Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Johanou Bertovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. júla 2020 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaní:

X. T. Č., R.. XX.XX.XXXX C. N., trvale bytom N.Á. R. C., B.. W. Č.. XXX/X, V.. I., t. č. od 20.11.2019 vo väzbe v ÚVV Prešov

X. W. T., R.. XX.XX.XXXX C. N., trvale bytom Q., U. T. Č.. XXX/X, V.. I., t. č. od 20.11.2019 vo väzbe v ÚVV Prešov

sú v i n n í

- formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorý spáchali tak,

ž e

- dňa 25.08.2019 asi o 03.30 hod. v obci N. R. C., R. B.. R. N. Č.. XX/X, V.. I., na prístupovej ceste k amfiteátru, obvinený T. Č. pristúpil k poškodenému N. C. a opakovane ho päsťou, ako aj dlaňou udrel do oblasti hlavy a tiež ho zasiahol kovovým ringom, ktorý mal na ruke, kde ho zasiahol do hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a vtedy k poškodenému pristúpil obvinený W. T. spoločne s maloletým F. Č., R.. XX.XX.XXXX, R. Č., R.. XX.XX.XXXX, P. Č., R.. XX.XX.XXXX a títo všetci spolu s oboma obvinenými opakovane päsťami a dlaňami udierali ležiaceho poškodeného do celého tela, zároveň ho opakovane kopali a obvinený T. Č. ležiaceho poškodeného prehľadal a z vrecka nohavíc mu zobral peňaženku so sumou 160,- Eur a obvinený W. T. poškodenému z vrecka zobral mince v hodnote 3,- Eur a mobilný telefón, ktorý následne prezrel a nechal ho pri poškodenom a následne všetci sa dali na útek, kde z dôvodu, aby maloletí o skutku nikomu nepovedali, im obaja obvinení dali sumy od 2,- do 4,- Eur, kde uvedeným konaním boli poškodenému spôsobené zranenia a to drobné ložiskové pomliaždenie mozgu s krvácaním v oboch čelových lalokoch, pomliaždenie s odreninou pravej čelovotemennej oblasti, pomliaždenie s odreninou ľavej strany tváre, pomliaždenie ľavej okoloočnicovej oblasti, zlomeninu chrupavky s priľahlou časťou osti vonkajšieho hrboľa ľavej stehnovej kosti, zlomeninu chrupavky s priľahlou časťou kosti vnútorného okraja jabĺčka ľavého kolena, vykĺbenie jabĺčka ľavého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 25.08.2019 do 25.10.2019,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobili mu ťažkú ujmu na zdraví,

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

1. Obžalovanému T. Č.

Podľa , , , pri neexistencii poľahčujúcich okolností uvedených v a prevahe priťažujúcich okolností podľa pís. m.) trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov. Podľa pís b.) zaradzuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa s použitím ukladá ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

2. Obžalovanému W. T.

Podľa , , , pri vyváženom pomere poľahčujúcich okolností uvedených v a priťažujúcich okolností podľa pís. m.) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa s použitím pís. b.) zaradzuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa s použitím ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa odkazuje poškodených Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, Masarykova 1, 08001 Prešov 1, IČO: 30807484 a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 08001 Prešov IČO: 35937874 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 9.4.2020 bola na súd doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. -74 na V.. T. Č. a W. T. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa , Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa Tr. zákona. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2020 postupom podľa uskutočnil obžalovaný T. Č. vyhlásenie, že je nevinný zo skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2020 súd uznesením podľa rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného W. T. podľa , , že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov. Z takto uvedeného dôvodu preto súd uznal obžalovaného vinným tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože nemal pochybnosti o jeho vine. Súd teda vykonal vo vzťahu k obžalovanému W. T. iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.7.2020 prokurátorka Okresnej prokuratúry navrhla u oboch obžalovaných uznať vinu podľa obžaloby a obom uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici zákonom stanovej trestnej sadzby pre výkon trestu ich zaradiť do ústavu s maximálny stupňom stráženia a zároveň navrhla uložiť ochranný dohľad. V rámci obhajoby obžalovaný T. Č. uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný T. Č. nemal úmysel zmocniť sa cudzej veci za použitia násilia a teda nespáchal obzvlášť závažný zločin lúpeže. Nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu lúpeže, teda úmysel obžalovaného zmocniť sa cudzej veci. Poukázal na to, že podľa vykonaného dokazovania sa skutkový dej udial tak, že obžalovaný T. Č. po rôznych provokáciách poškodeného N. C. a jeho výzvach na férovku v okamihu kedy N. C. na neho išiel zaútočiť ho obžalovaný predbehol tak, že ho udrel do oblasti tváre viac krát päsťou, pričom následné poškodený spadol na zem a obžalovaný z miesta činu ušiel, nakoľko sa k mieste činu približovala skupina Rómov, kde boli W. T. a maloletý Rómovia. Obžalovaný teda z miesta činu ušiel, bez toho aby poškodenému zobral peňaženku alebo mobil, alebo drobné mince pričom až následne keď počul ako na neho Rómovia kričia obzrel sa a vrátil sa na miesto činu, kde

videl ako maloletý Rómovia aj s obžalovaným T., ktorí sa ku skutku priznal a vyhlásil vinu, prehľadávajú poškodeného aby mu zobrali peniaze z peňaženky a mobil. Obžalovaný sa teda priznáva k tomu, že poškodenému ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu, avšak popiera obzvlášť závažný zločin lúpeže z ktorého dôvodu urobil na začiatku hlavného pojednávania vyhlásenie, že je nevinný. Obžalovaný sa nezmocnil cudzej veci za použitia násilia a jeho úmysel smeroval k ublíženiu na zdraví pri tzv. férovke a nie k zmocneniu sa cudzej veci. Pokiaľ ide o výpovede svedkov maloletých Rómov resp. ďalších osôb, ktoré usvedčujú obžalovaného z toho, že mal zobrať aj peňaženku a mobil, k tomu obhajoba uviedla, že z vykonaného výsluchu maloletých na HP ako aj prečítaním zápisníc iných svedkov je zrejmé, že svedkovia menili svoje výpovede. Ich intelektuálne pamäťové a rozumové schopnosti sú na nízkej úrovni pričom je tu aj vysoké podozrenie, že sa svedkovia dohodli medzi sebou, alebo ich ovplyvnila matka W. T. ako majú vypovedať, ako to vyplynulo aj z výsluchu svedka Q. K. z prípravného konania v ÚVV Prešov aj keď tento svoju výpoveď na HP poprel a uviedol, že bol pod nátlakom vyšetrovateľa. O spáchaní lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona so spoluobžalovaným T. nesvedčí ani vykonané dokazovanie, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že absentujú základne znaky dohody o spolupáchateľstve, pričom tak obžalovaný Č. ako obžalovaný T. aj iní svedkovia potvrdili, že spoluobžalovaní medzi sebou v daný večer nekomunikovali, vôbec neboli spolu až keď W. T. a maloletý Rómovia videli, že T. Č. bije poškodeného, tak pribehli na miesto činu. Z toho je zrejmé bez ohľadu na to, že obžalovaný T. sa priznal k obzvlášť závažnému zločinu lúpeže, že spolupáchatelia nemohli uzatvoriť dohodu o spolupáchateľstve. V tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod M57/1970 k téme ublíženie na zdraví v zmysle ktorého u spolupáchateľov sa vyžaduje spoločný úmysel k spolupáchaniu zahŕňajúci ako ich spoločne konanie, tak aj sledovanie spoločného cieľa. Pričom nejde o spolupáchateľov ak páchatelia súbežné útočia proti tomu istému predmetu útoku, ale každý z nich sleduje iný zámer. V prejednávanom prípade je potrebné skutkový dej k obžalobe rozdeliť na 2 samostatné konania, kde obžalovaný Č. mal byť stíhaný pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a odkiaľ následne po bitke prišiel na miesto W. T. a tento s maloletými Rómami aj zmocnil sa cudzej veci, mal byť stíhaný za krádež podľa § 212 Tr. zákona ako za krádež veci na osobe, ktorú mala osoba pri sebe, alebo na sebe. Poukázal ešte na to, že obžalovaný Č. nemal ani žiadny motív na spáchanie obzvlášť závažného zločinu lúpeže, nakoľko pracoval v lese ako lesný robotník a predáva drevo, kde jeho mesačný príjem predstavoval cca 2000,- eur, pričom aj podľa vypočutej svedkyne K. J. mal obžalovaný v daný večer pri sebe 300,- eur, teda vôbec nemal motív brať poškodenému drobné mince, telefón, alebo 80,- eur. Keďže aj potom čo zaplatil alkohol na jarmoku mu zostalo stále ešte 220,- eur. Obžalovaný je ochotný nahradiť poškodenému škody titulom ublíženia na zdraví a je ochotný nahradiť aj škodu vzniknutú zdravotnej poisťovni titulom nákladov na zdravotnú starostlivosť. Záverom uvádzame, že pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 26.3.2020 obhajoba navrhla prokuratúre konanie o dohode o vine a treste, kde obžalovaný bol ochotný sa priznať ku skutku právne kvalifikovanému ako trestný čin ublíženia na zdraví, pričom prokuratúra sa k tomu nevyjadrila a na hlavnom pojednávaní odmietla, pričom podľa judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva je záujem obvineného na dohode o vine a treste, ktorý je oprávnený a dôvodný tiež okolnosťou na mimoriadne zníženie trestnej sadzby. Z týchto dôvodov navrhla obhajoba skutok, pre ktorý je Č. stíhaný prekvalifikovať na trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zákona a pri takejto právnej kvalifikácii uložiť s ohľadom na poľahčujúce okolnosti a záujem o dohodu o vine a treste v zmysle §39 Tr. zákona a vyššie citovanej judikatúry EĽSP trest mimoriadne znížený tak, aby obžalovaný bol uznaný vinným a aby mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu s dohľadom probačného úradníka a povinnosťou nahradiť škodu poškodeným. V rámci obhajoby obžalovaný W. T. uviedol, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný W. T. sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.6.2020 priznal k spáchaniu skutku a tento oľutoval, zhrnie poľahčujúce a mimoriadne okolnosti, ktoré majú z jeho pohľadu význam pri rozhodovaní o výške trestu. Ako vyplynulo z dokazovania, u obžalovaného nedošlo k naplneniu úmyslu spáchať ťažkú ujmu poškodenému C. a táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri kvalifikácii skutku a pri jeho prehodnotení a preradení do nižšieho odseku trestnej sadzby. V čase spáchania skutku mal obžalovaný 2 mesiace po svojich 18 narodeninách a preto si celkom neuvedomoval následky svojho konania a teda spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvým, čo je podľa § 36 písm. d) Tr. zákona taktiež poľahčujúcou okolnosťou. Obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných, alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, čo je poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. h) Tr. zákona. Obžalovaný býva v mestskom nájomnom byte nízkeho štandardu spolu so svojimi rodičmi a bratom, pričom rodičia sú na aktivačných prácach a teda celkový príjem rodiny je len približne 250,- eur mesačne. Pričom obžalovaný je stále odkázaný na podporu rodičov. Chcel poukázať aj na to, že každý z obžalovaných sledoval pri skutku iný zámer. Obžalovaný Č. sa s poškodeným pobil pre nezhody z detstva, zatiaľ čo obžalovaný

T. len využil naskytnutú situáciu, pričom sa nepodieľal na jeho vytvorení. Zapojil sa až následne, keď už poškodený ležal na zemi otrasený z predchádzajúceho útoku, čo využil aby ho okradol. Obžalovaný priznal, že použil aj násilie a to kopance do poškodeného, tieto však neboli takejto intenzity aby mohli spôsobiť sami o sebe také závažné zranenia, aké poškodený utrpel. Taktiež je potrebné rozlišovať mieru intenzity použitého násilia a spôsobeného následku u oboch obžalovaných. Tu poukazujeme aj na znalecký posudok znalca K.. C. v zmysle ktorého je práve poranenie mozgu a poranenie kolena hodnotené ako stredne ťažké a ostatné poranenia ako ľahké. Viaceré údery päsťou do oblasti hlavy zo strany obžalovaného Č. spôsobili poranenia mozgu, teda životne dôležitého orgánu. Následný pád na zem spôsobil poranenie kolena. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že útok obžalovaného T. nemohol byť takej intenzity, aby spôsobil ťažkú poruchu zdravia. Na základe vyššie uvedeného by bolo krajne nespravodlivé, keby obžalovaný T. mal zodpovedať za vážne poškodenie zdravia poškodeného C.. Je zjavné, že jeho miera intenzity útoku bola nízka. Podľa jeho názoru pri určovaní výšky trestu je dôležité prihliadnuť na tieto mimoriadne okolnosti jeho spáchania zo stany obžalovaného T., ktorý nemá násilnícku povahu, ktorý spáchaný trestný čin ľutuje a ktorý bol v čase spáchania skutku vo veku blízkom veku mladistvého a dobre si neuvedomoval aké následky jeho správanie spôsobí a ktorý pochádza zo sociálne slabších pomerov. Ak by zhrnul tieto skutočnosti, súd by mal pri rozhodovaní o treste obžalovaného T. vychádzať jednak zo základných zásad pre ukladanie trestov, tak ako sú uvedené v § 34 ods. 1,3,4 Tr. zákona, pričom by sa mali zohľadniť aj poľahčujúce okolnosti podľa § 36 psím. l) Tr. zákona, priznanie sa k spáchanému trestnému činu a prejavenú ľútosť podľa § 36 písm. d) Tr. zákona, to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvého a že spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných, alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, čo je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. h) Tr. zákona. Taktiež by mal súd prihliadať aj na mimoriadne okolnosti prípadu a aplikovať § 39 Tr. zákona, teda mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu ustanoveného zákonom a zároveň by sa mal aplikovať článok 6 ods. 1 a 3 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu 11, ktorý zabezpečuje väčší rozsah ochrany základného práva obvineného na spravodlivé prejednanie jeho veci, ktoré nesporne zahŕňa aj uloženie spravodlivého trestu. Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného T. je nevyhnutné zobrať do úvahy individualitu páchateľa, ale aj okolnosti spáchaného trestného činu. Obžalovaného T. vzhľadom na jeho osobnosť a predchádzajúci život nemožno zaradiť do kategórie nebezpečných zločincov. Bol presvedčený, že u obžalovaného T. by bolo vzhľadom na konkrétne okolnosti spáchania skutku, jeho podiel na spôsobenom ublížení na zdraví neprimerane prísne uložiť trest v rozmedzí zákonom ustanovenej trestnej sadzby za spáchanie obzvlášť závažného zločinu a mal za to, že aj trest kratšieho trvania zodpovedajúci odseku 1, alebo odseku 2 § 188 Tr. zákona naplní u obžalovaného svoj účel. Takisto navrhol, aby uložený trest bol uložený na spodnej hranici takto určenej trestnej sadzby. Súd vykonal dokazovanie výsluchu obžalovaného menom W. T. na hlavnom pojednávaní dňa 9.6.2020, výsluchom obžalovaného menom T. Č. na hlavnom pojednávaní dňa 9.6.2020, výsluchom svedka poškodeného N. C.É. na hlavnom pojednávaní dňa 30.6.2020, výsluchom súdneho znalca menom K.. N. C. na hlavnom pojednávaní dňa 14.7.2020, výsluchom svedka menom Q. K. na hlavnom pojednávaní dňa 14.7.2020, svedka menom Ž. Č.E. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2020, svedka menom K. T. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2020, výsluchom svedka menom W. D. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2020, výsluchom svedka menom I. Č. na hlavnom pojednávaní dňa 21.7.2020, výsluchom svedka menom F. Č. na hlavnom pojednávaní dňa 21.7.2020, výsluchom svedka menom K. J. na hlavnom pojednávaní dňa 21.7.2020, konfrontáciou obvineného T. Č. a spoluobvineného W. T. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2020. Prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov K.. A. H. na č.l. 133 zo dňa 11.2.2020, S.. X. D. na č.l. 148 zo dňa 12.2.2020, N. Č.E. na č.l. 192 zo dňa 18.12.2019 a na č. l. 190 28.8.2019, W. Č. na č.l. 194-198 zo dňa 28.8.2019 a 18.12.2019, K. Č. na č.l. 203-204 zo dňa 17.12.2019, prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu zo dňa 9.12.2019. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2019/2430 a 2019/2910 (doručený 22.1.2020) na č. l. 249 a MUDr. Martina Kováča č. 514/2019 zo dňa 15.12.2019 na č. l. 257-263, ako aj prečítaním nasledujúcich listinných dôkazov: Zápisnica o prehliadke tela na č. l. 301-306 zo dňa 20.11.2019 o 15.15 hod. vyhotovenú KR PZ, OKP Prešov, Lekárske správy na č. l. 307-309 konkrétne lekárska sprava FNsP J.A. Reimana Prešov zo dňa 25.8.2019 na meno N. C., Správa FNsP na meno N. C. z oddelenia úrazovej chirurgie zo dňa 25.8.2019-28.8.2019, Lekárske správy FNsP na č. l. 311-314, Zápisnica o obhliadke miesta činu na č. l. 317-319 zo dňa 25.8.2019, Rozkaz o uložení sankcie za priestupok na meno T. Č. R.. XX.XX.XXXX na č. l. 321-322 vydaný OU Prešov zo dňa 27.4.2019, Výpis z ústrednej evidencii MV SR na č. l. 394-402 zo dňa 3.3.2020 na meno T. Č., Výpis z ústrednej evidencii MV SR na č. l. 401-402 zo dňa 3.3.2020 na meno W. T., Záznam o odložení veci OU Prešov odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 5.11.2015 na č. l. 336, Rozhodnutie OU Prešov na č. l. 337-339 zo dňa 3.12.2015, Rozhodnutie OU Prešov na č. l. 340-342

zo dňa 7.12.2015, Výpis z ústrednej evidencie priestupkov MVSR 3.3.2020 na č. l. 394-402, Vyčíslenie škody na č. l. 345-346 oznámenie o výšky spôsobenej škody SP zo dňa 3.2.2020, Uplatnenie nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zd. starostlivosť v adhéznom konaní VšZP zo dňa 30.1.2020 na č. l. 161, Uplatnenie nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zd. starostlivosť v adhéznom konaní- zaslanie dokumentov VšZP zo dňa 12.2.2020 na č. l. 163, Prílohy k tomuto podaniu na č. l. 164-171, Poverenia na zastupovanie SP na č. l. 147 zo dňa 2.7.2019, Poverenia na zastupovanie VšZP na č. l. 162 zo dňa 11.3.2019, Charakteristika žiaka vypracovaná spojenou školou T. XX Q., na meno W. T. na č. l. 371 zo dňa 19.1.22019, Odpoveď na dožiadanie UPSVaR Prešov zo dňa 23.12.2019 na č. l. 376, Odpis RT na meno T. Č. zo dňa 3.3.2020 na č. l. 403, Rozsudok OS Prešov -132 zo dňa 31.10.2018 na č. l. 404, Odpis RT na meno W. T. zo dňa 3.3.2020 na č. l. 405, Rozsudok OS Prešov -853 na č. l. 407-412 zo dňa 19.9.2018 ppl 19.9.2018, Trestný rozkaz OS Prešov -61 zo dňa 19.8.2019 ppl 19.8.2019 na č. l. 413-414, dôkaz prehratím nosiča na technickom zariadení č. l. 277 a oboznámením správy o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený, alebo získaný- čl. 276- to je žiadosť OR PZ Prešov Obecnému úradu Pečovská Nová Ves- Základná škola Pečovská Nová Ves zo dňa 27.8.2019 ktorým OR PZ požiadalo obec o poskytnutie záznamu z bezpečnostných kamier. Podľa súd odmietol vykonanie dôkazu vypočutím svedkov T. C. a K. J. ako nedôvodné, pretože z ich výpovedi z prípravného konania vyplýva, že skutok nevideli, neboli prítomní pri jeho spáchaní. Zároveň je ich vypočutie ťažko zabezpečiteľné z dôvodu, že sa nachádzajú v zahraničí v Nemecku a Veľkej Británii a ich výsluch na súde by bol spojený s prekážkami spojenými s naplnením podmienok, ktoré sú stanovené vládou SR pre zamedzenie šírenia covid 19 ( karanténa, povinné testovanie). Súd odmietol aj vykonanie dôkazu predložením telefónu obžalovaného W. T. a následne oboznámením s prekladom sms správ medzi obidvoma obžalovanými tesne po skutku- nasledujúci deň ako nedôvodný, pretože mal zato, že s poukazom na priznanie obžalovaného W. T. k skutku v celom rozsahu, čiastočné priznanie sa obžalovaného T. Č. k skutku ako aj súhrn ostatných dôkazov nie je potrebné dôkaz predložením telefónu s komunikáciou spred bezmála roka na spoľahlivé zistenie skutkového stavu vykonať a navyše by riadne vykonanie takého dôkazu znaleckou expertízou bolo na účely tohto konania nehospodárne. Z výsluchu obžalovaného W. T. na hlavnom pojednávaní dňa 9.6.2020 vyplynulo, že žije s rodinou, s mamou, otcom, bratom a s družkou. Býva v Q., U. T. X. Pred väzbou chodil do školy na učňovku, vyučoval sa za murára v Lipanoch. Bol v treťom ročníku. Mal vlastný príjem, zo školy dostával štipendium 45.- eur. V minulosti bol 2 krát odsúdený za krádež. Alkoholické nápoje, ani iné omamné, ani psychotropné látky, ani lieky nepožíva. K samotnému skutku uviedol, že on s chlapcami N. Č., W. Č., F. Č. O. I. Č. boli v ten večer v Pečovskej Novej Vsi na jarmoku. Bolo to v zime v roku 2019. Odtiaľ išli večer domov, tam stretli T. Č. s N. C.. Oni spolu pili a začali sa na chodníku hádať. Potom T. Č. začal biť poškodeného, poškodený spadol na zem. Keď prišli k N. C., T. Č. utiekol. Drgol do toho N. C., že či žije. Bol v bezvedomí, videl, že má pri sebe peniaze, tak ich zobral a utekal preč. Utekal pešo domov, nikoho medzi tým nestretol. Keď prišiel domov, T. Č. mu napísal, že čo sa stalo. Napísal mu, že ho zbil. Potom prišli až po nich policajti. Predtým, než sa stal skutok, cez deň videl, ako poškodený N. C. pije s T. Č. na jarmoku pri stánku. K samotnému priebehu skutku uviedol, že bol od nich vo vzdialenosti asi 50 metrov, keď videl, že sa hádajú a ako začal T.Á. Č. N. C. biť. Potom ho zrazil na zem, vytiahol niečo z vrecka asi ring, udrel ho a nechal ho tak. Keď spadol poškodený na zem, prišli k nemu, drgol do neho, videl, že má na zemi peniaze a tie vzal. Potom už nevie čo s ním bolo, kto ho odtiaľ odpratal. Nevie, prečo mal peniaze na zemi, boli tam 3.- eura. Bol tam aj telefón a peňaženka. Peniaze, telefón aj peňaženku mal poškodený keď ležal na zemi vedľa seba pri svojom tele v oblasti kolena. Všetky tieto veci boli asi vo vzdialenosti 1 metra od poškodeného. Peňaženku a telefón nezobral preto, že ich nechcel zobrať. Do peňaženky sa nepozrel, a telefónu sa dotkol či je zapnutý, ale keďže bol vypnutý nechal ho tak. Telefónom chcel zavolať pomoc, lebo mu bolo ľúto poškodeného, že ho zbil. Poškodený naňho nijako nereagoval. Išla mu dosť krv z hlavy. Iné zranenia nevidel, lebo v ten deň tam bola tma. Tie 3 eurá ktoré vzal, dal ich potom chlapcom. Každému dal 1 euro. Dal im, žeby mali. Konfrontáciou obvineného T. Č. a spoluobvineného W. T. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2020 W. T. svoju výpoveď doplnil tak, že v momente keď videl, že obžalovaný Č. sa bijú s poškodeným, išiel tam a chcel ho brániť, ale Č. nechcel aby ho bránil. Keď prišiel k poškodenému, tesne predtým Č. odišiel a keď ho videl potom sa hneď vrátil a zase do neho kopal a išiel preč. Čo sa týka tých peňazí čo zobral, nikto tam už nebol, T. Č. už odišiel preč. Tie peniaze zobral keď tam nebol už nikto len on s chlapcami. Obžalovaný T. doplnil, že je pravda, že tie peniaze zo zeme zobral vtedy keď obžalovaný Č. od poškodeného prvý krát odišiel, teda predtým než sa druhýkrát vrátil. Nie je pravda, že potom čo sa obžalovaný Č. druhý krát vrátil žeby on poškodeného kopal, kopol ho len vtedy keď obžalovaný Č. odišiel prvý krát, že či žije.

Pri svojom výsluchu obžalovaný T. Č. na hlavnom pojednávaní dňa 9.6.2020 uviedol, že išiel v noci o 22.00 na jarmok. Stretol tam kamarátov, pili tam a zabávali sa. Asi do 00.00 alebo 01.00 potom, prišiel poškodený N. C., pili spolu. Všetko bolo dobré a keď sa poškodený opil, mali hádky už zo základnej školy. Ako boli malí, tak sa bili. Provokoval ho, že ho dnes tam zbijú. Mal tam brata a ešte dvoch kamarátov. On mu na to povedal, že nechce mať problém, že sa tam prišiel zabaviť a nie sa biť. A on stále, že ho zbijú. Potom ho zavolal na WC, on sa tam zdržal. On potom odišiel z WC, bol od neho asi 70-100 metrov. Poškodený prišiel z WC a skríkol naňho, že kde uteká, či sa ho bojí. Potom obžalovaný zastal, poškodený prišiel k nemu, on mu povedal, že sa nechce biť, ale keď sa budú biť, tak to bude férovka. Potom poškodený doňho strčil a on potom dal poškodenému s ľavou a pravou. Poškodený potom spadol a ešte do neho kopol. Potom obžalovaný videl, že nejaký ľudia idú, myslel, že sú to poškodeného kamaráti, tak utiekol. Už bol asi 70 metrov vzdialený. Potom naňho zakričali, že sú to oni, že nemá utekať, obzrel sa, bol to W. T. a jeho kumpáni. Videl ako poškodeného šacujú. Potom obžalovaný Č. išiel k nim, oni už veci poškodeného mali pri sebe. Boli to mobil, peňaženka a tak. Povedali mu, že mu nič nezobrali. Stále bol vo vzdialenosti 70 metrov. Potom sa hádali, koľko tam bolo a že koľko chlapcom dá, koľko im rozdelí obžalovaný T.. Potom obžalovaný Č. došiel tam, chlapci do neho kopali a on mu dal ešte facku a poškodený odpadol. Do neho kopali všetci aj obžalovaný T. aj tí maloletí. Maloletí boli štyria, alebo traja, už si nepamätal. Keď poškodený odpadol, oni spanikárili a utiekli na stanicu cez koľaje. Obžalovaný Č. išiel cez kostol rovno domov. Na jarmok sa išiel zabaviť. Je to jediný jarmok v roku. Mal pri sebe 300.- eur. Na jarmoku minul asi 80.- eur. Platil kamarátom čo spolu pili. Pracoval v lese ako pilčík. Mal príjem 500-600,- eur do týždňa. Dva krát kúpil pitie aj poškodenému N. C.. Zároveň aj on jemu dva krát zaplatil pitie. Čo sa týka samotného incidentu s poškodeným, poškodený doňho strčil a obžalovaný Č. potom začal. Nemal žiaden úmysel zbiť poškodeného, ale on začal a obžalovaný Č. bol opitý. Vypil 5 litrov piva a 12 poldecákov. Kovový ring pri sebe pri potýčke mal, ale nepamätal si, či ho použil. Nie je pravda, že zobral poškodenému peňaženku. Sú nedôveryhodní a podplatení, aby vypovedali proti nemu. Rodičia obžalovaného T. podplatili maloletých, aby vypovedali proti nemu. Nikomu žiadne peniaze nedal. Obžalovanému T. ráno o 9.00 písal, že čo sa stalo a či poškodený odpadol. Po skutku s poškodeným nebol v kontakte. Bol len s jeho kamarátmi a ospravedlňoval sa nech mu prepáči zato, že mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Je ochotný nahradiť poškodenému škodu na zdraví. Poškodený spadol normálne zozadu na rameno. Nepamätám si na ktoré. Informáciu o tom, že rodičia obžalovaného T. podplatili maloletých, aby vypovedali proti nemu má od Q. K., ktorý bol na izbe s obžalovaným T., ktorý mu to povedal. On to povedal ďalšiemu chlapcovi, ktorý bol s ním na vychádzke a on to povedal obžalovanému Č.. Meno toho druhého nepozná. Podplatili preto, lebo sú z jednej osady. On si to nevymyslel, tak mu to povedali. Na otázku súdu obžalovaný T. Č. uviedol, že s poškodeným pred incidentom strávil asi 2,5 hodiny. Prvú hodinu pili a druhú hodinu už rozprával, že ho zbije. Stretli sa náhodou keď skončila diskotéka, pil s kamarátmi a poškodený prišiel k nim. S poškodeným sa pozná od mala, od prvého ročníka. Ako malého ho obžalovaný Č. bil, to boli tie nezhody. Od prvého do piateho ročníka tak šaškovali, nevie uviesť ako často ho bil. Obžalovaný Č.Ň. bil poškodeného len tak, ale aj preto, že mu dal prezývku. S poškodeným sa len tak normálne strkali. Poškodenému zaplatil pitie okolo 2-3 krát a on jemu tiež asi 4 krát. Koľko mal peňazí poškodený nevie, on mu videl do peňaženky? Keď poškodený platil pri stánkoch, obžalovaný Č. bol asi 50 metrov a rozprával som sa s jeho kamarátmi. Poškodený odpadol potom, čo do neho ostatní kopali. Pri incidente poškodený na obžalovaného Č. nijako nereagoval, neudrel obžalovaného pri bitke. Bránil sa len, obžalovaný Č. bol rýchlejší tak poškodený spadol. Keď spadol poškodený, tak do neho kopol do hlavy. Poškodený sa chcel postaviť, ale obžalovaný Č. videl, že niekto ide, tak utiekol. Bol asi na 70 metrov, keď uvidel, že to nie sú kamaráti poškodeného, ale oni. S obžalovaným T. sa pozná z vonka, sa stretávali v Sabinove, kde sa videli a len tak sa pozdravili. Obžalovaný spontánne bez otázky súdu uviedol, že pred 22.00 obžalovaného W. T. tam videl, ale potom sa mu vynoril len z tmy. Uvádza to preto, aby súd o tom vedel, že to nebolo dohodnuté, oni len využili tú chvíľu, že poškodený spadol a išli ho okradnúť. S maloletými sa po skutku nijako nekontaktoval. Čo sa týka jeho zamestnania, nemá pracovnú zmluvu len sa s Ľ. J. dohodol, že obžalovaný T. Č. mu bude za lístok platiť a on mu dá dreva. Dojednali sa písomne, ale to len za lístok. Najprv robil tu v Prešove v Haniske v lese, a potom ho strýko dal ku J.. Tam bol asi 2-3 mesiace. Aj v Haniske mal rovnaký príjem. Žije s družkou, majú maloletého syna. Býval u nej v Jarovniciach a chcel si postaviť resp. postavil si dom v Pečovskej, len nedostavil, lebo ho zadržali. V minulosti bol trestne stíhaný, má podmienku za krádež v roku 2018, 2017. V tom čase nebol ešte zamestnaný v Haniske. V Haniske sa zamestnal začiatkom roku 2019. Viac trestných stíhaní nemal. Vykonanou konfrontáciou obvineného a spoluobvineného na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2020 obžalovaný T. Č. svoju výpoveď doplnil tak, že keď poškodený spadol na zem on videl, že idú nejakí ľudia tak sa zľakol, utiekol odtiaľ a oni išli k poškodenému a začali ho šacovať. Jak mu zobrali veci potom

na obžalovaného T. Č. zakričali, že sú to oni. Potom sa obžalovaný Č. vrátil, pýtal sa ich čo zobrali, oni že nič. Potom ho začali kopať, on som mu dal facku a potom poškodený odpadol aj predtým a aj potom keď sa vrátil. Na výsluchu svedka poškodeného N. C. na hlavnom pojednávaní dňa 30.6.2020 tento uviedol, že v deň keď došlo k jeho poškodeniu zdravia bol v Pečovskej na jarmoku a oslavoval narodenie dcéry. Najprv šiel so švagrom oslavovať do Krásnej Lúky. Potom asi okolo 23.00 hod sa vrátili do Pečovskej Novej Vsi, švagor išiel domov a on šiel na jarmok. Tam stretol kamarátov, aj brata. Oslavovali, každého pozýval. Pili a stretol tam aj obžalovaného T. Č.. Na viac si už nepamätá. V Krásnej Lúke vypil v ten večer asi 10 poldeci a na jarmoku rovnako. Po vypití takého to množstva alkoholu sa cítil jemne omámený. T. Č. pred tým poznal zo školy. Ani v škole, ani neskôr medzi sebou konflikt nemali. Nemali konflikt ani v ten večer na jarmoku. Ďalej si pamätá, že sa zobudil v nemocnici. Mal slabý otras mozgu a vykĺbené koleno. Chýbalo mu 160 eur, ktoré mal pri sebe v ten večer. Keď šiel von bral zo sebou asi 200,- eur. Nevie povedať koľko poldeci a pív kúpil všetkým, bolo toho veľa. Kúpil asi 10 pív a 30 poldeci, ale on si na to skutočne nepamätá a preto nevie či to tak bolo. Pamätá si, že po všetkom mu ostalo v peňaženke cca 160,- eur. Nepamätá si na to, žeby do obžalovaného T. Č. provokoval. Nepamätá si ani, žeby sa chválil bratom, alebo žeby povedal, že nemá rád Rómov. V nemocnici bol 4 dni, potom šiel do domáceho liečenia, bol tam do 25.10.2019. Chodil na rehabilitácie. Dnes už nemá zdravotné obmedzenia v dôsledku tohto skutku. Obžalovaného T. v minulosti nepoznal, poznal T. Č. zo školy. Poznali sa len zbežne. Bol to normály žiak zo školy. Predtým spolu nikdy nepili. Nevie prečo ho T. Č. zbil. Aj keď T. Č. poznal len zbežne, oslavoval s ním narodenie svojej dcéry, lebo pozval každého kto tam bol, aby s mím oslávil. Nepamätá si koľko alkoholu zaplatil T. Č.. Pili za školou kde boli stánky. Pili pri stánku borovičku a pivo. Platil on- poškodený, nevie o tom žeby obžalovaný Č.Ň. niečo platil. Platil v hotovosti, mal peňaženku pri ľavom kolene vo vrecku. Keď platil, vybral si peňaženku z ľavého vrecka, (svedok ukázal na vrecko pri kolene v nohaviciach), otvoril peňaženku, vybral hotovosť. Platí väčšinou papierovými bankovkami, a hneď zaokrúhľuje, keď popýtajú 6,- eur, tak zaokrúhli na 10,- eur. Platil takto aj v deň skutku. Potom mu vydajú peniaze, dá si tie drobné do peňaženky a vráti peňaženku do ľavého vrecka nohavíc. Obžalovaný Č.Ň. stál pri ňom keď platil, takže si myslí, že to videl. Videl aj koľko má peňazí v peňaženke. Nepresúvali sa na iné miesto, boli len pri stánku. Keď vypili, rozdelili sa, išiel naspäť k bratovi a kamarátom. Na inom mieste s obžalovaným Č. neboli spolu. V ten večer skutku si nepamätá, žeby registroval obžalovaného T.. Borovičku väčšinou predávajú za 1 euro a poldeci alkoholu za 0,50 eur. Platil asi 10-15 krát. Pri stánku pili iba oni dvaja- svedok poškodený C. a obžalovaný Č.. Pili priamo pri stánku. To, že pil priamo s Č. pri stánku, videl jeho brat T. C. a ešte dvaja spolužiaci zo ZŠ a ich priateľky. Boli to K. J. a K. J.. Tiež sú z Pečovskej Novej Vsi. Z výsluchu súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia K.. N. C. na hlavnom pojednávaní dňa 14.7.2020, ktorý podal v spise založený znalecký posudok č. 102/19 s doplnkom č. 030/20 vyplynulo, že znalecký posudok vypracoval na základe osobného vyšetrenia poškodeného a jeho zdravotnej dokumentácie. Tento posudok vypracoval necelý mesiac po poranení poškodeného. Pričom zistil, že poškodený utrpel drobné ložiskové pomliaždenie mozgu, pomliaždenie s odreninou pravej čelovo-temennej oblasti, pomliaždenie s odreninou ľavej strany tváre, pomliaždenie ľavej okoloočnicovej oblasti, zlomeninu chrupavky s priľahlou časťou osti vonkajšieho hrboľa ľavej stehnovej kosti, zlomeninu chrupavky s priľahlou časťou kosti vnútorného okraja jabĺčka ľavého kolena a vykĺbenie jabĺčka ľavého kolena. Poranenia mozgu a kolena hodnotil ako stredne ťažké z medicínskeho hľadiska. Ostatné poranenia ako ľahké. Poranenie hlavy, tváre a poškodenie kolena vznikli priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na poranené oblasti násilím stredne silnej intenzity. Poranenie mozgu vzniklo nepriamym mechanizmom pôsobením násilia na hlavu a prenieslo sa na mozog. Uvedenému mechanizmu vzniku poranení zodpovedajú viaceré údery a kopnutia do oblasti hlavy. Pád na zem spôsobil poranenie kolena. Útok ako taký smeroval na životne dôležitý orgán- mozog, ktorý aj poškodil. Poranenia poškodeného teda mohli vzniknúť tak, ako svedkovia udávajú vo svojich výpovediach. Čo sa týka doby liečenia a PN, predmetné poranenie kolenného kĺbu si vyžaduje liečenie v rozsahu 8-10 týždňov, s čím koreluje doba PN. Ostatné poranenia sa zhoja do 10 dní. V dobe vypracovania posudku sa poškodený liečil a bol práce neschopný. K definitívnej dobe a PN sa vyjadruje doplnkom znaleckého posudku. Tento doplnok vypracoval dňa 27.2.2020 opäť po osobnom vyšetrení poškodeného a preštudovaní jeho dokumentácie, pričom zistil, že koleno je plne zhojené. Podľa údajov poškodeného mal ťažkosti pri chôdzi v zmysle bolesti, ale je pracovne činný. Doba jeho liečby a PN trvala od 25.8.2019-25.10.2019 čo je plne v súlade s predpokladom a adekvátne k samotnému poraneniu. Ako také, porania nezanechali žiadne trvalé následky. Použitie ringu je menej alebo málo pravdepodobné vzhľadom na to, že pri prvotnom lekárskom vyšetrení poškodeného neboli zistené odtlačky na koži, ktoré sú pre ring typické. Avšak jednoznačne toto nie je možne vylúčiť pri jeho

tangenciálnom (šikmom) pôsobení na kožu. Na 99% by takéto pôsobenie ringu traumatológ popísal pri vyšetrení. Pri jeho zisťovaní nie je možné určiť, či poranenia vznikli pôsobením jednej alebo viacerých osôb. Toto poškodenie mozgu bolo tak minimálne, okrem bolesti hlavy, že nie je možné zachytiť nejaké pamäťové schopnosti. Žiadne ďalšie dôsledky pôsobenie násilia na mozog nemalo. Lekársky nie je podložené, prečo si poškodený nepamätá skutok. Zároveň pri prvotnom vyšetrení uvádzal jednak to, že mal otras mozgu, potom že si nepamätá, alebo že si niečo pamätá. Požívanie alkoholických nápojov poškodeného večer pred skutkom malo možno vplyv na to, že si nepamätá na skutok, nie však na vznik samotných poranení. Mechanizmus vzniku poranení, teda či šlo o kopnutie alebo úder rukou nie je možne zistiť, šlo o pôsobenie tupého resp. tupo hranného predmetu vrátané končatín. Z výsluchu svedka menom W. D. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2020 vyplynulo, že s obžalovaným T. Č. boli spolužiaci 2 roky, stretávajú sa len náhodou v dedine. Možno povedal, že je agresívny ale v škole ich chránil. Na škole bol ako SBSkár. Uviedol, že naozaj mal povesť bitkára. Keď mal vypité ho videl asi raz, vtedy bol normálny a keď nemá vypite je agresívny, aj nie je. Výsluchom svedka menom Q. K. na hlavnom pojednávaní dňa 14.7.2020, svedka menom Ž. Č. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2020 a svedka menom K. T. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2020 súd nezistil skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci. Výpovede mladistvých svedkov menom I. Č. a F. Č. na hlavnom pojednávaní dňa 21.7.2020 súd hodnotí ako nedôveryhodné a mätúce, nakoľko títo síce zhodne potvrdili, že sa v čase skutku nachádzali na mieste skutku a ho aj videli, avšak v samotnom opise priebehu udalostí sa odchyľovali nielen navzájom, ako aj od opisu skutku samotnými obžalovanými, ale nekorelovali ani ich vlastné výpovede v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, pričom všetky tieto označili za pravdivé (resp. vykonané pod tlakom). Preto súd z týchto výpovedí pri hodnotení skutkového stavu nevychádzal. Rovnako z týchto dôvodov súd nevychádzal ani z listinných dôkazov- zápisníc o výpovediach svedkov N. Č. na č.l.192 zo dňa 18.12.2019 a na č. l. 190 zo dňa 28.8.2019 a W. Č. na čl. 194-198 zo dňa 28.8.2019 a 18.12.2019. Z výsluchu svedka menom K. J. na hlavnom pojednávaní dňa 21.7.2020 vyplynulo, že ona je družkou T. Č. 2 roky. T. chodil do lesa, zarábal si čo predával drevo. Zarobil mesačne 2000,- euro. Bolo to tak, že v piatok predal drevo a v sobotu išiel na jarmok a mal so sebou 500,- euro a išiel na bicykli, ona na neho kričala, že nech neberie toľko peňazí, že ho okradnú, ale on o tom nechcel počuť, tak mu zobrala ešte 200,- euro a 300,- euro mal do vrecka. Keď prišiel na druhý deň domov, povedal jej, že sa bil. Ona sa ho pýtala, že kde má tých 300,- eura čo mal do vrecka a on už mal len 80,- eur. Tak jej povedal, že každému tam kupoval na jarmoku. Ona sa s ním 2 dni hádala, 2 dni s nim nežila, ale potom sa zmierili a vrátil sa k nej. Ona tomu neverím žeby kradol, on má 2000,- euro mesačne. On na jej peniaze nebol nikdy zvedavý. Obžalovaný všetky peniaze čo zarobil, jej dával. Nikdy sa nestalo, žeby pred ňou skryl peniaze, alebo jej nedal. Zo zápisnice o výsluchu svedka K.. A. H. na č.l. 133 zo dňa 11.2.2020 vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, Masarykova 1, 08001 Prešov 1, IČO: 30807484 si v konaní uplatnila právo na náhradu škody vo výške 510,90 €. Zo zápisnice o výsluchu svedka K.. X. D. na čl. 148 zo dňa 12.2.2020 vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 08001 Prešov IČO: 35937874 si v konaní uplatnila právo na náhradu škody vo výške 2516,24 €. Zo zápisnice o výsluchu svedka K. Č. na č.l. 203-204 zo dňa 17.12.2019 vyplýva, že je bratom obžalovaného T. Č. a samotný skutok nevidel. Čo sa týka jeho brata Tomáša uvádza, že je agresívny to aj za triezva, on s ním nemal žiaden konflikt. On však nikdy nevidel, že by sa s niekým bil. Svedok nevedel, či sa jeho brat T. Č. venuje nejakému športu, skôr činkoval. Svedok nevedel povedať či obžalovaný T. Č. mal v ten večer ring, nikdy u neho ring nevidel. Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo toxikológa, alkohológia, sérohematológia K.. K. J. č. 514/2019 zo dňa 15.12.2019 na č. l. 257-263 vyplýva, že na základe výsluchu obvineného T. Č. o množstve ním skonzumovaných alkoholických nápojov bolo možné vypočítať, že menovaný mohol mať v krvi koncentráciu 6,09 g/kg (promile) etylalkoholu, čo predstavuje akútnu otravu etylalkoholom, ktorá nie je zlučiteľná so životom. Množstvo alkoholických nápojov, ktoré mal podľa svojej výpovede obvinený uviesť, nie je reálne. Pri vypočítanom množstve ovplyvnenia etanolom, by bol obvinený v kóme, prípadne mŕtvy. Z Výpisu z ústrednej evidencie MV SR na č. l. 394-402 zo dňa 3.3.2020 na meno T. Č. vyplýva za obdobie od 26.10.2015 do 3.3.2020 evidencia 27 priestupkov vo väčšine prípadov vrámci porušovania pravidiel cestnej premávky, ale ide v dvoch prípadoch aj o fyzické napadnutie. Rozkazom o uložení sankcie za priestupok na meno T. Č. R.. XX.XX.XXXX na č. l. 321-322 vydaný Okresným úradom Prešov zo dňa 27.4.2019 bol obžalovaný Č. uznaný vinným zo spáchania priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť fyzickým napadnutím osoby po vplyvom alkoholických nápojov. Z Výpisu z ústrednej evidencii Ministerstva vnútra SR na č. l. 401-402 zo dňa 3.3.2020 na meno W. T. vyplýva za obdobie od 26.10.2015 do 3.3.2020 evidencia 6 priestupkov vrámci ktorých je zaznamenané negatívne správanie ako krádež tovaru riešená ako priestupok proti majetku a účasť na bitke iných osôb. Záznam o odložení veci Okresného úradu Prešov odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU- PO-OVVS2-2015/047149-7 zo dňa 5.11.2015 na č. l. 336 bola priestupková vec obžalovaného W. T. a ďalších osôb odložená bez začatia konania z dôvodu, že podozrivá osoba nedovŕšila pätnásty rok veku. Z Charakteristiky žiaka vypracovanej I. Š. T. XX, Q., na meno W. T. na č. l. 371 zo dňa 19.1.2019 vyplýva že správanie obžalovaného W. T. je impulzívne, drzé, je to neposlušný žiak, ktorý nerešpektuje pokyny vyučujúceho. Často krát sa stalo, že nedokázal vysedieť do konca vyučovania a ušiel domov. Patrí k slabým žiakom v triede. Rodičia so školou nespolupracujú. Z Odpovede na dožiadanie UPSVaR Prešov zo dňa 23.12.2019 na č. l. 376 vyplýva, že obžalovaný T. Č. bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.8.2015 do 15.6.2017, vyradený bol z dôvodu nespolupráce. Obžalovaný W. T. si doposiaľ nepodal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z priložených potvrdení vyplýva, že obžalovaný T. Č. bol evidovaný ako spoluposudzovaná osoba na obdobie od 1.2.2004 až do 30.11.2022 ako člen domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi v prospech matky C. Č. a obžalovaný W. T. bol evidovaný ako spoluposudzovaná osoba ku dňu vystavenia potvrdenia (19.12.2019) ako člen domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi v prospech matky Ž. Č.. Z Odpisu z Registra trestov na meno T. Č. zo dňa 3.3.2020 na č. l. 403 vyplýva jeden záznam- Rozsudok Okresného súdu Prešov -132 zo dňa 31.10.2018, ktorým bol obžalovaný Č. podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 3 mesiace do 31.1.2020. Zo samotného Rozsudku Okresného súdu Prešov -132 zo dňa 31.10.2018 na č. l. 404 právoplatného dňa 31.10.2018 okrem vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný Č. bol právoplatne uznaný vinným z prečinu krádeže podľa pís. b.). c.) . Z Odpisu z Registra trestov na meno W. T. zo dňa 3.3.2020 na č. l. 405 vyplývajú dva záznamy, pričom v jednom sa na páchateľ hľadí, akoby nebol odsúdený a v druhom prípade ide o Trestný rozkaz Okresného súdu Prešov -61 zo dňa 19.8.2019, ktorým bol obžalovaný T. podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 19.8.2020. Zo samotného Trestného rozkazu Okresného súdu Prešov -61 zo dňa 19.8.2019 právoplatného 19.8.2019 na č. l. 413-414 okrem vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný T. bol právoplatne uznaný vinným z prečinu krádeže podľa pís. d.) . Prehratím nosiča na technickom zariadení č. l. 277- záznamu z bezpečnostných kamier Obecného úradu Pečovská Nová Ves- Základnej školy Pečovská Nová Ves súd nezistil žiadne okolnosti potrebné pre posúdenie veci, nakoľko samotný skutok na nich nebol zaznamenaný. Podľa (1) Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. (3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo b) a spôsobí ním značnú škodu. Podľa (3) Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je e) poškodenie dôležitého orgánu, i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. (4) Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadnym život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. (4) Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa pís. l.) poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ l) priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa pís. m.) priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa , do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu. (4) Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Podľa ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky. Zhodnotením vyššie uvedených skutočností a dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti mal súd vo vzťahu k obom obžalovaných za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku, ako aj v obžalobe. Obžalovaný W. T. sa k skutku priznal postupom podľa , preto vo vzťahu k nemu ho súd uznal za vinného a ďalej hodnotil dôkazy súvisiace s trestom a náhradou škody tak ako je to uvedené nižšie. Obžalovaný T. Č. sa k skutku priznal tak, ako je uvedený v obžalobe, teda do tej miery, že priznáva, že obžalovanému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví spôsobom, ako je uvedené v obžalobe vrátane účasti a spôsobu konania obžalovaného W. T., avšak poprel tú okolnosť, že by sa bol on sám zmocnil vecí poškodeného- 160 €. Tieto okolnosti prípadu, ku ktorým sa obžalovaný T. Č. priznal sú zároveň potvrdené aj výpoveďami obžalovaného W. T., poškodeného T. C., ktoré v tejto časti navzájom korelujú, výpoveďami ostatných svedkov a súdneho znalca K.. C., ktorý potvrdil okrem iného, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť tak, ako ich popisujú svedkovia. Spornou teda zostala skutočnosť, či obžalovaný T. Č. sa zmocnil vecí poškodeného C. ako aj právne posúdenie spolupáchateľstva obžalovaných s osobitným poukazom na to, že obžalovaný T. Č. a W. T. sa v podstate vo svojich výpovediach zhodujú v tom, že obžalovaný T. šacoval poškodeného, keď ležal zranený na zemi a zmocnil sa jeho vecí- peňazí. Poškodený C. a obžalovaný T. Č. sa vo svojich výpovediach zhodujú v tom, že v čase tesne pred spáchaním skutku spolu pili alkohol na jarmoku v Pečovskej Novej Vsi, pričom navzájom za seba platili. Aj keď obžalovaný Č. na rozdiel od poškodeného vo svojej výpovedi tvrdí, že nevedel koľko peňazí má poškodený v peňaženke, v tejto časti súd jeho výpovedi neuveril, pretože má zato, že obžalovaný Č. musel pri týchto skutkových okolnostiach vedieť, že poškodený peniaze v peňaženke má, pričom nie je dôležité, či vedel koľko presne ich je. Sumu 160 € súd na základe výpovede poškodeného považoval za reálnu. Z výsluchu poškodeného N. C. vyplýva, že všeobecne, ale aj v tomto prípade, mal pred skutkom peňaženku pri ľavom kolene vo vrecku. Keď platil, vybral si peňaženku z ľavého vrecka (svedok ukázal na vrecko pri kolene v nohaviciach), otvoril peňaženku, vybral hotovosť. Platí väčšinou papierovými bankovkami. Následne z výsluchu obžalovaného W. T. vyplynulo, že keď pristúpil k poškodenému po útoku a vzdialení sa obžalovaného T.O. Č., peniaze, telefón aj peňaženku mal poškodený keď ležal na zemi vedľa seba pri svojom tele v oblasti kolena. Všetky tieto veci boli asi vo vzdialenosti 1 metra od poškodeného. Tie 3 eurá ktoré vzal, dal ich potom chlapcom. Na základe týchto vzájomne si korelujúcich častí výpovedí obžalovaných a poškodeného mal súd zato, že obžalovaný T. Č. sa po prvom útoku, skôr než na miesto prišiel obžalovaný W. T. zmocnil peňazí poškodeného C. ležiaceho v bezvedomí, v rozsahu 160 €, ktoré mu vybral z peňaženky, ktorú vybral z vrecka nohavíc pri kolene spolu s mobilným telefónom. Peňaženku a mobilný telefón, ako aj drobné peniaze, ktoré vypadli z peňaženky nechal ležať na zemi asi 1 meter od poškodeného v dôsledku vyrušenia obžalovaným T. a ostatnými osobami. Ustanovenie (Spolupáchateľ) vyjadruje zakotvenie zásady individuálnej trestnej zodpovednosti. O spáchanie trestného činu spoločným konaním ide aj vtedy, ak jednotlivé zložky spoločnej trestnej činnosti síce samy osebe konanie nenapĺňajú, vo svojom súhrne však predstavujú konanie opísané v príslušnom ustanovení osobitnej časti (napr. spolupáchateľom na trestnom čine

lúpeže podľa je aj páchateľ, ktorý sa zmocňuje cudzej veci, využívajúc skutočnosť, že jeho spolupáchateľ zatiaľ s použitím násilia prekoná odpor poškodeného). Pri spolupáchateľstve podľa sa vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov, zahŕňajúci tak ich spoločné konanie, ako aj sledovanie spoločného cieľa (porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného ). O spolupáchateľstvo nejde, ak páchatelia súčasne útočia proti tomu istému predmetu útoku, ale každý z nich sleduje iný zámer (R 34/1968). Spolupáchateľstvo predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním a k tomu smerujúci úmysel ( ) (V 65/1972). Dohoda o spolupáchateľstve však nemusí byť výslovná, stačí konkludentný prejav, avšak spolupáchatelia si musia byť vedomí možnosti, že konanie ostatných spolupáchateľov v spojení s ich vlastným konaním smeruje k spáchaniu trestného činu a boli s tým pre tento prípad uzrozumení. Z výpovede obžalovaných T. a Č. vyplýva, že T. Č. sa na miesto skutku vrátil potom, čo na toto miesto prišiel obžalovaný W. T., pričom priamo z výpovede obžalovaného T. Č. vyplýva, že videl ako obžalovaný W. T. šacuje poškodeného, keď ležal na zemi a ako mu berie peniaze. Napriek tomu obžalovaný T. Č. ďalej pokračoval v páchaní skutku a opätovne poškodeného bil, kopal. Práve v tom vidí súd konkludentnú dohodu oboch obžalovaných na spáchaní lúpeže, ktorá vznikla v tomto momente, spontánne, využijúc stav poškodeného, v úmysle zmocniť sa cudzích vecí. Preto súd nemal pochybnosti o úmysle obžalovaného T. Č. použiť proti poškodenému násilie a tak vedome umožniť, aby sa obžalovaný W. T. zmocnil jeho vecí- peňazí využijúc stav, ktorý svojím útokom obžalovaný T. Č. privodil poškodenému a tomuto stavu aj vlastným útokom, síce oveľa menšej intenzity, avšak predsa len, prispieť. Obaja obžalovaní vrátane obžalovaného W. T. si tak museli byť vedomí možnosti, že konanie druhého spolupáchateľa v spojení s ich vlastným konaním smeruje k spáchaniu trestného činu lúpeže a boli s tým pre tento prípad uzrozumení. Obžalovaní spáchali skutok ako plne trestnoprávne zodpovedné osoby, pričom, svojím konaním- násilnými fyzickými útokmi proti poškodenému v úmysle zmocniť sa jeho vecí- peňazí, naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Následkom toho, porušili záujem chránený a to život alebo zdravie poškodeného, pričom mu spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko v dôsledku útoku poškodili dôležitý orgán- jeho mozog a poruchu zdravia, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní viac než štyridsaťdva kalendárnych dní (PN trvala od 25.8.2019 do 25.10.2019 teda 61 dní), počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného (v zmysle záverov súdneho znalca K.. C.). Subjektívna stránka trestného činu lúpeže je v tomto prípade daná priamym úmyslom obžalovaných W. T. a T. Č. svojím konaním - použitím násilia v úmysle zmocniť sa cudzích peňazí- vecí porušiť záujem chránený a to život a zdravie poškodeného a spôsobiť mu tak ťažkú ujmu na zdraví. Preto súd mal zato, že k skutku došlo tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku ako aj v obžalobe. Pri právnom a skutkovom posúdení veci súd zvažoval aj obhajobu obžalovaného T. Č. a s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie sa nestotožnil s právnym posúdením obhajoby v tom, že u obžalovaných nie je preukázaná predošlá dohoda na spáchaní skutku a nie je daný jednotiaci zámer zmocniť sa cudzej veci, nakoľko obžalovaný T. Č. sa žiadnych peňazí nezmocnil s poukazom najmä na to, že na to nemal motív, keďže zarábal vyše 2000 € mesačne a v ten večer mal pri sebe 300 €. Súd má zato, že motiváciou obžalovaného T. Č. bola aj potreba ublížiť poškodenému na zdraví, ku ktorej sa pridružila však aj zištnosť. Práve takto motivovaným dvojakým konaním- použitím násilia, zmocnením sa peňazí, ale aj nekonaním po použití násilia- umožnením konať spoluobvinenému zmocniť sa peňazí naplnil obžalovaný T. Č. kumulatívne znaky zloženej kvalifikovanej skutkovej podstaty lúpeže. Súd zároveň nesúhlasí s tým, že obžalovaný T. Č. nemal potrebu zmocniť sa cudzích peňazí vzhľadom na jeho príjem. Súd tu poukazuje najmä na jeho životnú úroveň, ktorá evidentne presahovala jeho príjem. Aj keď bol v čase skutku spoluposudzovanou osobou pre poberanie dávky v hmotnej núdzi svojej matky, uvádzal že pracoval ako lesný robotník, avšak nemal pracovnú zmluvu. V Haniske sa takto zamestnal začiatkom roku 2019, teda niekoľko mesiacov pred samotným skutkom. Podľa jeho vyjadrení len sa s Ľ. J. dohodol, že mu bude za lístok platiť a on mu dá dreva. Na poslednom mieste pracoval asi 2-3 mesiace. Žije s družkou, majú maloletého syna. Býval u nej v Jarovniciach a chcel si postaviť resp. postavil si dom v Pečovskej, len nedostaval, lebo ho zadržali. Zároveň na pojednávaní dňa 21.7.2020 (str. 7 zápisnice) uviedol, že mal aj tri autá. Jeho družka K. J. vo svojej výpovedi navyše potvrdila, že všetky zarobené peniaze dával jej, dokonca, že v noci, keď sa skutok stal, si chcel obžalovaný T. Č. vziať so sebou 500 €, čo mu ona nedovolila a vydelila mu iba 300,- €. Súd mal teda zato, že práve nedostatok financií a získanie ďalších bol pôvodnou motiváciou obžalovaného W. Č., ktorý už v minulosti bol odsúdený za krádež. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa.

Pri ukladaní trestu obžalovanému T. Č. súd zohľadnil najmä mimoriadne agresívny spôsob spáchania skutku a následne absenciu adekvátnej sebareflexie obžalovaného, ako aj povinné zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby s poukazom na absenciu poľahčujúcich okolností a teda prevahu priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že bol už za trestný čin odsúdený a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov, ktorý považoval za adekvátny z pohľadu ochrany spoločnosti, individuálnej ako aj generálnej prevencie. Obžalovaný navyše spáchal skutok v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci. Súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia s poukazom na spáchanie obzvlášť závažného zločinu. A tiež mu uložil ochranný dohľad na 3 roky, ktorého dĺžka je adekvátna z pohľadu doterajšieho života obžalovaného, ktorý evidentne nerešpektuje pravidlá spoločnosti zakotvené zákonmi a má dlhodobo sklon k agresii. Pri ukladaní trestu W. T. súd prihliadnuc aj na obhajobu obžalovaného a ňou uvádzané dôvody, mimoriadne trest znížil pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodu, že miera účasti obžalovaného W. T. na skutku bola oveľa nižšia ako obžalovaného T. Č., nakoľko samotný následok podľa pís a.) , teda ťažkú ujmu na zdraví poškodeného podľa pís e.) i.) , teda poškodenie dôležitého orgánu- najmä mozgu a poruchu zdravia trvajúcou dlhší čas podľa všetkých vykonaných dôkazov spôsobil poškodenému obž. T. Č.. Práve táto skutočnosť podmienila právne posúdenie tohto skutku podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu lúpeže v odseku 3 §-u 188 . Zároveň súd ocenil aj priznanie obžalovaného W. T. a jeho úprimnú ľútosť vyjadrenú počas konania a v zásade už počas celého prípravného konania, čím boli splnené podmienky aj pre konanie o dohode o vine a treste. Preto trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov považoval súd za adekvátny z pohľadu ochrany spoločnosti, individuálnej ako aj generálnej prevencie. Súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia aj keď ide o spáchanie obzvlášť závažného zločinu, nakoľko má zato, že obžalovaný nie je v zásade agresívny a z pohľadu miery jeho narušenia postačí vplývať na jeho správanie miernejším režimom. Tiež mu uložil ochranný dohľad na 2 roky, ktorého dĺžka je adekvátna z pohľadu doterajšieho života obžalovaného, ktorý evidentne nerešpektuje pravidlá spoločnosti zakotvené zákonmi ale nemá dlhodobo sklon k agresii. Takto uložené tresty zároveň vyjadrujú morálne odsúdenie konania obžalovaných spoločnosťou. Súd odkázal poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. a Sociálnu poisťovňu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie, nakoľko na rozhodnutie o povinnosti o náhrade škody by bolo potrebné vykonať Ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Poškodený N. C. si právo na náhradu škody neuplatnil včas, teda do skončenia vyšetrovania, preto súd o jeho práve na náhradu škody nerozhodoval. Z takto uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.