobe žalovaný zhodne ako v napadnutom rozhodnutí popísal zistený skutkový stav veci a zotrval aj na právnych dôvodoch v ňom obsiahnutých. Zdôraznil, že podkladom pre vydanie rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 04. 07. 2019, vypracovaný na základe kontrolnej lekárskej prehliadky, v zmysle ktorého menovaná je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o Sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zmenená zo 75%, na 60%. V odvolacom konaní posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov, obsiahnutých v jej zdravotnej dokumentácii nevyplýva, žeby jej zdravotné postihnutia odôvodňovali vyššiu mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako je 60%. Ich posudky považuje za presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania, pričom ňou predložené lekárske správy boli posudkovými lekármi organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyhodnotené. Jej subjektívne presvedčenie, že jej zdravotnému postihnutiu zodpovedá vyššia miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepovažoval za rozhodujúce, pretože posúdenie zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálnych je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi jednotlivých posudkových lekároch sociálneho poistenia neboli zistené rozpory. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Lekárska správa z pľúcneho vyšetrenia zo dňa 27. 11. 2019 bola predložená až po vydaní napadnutého rozhodnutia, preto na ňu nebolo možné brať ohľad. Správna úvaha žalovaného, týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, bola v odôvodnení rozhodnutia náležite odôvodnená a nevybočuje z medzí zákonných atribútov. K žalobnej námietke, týkajúcej sa zaradenia jej pľúcneho ochorenia za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a stanovenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Žalovaný zastáva názor, že v napadnutom rozhodnutí sa jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané spôsobom súladným so zákonom o sociálnom poistení.

6. Správny súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom pripojených administratívnych spisov a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je.

7. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 05. 10. 2015 o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 22. 06. 2016, ktorý vo svojom posudku za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil prevažne alergickú prieduškovú astmu ťažkú, perzistujúcu a toto ochorenie začlenil do kapitoly VII, odd. B pod položku 3 písm. d) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v rozsahu 65% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na ďalšie zdravotné postihnutia, ktorými sú poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou, cervikobrachiálny syndróm, polyneuropatiu dolných končatín, epizódu stredne ťažkej depresie a zmiešané ochorenie spojiva považoval za odôvodnené zvýšenie určenej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Zo záveru uvedeného posudku vyplýva, že žalobkyňa v čase posudzovania poberala invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% pre degeneratívne zmeny na chrbtici s lumboischialdickým syndrómom vľavo a koreňovým syndrómom L5-S1 vľavo pri MRI verifikovanej viacúrovňovej diskopatii a pre polyneuropatiu dolných končatín v.s. endokrinného pôvodu (stav po odstránení štítnej žľazy pre nezhubný nádor), epizódu stredne ťažkej depresie a prieduškovú astmu. V zdravotnom stave postupne dochádzalo k zhoršeniu prieduškovej astmy ťažkej perzistujúcej, ktorá bola liečená inhalačnými kortikoidmi, antagonistami leukotriénových receptorov, bronchodilatanciami a antihistaminikami. Kontrolné neurologické vyšetrenie bolo bez zlepšenia oproti minulosti s pretrvávajúcim lumboischialdickým syndrómom vľavo a koreňovým syndrómom L5-S1. Aj psychické ťažkosti boli hodnotené stále ako epizóda stredne ťažkej depresie. Posudzovaná i naďalej zostala v liečbe a sledovaní reumatológa pre zmiešané ochorenie spojiva s pretrvávaním pozitivity látok ENA a osteopéniu. Nález u endokrinológa bol rovnako bez progresie. S dátumom pľúcneho vyšetrenia 04. 04. 2016 bola uznaná invalidnou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75%. Z citovaného posudku vyplýva, že kontrolná lekárska prehliadka bola určená na jún 2019.

8. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 04. 07. 2019, kedy bola od uvedeného dňa uznaná naďalej invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli u nej určené choroby dýchacej sústavy, dolných dýchacích ciest, bronchiálna astma stredne ťažká perzistujúca, pričom toto postihnutie bolo zaradené do kap. VIII, odd. B, pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Vzhľadom na závažnosť ďalších zdravotných postihnutí (poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou vľavo, cervikobrachiálny syndróm, polyneuropatiu dolných končatín, epizóda stredne ťažkej depresie a zmiešané ochorenie spojiva) považoval za odôvodnené zvýšenie určenej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Zo záveru uvedeného posudku vyplýva, že žalobkyňa, aktuálne nezamestnaná, je od r. 2016 poberateľkou invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % pre ťažkú alergickú prieduškovú astmu s navýšením pre ostatné ochorenia - poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou, cervikobrachiálny syndróm, polyneuropatiu dolných končatín, epizódu stredne ťažkej depresie a zmiešané ochorenie spojiva. Posudkový lekár konštatoval, že posudzovaná je naďalej v multidisciplinárnom sledovaní a liečbe. Pneumologické kontroly potvrdzujú ťažkú prevažne alergickú bronchiálnu astmu, avšak spirometrické vyšetrenia popisujú ľahkú až stredne ťažkú reštrikčnú ventilačnú poruchu pri komplexnej liečbe vrátane inhalačných kortikoidov. V neurologickom náleze pretrváva lumboischialdický syndrómom vľavo a polyneuropatia dolných končatín. Kontrolné EMG vyšetrenie dolných končatín svedčí aj napriek zlepšenému nálezu na ľavej dolnej končatine pre polyneuropatiu. Psychické ťažkosti sú psychiatrom aj naďalej hodnotené ako epizóda ťažkej depresie. Endokrinologický, reumatologický a internistický nález je bez progresie. Dôvody invalidity sú aj ďalej opodstatnené, avšak vzhľadom k zlepšenému pľúcnemu nálezu dokumentovanému kontrolnými spirometrickými vyšetreniami je odôvodnené zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% s navýšením o 10% pre ostatné ochorenia s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60% od 04. 07. 2019, t. j. od dátumu posúdenia zdravotného stavu.

9. K zhodnému záveru pokiaľ ide o určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne dospel aj Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, pracovisko Košice vo svojom posudku vypracovanom dňa 26. 09. 2019 na základe odvolania podaného žalobkyňou proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 07. 2019. Zdravotný stav žalobkyne charakterizoval diagnostickým záverom: priedušková astma, poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou vľavo, cervikobrachiálny syndróm, polyneuropatiu dolných končatín, epizóda depresie a zmiešané ochorenie spojiva, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení i vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne aj tento

posudkový lekár považoval choroby dýchacej sústavy, dolných dýchacích ciest, bronchiálnu astma stredne ťažkú perzistujúcu, pričom toto postihnutie rovnako zaradil do kap. VIII, odd. B, pod pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s tým, že mu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Zhodne ako posudkový lekár sociálneho poistenia správneho orgánu prvého stupňa považoval za odôvodnené zvýšenie určenej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% vzhľadom na závažnosť ďalších zdravotných postihnutí (poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou vľavo, cervikobrachiálny syndróm, polyneuropatiu dolných končatín, epizóda stredne ťažkej depresie a zmiešané ochorenie spojiva). Zo záveru uvedeného posudku vyplýva, že v rámci predmetnej kontrolnej lekárskej prehliadky boli zhodnotené všetky doložené pľúcne vyšetrenia, pričom na základe chronologického výpisu z absolvovaných pľúcnych vyšetrení je u posudzovanej stav zlepšený pravidelnou liečbou. Verifikované funkčné vyšetrenia (spirometrické vyšetrenie, ktoré je zároveň najobjektívnejším vyšetrením) vykazuje oproti posúdeniu v r. 2016 výrazné zlepšenie ventilometrických parametrov (FEV1v r. 2016 s hodnotou 44 %, v priebehu rokov 2018 a 2019 s hodnotou 60 - 68%). Hodnota FEV1/FVC v r. 2016 - 86%, v r. 2018 - 108%. Zdôraznil, že posudkový lekár je povinný vypracovať posudok v kontexte dlhodobého sledovania vývoja klinického stavu a konštatoval, že v danom období u posudzovanej nebola zaznamenaná dychová nedostatočnosť, nebola nutná hospitalizácia pre dekompenzáciu zdravotného stavu. Liečená bola iba ambulantne, bez absolvovania napr. sanatórnej liečby. Pravidelné pľúcne kontroly boli realizované v rámci objednania, bez nutnosti vyšetrenia pre zhoršenie, či exacerbáciu stavu. Imunoalergológ sa tiež podieľal na liečbe astmy, ako aj iných ochorení, a to imunodeficitného stavu - klinicky latentného, zmiešaného ochorenia spojiva, či intoleranciu laktózy, tiež absolvovanými spirometrickými vyšetreniami potvrdil zlepšenie ventilometrických parametrov, ktoré pri kontrolnom vyšetrení v júni 2018 boli dokonca v norme. Zároveň boli zhodnotené subjektívne ťažkosti posudzovanej, frekvencia záchvatov a symptómov pri antiastmatickej liečbe. Táto uviedla, že popisovaná priedušková astma má výrazné meteotropné črty, čo znamená, že sa pocitovo cíti horšie v letných mesiacoch pri horúčavách. Mimo letných mesiacov sú symptómy prítomné raz za 2 týždne. Zlepšenie stavu bolo verifikované aj zdokumentovanou úpravou liečby, keď v roku 2016 bola nútená užívať antileukotiény (Spiromon), ktorý jej v dôsledku zlepšenia zdravotného stavu už nebol predpisovaný a ona tieto lieky nemusí užívať. Liečená bola aj neurológom pre bolesti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien medzistavcových platničiek, polyneuropatiu dolných končatín najskôr endokrinného pôvodu po vyoperovaní štítnej žľazy. Liečená bola aj psychiatrom pre depresiu, bez psychotických príznakov. Nález u endokrinológa po vyoperovaní štítnej žľazy bol bez progresie. I naďalej zostala v liečbe a sledovaní reumatológa, ktorý na základe laboratórnych parametrov a zhodnotenia pomocných testov stav diagnosticky uzavrel ako Sjögrenov syndróm inkompletný. Klinicky boli ramená, lakte, zápästia a drobné kĺby rúk voľné, bedrové kĺby s redukovanou rotáciou v krajných polohách. Pretrvávala u nej inkontinencia moču II. stupňa. Posudkový lekár zároveň zdôraznil, že priedušková astma je dynamické ochorenie, pričom na základe klinického priebehu, verifikovaného významného zlepšenia ventilometrických parametrov, pľúcnym lekárom upravenej liečby (bez potreby užívania antilekotrienov), bez nutnosti hospitalizačného preliečenia, či sanatórnej liečby zhodnotil prieduškovú astmu ako zlepšenú. Preto bol stav začlenený do kap. VIII, odd. B, pod pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, čo predstavuje hornú hranicu percentuálneho rozpätia. Ostatné konkretizované iné zdravotné postihnutia podľa jeho názoru zdôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, pričom ani jedno z týchto ochorení svojim charakterom a klinickým priebehom hodnotené samostatne, nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.

10. Na pojednávaní dňa 21. 07. 2020 právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe v celom jej rozsahu. Zotrvala na svojom návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom Z.. Z. E., odborného lekára pľúcnej ambulancie I. súkromnej nemocnice, Košice- Šaca, a. s., ktorý dlhodobo ošetruje žalobkyňu pokiaľ ide o jej rozhodujúce zdravotné postihnutie konštatujúc, že posudkové závery sú v rozpore so závermi, obsiahnutými v odborných lekárskych nálezoch. Uviedla, že v danom prípade posudkový lekár zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne do kapitoly VIII, odd. B, pod pol. 3 písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, aj keď zo záverov odborného lekára vyplýva, že toto ochorenie vykazuje znaky, na základe ktorých je potrebné ho zaradiť pod položku 3 písm. d) citovanej prílohy. Poukázala aj na to, že kritériá, z ktorých posudkový lekár vychádzal, nezodpovedajú kritériám, uvedeným v citovanej prílohe, vzťahujúcim sa na rozhodujúce zdravotné postihnutie, pričom žalovaný sa s touto námietkou a zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia v rámci citovanej položky 3 príslušnej kapitoly v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal vzhľadom na charakteristiku stavu, opísaného pod

jednotlivými písmenami tejto položky s prihliadnutím na výskyt ťažkostí, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré sú v nich uvedené.

11. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle z dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznila, že posudkové orgány pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne vyhodnotili všetky odborné lekárske nálezy, ktorými disponovali a ktoré potvrdzujú záver, ku ktorému dospeli. Zároveň poukázala na výlučnú kompetenciu posudkových lekárov posudzovať zdravotný stav poistencov pre účely invalidity, zverenú im zákonom o sociálnom poistení, preto považovala za neopodstatnený návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania ňou navrhovaným spôsobom.

12. Podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

13. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

14. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

15. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe :

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

16. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

17. Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

18. Podľa ustanovenia § 112 ods. 4 citovaného zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

19. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

20. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či

konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. ).

21. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. V danom prípade bolo sporným zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne do prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a v tejto súvislosti aj určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v tejto súvislosti.

22. Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní dospel súd k záveru, že pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 04. 07. 2019, určenej pre účely posúdenia trvania invalidity pre nárok na invalidný dôchodok, bol zdravotný stav žalobkyne hodnotený v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky jej zdravotné postihnutia na základe záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa v priebehu konania podrobila vrátane odborných lekárskych nálezov obsiahnutých v jej zdravotnej dokumentácii i vlastných vyšetrení. Z výsledkov takto vykonaného dokazovania, najmä zo záverov vo veci konajúcich posudkových orgánov, ktorým je zákonom o sociálnom poistení ako jediným subjektom zverená právomoc posudzovať zdravotný stav poistencov pre účely invalidity, nepochybne vyplýva, že jej zdravotné poškodenia znižujú aj naďalej jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná v zmysle platnej právnej úpravy. Podľa týchto posudkov má však žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkové orgány presvedčivým spôsobom odôvodnili svoje posudkové závery, v zmysle ktorých bola jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odo dňa 04. 07. 2019, t. j. posúdenia jej zdravotného stavu pri kontrolnej lekárskej prehliadke, znížená oproti miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na základe ktorej jej bol priznaný invalidný dôchodok (75 %) konštatujúc, že u nej došlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Tieto závery korešpondujú so závermi odborných lekárskych vyšetrení, najmä so závermi z pľúcnych i imunoalergologických vyšetrení a majú v nich oporu.

23. V zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne sa určí miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zníženia funkcie pľúc, vplyvu na celkový stav organizmu a podľa vplyvu na iné orgány a systémy a pri chorobách podmienených alergiou, t. j. v zmysle všeobecného posudkového hľadiska je teda rozhodujúcim výsledok funkčných vyšetrení. V danom prípade verifikované funkčné vyšetrenia najmä spirometrické vyšetrenie, vykazuje oproti posúdeniu v r. 2016 výrazné zlepšenie ventilometrických parametrov (FEV1v r. 2016 s hodnotou 44 %, v priebehu rokov 2018 a 2019 s hodnotou 60 - 68%). Hodnota FEV1/FVC v r. 2016 - 86%, v r. 2018 - 108%. Posudkový lekár vypracoval posudok v kontexte dlhodobého sledovania vývoja klinického stavu a konštatoval, že v danom období u posudzovanej nebola zaznamenaná dychová nedostatočnosť, nebola nutná hospitalizácia pre dekompenzáciu zdravotného stavu, pravidelné pľúcne kontroly boli realizované v rámci objednania, bez nutnosti vyšetrenia pre zhoršenie, či exacerbáciu stavu. Aj imunoalergológ, ktorý sa podieľal na liečbe astmy, ako aj iných ochorení na základe spirometrických vyšetrení potvrdil zlepšenie ventilometrických parametrov, ktoré pri kontrolnom vyšetrení v júni 2018 boli dokonca v norme. Zároveň boli zhodnotené subjektívne ťažkosti posudzovanej, frekvencia záchvatov a symptómov pri antiastmatickej liečbe. Zlepšenie stavu bolo verifikované aj zdokumentovanou úpravou liečby, keď v roku 2016 bola nútená užívať antileukotiény (Spiromon), ktorý jej v dôsledku zlepšenia zdravotného stavu už nebol predpisovaný a ona tieto lieky nemusí užívať, ako to vyplýva zo spisovej dokumentácie. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad, vzhľadom na ktorú skutočnosť považoval rozhodnutie za preskúmateľné. Jeho správna úvaha pri posudzovaní predmetnej veci nevybočila z medzí a rámca, stanoveného zákonom o sociálnom poistení. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by

mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Nepreukázala, žeby jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu, odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odborný lekársky nález z pľúcneho vyšetrenia, absolvovaného po vydaní napadnutého rozhodnutia (dňa 27. 11. 2019), nemohol byť pri posudzovaní jej zdravotného stavu v administratívnom konaní zohľadnený.

24. V priebehu konania neboli zistené v postupe vo veci konajúcich správnych orgánov žiadne také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd námietky žalobkyne obsiahnuté v podanej žalobe za nedôvodné.

25. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť :

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak :

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).