Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/155/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanému: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W., o zaplatenie 3.739,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. - 103 zo dňa 27. marca 2019, v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok III.), takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie istiny 129,94 eura a úroku z omeškania 45,16 eura p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti, vo výrokoch II. (okrem zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie istiny 129,94 eura a úroku z omeškania vo výške 45,16 eura) a III. r u š í a vec sa mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.147,62 eura, s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.03.2017 do zaplatenia, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. v zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,86%.

2. Súd po citovaní , , (ďalej len ), až 4, , (ďalej len ), , , , o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) vecne v napadnutej, zamietajúcej časti odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 3.739,24 eura a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.277,56 eura od 01.03.2017 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok odvodzoval z uzavretej úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (OTP banka Slovensko a.s.) a žalovaným dňa 28.08.2012, na základe ktorej banka poskytla žalovanému úver vo výške 3.000 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 85,43 eura, pri úrokovej sadzbe 22,10% ročne, RPMN 26,20%, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vyčíslená sumou 5.125,80 eura. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 09.04.2015. Žalovaný z poskytnutého úveru vrátil 852,38 eura. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2017.

3. Po vykonanom dokazovaní súd uzavrel, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľského úveru a musela obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd zistil, že posudzovaná zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (súd nesprávne uviedol § 4) údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení. V zmluve sa uvádza len výška splátky 85,43 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy o splátkovom úvere mala za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi právo len na zaplatenie poskytnutej a nevrátenej istiny 2.147,62 eura (3.000 - 852,38) so zákonným úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti, t.j. v časti istiny 129,94 eura, úroku vo výške 1.366,52 eura, úroku z omeškania vo výške 45,16 eura a poplatkov vo výške 50 eur zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len ) tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,86%, pričom postupoval v zmysle . Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.739,24 eura a príslušenstva. Žalobca bol v konaní úspešný v časti priznanej istiny vo výške 2.147,62 eura. Celkový úspech žalobcu predstavoval 57,43% a neúspešný bol v konaní vo zvyšnej časti uplatneného nároku 42,57%. Čistý úspech žalobcu v konaní predstavoval 14,86% (po odčítaní úspechu žalobcu od jeho neúspechu 57,43

- 42,57).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (o zaplatenie 1.591,62 eura s príslušenstvom). Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne úverovú zmluvu podrobil právnemu režimu o spotrebiteľských úveroch, ktorého účinnosť skončila 11.06.2010. Vzhľadom na uvedené nie je možné predmetný právny predpis aplikovať na zmluvný vzťah vzniknutý dňa 28.08.2012. Pokiaľ súd uvádza, že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, žalobca poukazuje na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku práve ZoSÚ. Je zrejmé, že z čl. 10 ods. 2 písm. h) uvedenej smernice vyplýva, že nie je potrebný rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky. V tejto súvislosti žalobca podporne poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo svojom rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C-42/15 v súvislosti s uvedením výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení smernice je potrebné konštatovať, že smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny. V obdobnej veci rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý k predmetnému ustanoveniu zaujal právny názor v uznesení z 22.02.2018, sp. zn. . Vzhľadom k vyššie uvedenému podľa názoru žalobcu uzavretá zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným obsahovala všetky potrebné náležitosti a poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle zmenil tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie 1.591,62 eura s príslušenstvom, resp. v zmysle rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil a vyčíslil trovy konania.

6. Žalovaný odvolanie nepodal a k podanému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

8. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie 3.739,24 eura s príslušenstvom žalovaným, ktorý podľa tvrdenia žalobcu pozostával z istiny 2.277,56 eura, riadneho úroku vo výške 1.366,52 eura, z úroku z omeškania vo výške 45,16 eura a z poplatkov 50 eur. V súvislosti s takto špecifikovaným nárokom žalobca odkazoval na generovaný bankový systém, ktorý vyčíslil pohľadávku ku dňu jej postúpenia. Nárok žalobcu vyplýva z uzavretej zmluvy o OTP expres úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (OTP banka Slovensko a.s.) a žalovaným dňa 28.08.2012 (č.l. 12), na základe ktorej banka

poskytla žalovanému úver vo výške 3.000 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 85,43 eura, pri úrokovej sadzbe 22,10% ročne, RPMN 26,20%, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vyčíslená sumou 5.125,80 eura. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 09.04.2015. Žalovaný z poskytnutého úveru vrátil 852,38 eura. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2017.

9. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 2.147,62 eura so zákonným úrokom s omeškania, pretože vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný z poskytnutého úveru 3.000 eur vrátil 852,38,59 eura, vo zvyšnej časti uplatnenej istiny 129,94 eura, úrokov vo výške 1.366,52 eura, úroku z omeškania 45,16 eura a poplatkov 50 eur žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahovala podstatnú náležitosť podľa o spotrebiteľských úveroch, t.j. neobsahovala, rozčlenenie splátky na istinu, na úroky a iné poplatky a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Žalobca v odvolaní vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že vydaný rozsudok napáda v celej zamietnutej časti, ale posudzujúc odvolanie žalobcu podľa obsahu (ktorým je odvolací súd viazaný), argumentácia žalobcu smeruje len voči nepriznaným úrokom a poplatkom (zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie 1.366,52 eura a 50 eur). Z uvedeného dôvodu bola predmetom prieskumu odvolacieho súdu len tá časť zamietnutej žaloby, ktorá smeruje proti nepriznaným úrokom v sume 1.366,52 eura a poplatkom vo výške 50 eur. Žalobca v odvolaní vôbec neuvádza dôvody, pre ktoré by mu mala byť priznaná časť uplatnenej istiny vo výške 129,94 eura, zároveň nespochybňuje argumentáciu súdu prvej inštancie, že banka poskytla žalovanému úver vo výške 3.000 eur, z ktorého žalovaný vrátil 852,38 eura, čo odôvodňovalo žalobcovi priznať právo na zaplatenie istiny 2.147,62 eura. Z odvolania nie je tiež možné zistiť, z akých dôvodov žalobca napáda nepriznané vyčíslené úroky z omeškania vo výške 45,16 eura. Z uvedeného dôvodu nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu nepriznaná istina 129,94 eura a nepriznaný úrok z omeškania 45,16 eura, v tejto zamietajúcej časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie vyčísleného úroku 1.366,52 eura a poplatku 50 eur z dôvodu, že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ z dôvodu, že splátka úveru neobsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky.

11. Žalovaný v odvolaní poukazoval predovšetkým na rozhodovaciu prax NS SR a jeho právne závery vyjadrené po vydaní rozsudku Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej. NS SR konštatoval, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba konkrétnej anuitnej splátky, neustanovuje sa týmto povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne a postačovalo uvedenie frekvencie splátok.

12. Je pravdou, že do vydania uznesenia NS SR z 22.02.2018 č.k. odvolací súd prezentoval vo svojich rozhodnutiach právny názor, ktorý uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku v súvislosti s výkladom . Bolo však nevyhnutné, v záujme právnej istoty prispôsobiť sa rozhodovacej praxi prevažujúcej časti senátov NS SR, ktoré prezentujú odlišný výklad uvedeného ustanovenia zákona tak, ako ho uvádza žalobca vo svojom odvolaní.

13. NS SR v rozsudku z 10.11.2016 sp. zn. vyslovil, že aj v rozhodovacej praxi senátov najvyššieho súdu môže byť niekedy riešenie interpretačných a aplikačných problémov (odstraňovanie nejednotností) spojené s procesom postupného zjednocovania názorov, v počiatočných fázach ktorého nie je vylúčená možnosť výskytu rozhodnutí spočívajúcich na odlišných alebo až protichodných názoroch. Právny poriadok Slovenskej republiky predvída možnosť existencie rozdielnych právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a upravuje procedúru, prostriedky a nástroje, ktoré majú zabezpečiť koherentnosť judikatúry. Tento mechanizmus spočíva najmä v inštitúte zverejňovania súdnych rozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte prijímania stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov plénom najvyššieho súdu alebo príslušným kolégiom najvyššieho súdu.

14. V záujme zjednotenia rozhodovacej praxe súdov v danej veci odvolací súd akceptoval právny názor žalobcu vyjadrený v odvolaní, že nebol správny názor súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahovala náležitosť podľa a rozpis splátky nebol potrebný na časť istiny, úrokov a poplatkov, preto v súvislosti s týmto argumentom následne nebolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

15. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie na vec aplikoval , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bodoch 22 a nasledujúcich cituje ustanovenie Pokiaľ následne v texte odôvodnenia uvádza zákona o spotrebiteľských úveroch, išlo o zrejmú nesprávnosť, chybu a súd namiesto uviedol .

16. Medzi stranami sporu nie je ale sporné, že nárok žalobcu vznikol zo spotrebiteľského právneho vzťahu, žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, je slabšou stranou v spore a súd je oprávnený a povinný jej poskytnúť ochranu v súlade s a nasledujúcimi a okrem iného môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( ). Právnemu predchodcovi žalobcu ako dodávateľovi služby vyplývalo z s poukazom na postupovať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému a zisťovať jeho bonitu. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu je zrejmé, že banka poskytla žalovanému úver 3.000 eur, čo nie je zanedbateľná čiastka a doposiaľ nebolo zisťované, či žalovaný ako spotrebiteľ spĺňal predpoklady k poskytnutiu spotrebiteľského úveru v pomerne vysokej čiastke.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZoSÚ (účinný v čase uzavretia zmluvy) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

19. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

20. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Vzhľadom na dôležitosť tohto cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,C-565/12, body 52 a 53).

21. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ

„s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

22. Žalobca doposiaľ nešpecifikoval a súd prvej inštancie nezisťoval, či žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, aké všetky informácie týkajúce sa schopnosti žalovaného splácať úver zisťoval a ako informácie vyhodnocoval. Súd je oprávnený a povinný poskytnúť spotrebiteľovi ako slabšej strane v spore ochranu a postupovať podľa a môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

23. Súd prvej inštancie je tiež oprávnený posúdiť zmluvu z hľadiska, či obsahuje všetky náležitosti podľa ZoSÚ zo dňa 28.08.2012 (č.l. 12), okrem iných náležitostí napríklad aj všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (Podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu (28.08.2012) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov).

24. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov, neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, právo strán sporu vyjadrovať sa k vykonávanému dokazovaniu, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ) rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť nárok žalobcu uplatňovaný žalobou v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, t.j. súd prvej inštancie vyzve žalobcu, aby preukázal, akým spôsobom zisťoval a posudzoval bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru, resp. ak zistí, že zmluva o OTP expres úvere neobsahuje aj ďalšie obsahové náležitosti, vyzve žalobcu aby sa k zisteniam súdu vyjadil. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania súd vyhodnotí, či pri činnosti žalobcu ako veriteľa v prejednávanej veci (ne)došlo k hrubému porušeniu jeho povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa. Povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o výdavkoch a celkovej sociálno-ekonomickej situácii žalovaného v rozpore s odbornou starostlivosťou je možné považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že povinnosťou právneho predchodcu žalobcu v súvislosti

so skúmaním bonity žalovaného bolo aj prihliadnuť na údaje zistené z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11 ods. 2 ZoSP), t.j. žalobca tiež uvedie, do akých databáz a registrov nahliadol a čo zistil o žalovanom predtým, ako mu poskytol úver vo výške 3.000 eur s dobou splácania 5 rokov.

26. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti, alebo ak zistí, že úverová zmluva neobsahuje aj ďalšie náležitosti s ktorými zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, opätovne môže žalobcovi priznať len istinu poskytnutého úveru, pretože úver bude považovať za bezpoplatkový a bezúročný. Súd je rovnako z úradnej povinnosti povinný zisťovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa a nasledujúcich (hlavne podľa ).

27. Ak dospeje k záveru, že žalobca neporušil svoje povinnosti pri skúmaní bonity žalovaného a zmluva obsahuje všetky náležitosti, t.j. ak žalobca unesie dôkazné bremeno súd posúdi, či má žalobca nárok na zaplatenie žalobcom vyčíslených úrokov, t.j. žalobca by mal poskytnúť súd vysvetlenie, akým spôsobom postupoval pri vyčísľovaní úrokov. Podľa aktuálneho rozhodnutia sp. zn. z 16.06.2020 má žalobca nárok na úroky vypočítané do splatnosti poslednej splátky, podľa názoru odvolacieho súdu ale len v tom prípade, ak už dlžnú sumu nezaplatil. Ak zaplatenie dlhu predchádzalo dátumu poslednej splátky, žalobcovi patria úroky do zaplatenia dlžnej sumy. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade s a odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

28. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).