Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-46-2023.pdf
PDF · 106.51 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/46/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému: N. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y. P. A. XXX, o zaplatenie 1.148,73 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému s a n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k zaplateniu sumy 1.148,73 € (v rámci nej 1.112,73 € istiny a 36,- € zmluvnej pokuty) s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.112,73 € od 27.08.2022 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom dlžnej úverovej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. H. uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 18.06.2015. Touto zmluvou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6.448,80 € za podmienok uvedených v zmluve, pričom konečná splatnosť úveru bola pri poslednej 84. splátke určená na 15.06.2022.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p. spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručoval žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2, 3 / § 106 ods. 3 C.s.p. zverejnením oznámenia dňa 02.06.2023. Žalovaný sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadril a uplatnený nárok žalobcu nijako nerozporoval.
3. Súd vo veci uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti vopred ospravedlneného žalobcu (jeho právneho zástupcu), ktorý súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho účasti a v neprítomnosti nijako neospravedlneného žalovaného, ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania a dôvod jeho neúčasti nebol súdu známy. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ako aj s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba a jej prílohy č.l. 2-22, vyjadrenia žalobcu s prílohami z 16.10.2023 č.l. 77-89 a z 11.03.2024, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za prvý štvrťrok 2015) a podľa neho zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Žalobca - veriteľ je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný ako dlžník nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.06.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. H., ktorou bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 6.448,80 € za podmienok uvedených v zmluve (obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere). V hlave 7 § 2 písm. a) Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - Auto/Moto v znení platnom od 29.12.2014 (č.l. 8-17 spisu) bolo dohodnuté oprávnenie veriteľa vyhlásiť úver za
predčasne splatný v prípade (okrem iného), ak dlžník je v omeškaní s úhradou dvoch splátok či jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo iného peňažného záväzku voči veriteľovi z úverovej zmluvy. Veriteľ síce z dôvodu takéhoto omeškania oznámil žalovanému listom z 11.08.2022 (č.l. 20 spisu) predčasné zosplatnenie úverovej pohľadávky k 28.06.2022 a vyzval ho, aby celú dlžnú sumu zaplatil naraz, avšak - ako vyplýva zo zmluvy - toto sa stalo až po konečnej splatnosti úveru, ktorá bola podľa splátkového kalendára určená pri poslednej 84. splátke úveru na skorší dátum 15.06.2022. Žalovaný do podania žaloby zaplatil na predmetný úver celkovo sumu 11.888,91 €, pričom podľa prehľadu platieb na č.l. 22 spisu bola z týchto úhrad započítaná na splátky úveru suma 10.559,91 € a ďalej na zmluvné pokuty suma 693,- € a na poplatky externej spoločnosti suma 636,- €. Žalovaný už počas konania neuskutočnil žiadne ďalšie úhrady. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval proti žalovanému sumu 1.112,73 € titulom zvyšných nezaplatených splátok úveru (11.672,64 € - 10.559,91 €) v zmysle uvedeného prehľadu o spôsobe započítavania dosiaľ zaplatených platieb žalovaného a sumu 36,- € titulom zvyšku dlžnej zmluvnej pokuty (spolu 1.112,73 € + 36,- € = žalovaná suma 1.148,73 €), a to spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.112,73 € od 27.08.2022 do zaplatenia.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dlžník uzavrel predmetnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako spotrebiteľ. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušnými úrokmi. Pretože veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný (dlžník) ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú tieto osoby definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva z 18.06.2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom, pričom na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Pri spotrebiteľskom úvere okrem iného musí súd ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou úverovú bonitu spotrebiteľa (posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver) v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ ako vyplýva napr. z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-679/18 z 05.03.2020.
Podľa ust. § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
5. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. H. zo dňa 18.06.2015 bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Súd sa z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania v prvom rade vysporiadal s otázkou dodržania povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou úverovú bonitu spotrebiteľa (posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver) v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, keďže v danom prípade by následok hrubého porušenia tejto povinnosti, a teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, automaticky znamenal neopodstatnenosť celej žaloby, a to z toho dôvodu, že na základe predmetnej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6.448,80 €, pričom do podania žaloby už žalovaný na predmetný úver uhradil celkovo sumu 11.888,91 €.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní (aj to iba na výzvu súdu) preukazoval splnenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ len akýmsi interným dokumentom spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. založeným na č.l. 84 spisu (ako aj na č.l. 112 spisu).
7. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (k tomu viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoCsp/16/2022-362 zo dňa 26.05.2022).
8. Po preskúmaní spisu vrátane listinného dôkazu uvedeného v bode 6 odôvodnenia rozsudku bolo nutné v tomto prípade konštatovať, že žalobca riadne nepreukázal, že by analýza bonity dlžníka bola uskutočnená v medziach ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ. Aj keď z interného dokumentu spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na č.l. 84 spisu vyplýva, že veriteľ mal mať vedomosť o pravidelnom príjme žalovaného ako dlžníka, ktorý pochádzal z jeho zamestnania (z jeho pracovného pomeru na dobu neurčitú), nie je známe na základe akých zistení žalobca ustálil príjem žalovaného v sume 600,- eur. Žalobca bez pochýb nepreveroval príjem žalovaného v Sociálnej poisťovni, prípadne z iných dokladov (toto vyplýva aj z interného dokumentu žalobcu na č.l. 84 spisu, kde je údaj o tom, že u žalovaného nebol vyžiadaný žiaden doklad o jeho príjme), keďže lustráciou v Sociálnej poisťovni (č.l. 129 spisu) bolo súdom zistené, že žalovaný v období od 03.09.2014 do 15.08.2016 (t.j. aj v čase poskytnutia úveru 18.06.2015) bol zamestnaný u zamestnávateľa K&V FORTUNE, s.r.o., IČO: 36 251 631, pričom však jeho hrubý príjem v júni (ale aj pred tým v máji a v apríli 2015 bol vo výške 388,- eur. Iný oficiálny príjem žalovaného v rozhodnom období lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistený. Z tohto dôvodu súd nepovažoval za pravdivé a dôveryhodné zistenie žalobcu obsiahnuté v jeho internom dokumente o mesačnom príjme žalovaného vo výške 600,- eur. Na základe súdom zabezpečených podkladov žalovaný s takýmto príjmom nikdy nedisponoval, pričom opak žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. výpisom z účtu žalovaného alebo pracovnou zmluvou, atď.).
9. Žalobca v konaní zároveň dostatočne nevysvetlil ani to, akými spôsobmi získaval, zadovažoval a následne preveroval relevantné údaje o výdavkoch žalovaného, keďže samotná zmluva výsledky takého
skúmania neobsahuje a v internom dokumente spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. založenom na č.l. 84 spisu sú uvedené len výsledky lustrácií vykonaných v niektorých databázach a registroch vedených na účely posudzovania bonity spotrebiteľa, podľa ktorých mal žalovaný aj ďalší bližšie nešpecifikovaný dlh vo výške 540,93 eur, pričom však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ako u žalovaného ako spotrebiteľa zisťoval jeho reálne náklady na zabezpečenie základných životných potrieb. V tejto súvislosti totiž žalobca bez akéhokoľvek vysvetlenia vychádzal len z verejného údaja o životnom minime domácnosti pri dvoch dospelých a jednom dieťati (žalovaný + jeho manželka + ich spoločné maloleté dieťa), a to bez bližšieho posúdenia individuálnych pomerov žalovaného, resp. jeho domácnosti v danom smere. Tento postup svedčí o tom, že žalobca výdavky dlžníka v rámci procesu uzavierania úverovej zmluvy nepreveril relevantným spôsobom. Pokiaľ by pritom súd vychádzal z hrubého príjmu 388,- eur, a to pri zohľadnení len životného minima 426,70 eur (tak ako tento súčet vyplýva aj z interného dokumentu žalobcu na č.l. 84 spisu) a pri úverovom zaťažení 29,39 eur, tak je zrejmé, že žalovaný v žiadnom prípade nebol schopný splácať ďalší úver mesačne po 138,96 eur (388,- eur - 426,70 eur - 29,39 eur = - 68,09 eur). Pri vyšších - reálnych životných nákladoch by samozrejme žalovaný bol ešte vo väčšom mínuse. Vychádzajúc z týchto skutočností teda súd dospel k záveru, že z hľadiska požiadavky zisťovania skutočných príjmov a výdavkov spotrebiteľa nemožno hovoriť o zachovaní odbornej starostlivosti žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca totiž podľa vyššie uvedeného posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez akýchkoľvek skutočných a pravdivých údajov o jeho príjmoch a výdavkoch na zabezpečenie základných životných potrieb. Takúto analýzu bonity dlžníka z uvedených hľadísk je preto potrebné považovať za nevyhovujúcu vyššie popísaným požiadavkám kladeným v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, t.j. za nedostatočnú podľa týchto ustanovení až v takom rozsahu, čo za konkrétnych okolností daného prípadu nepochybne znamená hrubé porušenie povinností veriteľa podľa ust. § 11 ods. 2 veta druhá a tretia ZoSÚ, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Súd na tomto mieste poznamenáva, že žalobca bol výzvou súdu z 24.11.2023 riadne vyzvaný, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia, ako aj dôkazy k posudzovanej otázke overovania bonity klienta pred uzavretím úverovej zmluvy vrátane jeho rozsahu, spôsobov a intenzity (č.l. 97, 108 spisu).
10. Vzhľadom na ustálenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z uvedených dôvodov (súd z dôvodu hospodárnosti konania už ďalej neskúmal prípadnú existenciu aj iných zákonných dôvodov majúcich za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), mal žalobca nárok len na zaplatenie istiny 6.448,80 €, t.j. na vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez akýchkoľvek poplatkov. V konaní nebolo sporné, že žalovaný na predmetný úver už uhradil celkovo sumu 11.888,91 € (viď prehľad platieb na č.l. 22 spisu), t.j. viac než bol povinný titulom vrátenia istiny úveru zaplatiť. Súd tu zdôrazňuje, že pokiaľ sa spotrebiteľský úver posúdi podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ ako bezpoplatkový, veriteľ nemá nárok ani na prípadné iné poplatky, ktoré by zo spotrebiteľskej zmluvy vyplývali, a to vrátane prípadného poplatku externej spoločnosti za vymáhanie úverovej pohľadávky, ktorý si tak žalobca v tomto prípade neprávom účtoval v celkovej výške 636,- €. Takisto aj zmluvná pokuta je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. „poplatkom“, na ktorý veriteľ nemá nárok, ak sa spotrebiteľský úver posúdi podľa § 11 ods. 1 tohto zákona ako bezpoplatkový. Pri zmluvnej pokute vyplýva tento záver z ust. § 9 ods. 2 písm. p) a § 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré sa týkajú omeškania spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia používajú pojem „poplatky“ v kontexte „neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Ak potom tento zákon v § 11 ods. 1, 2 zavádza fikciu „bezpoplatkovosti“, celkom zrejme tým má na mysli aj poplatky spojené s neplnením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento výklad pritom neznamená, že veriteľ „bezpoplatkového“ úveru nemá nárok na žiadne sankcie, pretože zákon č. 129/2010 Z. z. sa nedotýka nároku na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a veriteľ si ho môže uplatňovať aj v takýchto prípadoch. Keďže zmluvná pokuta je v prejednávanej veci viazaná na omeškanie dlžníka, teda na neplnenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená to, že ide o poplatok predpokladaný zákonom č. 129/2010 Z. z. V dôsledku bezpoplatkovosti prejednávaného spotrebiteľského úveru potom žalobca nemal a nemá nárok na tento poplatok v podobe zmluvnej pokuty, a teda neprávom si ho/ju účtoval v celkovej výške 729,- € a neprávom jeho/jej zvyšok v sume 36,- € požaduje od žalovaného v tomto konaní. Z uvedených dôvodov je zároveň potrebné uviesť, že ani žiadne úhrady žalovaného nemohli byť platne započítané na riadne úroky v rámci úverových splátok v celkovej výške 4.111,11 € (10.559,91 € - 6.448,80 €) a ďalej ani na poplatky externej spoločnosti za vymáhanie úverovej pohľadávky v sume 636,- € a na zmluvné pokuty v sume 693,- €. Na základe uvedeného teda žalobcovi nevznikol nárok na doplatenie sumy 1.112,73 € titulom zvyšných nezaplatených splátok úveru
a na doplatenie sumy 36,- € titulom zvyšku dlžnej zmluvnej pokuty, v čoho dôsledku je podaná žaloba v celom rozsahu neopodstatnená a nebolo možné jej priznať úspech.
11. Vo vzťahu k poplatku externej spoločnosti za vymáhanie úverovej pohľadávky, na ktorý podľa prehľadu na č.l. 22 spisu započítal žalobca úhrady v celkovej sume 636,- €, súd ďalej uvádza, že žalobca ohľadne tohto nároku rovnako neuniesol ani bremeno tvrdenia o aký poplatok ide, či bol medzi stranami dojednaný, vrátane jeho výšky a podmienok vzniku, či boli splnené podmienky na jeho uplatnenie a podobne. Žalobca napriek výzve súdu z 24.11.2023 predmetný nárok bližšie neozrejmil, keďže v jeho vyjadrení z 11.03.2024 označené ustanovenie v hlave 17 § 3 úverových zmluvných podmienok taký nárok neupravuje. Pokiaľ by však aj bolo preukázané dojednanie takéhoto nároku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, bolo by potrebné ho podrobiť skúmaniu podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka, a teda či v jeho prípade ako neprimerane vysokej sankcie, resp. plnenia, za ktoré spotrebiteľ nedostáva žiadne protiplnenie, nejde o neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (uvedený postup však bol v danom prípade bezpredmetný vzhľadom na závery súdu v bodoch 9 a 10 odôvodnenia tohto rozsudku).
12. Pokiaľ ide o ďalší nárok, ktorý si žalobca účtoval v sume 729,- € v zmysle čl. 5 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd uvádza, že pri tomto nároku sa jednalo o tzv. skryté zmluvné pokuty v podobe upomienok, ktoré mali sankčný charakter, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi neprípustné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorá by prinášala majetkový prospech dodávateľovi. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Možno konštatovať, že takýmto poplatkom sa spotrebiteľovi neposkytuje žiadna protihodnota, práve naopak, javí sa iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s plnením záväzku a je určený výlučne v prospech dodávateľa služby. Súd mal tiež za to, že možné náklady spojené s vyhotovením a zaslaním upomienok museli byť nepochybne nižšie než boli sumy uplatňovaných poplatkov napr. vo výške 9,96 €, 12,- €, ba dokonca aj vo výške 120-, € (viď č.l. 21-22 spisu). Na základe uvedeného by preto bolo potrebné tento nárok podrobiť skúmaniu podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka, a teda či v jeho prípade ako neprimerane vysokej sankcie, resp. plnenia, za ktoré spotrebiteľ nedostáva žiadne protiplnenie, nejde o neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedený postup však bol v danom prípade bezpredmetný vzhľadom na závery súdu v bodoch 9 a 10 odôvodnenia tohto rozsudku.
13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd predmetnú žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol (výrok I rozsudku).
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania podľa jeho plného úspechu vo veci, avšak nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok II rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).