Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/192/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa B.. Ľ.U. W., C.. X.X.XXXX, S. A. XX, M., proti odporkyni I. W., C.. XX.XX.XXXX, S. M. C.B. XX, M., v konaní o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. -35 zo dňa 24.7.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Predmet konania.

1. Predmetom konania je návrh povinného z výživného na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „Návrh z a m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že tento návrh podal z finančných dôvodov. Pracoval v školstve, avšak bol nútený dať výpoveď, z dôvodu že sa musí starať o matku, ktorá je v takom zdravotnom stave, že si vyžaduje celodennú opateru. V auguste 2018 ukončil pracovný pomer. Z úradu práce poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 400 Eur mesačne. Býva spoločne s mamou v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho brata, inkaso uhrádza mama. Je vlastníkom 2-izbového bytu v M., ktorý neprenajíma, nemá žiadne úvery ani pôžičky. Poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 500,-eur mesačne a zároveň si vybavuje opatrovateľský príspevok na matku. Navrhovateľ na ďalšom pojednávaní uviedol, že svoj 2 izbový byt daroval bratovi, z dôvodu, že brat je na tom finančne zle, aby bol zabezpečený, keďže má tri deti. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasí. V septembri 2016 ukončila štúdium na strednej škole, nemohla hneď nastúpiť na štúdium na vysokej škole, keďže maturovala v náhradnom termíne a už nebola možnosť nastúpiť na vysokú školu. Nastúpila na vysokú školu na ďalší školský rok, pričom medzitým sa zamestnala na 4 mesiace na trvalý pracovný pomer v S. A. M.. Momentálne študuje na Univerzite Komenského v Bratislave, pedagogická fakulta, odbor sociálnej práce od 5.9.2017. Študuje v Bratislave, na dennej forme štúdia, býva v podnájme. Na internáte bývať

nemôže z dôvodu alergických reakcií, za podnájom vrátane energií platí 300 Eur mesačne, 100 Eur má na všetky ostatné mesačné výdavky. Mama jej prispieva mesačne sumou 250 - 300 Eur. Chce študovať v klasickom riadnom 5-ročnom magisterskom štúdiu.

4. Prijal právny názor, že v konaní bolo preukázané, že odporkyňa študuje v dennom štúdiu na vysokej škole, odbor sociálna práca, pričom na toto štúdium nastúpila kontinuálne po skončení stredoškolského štúdia. Je pravdou, že navrhovateľka po skončení strednej školy pracovala 4 mesiace na trvalý pracovný pomer, čo bolo z dôvodu, že v štúdiu na vysokej škole mohla pokračovať až o rok, keďže maturovala v náhradnom termíne v septembri a už nemala možnosť podať prihlášku a absolvovať prijímacie skúšky na vysokú školu. Bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni aj naďalej trvá, keďže odporkyňa sa štúdiom na strednej škole pripravuje na svoje budúce povolanie. Súd skúmal aj majetkové a príjmové pomery navrhovateľa. Bolo preukázané, že navrhovateľ poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 500,-eur mesačne, býva v spoločnej domácnosti s matkou, kde inkaso hradí matka. Bol vlastníkom aj 2 izbového bytu, ktorý sám z vlastného rozhodnutia daroval bratovi. Tu súd podotýka, že navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť voči svojím potomkom, teda dcéra, k bratovi vyživovaciu povinnosť nemá. Majetkové pomery na strane navrhovateľa sú dostatočné na uhrádzanie výživného pre plnoletú dcéru. Z uvedených dôvodov návrh zamietol.

5. Poukázal na ust. 62, ods. 1, §65, ods. 3 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.

Obsah odvolania

7. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru vyživovacia povinnosť zanikla momentom, kedy bolo plnoleté dieťa schopné samé sa živiť. Podľa väčšinovej judikatúry, ktorú som v návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti uviedol a súd prvej inštancie na ňu nereagoval a v odôvodnení ju ani nespomenul, vyživovacia povinnosť momentom, kedy je dieťa schopné samo sa živiť, zaniká a neobnovuje sa. V súdnej praxi je ustálený názor, že ak dieťa po ukončení štúdia na strednej škole vstúpilo do zamestnania, preukázalo schopnosť samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť, ktorá skončila z dôvodu ukončenia štúdia, sa neobnovuje ďalším nastúpením na vysokú školu. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď tvrdil, že odporkyňa sa na vysokú školu nemohla dostať, pretože maturovala v náhradnom opravnom termíne a nemohla sa tak prihlásiť na vysokú školu a absolvovať prijímacie skúšky. Odporkyňa sa nesnažila po skončení strednej školy pokračovať v štúdiu. Žiaci stredných škôl si podávajú prihlášky na vysoké školy už počas posledného ročníka strednej školy (zvyčajne v marci), následne sa uskutočnia prijímacie skúšky (tiež počas trvania posledného ročníka). Odporkyňa si žiadnu prihlášku na vysokú školu nepodala. O skutočnosti, že neúspešne zložila maturitnú skúšku, sa dozvedela až neskôr - v júni. Ak by si odporkyňa podala v riadnom termíne prihlášku na vysokú školu, ani neúspech na maturitnej skúške a jej vykonanie v opravnom termíne by jej s veľkou pravdepodobnosťou nebránil v okamžitom štúdiu na vysokej škole. Štúdium sociálnej práce nie je možné považovať za racionálnu prípravu na budúce povolanie, nenadväzuje na predošlú školu odporkyne (obchodná akadémia), a je aj pochybné z hľadiska uplatnenia absolventov na trhu práce. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal odôvodnenými životnými nákladmi odporkyne. Súd tiež bez ďalšieho prijal tvrdenie odporkyne o jej údajnej alergii, ktorá jej znemožňuje ubytovať sa na internáte. Taktiež navštevuje nočné kluby a bary, ktoré určite nemožno pokladať za vhodné prostredie pre alergikov. Životný štýl odporkyne je nepochybne spätý s jej vysokými mesačnými výdavkami. Nepovažuje za odôvodnené neskromne vysoké sumy, ktoré mesačne odporkyňa vynakladá na život v hlavnom meste. Má tetovania, piercingy, split jazyka. Tieto jej „módne“ doplnky sú nepochybne finančne náročné. Bolo by vhodné zaoberať sa otázkou, či odporkyňa nie je vlastníkom motorového vozidla. Odporkyňa o neho dlhodobo nejaví žiaden záujem, dlhodobo ho nekontaktuje, nestretáva sa s ním.

8. Osoba oprávnená v výživného vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle zákona č. 160/ 2015 Z.z. (ďalej len „“) . Podľa zákona o rodine (ďalej len „“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Zákon o rodine v ustanovení § 75 ods. l vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza.

12. Otec v odvolaní namieta správnosť záveru súdu o existencii jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére. Poukazuje na rôznu rozhodovaciu prax súdov pri posudzovaní tejto otázky. Odvolací súd v konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi konania v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. uznesením zrušil rozsudok súdu, ktorý zamietol návrh plnoletej dcéry na zvýšenie výživného z dôvodu, že táto po ukončení stredoškolského štúdia kontinuálne nepokračovala v štúdiu z dôvodu, že tento záver súdu považoval za nesprávny. Zároveň vyslovil záväzný právny názor, že: „Je zrejmé, že navrhovateľka je študentkou dennej formy vysokoškolského štúdia a svoji štúdiom si zvyšuje kvalifikáciu a možnosti uplatniť sa v ďalšom živote. Skutočnosť, že v krátkom období bola zamestnaná ako predavačka ( pravdepodobne z dôvodu neprijatia na VŠ) nie je dôvodom pre záver o tom, že preukázala schopnosť živiť sa sama.“ Vzhľadom na totožnosť účastníkov konania a skutkových okolností v prejednávanej veci odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie tohto uznesenia a má za to, že je potrebné doktrínu elasticity výživného aplikovať aj v prejednávanej veci.

13. Otec v odvolaní ďalej namieta nákladný životný štýl svojej dcéry, jej neprimerané výdavky, ako aj rozpor priznania výživného s dobrými mravmi vzhľadom na nezáujem dcéry o neho a jeho rodinu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetom tohto konanie je návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej

- zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita - magister). Rozhodnutie dieťaťa po skončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť ďalšieho

vyživovania. Dieťa dosiahlo vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a je teda pripravené živiť sa ďalej samo. Rodičia sa môžu dobrovoľne zaviazať prispievať na jeho výživu aj v tomto prípade, avšak nejde o zákonný nárok vyplývajúci z rodinnoprávnych vzťahov, a preto sa ho nemožno s úspechom domáhať na súde žalobou o určenie vyživovacej povinnosti. Rovnako nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov skutočnosť, že majetkové pomery dieťaťa sú lepšie (dokonca výrazne lepšie) než majetkové pomery jeho rodičov ako osôb povinných výživou. Výslovne to vyjadruje ZR v ustanovení § 32 ods. 2 druhá veta. Dieťa sa však v takomto prípade môže spolupodieľať na uspokojovaní svojich potrieb a v primeranom rozsahu aj na uspokojovaní potrieb rodiny výnosmi z majetku, ktoré boli získané pri jeho spravovaní. Výnosy z majetku sú nové majetkové prírastky z kmeňového majetku (nájomné, úroky a pod.). Veľmi výnimočne môže byť na uspokojovanie potrieb dieťaťa a na primerané uspokojovanie potrieb rodiny použitý aj kmeňový majetok dieťaťa, avšak len vtedy, ak bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné poskytovať maloletému dieťaťu výživu, vznikol hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa. Súhlas s takýmto použitím majetku dieťaťa dáva súd.(PAVELKOVÁ, Bronislava. § 62 [Určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, s. r. o., organizačná z, 2019, s. 383.) Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom v konaní o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa je posúdenie podmienok, či v danom prípade došlo k skutočnostiam, ktoré majú vplyv na jeho zánik. V danom prípade vzhľadom na záveru, že plnoletá dcéra sa kontinuálne pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie, je potrebné dospieť k záveru, že vyživovacia povinnosť otca voči nej naďalej trvá. Jej primeranou výškou, t.j. oprávnenými potrebami oprávnenej a možnosťami a možnosťami povinného sa bude súd zaoberať v konaní o zvýšenie výživného vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. .

14. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

16. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).