Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 37 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (42)Rozsudok_23Co-129-2019.pdf
PDF · 152.99 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/129/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpená: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. G. XX, K. D., o zaplatenie 1.064,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Csp/227/2017-113 zo dňa 10. mája 2018 v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol, v časti závislého výroku o náhrade trov konania a v časti určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú (výrok II., III. a IV.), takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti (uplatnených zmluvných pokút v sume 734,25 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12.02.2016 do zaplatenia, výrok II.), p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) m e n í tak, že žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
III. Rozsudok súdu I. inštancie sa v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti (výrok IV.) r u š í .
IV. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 330,08 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 12.02.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol; výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a výrokom IV. súd určil neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti uvedenú v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8716623 zo dňa 07.07.2015 pod bodom 2.5 b, ktorú v rozsudku bližšie špecifikoval.
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 37, § 41, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3, 4 písm. a), § 53 ods. 5, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vecne súd v odvolaním napadnutej časti argumentoval tým, že žalobca je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, občan, ktorý nekonal pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy je zrejmé aj s poukazom na § 52 ods. 1 OZ, že ide o vzťah spotrebiteľský. Preto sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Súd v rozsudku určil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o poskytnutí verejných služieb č. A8716623 zo dňa 17.07.2015 pod bodom 2.5.b nie je platná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Smernica, ako aj právna úprava OZ vychádza zo skutočnosti, že spotrebiteľ je nezvýhodnený pri uzatváraní predmetnej zmluvy, respektíve jej časti, ktorá obsahuje posudzovanú podmienku a znevýhodnenie sa týka informovanosti a možnosti vyjednávania, čo vedie k prijatiu podmienok, ktoré sú pre neho značne nevýhodné. Ustanovenia o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané. Došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán. V danej veci zmluvné pokuty tak, ako boli dojednané v zmluve resp. dodatku k zmluve o poskytovaní telekomunikačných služieb, považuje súd za neprimerané sankcie, a to s poukazom na viaceré aspekty. Je bez akékoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy a niekoľko násobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Z hľadiska času sa dodávateľ, žalobca nesnažil dôsledne zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, keď k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností určitých mesiacoch z celkovej 24 mesačnej doby viazanosti, čo vôbec dôsledne nerozlišuje tento aspekt. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých mesiacoch doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinností došlo v prvom mesiaci zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinností je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniku porušenia záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňuje zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam konkrétneho porušenia povinnosti. V rozsudku súd vyhlásil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.07.2015 pod bodom 2.5 b je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. V takomto prípade nie je možné priznať dodávateľovi plnenie z dôvodu takej zmluvnej podmienky, takýto postup je v rozpore zo zákonom. Súd konštatuje že, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvných pokút. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 264,08 eura z titulom poskytovaných služieb a nesplatené splátky 66 eur ako zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia spolu s príslušenstvom. Vo zvyšku v časti uplatnenej sumy 734,25 eura s príslušenstvom žalobu zamietol. Súd tiež priznal žalobcovi právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, výlučne v časti, v ktorej súd žalobu zamietol z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 734,25 eura spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 12.02.2016 do zaplatenia. Žalobca odvolanie odôvodnil § 220 CSP s poukazom na to, že súčasťou obsahu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súdy musia starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozsudku však nespĺňa uvedené požiadavky, nakoľko je miestami zmätočné, neprehľadné a nezrozumiteľné, najmä v časti tykajúcej sa zmluvnej pokuty (bod 19 až 29 odôvodnenia). Súd vôbec nezdôvodnil neurčitosť a nezrozumiteľnosť dojednanej zmluvnej pokuty v zmysle bodu 2.5 predmetného dodatku. Dojednaná zmluvná pokuta je podľa žalobcu v súlade s požiadavkami § 37 ods. 1 OZ. Zo znenia bodu 2.5 predmetného dodatku vyplýva, že zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia s tým, že pokuta sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodržal dohodnuté zmluvné podmienky. Súd teda vec nesprávne posúdil z právneho hľadiska, keďže uvedená zmluvná pokuta spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z § 37 ods. 1 OZ, ako aj § 544 OZ. Predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme. Z dodatku vyplýva i presný výpočet porušenia zmluvných povinností, pri ktorých sa zmluvná pokuta má uplatniť. Žalobca v odvolaní nesúhlasil ani s názorom súdu, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu dojednanú v dodatku k zmluve (bod 23. a 26. odôvodnenia). Toto tvrdenie súdu však neobstojí, keď každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov, resp. iných dokumentov. Účastník, ktorý sa rozhodne využívať služby žalobcu má možnosť výberu. V prvom rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom. Ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si/kúpiť telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, alebo nie, a pod. Z uvedeného vyplýva, že celý proces vzniku zmluvných vzťahov medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobkyňou je založený na voľbe (slobodnej vôle) daného účastníka. Či sa jedná o dobu viazanosti, značku a hodnotu telekomunikačného zariadenia, výšku paušálu, rozsah benefitov, existenciu/neexistenciu zmluvnej pokuty a jej výšky, obsah zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a účastníkom vzniká a je zostavený na základe individuálnych rozhodnutí toho- ktorého účastníka. Uvedené platí aj pre prípad žalovaného, ktorý uskutočnil individuálne voľby na základe vlastnej a slobodnej vôle, s ktorými požiadavkami žalobkyňa súhlasila a uzatvoril predmetnú zmluvu a dodatok. Súd v bode 21. odôvodnenia sám potvrdil, keď konštatoval, že vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmlúv mal spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a možnosť vplývať na obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Žalobca namietal aj záver súdu o neprimerane vysokej zmluvnej pokute argumentujúc tým, že súd neprihliadal a nevyhodnotil benefity získané podpísaním zmluvy a jej dodatku. S prihliadnutím na benefity a zľavy, ktoré boli poskytnuté žalovanému, ako aj vzhľadom na pomerne nízku hodnotu dohodnutej zmluvnej pokuty, je rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán síce narušená, avšak v prospech žalovaného. Súd izoloval zmluvnú pokutu, resp. jej zabezpečovaciu funkciu od ostatných zmluvných dojednaní. Poskytovanie hodnotných telekomunikačných zariadení za výrazne akciové ceny je totiž možné len za predpokladu, ak návratnosť týchto hodnôt sa zabezpečí pravidelným čerpaním a platením služieb žalobcu počas stanovenej doby. Tým pádom sa strata žalobcu na cene telekomunikačného zariadenia ukončením viazanosti vykompenzuje. Pri uzavretí zmluvy a dodatku si bol žalovaný vedomý skutočnosti, že telekomunikačné zariadenie sa mu odpredalo za cenu, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou, a to len z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby žalobcu počas dohodnutej doby 24 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že neuhradenie mesačne vystavených faktúr spôsobuje na strane žalobcu škodu, a to vo výške rozdielu medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia (s prihliadnutím na počet mesiacov, počas ktorých žalovaný zotrval v dobe viazanosti). Tým je daná akcesorická povaha, ako aj primeranosť zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinností v zmysle bodu 2.5 a) predmetného dodatku. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil od samého začiatku zmluvného vzťahu, t. j. neuhrádzal faktúry za riadne a včas poskytované služby. Žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a využívať služby žalobcu, pokiaľ to bude možné, bez úmyslu uhrádzať faktúry, t. j. plniť si svoje povinnosti a zotrvať v dobe viazanosti. Takéto konanie žalovaného hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu. Nakoľko zamietnutie žaloby čo do zmluvných pokút malo dopad aj na rozhodovanie o nároku na náhradu trov, z toho dôvodu žalobkyňa odvolaním napadla aj výrok o trovách konania.
4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je síce čiastočne dôvodné, ale rozsudok súdu prvej inštancie je napriek tomu potrebné v zamietajúcej časti uplatnených zmluvných pokút s príslušenstvom potvrdiť. Dôvodné bolo rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v časti nároku na náhradu trov konania (výrok III.) a zrušiť v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky za neplatnú (výrok IV.).
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody žalobcu, s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť, či prvoinštančný súd správne žalobu vo zvyšku, t. j. v časti uplatnených zmluvných pokút v sume 734,25 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12.02.2016 do zaplatenia eura, zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a zároveň určil, že označená zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok I. rozsudku, ktorým bolo žalobe v časti vyhovené, stala sa právoplatnou v dôsledku jej nenapadnutia odvolaním žalovaným.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.064,33 eura s úrokom 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 12.02.2016 do zaplatenia. Žalobca v žalobe tvrdil a preukázal, že uzavrel so žalovaným zmluvy č. A8752633, č. A8716623 a č. A8693539, v zmysle ktorých vypožičal žalovanému 3 ks SIM kariet, ktoré umožňujú žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou. K zmluvám uzatvorili stany sporu dodatky. Na základe dodatku k zmluve č. A8752633 žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie zn. Huawei P8 Lite white za kúpnu cenu uvedenú v dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 259 eura. Na základe dodatku k zmluve č. A8716623 bol žalovanému odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenia zn. Lenovo Tab2 10 LTE za kúpnu cenu uvedenú v dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 251 eura a na základe dodatku k zmluve č. A8693539 bol žalovanému odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenia zn. Samsung Galaxy A3 black za kúpnu cenu uvedenú v dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 224,25 eura. Žalobca uzavrel so žalovaným taktiež splátkové zmluvy, ktoré sú obsiahnuté v dodatkoch, na základe ktorých sa žalovaný zaviazal uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 18 eur, a to v 18 mesačných splátkach vo výške 1 euro a zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 48 eur, a to v 24 mesačných splátkach vo výške 2 eurá. Žalobca si zmluvné pokuty uplatnil z dôvodu, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 264,08 eura, čím porušil zmluvné povinnosti, a preto je v zmysle dodatkov k zmluvám č. A8752633, č. A8716623 a č. A8693539 (časť práva a povinnosti podniku a účastníka) povinný zaplatiť žalobcovi zmluvné pokuty vo výške 734,25 eura. Žalovaný taktiež riadne neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadení, čím porušil zmluvné povinnosti a žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť aj zvyšných neuhradených splátok v sume 66 eur. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému pozostáva aj zo sumy za neuhradené a poskytnuté služby vo výške 264,08 eura a zo sumy za nezaplatené splátky vo výške 66 eur.
8. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v sume 264,08 eura a v časti o zaplatenie neuhradených splátok kúpnej ceny telekomunikačných zariadení v sume 66 eur (žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 330,08 eura s 5,05 % úrokom z omeškania od 12.02.2016 do zaplatenia). Žalobu vo zvyšnej časti, t.j. v časti uplatnených zmluvných pokút v sume 734,25 eura s príslušenstvom zamietol a zároveň určil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve č. A8716623 zo dňa 07.07.2015 pod bodom 2.5 b v znení uvedenom vo výroku IV. napadnutého rozhodnutia je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd následne konštatoval, že v takom prípade nie je možné priznať dodávateľovi plnenie z dôvodu takej zmluvnej podmienky.
9. Žalobca v odvolaní namietal zmätočnosť, neprehľadnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a to najmä v časti zamietnutia nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvných pokút. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súhlasí s argumentáciou odvolateľa a konštatuje, že odôvodenie rozsudku v časti nepriznania zmluvných pokút s príslušenstvom je naozaj miestami zmätočné a dokonca obsahuje jednak protichodné konštatácie (v bode 21. odôvodnenia súd prvej inštancie vyjadruje názor, že spotrebiteľ mal dostatočnú vyjednávaciu silu a možnosť vplývať na obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, pričom v bode 26. naopak konštatuje, že žalovaný nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute) a jednak obsahuje závery nereflektujúce znenie zmluvnej podmienky, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok na zmluvnú pokutu (bod 24. odôvodnenia, časový aspekt porušenia zmluvných povinností). Ako bude uvedené nižšie, tieto chyby však nespôsobujú nesprávnosť výroku rozhodnutia v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol (zmluvné pokuty s príslušenstvom) a preto by bolo nehospodárne vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si v konaní uplatnil okrem iného aj nárok na zaplatenie troch zmluvných pokút spolu v sume 734,25 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb. Dojednania o zmluvnej pokute boli súčasťou dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb č. A8693539 zo dňa 03.07.2015 (č. l. 42), č. A8716623 zo dňa 07.07.2015 (č. l. 26) a č. A8752633 zo dňa 14.07.2015 (č. l. 7) riadne podpísanom zmluvnými stranami.
11. Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8693539 zo dňa 03.07.2015 sa účastníci zmluvy dohodli, že účastník si je vedomý, že mobilný telefón (MT) je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (...) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (...), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 234 eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, ak sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie prvého mesiaca doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak zmluvná pokuta dohodnutá v predchádzajúcich ustanoveniach tohto bodu vo svojej výške platnej pre prvý mesiac doby viazanosti (ktorá je uvedená na začiatku textu v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu), je nižšia, ako šesťnásobok sumy uvedenej v článku 2 v bode 2.2 písm. b) tohto dodatku, podniku vznikne v prípade, že účastník poruší svoju zmluvnú povinnosť podľa písmena a) alebo b) tohto bodu, voči účastníkovi právo na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa šesťnásobku sumy uvedenej v článku 2 v bode 2.2 písm. b) tohto dodatku a účastník je túto zmluvnú pokutu podniku povinný zaplatiť, pričom v takom prípade sa neaplikuje suma zmluvnej pokuty stanovená v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. V prípade, že (i) podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu podľa predchádzajúcej vety tohto bodu a zároveň (ii) v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu je stanovené, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa pravidiel uvedených v texte obsiahnutom v kolónke znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, platí, že výška zmluvnej pokuty, ako je táto stanovená v predchádzajúcej vete, sa bude znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, a to podľa rovnakých pravidiel, ako sú pravidlá stanovené pre znižovanie výšky zmluvnej pokuty uvedené v texte v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (....).
12. Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8752633 zo dňa 14.07.2015 obsahoval v čl. 2 bod 2.5 totožné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako dodatok k zmluve č. A8693539 s tým rozdielom, že v zmysle dodatku k zmluve č. A8752633 bol účastník povinný zaplatiť podniku inú výšku zmluvnej pokuty 259 eur (podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8693539 zo dňa 03.07.2015 bola zmluvná pokuta dojednaná vo výške 234 eur).
13. Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8716623 zo dňa 07.07.2015 (zmluvná pokuta 251,- eur) sa účastníci zmluvy dohodli, že účastník si je vedomý, že mobilný telefón (MT) je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (...) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (...), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 251,- eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (...) a kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi (....). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (...). Vznikom nároku na náhradu škody nie je dotknuté právo podniku na náhradu škody spôsobenej rovnakým porušením povinnosti účastníka. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzvy na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
14. Vzhľadom na uvedené znenia dojednaní o zmluvných pokutách a obsah žaloby je zrejmé, že žalobca si nárok na zaplatenie zmluvných pokút uplatňuje podľa čl. 2 bod 2.5 písm. a) dodatkov (žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb), a nie podľa č.l. 2 bod 2.5 písm. b) dodatkov. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje taktiež odvolanie žalobcu, v ktorom sa zaoberá povahou zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti v zmysle bodu 2.5 písm. a) dodatku.
15. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že právny vzťah založený vyššie uvedenými zmluvami medzi žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. OZ a na druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. OZ, je spotrebiteľským vzťahom a teda predmetné zmluvy o poskytovaní verejných služieb sú zmluvami spotrebiteľskými. V dôsledku toho bolo na prejednávanú vec nevyhnutné aplikovať zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetných zmlúv.
16. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou OZ, zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
18. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
19. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
20. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
21. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
22. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
23. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve (ne)bola individuálne dojednaná. Z obsahu zmlúv o poskytovaní verejných služieb č. A8693539 zo dňa 03.07.2015, č. A8716623 zo dňa 07.07.2015 a č. A8752633 zo dňa 14.07.2015 uzavretými medzi stranami sporu a ich dodatkov vyplýva, že text zmlúv a dodatkov bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluvy bola pripravené vopred v podobe predbežných formulárových tzv. typových, resp. štandardných zmlúv, pričom do zmlúv a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybratý mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom ale ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predložených zmluvách fixne formulovaných dojednaniach o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak dodávateľom nanúteným dojednaniam o zmluvných pokutách. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednania o zmluvných pokutách bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvných pokút nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 OZ predmetné zmluvné podmienky upravujúce dojednanie o zmluvných pokutách nepovažovať za individuálne dojednané. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov, resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a celý proces vzniku zmluvných vzťahov medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbe daného účastníka, neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor žalobcu o tom, že dohody o zmluvných pokutách boli individuálne dojednané, nebol správny.
24. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.
25. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.
26. Ako už bolo vyššie uvedené, zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnil nárok na zaplatenie troch zmluvných pokút spolu v sume 734,25 eura z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie o zmluvných pokutách v bode 2.5 písm. a) dodatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu tak vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvy a dodatky k nej ako celky (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmlúv alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 jednotlivých dodatkov vyplýva, že výška jednotlivých zmluvných pokút je určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Z uvedeného dôvodu je zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5 písm. b) dodatkov). Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto akciového zariadenia. Takéto dôvody však podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného ods. 2.5 dodatkov. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou.
27. Je vecou žalobcu, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ teda žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty len tým, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby riadne a včas, je potrebné posudzovať dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (čo by bolo dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty). Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5 písm. a), tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a OZ, keďže § 53 ods. 5 má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545a OZ. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13, Caxabank).
28. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vo výroku rozhodnutia určiť, že ustanovenie čl. 2 bod 2.5 písm. a) jednotlivých dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb č. A8693539, č. A8716623 a č. A8752633, na základe ktorých si žalobkyňa uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, je neprijateľnou podmienkou. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že obsahovo rovnaká zmluvná podmienka v obdobných spotrebiteľských zmluvách žalobcu o poskytovaní verejných služieb už bola predmetom súdnej kontroly, resp. ju súdy vyhlásili za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 16Csp/277/2017 zo dňa 17.04.2018, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16Csp/186/2017-70 zo dňa 28.11.2017).
29. Súd prvej inštancie vo výroku IV. určil zmluvnú podmienku obsiahnutú v čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8716623 zo dňa 07.07.2015, za neplatnú pre jej neprijateľnosť, na základe čoho žalobu vo zvyšku (zmluvné pokuty spolu s úrokom z omeškania) zamietol. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že žalobca sa svojho nároku nedomáhal zmluvných pokút uvedených v bode 2.5 písm. b) ale 2.5 písm. a), čo je podstatný rozdiel a podľa názoru odvolacieho súdu by zmluvnú pokutu uplatnenú tak, ako je definovaná v dodatkoch pod bodom 2.5. písm. b) bolo možné priznať, ale žalobca netvrdil, a nepreukázal, že si uplatňuje zmluvnú pokutu z dôvodu nedodržania viazanosti a predčasného ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným. Z uvedeného dôvodu bol takýto výrok súdu prvej inštancie nadbytočný, keďže žalobca si na základe bodu 2.5 písm. b) dodatku žiaden nárok neuplatnil.
30. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá v časti uplatnených zmluvných pokút potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rovnaký právny názor zaujal aj v predchádzajúcich rozhodnutiach sp. zn. 23Co/52/2018, 23Co/220/2018 a ďalších.
31. Odvolací súd zároveň zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP výrok IV. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8716623 zo dňa 07.07.2015 pod bodom 2.5 písm. b) v znení špecifikovanom v predmetnom výroku je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Nakoľko sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zmluvných pokút podľa čl. 2 bod 2.5 písm. a) dodatkov k zmluvám poskytovaní verejných služieb č. A8693539, č. A8716623 a č. A8752633, predmetom súdneho prieskumu nemal byť čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8716623 zo dňa 07.07.2015. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal zmluvnou podmienkou, na základe ktorej si žalobca svoj nárok na zmluvné pokuty neuplatňoval a preto je výrok IV. potrebné zrušiť z dôvodu jeho nadbytočnosti bez potreby vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
32. Predmetom odvolacieho prieskumu bol ja napadnutý výrok III. rozsudku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, v ktorom bolo vyslovené, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania len s odôvodnením, že o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu v spore. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je preto miera úspechu v spore. Ak mala strana sporu plný úspech v konaní, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak mala strana v spore úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov konania pomerne rozdelí.
36. Ak teda nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného § 255 ods. 2 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán sporu a od úspechu víťaznej strany je potrebné odpočítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu protistrany). Vo výške rozdielu má strana sporu právo, aby jej protistrana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli protistrane, je v tomto štádiu konania nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo (uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 19/2010 zo dňa 26. januára 2011).
37. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne pristúpil k aplikácii § 255 ods. 2 CSP, avšak dospel k nesprávnemu záveru, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 CSP spôsobom, ako to urobil súd prvej inštancie, v prípade, keď pomer úspechu, resp. neúspechu strán sporu je polovičný alebo približne polovičný. Tzn. žalobca je úspešný v rozsahu 50 % a v rovnakom rozsahu je v spore úspešný aj žalovaný. Toto však nie je aplikovateľné v prejednávanej veci. Z uplatneného nároku v sume 1.064,33 eura s príslušenstvom bolo žalobcovi priznaných 330,08 eura s príslušenstvom a vo zvyšku (734,25 eura s príslušenstvom) bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol preto v konaní úspešný v časti 31,01 % a žalovaný bol úspešný v časti 68,99 %. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP má nárok na náhradu trov konania tá strana sporu, ktorá je vo väčšej miere úspešnejšia a veľkosť jej úspechu v percentách predstavuje rozdiel medzi trovami konania úspešnejšej strany a neúspešnejšej strany, aby sa mohlo o náhrade trov konania rozhodnúť jedným výrokom. Tzn. v danom prípade by mal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania žalovaný, a to v rozsahu zodpovedajúcom 37,98 % (68,99 - 31,01). Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu možné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací súd teda v súlade s ustanovením § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zmenil tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
38. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP rozhodol tak, že sa mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
39. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).