Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5CoCsp-20-2020.pdf
PDF · 98.98 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. P., nar. X. XX. XXXX, bytom XXX XX B., T. XXX, tohto času bytom J. B. XX, XXX XX Z. - R., Česká republika, o zaplatenie 679,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 9Csp/106/2017-138 zo dňa 16. januára 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) p o t v r d z u j e.
V odvolaním nenapadnutej časti (výrok I.) zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 463,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 204,- eur od 15. 6. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 95,11 eur od 26. 6. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25,06 eur od 28. 7. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10,67 eur od 27. 10. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 31,99 eur od 26. 11. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 31,99 eur od 29. 12. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 31,99 eur od 26. 1. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 31,99 eur od 26. 2. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1,10 eur od 30. 3. 2016 do zaplatenia v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,58 %, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 18. 12. 2017, sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia istiny vo výške 679,26 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 6. 2017 postúpil postupca Slovak Telekom, a. s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah z titulu zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20. 5. 2015 v znení dodatku zo dňa 20. 5. 2015. Okresný súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah podliehajúci právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb spolu vo výške 463,90 eur z titulu faktúry číslo 1900758695, ktorou bola
žalovanému vyfakturovaná suma za poskytnuté služby vo výške 204,-- eur, faktúry číslo 7504946297 za služby poskytnuté v období od 8. 5. 2015 do 7. 6. 2015 vo výške 95,11 eur, faktúry číslo 7505832306 za služby poskytnuté v období od 8. 6. 2015 do 7. 7. 2015 v uplatnenej výške 25,06 eur, faktúry číslo 7508820663 za služby poskytnuté v období od 8. 9. 2015 do 7. 10. 2015 vo výške 10,67 eur, faktúry číslo 750960230 za služby poskytnuté v období od 8. 10. 2015 do 7. 11. 2015 vo výške 31,99 eur, faktúry číslo 7510722583 za služby poskytnuté v období od 8. 11. 2015 do 7. 12. 2015 vo výške 31,99 eur, faktúry číslo 7600127068 za služby poskytnuté v období od 8. 12. 2015 do 7. 1. 2016 v sume 31,99 eur, faktúry číslo 7601083477 za služby poskytnuté v období od 8. 1. 2016 do 7. 2. 2016 v sume 31,99 eur, faktúry číslo 7602060966 za služby poskytnuté v období od 8. 2. 2016 do 7. 3. 2016 v sume 1,10 eur. Predmetnými faktúrami mal okresný súd preukázané, že uvedeným žalobcom v konaní uplatneným sumám zodpovedajú sumy vyúčtované za elektronické komunikačné služby. Okresný sú preto žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi z titulu ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb sumu vo výške 463,90 eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 215,36 eur vyfakturovanej faktúrou číslo 7602060966 so splatnosťou faktúry dňa 29. 3. 2016. Podľa názoru okresného súdu zmluvná pokuta dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v dodatku zo dňa 20. 5. 2015 ku zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20. 5. 2015 nespĺňa náležitosti zrozumiteľnosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta a jej matematicky výpočet sú formulované takým spôsobom, ktorý je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľný. Dojednanie zmluvnej pokuty je preto pre nezrozumiteľnosť výpočtu jej výšky podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd preto z uvedených dôvodov bol nútený žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 215,36 eur z titulu zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietnuť. Zároveň, keďže žalovaný sa s plnením svojej povinnosti uhradiť žalobcovi za poskytnuté služby dostal do omeškania, vznikol žalobcovi i nárok na úrok z omeškania. Preto súd v súlade s vyššie citovaným § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 204,-- eur od 15. 6. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie faktúry číslo 1900758695, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 95,11 eur od 26. 6. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie faktúry číslo 7504946297, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 25,06 eur od 28. 7. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho uplynutí dňa splatnosti faktúry číslo 7505832306, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10,67 eur od 27. 10. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry číslo 7508820663, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 31,99 eur od 26. 11. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo 7509760230, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 31,99 eur od 29. 12. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo 7510722583, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 31,99 eur od 26. 1. 2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo 7600127068, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 31,99 eur od 26. 2. 2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo 7601083477, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1,10 eur od 30. 3. 2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo 7602060966, do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodnú zamietol. Žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy 463,90 eur, do ktorej sume súd žalobe žalobcu vyhovel a neúspešný bol čo do sumy 215,36 eur, do ktorej sumy súd žalobu zamietol. Žalovaný bol úspešný čo do sumy 215,36 eur a neúspešný čo do sumy 463,90 eur. Percentuálne bol žalobca úspešný v rozsahu 68,29 % a neúspešný v rozsahu 31,71 %. Žalovaný bol percentuálne neúspešný v rozsahu 68,29 % a úspešný v rozsahu 31,71 %. Žalobca bol v konaní úspešnejší. Jeho čistý úspech predstavuje 36,58 % (úspech žalobcu 68,29% mínus neúspech žalobcu 31,71%). V uvedenom rozsahu 36,58% súd žalobcovi v súlade s vyššie citovaným § 255 ods. 2 CSP žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalobca považuje odôvodnenie súdu v časti zamietnutia zmluvnej pokuty z dôvodu nepreukázania porušenia povinnosti zo strany žalovaného za zmätočné a navzájom protichodné s vykonaným dokazovaním, nakoľko v konaní bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením služieb po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti. Na základe vyššie uvedeného žalobca považuje za nesporné, že došlo k porušeniu zabezpečovacej povinnosti, ktorú dojednanie o zmluvnej pokute výslovne predpokladalo, pričom žalobcovi nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty preukázateľne vznikol.
Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou súdu ohľadom nezrozumiteľnosti výpočtu zmluvnej pokuty pre bežného spotrebiteľa. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1 (t. j. 318,00 €), ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa Dodatku. V tejto súvislosti žalobca považuje v súlade s vykonanými skutkovými a listinnými zisteniami súdu za preukázané, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu a nezaplatil za služby zmluvne dohodnutú cenu, z čoho vyplýva, že žalovaný preukázateľne v omeškaní bol, predmetnú skutočnosť nerozporoval a žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorú v prospech spotrebiteľa (navyše) ponížil. Obsah dodatku bol dodávateľom (žalobcom) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Zároveň je v danom prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe v napadnutej časti o zaplatenie 215,36 eur s prísl. resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: 10. V zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek
zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté, alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Za neprijateľné podmienky sa však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a)).
11. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.
12. V zmysle platnej právnej úpravy spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.
13. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, odvolací súd je tiež názoru, že táto zmluvná pokuta dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v dodatku zo dňa 20.05.2015 ku zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.05.2015 nespĺňa náležitosti zrozumiteľnosti právneho úkonu, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný. V danom prípade je zmluvná pokuta (a tiež jej výpočet) formulovaná takým spôsobom, ktorý je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľný. Okrem iného žalobca neuviedol, kedy došlo k prerušeniu poskytovania služieb žalovaného. Aj odvolací súd považuje počet dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti od uzatvorenia zmluvy do prerušenia poskytovania služieb, za jeden z podstatných a rozhodujúcich údajov potrebných pre výpočet zmluvnej pokuty.
14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je názoru, že okresný súd rozhodol správne, keď žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol, stotožňuje sa aj s prislúchajúcimi priznanými úrokmi z omeškania a tiež s trovami konania tak, ako boli priznané prvostupňovým súdom.
15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.
16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti jeho rozsudku.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)