Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Pc-52-2019.pdf
PDF · 91.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľky X. proti odporcovi I. o zrušenie práva spoločného nájmu k družstevnému bytu, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k trojizbovému bytu č. XX na X. podlaží, na O. ulici č. XXXX/XX v S., ktorý pozostáva z troch izieb a príslušenstva s tým, že navrhovateľka ako člen družstva zostáva naďalej jeho nájomcom.
II. Odporca je p o v i n n ý sa z toho bytu vysťahovať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
IV. P r i z n á v a odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku za podaný návrh.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala 17. 09. 2019 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala zrušenia spoločného nájmu účastníkov k trojizbovému bytu č. XX na X. podlaží, na O. ulici č. XXXX/XX v S., ktorý pozostáva z troch izieb a príslušenstva, určenie, že navrhovateľka ako člen družstva zostane naďalej jeho nájomcom. Uplatnila si náhradu trov konania.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že účastníci konania dňa XX. XX. 1987 uzatvorili manželstvo, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2C/38/2005 - 21 zo dňa 23. 02. 2006 rozvedené. Z manželstva účastníkov pochádzali 4 deti, ktoré v tom čase boli všetky maloleté čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, teda navrhovateľke. Odporca bol zaviazaný prispievať na výživu všetkých 4 maloletých detí celkovo sumou 209 eur mesačne. V súčasnej dobe sú však 3 deti plnoleté, najmladšia dcéra dovŕši v júli 2020 plnoletosť, avšak ešte je študentkou strednej školy. Ďalej uviedla, že za trvania manželstva sa účastníci stali spoločnými členmi Bytového družstva Kežmarok a dňa 13. 12. 2019 uzatvorili dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Následne bola uzatvorená aj nájomná zmluva, na základe ktorej im bol prenechaný do užívania ako nájomcom trojizbový družstevný byt č. XX na X. podlaží na O. XXXX/XX v S..
3. Ďalej v návrhu uviedla, že po rozvode manželstva ostala ona s deťmi bývať v predmetnom byte, nakoľko odporca sa odsťahoval do Českej republiky. Navrhovateľka od rozvodu sama uhrádza nájomné a ostatné služby spojené s bývaním. Rovnako sama zabezpečuje údržbu bytu. Účastníci sa doposiaľ nedohodli na zrušení práva k spoločnému družstevnému bytu. Odporcovi zaslala návrh na zrušenie práva k spoločnému družstevnému bytu, avšak zásielka sa jej vrátila s poznámkou, že odporca sa z jej poslednej známej adresy odsťahoval. Keďže akákoľvek dohoda s odporcom nebola možná,
domáha sa zrušenia práva spoločného nájmu bytu, s tým že ďalším nájomcom ostane navrhovateľka, prostredníctvom návrhu podaného na súd.
4. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s podaným na zrušenie práva k spoločnému družstevnému bytu súhlasí. Nesúhlasil však s tým, aby znášal akékoľvek trovy konania. Platí výživné spoločnej dcére v sume 190 eur, zároveň navrhovateľka po zrušení práva k spoločnému bytu, odkúpi byt za 800 eur, pričom trhová cena bytu v danej lokalite je 80 000 eur. Mal vedomosť, že nakoľko navrhovateľka pol roka žije v rakúsku, za rok 2018 vznikol na byte veľký preplatok. Požiadal o oslobodenie od poplatkov a trov. Jeho mesačný príjem je v sume 23 000 Kč, z toho platí 190 eur výživné navrhovateľke, 4 000 Kč platí výživné synom, spláca úver vo výške 5 448 Kč, cestovné do zamestnania činí sumu 2 000 Kč. Poukázal na to, že on sa zrušením nájmu k spoločnému bytu stane vlastne bezdomovcom a navrhovateľka za pomerne nízku sumu, sa stane vlastníčkou nehnuteľnosti vysokej hodnoty. Preto s poukazom na dobré mravy žiadal, navrhovateľke voči odporcovi žiadne trovy nepriznal.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä potvrdením o návšteve školy dcéry účastníkov, zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2C/38/2005, vyjadrením odporcu, stanoviskom prenajímateľa a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Odporca sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu neuvoľnenia z práce. Súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. S návrhom na zrušenie práva spoločného nájmu k bytu súhlasil. Požiadal o odpustenie poplatkov v konaní, a to vzhľadom na jeho výšku príjmov a výdavkov.
7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Odporca odišiel zo spoločnej domácnosti v decembri v roku 2004. V roku 2006 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Z manželstva pochádzajú 4 dcéry, ale majú už len jedno nezaopatrené dieťa, na ktoré je odporca povinný platiť výživné. Výživné platí pravidelne. Od roku 2004 žije v predmetnom byte iba ona a všetky úhrady spojené s bývaním hradila iba ona. Dokonca po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti bol na nájme nedoplatok cca 700 eur. Všetky dlhy formou splátok uhradila iba ona. Odporca sa po odchode zo spoločnej domácnosti nikdy nezaujímal o stav bytu, či sú vykonané všetky úhrady, či je splatený dlh. Ďalej uviedla, že byt im bol odovzdaný v roku 1989 na základe zápisnice, bola uzatvorená aj nájomná zmluva, ktorá platí od toho času a bola uzatvorená na dobu neurčitú. V súčasnej dobe pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka s príjmom 700-800 eur mesačne. Výdavky spojené s bytom súd 130 eur. Nezaopatrená dcéra študuje v Trnave, kde jej platí nájom 150 eur. So štúdiom dcéry má nepravidelné výdavky, musela jej zakúpiť notebook. Okrem toho má bežné výdavky spojené so stravou, ošatením, hygienickými potrebami, telefónom pre seba a dcéru. Na záver uviedla, že odporca už 16 rokov nebol v predmetnom byte, žije v Českej republike, kde má už novú rodine. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
8. Zo stanoviska prenajímateľa- Bytové družstvo Kežmarok mal súd za preukázané, že predmetný byt užíva navrhovateľka, ktorá uhrádza všetky platby za byt a na byte nie sú žiadne nedoplatky. Rozhodnutie ohľadne zrušenia spoločného nájmu k bytu ponechali na úvahe súdu.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť.
10. Podľa § 703 ods. 1 OZ; Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 705 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov
v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
11. V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že účastníci konania uzavreli manželstvo XX. XX. 1987 a počas manželstva nadobudli spoločne družstevný byt nachádzajúci sa v S. na O. ulici XXXX/XX a to na základe zápisnice o odovzdaní bytu zo dňa 13. 12. 1989 a týmto vzniklo účastníkom konania právo spoločného nájmu užívania družstevného bytu. Ďalej je nespornou skutočnosťou, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/38/2005 - 21 zo dňa 23. 02. 2006 rozvedené a že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o ďalšom užívaní bytu.
Pri hradení služieb za tento byt bolo preukázané, že výlučne navrhovateľka sa podieľa na platení úhrad za spoločný byt, a to od roku 2004, kedy odporca opustil spoločnú domácnosť účastníkov konania. Súd mal tiež preukázané, že dlh na nájomnom vyrovnala navrhovateľka, ktorá si prenajímateľom dohodla splátkový kalendár a dlh postupne splatila.
12. Obaja účastníci so zrušením práva spoločného nájmu k bytu súhlasili. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že celý dlh na nájomnom vyrovnala navrhovateľka, ktorá tiež sama uhrádza plnenia spojené s nájmom bytu. Odporca žiadnou čiastkou na náklady spojené s užívaním bytu neprispieva.
13. Prenajímateľ sa k otázke, koho z účastníkov má súd určiť za ďalšieho nájomcu bytu, vyjadril v tom smere, že rozhodnutie ponecháva na súdu.
14. Na základe vyššie uvedeného súd zrušil právo spoločného nájmu bytu, ktoré účastníci nadobudli za trvania manželstva a byt ponechal v ďalšom nájme navrhovateľky. Pokiaľ ide o členstvo bytu, tak v prípade rozhodnutia, ktorým súd zrušil právo spoločného nájmu a rozhodol o tom, kto z bývalých manželov bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, dochádza tým k zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve a nie je potreba toto členstvo rozhodnutím zrušovať. V danom prípade určil, že navrhovateľka ako člen družstva zostáva naďalej nájomcom predmetného bytu.
15. Zároveň v § 712a ods. 8 prvej vety OZ, je upravený režim bytovej náhrady v prípade, keď spoločný nájom rozvedených manželov k družstevnému bytu zanikol na základe rozhodnutia súdu na návrh jedného z manželov (§ 705 ods. 1 a 2 druhá veta OZ). V praxi ide o prípady, keď vznikol spoločný nájom bytu manželmi či už k družstevnému, alebo nedružstevnému (obecnému) bytu, a po rozvode sa manželia nedohodli, ktorý z nich zostane výlučným nájomcom bytu. V takom prípade o výlučnom nájomcovi bytu rozhodne súd na návrh jedného z rozvedených manželov, pričom v rozsudku o zániku spoločného nájmu bytu uvedie, ktorý z manželov zostáva ďalším nájomcom bytu, s tým, že druhý manžel je povinný byt vypratať a odovzdať žalobkyni do 15 dní po zabezpečení bytovej náhrady. Ak súd vyslovil vo výroku rozhodnutia v súlade s jeho odôvodnením povinnosť vypratať byt v stanovenej lehote bez toho, aby ju podmienil zabezpečením bytovej náhrady, potom bolo o otázke bytovej náhrady rozhodnuté; opravný prostriedok, ktorým sa žalovaný domáha toho, aby bolo vypratanie bytu viazané na zabezpečenie bytovej náhrady, nie je preto možné posúdiť ako podaný proti neexistujúcemu výroku (pozri Ro NS ČR z 28. 8. 1997, sp. zn. 3 Cdon 102/1996). Ak je pri úvahe o tom, či má byť rozvedenému manželovi odopreté právo na bytovú náhradu, vyplývajúcu zo zákona, určujúca okolnosť, že tomuto rozvedenému manželovi prislúcha iný právny dôvod bývania, potom musí ísť zásadne o taký právny dôvod, ktorý je (objektívne) spôsobilý trvalo uspokojiť jeho bytovú potrebu. Tak tomu bude napr. vtedy, ak prislúcha rozvedenému manželovi (spolu)vlastnícke právo k domu alebo bytu, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo právo (spoločného) nájmu bytu na
dobu neurčitú; nemožno vylúčiť ani prípad, kedy síce pôjde o nájom na dobu určitú, ale kedy je nájom bytu dohovorený na dobu určitú opakovane alebo keď je nájom dohovorený na tak dlhú dobu, ktorá umožňuje urobiť záver o tom, že bytová potreba rozvedeného manžela je uspokojená.
16. V danom prípade súd mal za preukázané, že odporcovi prislúcha iný právny dôvod objektívne spôsobilý trvalo uspokojiť bytovú potrebu odporcu. Samotný odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že má zabezpečené vlastné bývanie, na ktoré si zobral úver a teda odporcovi nepriznal právo na bytovú náhradu. Zároveň od roku 2004 predmetný družstevný byt odporca neužíva a neplatí žiadne výdavky spojené s užívaním bytu.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP; podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v charaktere celého tohto konania, keďže predmetom konania bolo zrušenie práva spoločného nájmu bytu, pričom toto konanie bolo v záujme oboch účastníkov lebo, riešilo a rieši právne vzťahy oboch účastníkov, ďalej návrh na súd mohol podať hociktorý z účastníkov.
18. V predmetnom konaní súd navrhovateľke priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a súd návrhu vyhovel, preto by súdny poplatok mal zaplatiť odporca, a to s poukazom na § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
19. Súdny poplatok v danom prípade je vo výške 99,50 eur.
20. Odporca požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.
21. Podľa § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku; súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.
Podľa § 254 ods. 2 Civilného sporového poriadku; priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.
Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa citovaného zákonného ustanovenia sú teda rozhodujúce majetkové pomery účastníka, ktoré je účastník povinný preukázať, výška súdneho poplatku a povaha spoplatňovaného úkonu vo veci, pričom pre úspešnosť takéhoto návrhu sa vyžaduje, aby žiadateľ odôvodnil a preukázal svoj návrh okolnosťami, ktoré nie sú dočasnej alebo prechodnej povahy a opodstatňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo jej splnenie nemožno od neho spravodlivo požadovať. Splnenie poplatkovej povinnosti nemožno od účastníka spravodlivo požadovať najmä v prípadoch, keď by vyžadovanie splnenia tejto povinnosti predstavovalo prekážku realizácie ústavného práva účastníka na súdnu ochranu.
Po celkovom prehodnotení osobných a majetkových pomerov odporcu je zrejmé, že priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov za podaný návrh zodpovedá súčasným osobným, sociálnym a majetkovým pomerom odporcu. Zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur môže neprimerane zasiahnuť do uspokojovania jeho základných potrieb. Zároveň poplatková povinnosť na plnenie vyplýva priamo zo zákona a súdny poplatok za návrh v plnej výške je povinný zaplatiť každý účastník konania, ktorému takáto povinnosť vznikla, pokiaľ mu nebolo priznané úplne alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd preskúmal žiadosť odporcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu a po zhodnotení osobných a majetkových pomerov odporcu dospel súd k záveru, že u odporcu v tomto prípade sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov za podaný návrh. V danom prípade príjem odporcu je v sume 23 000 Kč a výdavky sú v sume 16 448 Kč, bez stravy, ošatenia, liekov, pričom výška súdneho poplatku je 99,50 eur. Iné poplatky v konaní zatiaľ nevznikli. Preto odporcovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za podaný návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.