Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: V. W., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, proti žalovanému 1/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, 2/ Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, 3/ Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, Štúrova 2 v konaní o náhradu škody s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 20. 6. 2019 na tento súd žalobu o náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci o zaplatenie 10.000,-- eur s príslušenstvom voči žalovaným v 1., 2. a v 3. rade. Žalobu odôvodnil tým, že po zadržaní políciou na základe návrhu Okresnej prokuratúry Humenné z 5. 1. 2011 bol vzatý uznesením Okresného súdu Humenné zo 7. 1. 2011 sp. zn. XTp/X/XXXX do väzby pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a pre prečin nebezpečného vyhrážania. Bola podaná obžaloba na Okresný súd Humenné, kde Okresný súd Humenné rozsudkom z X. X. XXXX sp. zn. XT/XX/XXXX ho v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil. Krajský súd v Prešove uznesením z 25. 4. 2013 zamietol odvolanie okresného prokurátora proti tomuto rozsudku a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 25. 4. 2013. Žalobou si uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 10.000,-- eur voči žalovaným v 1. - 3. rade, pretože pobytom vo väzbe za obdobie od 4. 1. 2011 do 20. 7. 2011 bolo nezákonne zasiahnuté do jeho základných občianskych práv a slobôd. Jeho družka skončila na psychiatrickej liečebni, o jeho zadržaní vedela celá dedina, deti museli preložiť do inej školy. Vo väzbe ochorel. Generálne prokuratúra SR mu prípisom z 9. 5. 2019 oznámila, že jeho návrh je premlčaný. Rovnako ostatní žalovaní odmietli svoju zodpovednosť. Ministerstvo spravodlivosti mu na základe jeho žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody odkázalo, že ju postúpilo na Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra SR jeho žiadosť taktiež odstúpilo na Generálnu prokuratúru SR. Sumu 10.000,-- eur si uplatňuje z titulu nemajetkovej ujmy. Rovnako aj zákonom stanovený úrok z omeškania. Žalobca doložil kópiu uznesenia o vzatí do väzby, obžalobu podanú okresnou prokuratúrou.

2. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril, že celé trestné konanie bolo legitímne a že žalovaný nemá procesnú spôsobilosť a nie je ani zástupcom štátu v tomto konaní a treba rozlišovať postavenie strany konania štátu a postavenie štátneho orgánu, vníma teda pasívnu vecnú legitimáciu. Zodpovedným v tomto prípade má byť štát, nie žalovaný v 2. rade. Preto navrhujú žalobu zamietnuť.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, je nedôvodná a poukázal na svoje písomné vyjadrenia k stanovisku žiadosti o predbežné prejednanie sporu a navrhli pripojiť trestný spis OS Humenné XT/XX/XXXX.

Žalovaná v 3. rade uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, resp. voči nej konanie zastaviť, nie sú splnené zákonom stanovené podmienky na priznanie nároku a to na nemajetkovú ujmu. Trestné konanie bolo legitímne, vrátane vzatia do väzby. Taktiež vzniesli námietku premlčania žalovanej pohľadávky a to nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzhľadom na dátum podania žaloby a vzhľadom na dátum oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX z X. X. XXXX bol žalobca ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Humennom zo skutku, že sa mal vyhrážať svojej družke zbraňou a zabitím a zakopaním, teda z prečinu nebezpečného vyhrážania, pretože nebolo preukázané, že stal tento skutok. Taktiež týmto trestným rozsudkom súd oslobodil žalobcu ako obžalovaného zo skutku, že mal doma upravovať dlhú streľbyschopnú zbraň - pušku bez povolenia, čím sa mal dopustiť zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Tento rozsudok bol zo dňa 5. 6. 2012 a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 4. 2013. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 25. 4. 2013 vyplýva, že krajský súd ako odvolací súd odvolanie okresného prokurátora zamieta voči tomuto rozsudku.

4. Z uznesenia Okresného súdu Humenné XTp/X/XXXX zo 7. 1. 2011 vyplýva, že žalobca bol ako obvinený vzatý do väzby.

5. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci (čl. 55) adresovanej Ministerstvu vnútra SR, Ministerstvu spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúre SR vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti bolo 26. 3. 2019 doručená žiadosť žalobcu o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci a to na tom istom skutkovom základe ako je uvedený v žalobe v tomto konaní.

Z odpovedí Generálnej prokuratúry SR na žiadosť žalobcu o predbežné prejednanie nároku zo dňa 9. 5. 2019 vyplýva, že Generálna prokuratúra SR oznámila žalobcovi, že na jeho žiadosť neprihliadajú, pretože nárok podľa je premlčaný.

6. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový a právny stav:

Je zrejmé z vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Humenné v trestnej veci, že žalobca ako obžalovaný bol v celom rozsahu oslobodený spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Humenné pre prečin nebezpečného vyhrážania a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Po podaní prokuratúry Krajský súd v Prešove zamietol odvolanie prokuratúry voči tomuto rozsudku a rozsudok sa stal právoplatný a vykonateľný 25. 4. 2013.

Následne žalobca požiadal svojou žiadosťou, vyššie uvedenou, žalovaných Generálnu prokuratúru SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prejednanie nároku, pričom žalovaní v 2. a v 3. rade postúpili žiadosť na Generálnu prokuratúru SR a táto oznámila žalobcovi, že na žiadosť nebude prihliadať, pretože jeho nárok je podľa § 19 zákona premlčaný.

7. Nie je sporné, že žalobca v dôsledku oslobodzujúceho rozsudku by mal nárok voči štátu v zmysle vyššie uvedeného zákona.

8. Na uvedený právny prípad je potrebné aplikovať predovšetkým tieto právne predpisy a to ustanovenia o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa tohto zákona.

Súd však v rámci tohto konania sa musel vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovanými nielen vo vyjadreniach k tejto žalobe, ale už aj v odpovedi Generálnej prokuratúry SR na žiadosť žalobcu o predbežné prejednanie nároku v zmysle § 19 uvedeného zákona.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 tohto zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

9. Súd konštatuje, že v tomto prípade došlo k uplynutiu trojročnej premlčacej subjektívnej lehoty a to z dôvodu, že ako je vyššie uvedené, trestný rozsudok, ktorým súd oslobodil žalobcu spod obžaloby v celom rozsahu sa stal právoplatným a vykonateľným potom ako Krajský súd v Prešove uznesením zamietol odvolanie okresnej prokuratúry dňa 25. 4. 2013. Trojročná všeobecná premlčacia lehota začala plynúť žalobcovi nasledujúci deň a uplynula 25. 4. 2016. Žaloba však bola na súde podaná žalobcom dňa 20. 6. 2019, teda cca 3 roky po uplynutí premlčacej lehoty. V tomto prípade nejde na strane žalobcu o prípad hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by mu súd mohol pripustiť takéto predĺženie premlčacej lehoty, ku ktorej došlo bezdôvodne a o viac ako 3 roky. Z tohto dôvodu je námietka premlčania žalovaných v celom rozsahu dôvodná v zmysle vyššie uvedeného § 19 a preto súd žalobu zamietol.

10. Okrem toho súd uvádza, že podľa vyššie uvedeného zodpovedným subjektom je Slovenská republika, teda štát. V takomto prípade musí byť žalovaný vždycky Slovenská republika. Otázka je, ktorý orgán koná za štát za Slovenskú republiku. V tomto prípade, keďže bol žalobca oslobodený spod obžaloby rozsudkom trestného súdu, je týmto orgánom generálna prokuratúra, teda správne označený v tomto konaní, ktorý má aj pasívnu legitimáciu je žalovaný v 1. rade. Naopak, žalovaní v 2. a v 3. rade nie sú pasívne legitimovaní v tomto konaní, ide o právnické osoby, nie o Slovenskú republiku a teda aj z tohto dôvodu by žaloba voči ním musela byť zamietnutá.

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s a úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.