Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-4-2020.pdf
PDF · 118.19 KB
No categories available
14Csp/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, právne zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2020, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 13.3.2020 a podaním doručeným dňa 16.6.2020 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2017, uzatvorená medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň aby súd určil, že úver poskytnutý žalobcovi na základe uvedenej zmluvy žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
2. Žalobca vo svojich podaniach uviedol, že dňa 15.3.2017 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX. V tom období mal žalobca dvadsať rokov a nemal žiadnu vedomosť ohľadom úverov. Vysoký úrok, len preto, že žalobca ešte nemal žiaden úver a ani históriu splácania sa žalobcovi javí ako zneužitie mladých pre väčší zisk. Pri uzatváraní zmluvy bolo žalobcovi oznámené iba koľko bude splácať a ako dlho. Vytlačenú zmluvu mal rovno podpísať tam, kde mu pracovníčka žalovaného ukázala a nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alebo si aspoň prečítať zmluvu a všeobecné podmienky. Keďže zmluva má charakter vopred pripravenej formulárovej zmluvy, ktorú používa žalovaný k neurčitému okruhu spotrebiteľov a ktorej obsah nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť, tento úver považuje žalobca za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal snahu sa dohodnúť so žalovaným mimosúdne a poslal žalovanému návrh dohody o ukončení splácania úveru, žalovaný však s touto dohodou a ani s návrhom na mimosúdnu dohodu nesúhlasil. Podľa žalobcu bola zmluva uzatvorená v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách pretože táto smernica ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky a aby nemal o nich pochybnosti a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Podľa žalobcu v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) a písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky. Za také považuje žalobca napríklad poplatky. Žalobca žiadal súd aby zmluvu preskúmal ex offo a určil neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedol, že na veci má naliehavý právny záujem a jeho žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany
jeho práva, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Bez toho určenia je podľa žalobcu jeho právo ohrozené a jeho právne postavenie je neistým.
3. Súd doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietol, že podanie žalobcu, označené ako žaloba nemá zákonom vyžadované náležitosti a súd mal preto podľa názoru žalovaného vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania. Ďalej uviedol, že žalobca podal žalobu s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a bez relevantného dôvodu tak žalovaného majetkovo poškodiť. Žalobca uvádza len svoje domnienky, konštrukcie a hypotézy a z uvedeného dôvodu je väčšina tvrdení žalobcu vecne nespôsobilá ovplyvniť podstatu konania. Žalovaný poprel všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcu v žalobe en bloc. Podľa žalovaného je výlučným účelom konania dodatočné vyhnutie sa splneniu povinností vyplývajúcich z postavenia žalobcu ako subjektu povinností. Cieľom žalobcu je vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých záväzkov, čoho dôsledkom je poškodenie a poškodzovanie práv a záujmov žalovaného. Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie skutočnosti, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Žaloba o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov je teoreticky žalobou na určenie inej právnej skutočnosti, inej ako určenie práva, t.j. teoreticky žalobou v zmysle ustanovenia § 137 pís. d) CSP. Žalobca v žalobe uvádza, že považuje určitý úver za bezúročný a bez poplatkov a zároveň uvádza, že poskytnutý úver bol v sume 6 000,- EUR a zaplatená suma 6.011,90 EUR. Z uvedeného vyplýva, že podľa jeho názoru plnil viac, ako je istina bezúročného a bezpoplatkového úveru, došlo tak podľa jeho názoru k porušeniu práva, k plneniu nad rámec istiny, čoho dôsledkom (teoreticky, nie že by to bol tento prípad) je vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak tu je tvrdené, že už došlo k porušeniu práva a možno žalovať priamo na splnenie povinnosti, je vylúčené, aby určovacia žaloba plnila svoj preventívny účel a účel definitívneho usporiadania vzťahov. Nie sú teda splnené nevyhnutné procesné podmienky, resp. predpoklady, na základe ktorých by mohlo dôjsť k prejednaniu „žalobou“ uplatnených „nárokov“, resp. na základe ktorých by bolo možné hovoriť o spôsobilom predmete civilného sporového konania (či k uneseniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena). Dôsledkom uvedeného je, že (ak bude žaloba spĺňať požiadavku riadnosti a úplnosti) je nutné žalobu (určovacie petity) bez meritórneho prejednania zamietnuť. Vôbec nie je zrejmé, čo je skutkovým a právnym základom žaloby. Je spracovaná ako vzájomne nesúrodý a generický kompilát, je plná nepodloženého osočovania a obvinení na adresu žalovaného - banky, pritom sa snaží zastrieť najpodstatnejší fakt protiprávneho konania samotného dlžníka, spočívajúceho v snahe vyhnúť sa plneniu svojich riadne prijatých záväzkov. Podanie v podstate neobsahuje žiadne relevantné, dostatočne určité a preukázané tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k príslušnému žalobnému návrhu. Bol to práve budúci dlžník z predmetnej úverovej zmluvy, ktorý sa na žalovaného, ako na banku, predmetom podnikateľskej činnosti ktorej je o.i. poskytovanie úverov, obrátil so žiadosťou o poskytnutie úveru. Po tom, ako žiadateľ prejaví záujem, resp. požiada o poskytnutie úveru, banka posúdi či je s daným subjektom - žiadateľom ochotná vstúpiť do úverového vzťahu, t.j. či mu úver bude poskytnutý a za akých podmienok. Výsledok uvedeného posúdenia je návrh poskytnutia úveru za presne špecifikovaných podmienok, zohľadňujúcich všetky relevantné aspekty (t.j. napr. požadovanú výšku úveru, navrhovanú splatnosť, účelové určenie / bezúčelovosť úveru, platobná história, dodržiavanie plnenia predchádzajúcich záväzkov atď.). Takýto návrh bol budúcemu dlžníkovi ponúknutý a tento uvedený návrh bez výhrad prijal. Uvedeným spôsobom došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy s predmetným obsahom. Žalovanému nie je známe, že by bol návrh prijatý s výhradami, resp. žalobca vôbec netvrdí, že by požadoval vykonanie nejakých zmien. Žalovaný uvádza, že podmienky boli individuálne dojednané, že oblát mal možnosť návrh neprijať, resp. požadovať vykonanie zmien atď. Žalovaný (pravidelne) negociuje o obsahu právnych úkonov a oblát je spôsobilý návrh meniť a podávať návrhy vlastné. To, že žalobca nežiadal nejaké zmeny zmluvy, neznamená, že by ho niekto „nútil“ zmluvu uzatvoriť. Žalovaný mu možnosť individuálnej negociácie umožnil a bolo len na ňom, ako túto možnosť (ne)využil. Všetky podstatné informácie v zmluve o úvere uvedené sú a z uvedeného je tak zrejmé, že všetky zákonné náležitosti v zmluve i formulári obsiahnuté boli a žalobca ako dlžník presne poznal rozsah (výšku) svojho záväzku a to či už celkovo, alebo vo vzťahu k celkovým mesačným splátkam / nákladom. Existuje tu písomný právny úkon, úverová zmluva, z ktorého je bez akýchkoľvek pochybností zrejmý (a spoznateľný) jeho obsah. Právny úkon je vykonaný výslovným, písomným prejavom, ktorý rozhodne nie je možné poprieť následným ústnym tvrdením osoby písomne konajúcej. Žalobca zoznámenie sa s obsahom zmluvy a viazanosť jej obsahom písomne potvrdil a uvedené (písomný prejav) nemôže ústne popierať s odstupom niekoľkých rokov od uzatvorenia zmluvy a akurát v čase, keď sa snaží vyhnúť plneniu svojich riadne prijatých záväzkov. Predmetná úverová a záložná zmluva v celom rozsahu odráža
vôľu zmluvných strán, je vyvážená, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a je v celom rozsahu platná.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v zmluve sú dojedané neprijateľné podmienky v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. V zmluve absentuje uvedenie predpokladov použitých pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Tieto údaje musia byť uvedené priamo v zmluve. Okrem toho majú byť uvedené konkrétne parametre týkajúce sa konkrétnej zmluvy tvoriacej predmet konania, teda numerické uvedenie konkrétnych údajov tak, aby po dosadení do vzorca pre výpočet RPMN bolo možné túto RPMN určiť, pretože iba takýmto spôsobom je možné skontrolovať správnosť údaja o RPMN. Absencia tejto náležitosti má za následok, že úver za považuje za bezúročný a bez poplatkov. Do kategórie predpokladov použitých na výpočet RPMN je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Bez príslušného matematického výpočtu nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy, čo má vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Žalobca bol uvedený do omylu, spoliehal sa na dobromyseľnosť dodávateľa (banky), na jeho čestný prístup, podpísal vopred pripravenú formulárovú typovú zmluvu tak ako mu bola predložená, bez možnosti zmluvu pripomienkovať, pričom mu nebola poskytnutá odborná pomoc. Žalobca je presvedčený, že žalovaný proti nemu použil nekalé podmienky a nečestný postup a teda porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa mu nemôže byť na ujmu.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich výhradách, že podania žalobcu nemajú náležitosti žaloby a zároveň, že neexistujú procesné predpoklady na prejedanie určovacích návrhov žalobcu. Ďalej okrem iného namietol, že žalobca neuvádza, ktoré predpoklady a ktoré numerické parametre na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve údajne absentujú. Obsah žaloby predstavuje len súhrn teoretických a všeobecných tvrdení, bez toho, aby boli skutkovo individualizované vo vzťahu k tomuto sporu. Tvrdenia žalobcu sú neurčité, bez vzájomnej súvislosti a logickej nadväznosti a len preukazujúce to, že ide o kompilát generických konštatovaní z iných podaní.
6. Súd vo veci nariadil pojednávania.
7. Žalobca prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní namietol, že mu bol počas uzatváraní zmluvy pracovníčkou žalovaného vnútený sporiaci účet. Na podpis mu bola predložená len nalistovaná zmluva, a že si zmluvu prezrel až neskôr. Do ročnej percentuálnej miery nákladov neboli podľa žalobcu zahrnuté náklady na poistenie úveru.
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zmluva obsahuje správny údaj o RPMN, ďalej obsahuje správny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa a obsahuje aj ostatné náležitosti. Určovacia žaloba má preventívny charakter a ak niekto tvrdí už konkrétne porušenie práva z právneho vzťahu a tvrdí, že mu z tohto porušenia práva a vyplýva nárok, mal by sa domáhať tohto nároku žalobou podľa § 137 písm. a/ CSP, keďže v takomto prípade určovacia žaloba nemôže vyriešiť obsah právneho vzťahu spôsobom, ktorý by bol konečný, čo zároveň vylučuje možnosť s ohľadom na zásadu procesnej ekonómie, aby bola určovacia žaloba úspešná. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
9. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie týmito listinami: zmluva o splátkovom úvere z 15.3.2017, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár, záznam o poistení, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR, dohoda o ukončení splácania spotrebiteľského úveru a mailová komunikácia, priemerné úrokové miery čl. 68, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch čl. 79.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 2 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
24. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
25. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 53 ods. 6 OZ) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
26. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (k § 53 ods. 6 OZ) odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
27. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (k § 53 ods. 6 OZ) na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
28. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (k § 53 ods. 6 OZ) ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
29. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
30. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. rozsah údajov o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
31. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
33. Súd k námietkam žalovaného vznášaným v konaní v prvom rade uvádza, že podania žalobcu považoval za dostatočné v tom zmysle, že obsahovali náležitosti vyžadované zákonom. Obsahovala ich už pôvodná žaloba, v ktorej boli obsiahnuté konkrétne výhrady žalobcu k zmluve o úvere, aj opis skutkových okolností a bolo aj uvedené čoho sa žalobca domáha. Žalobca k žalobe zároveň pripojil listinné dôkazy. Ďalšími podaniami žalobca svoju žalobu následne ešte doplnil, resp. opravil.
34. Podľa názoru súdu má byť súdna ochrana poskytovaná účastníkom konania materiálna. Postup súdu preto nesmie trpieť prepiatym formalizmom, ktorý by obmedzoval účastníka konania v prístupe k súdu a upieral mu tak základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nebol dôvod vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby, resp. odmietnuť podanie žalobcu podľa § 129 ods. 3 CSP, keďže žaloba mala podľa názoru súdu potrebné náležitosti. Súd preto žalobu prejednal.
35. Žalobca sa žalobou domáhal dvoch nárokov. Pri ich uplatnení vychádzal z presvedčenia, že zmluva, ktorú so žalovaným uzatvoril obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a že zároveň neobsahuje niektoré náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný naproti tomu namietal, že žaloba v podobe ako ju žalobca podal nie je prípustná podľa § 137 pís. d) Civilného sporového poriadku, resp. že žalobca nemôže mať na takomto určení naliehavý právny záujem.
36. Súd k tomu uvádza, že existuje možnosť, aby mohol určiť, že niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná. Takéto oprávnenie mu dáva ustanovenie § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku a na základe neho môže súd určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj ex offo. Súd sa vlastne vždy, keď prejednáva spotrebiteľský spor musí zaoberať tým, či konkrétna spotrebiteľská zmluva neobsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedených dôvodov preto podľa názoru súdu nebolo vylúčené aby sa spotrebiteľ v spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom mohol zároveň ponechať na súd aby určil (a uviedol vo výroku), ktoré konkrétne zmluvné podmienky považuje za neprijateľné.
37. Ďalším nárokom žalobcu bolo určenie, že sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku sa žalobou možno domáhať aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Určenie, že je úver bezúročný a bez poplatkov je určením právnej skutočnosti. Takéhoto určenia sa spotrebiteľ môže domáhať na základe ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu práve uvedené ustanovenie je v tomto prípade takým osobitným právnym predpisom, ktoré ma na mysli ustanovenie § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku. Z uvedených dôvodov preto súd považoval aj druhý nárok uplatnený žalobou za prípustný.
38. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.3.2017 vyplýva, že ju uzatvorili žalovaný v postavení veriteľa (banky) a žalobca v postavení dlžníka. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a to s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári. Na vzťah medzi účastníkmi je preto potrebné aplikovať aj ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Na základe zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 6.000 EUR. Výška úrokovej sadzby bola 20,90%, táto výška bola fixná až do splatnosti a však po poskytnutí zľavy žalovaným bola skutočná konečná výška úrokovej sadzby 18,90%. Výška mesačnej splátky bola 189,77 EUR, splatnosť splátky bola 30 deň v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná 30.4.2017, posledná (konečná splatnosť úveru) 30.3.2021 a počet splátok bol 48. Žalovaný v zmluve uviedol výšku ročnej percentuálnej miery nákladov 23,96%. Celková čiastka spojená s úverom bola 9.108,31 EUR. Súčasťou úverovej zmluvy bolo zároveň poistenie úveru. Poplatok za poistenie bol 8,35 EUR mesačne a v zmluve je uvedené, že dlžník zaplatí poplatok v rámci mesačnej splátky úveru. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému do podania žaloby uhradil sumu 6.011,90 EUR.
39. Súd preskúmal úverovú zmluvu predloženú žalobcom. Medzi stranami nebolo sporné, že uzatvorili práve túto zmluvu. Po preskúmaní zmluvy súd konštatuje, že v zmluve nenašiel neprijateľné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol toho názoru, že neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú ustanovenia zmluvy o poplatkoch a žalobca zároveň považoval za neprimeranú a odporujúcu zákonu aj výšku úroku, ktorý bol uvedený v zmluve.
40. Súd konštatuje, že možnosť poskytnúť úver za poplatok vyplýva priamo z ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka. Ide o jedno zo základných ustanovení zmluvy o úvere a takúto možnosť má veriteľ vtedy ak je poskytovanie úverov premetom jeho podnikania. V danom prípade má žalovaný ako veriteľ postavenie banky takže niet pochýb o tom, že má právo si za poskytnutie úveru účtovať poplatok. Súd zároveň konštatuje, že zo zmluvy o úvere nevyplýva žiaden taký poplatok, ktorého výška by bola neprimeraná
41. Žalobca ďalej namietal výšku úrokovej sadzby, ktorá bola dohodnutá v zmluve a ktorá sa mu zdala neprimeraná a v rozpore so zákonom. Zmluvný úrok spolu s inými plneniami tvorí v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odplatu veriteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Výška tejto odplaty, t.j. aj úroku nesmie v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa v zmysle § 1 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Súd sa preto ďalej zaoberal tým, či odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, t.j. v tomto prípade zmluvný úrok vo výške 18,90 % je v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Úver, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi bol vo výške 6.000,-EUR, so zmluvnou splatnosťou od jedného roka do päť rokov. Podľa Súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2016, zverejnených na internetovej stránke Ministerstva financií (www. mfsr.sk), ktoré si súd pripojil, pri „Ostatných spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane“ bola priemerná výška RPMN 11,39 %. Najvyššia prípustná výška odplaty bola vo výške dvojnásobku tejto hodnoty, čiže 22,78%. Pokiaľ žalovaný ako dodávateľ požadoval v zmluve o spotrebiteľskom úvere odplatu vo výške 18,90%, neprekročil tak najvyššiu prípustnú výšku odplaty a postupoval súlade so zákonom. Tvrdenie žalobcu že zmluvný úrok je neprimeraný tak nebolo dôvodné.
42. Žalobca ďalej tvrdil, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, podľa žalobcu v nej nie je zahrnutý poplatok za poistenie a zároveň v zmluve nie sú uvedené predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa žalobcu majú byť uvedené konkrétne parametre týkajúce sa konkrétnej zmluvy, tvoriacej predmet konania, teda numerické uvedenie konkrétnych údajov tak, aby po dosadení do vzorca pre výpočet RPMN bolo možné túto RPMN určiť. Do kategórie predpokladov použitých na výpočet RPMN je podľa žalobcu potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN.
43. Súd konštatuje, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vyplýva, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval (aj v súčasnosti je táto úprava rovnaká avšak pod písmenom h/) aby bola v zmluve uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov a všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zákon nevyžaduje uviesť v zmluve priamo vzorec výpočtu RPMN ani samotnú konkrétnu rovnicu po dosadení do tohto vzorca, na základe ktorej je RPMN vypočítaná. Samotný vzorec výpočtu výšky RPMN je uvedený v prílohe II. zákona č. 129/2010 Z.z. a je zodpovednosťou veriteľa (dodávateľa) aby výšku RPMN vypočítal na základe tohto vzorca správne. Zákon však nevyžaduje uviesť v zmluve celý tento výpočet. Zákon požaduje uviesť len výslednú výšku RPMN vypočítanú na základe vzorca a predpoklady, ktoré sa na výpočet RPMN používajú. Zo zmluvy vyplýva, že veličiny, t.j. predpoklady, ktoré sa používajú pri výpočte RPMN (výška splátky, frekvencia splátky, doba trvania zmluvy) v zmluve uvedené sú. Podľa názoru súdu teda žalovaný splnil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ (teraz h/) zákona č. 129/2010 Z.z. a úverová zmluva má náležitosti požadované zákonom.
44. Súd vykonal aj kontrolný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pomocou aplikácie, ktorú má k dispozícii vo svojom programovom vybavení a konštatuje, že výpočet RPMN uvedený v zmluve o úvere je správny. Táto výška RPMN zároveň zahŕňa aj poplatok za poistenie.
45. Keďže súd dospel k záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov žalobu zamietol.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
49. Keďže bol žalovaný v spore plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.