Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoP-24-2020.pdf
PDF · 77.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky
- manželky: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. V., H. V. č. XXX, prechodne bytom Z., Q. č. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Slavomír Bachynec, advokát so sídlom v X. XXX, proti manželovi - L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/29/2018-165 zo dňa 15. augusta 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd odvolanie manžela o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že manželstvo T. Q., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a L. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 18.10.2014, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Oravské Veselé vo zväzku 3, ročník 2013, na strane 168, pod poradovým číslom 12, rozvádza. Súd zveril maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Otec maloletej E. Q., nar. XX.XX.Y., je povinný platiť na jej výživu mesačne sumou 150,- eur vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Otec maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX, je oprávnený stretávať sa s maloletou každú nedeľu v mesiaci v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska maloletej s tým, že styk otca s maloletou bude 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode realizovaný za prítomnosti matky a po uplynutí 5 mesiacov bude realizovaný tak, že si otec maloletú prevezme v určenom čase od matky v mieste jej bydliska a zároveň ho matke v určenom čase na tom istom mieste odovzdá s tým, že matka je povinná v určený čas dieťa riadne pripraviť. Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Manželka a matka maloletej návrhom podaným súdu dňa 29.05.2018 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloletú E. zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi maloletej, aby uložil povinnosť platiť na jej výživu mesačne sumou vo výške 220,- eur. Predmetným návrhom žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletou a to každý párny víkend v mesiaci v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod a nepárny víkend v mesiaci v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod.. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne narušené a manželstvo neplní svoju spoločenskú úlohu, Ako hlavný dôvod rozpadu manželstva súd vidí v rozdielností pováh oboch účastníkov konania a v ich nezrelosti, ktorá je potrebná pri manželskom spolužití a výchove maloletého dieťaťa. V súčasnej dobe, keďže manželia spolu nežijú, je ich zväzok len formálneho charakteru a nespĺňa účel sledovaný zákonom. Vzhľadom na formalitu tohto zväzku, ako aj v záujme maloletej, ktorá má právo vyrastať v nekonfliktnom prostredí, súd toto manželstvo rozviedol. Obaja rodičia navrhovali zveriť maloletú do svojej starostlivosti, a vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že v súčasnej dobe má matka maloletej lepšie predpoklady pre jej výchovu a to najmä z dôvodu, že od mája 2018 kedy odišla zo spoločnej domácnosti, zabezpečuje starostlivosť o maloletú väčšinou ona,
keďže otec sa s maloletou stretáva len sporadicky. Otec maloletej síce argumentoval tým, že matka nezabezpečuje maloletej riadnu starostlivosť, ale okrem svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení. Súd je toho názoru, že v danom prípade ide len o zámer očierniť partnerku, keďže nemá skutočný záujem o maloletú. Ak by mal záujem mať maloletú vo svojej starostlivosti, minimálne by využíval každý termín, kedy by sa s ňou mohol stretnúť. Za takéhoto stavu súd potom dospel k záveru, že v danom prípade je v záujme maloletej, aby bola zverená do starostlivosti matky. K otázke výživného súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dokladmi preukazujúcimi ich príjem a výdavky. Z vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že príjmová situácia je na prvý pohľad u oboch rodičov de facto rovnaká. Z dostupných internetových portálov mal však súd za preukázané, že priemerná mesačná mzda pracovníka na rovnakej pracovnej pozícii ako otec maloletej je 1.118,- eur mesačne. Je bežnou praxou najmä v súkromnom sektore, že oficiálny príjem zamestnanca je vo výške minimálnej mzdy, ale reálne je jeho príjem podstatne vyšší. Okrem toho otec maloletej argumentoval dôvod, pre ktorý si nehľadá prácu s vyšším finančným ohodnotením svojimi zdravotnými problémami, avšak z lekárskej správy, ktorú doložil vyplynulo, že trpí bežnými ochoreniami, ktoré mu podľa názoru súdu nebránia vo výkone žiadneho iného povolania s vyššími platovými podmienkami. Výživné vo výške 30,- eur mesačne, ktoré platí na maloletú, je podľa názoru súdu neprimerane nízke a to s poukazom nielen na potreby maloletej, ale aj schopnosti a možnosti otca maloletej. Preto súd rozhodol vyhodnotiac všetky dostupné dôkazy, že adekvátnym výživným, ktoré je otec maloletej schopný platiť je suma vo výške 150,- eur mesačne, ktorá tak v pomernej časti pokryje náklady na maloletú. Vzhľadom na to, že otec maloletej má neoficiálne upravený styk s maloletou, súd sčasti túto úpravu kopíroval vo svojom rozhodnutí, avšak rozšíril ju o to, že prvých 5 mesiacov bude styk prebiehať za prítomnosti matky maloletej a následne po ich uplynutí, počas ktorých by si otec pri pravidelných stretnutiach mohol vytvoriť plnohodnotný vzťah k dcére, bude tento prebiehať v rovnakých časových intervaloch, avšak už bez prítomnosti matky maloletej. O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie prevzal právny zástupca manžela JUDr. Ján Vajda dňa 15.10.2019 (podľa pripojenej doručenky). Odvolanie proti rozsudku podal právny zástupca manžela osobne dňa 31.10.2019 (č. l. 176) a elektronicky dňa 05.11.2019 (č. l. 195).
3. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca manžela prevzal rozhodnutie súdu prvej inštancie dňa 15.10.2019, posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na 30.10.2019, čo bol pracovný deň - streda. Odvolanie manžela však bolo podané osobne až dňa 31.10.2019, t.j. jeden deň po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania a elektronicky dňa 05.11.2019, t.j. šesť dní po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Preto musel odvolací súd bez preskúmavania rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie manžela odmietnuť ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a) CSP.
4. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. V zmysle § 57 CMP O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
6. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)