Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_45Er-1026-2016.pdf
PDF · 88.07 KB
No categories available
45Er/1026/2016
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: 1) W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. V. XX/A, XXX XX A., 2) S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. V. XX/A, XXX XX A., zast.: JUDr. Alžbeta Čalfová, nar. Tatranská Lesná 10, 059 60 Vysoké Tatry, proti povinnému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Robert Rychtarčík, Exekútorský úrad Poprad, so sídlom 1. Mája 223/25, 058 01 Poprad, o vymoženie výživného a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*180928 zo dňa 07.09.2016 bol súdny exekútor JUDr. Robert Rychtarčík, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Bratislava VI č. k. 13P/271/2015 zo dňa 23.03.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.05.2016 (ďalej len „exekučný titul“).
3. Súdnemu exekútorovi boli dňa 17.10.2016 doručené námietky proti exekúcii zo strany povinného. Súdny exekútor uviedol, že námietky povinného boli podané v zákonnej lehote, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 30.09.2016 a námietky podal na poštovú prepravu dňa 14.10.2016.
4. Povinný, vo svojich námietkach zo dňa 14.10.2016 proti exekúcii uviedol, že vznáša námietky voči exekúcii, ako aj námietky voči trovám právneho zastúpenia oprávnených. Povinný podľa jeho vyjadrenia začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť počnúc mesiacom máj 2016 z dôvodu právnej nevedomosti a predbežnej vykonateľnosti výživného a to za inkriminované obdobie nasledovne:
- dňa 26.04.2016 uhradil formou poštového poukazu oprávnenej sumu 160,00 Eur, - dňa 24.05.2016 uhradil formou poštového poukazu oprávnenej sumu 160,00 Eur, - dňa 27.06.2016 uhradil formou poštového poukazu oprávnenej sumu 160,00 Eur, - dňa 26.07.2016 uhradil formou poštového poukazu č. 50054 oprávnenej sumu 170,00 Eur s poznámkou pre adresáta „doplatenie spätne výživného za máj 2016“, - dňa 26.07.2016 uhradil formou poštového poukazu č. 50053 oprávnenej sumu 170,00 Eur s poznámkou pre adresáta „doplatenie spätne výživného za jún 2016“, - dňa 26.07.2016 uhradil formou poštového poukazu č. 50052 oprávnenej sumu 330,00 Eur s poznámkou pre adresáta „výživné za mesiac júl 2016“. Oprávneným teda ostal dlžný na bežnom výživnom sumu vo výške 170,00 Eur za mesiac apríl 2016. Podľa vyjadrenia povinného oprávnená neoznámila súdnemu exekútorovi úhradu výživného. Zároveň povinný uviedol, že dňa 06.10.2016 uhradil oprávnenej formou poštového poukazu č. 75185 dlžné výživné za mesiac apríl
2016 vo výške 170,00 Eur. Na základe uvedeného povinný žiada o vyhovenie námietkam a zastaveniu exekučného konania, nakoľko bola celá dlžná suma na výživnom za inkriminované obdobie uvedené v návrhu zaplatená a súčasne oprávnenú zaviazal k úhrade trov konania exekúcie v celom rozsahu z dôvodu nesplnenia si zákonnej oznamovacej povinnosti.
5. Dňa 26.10.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu oprávnených k námietkam povinného. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu oprávnených sa povinný počnúc mesiacom apríl 2016 dostal do omeškania s plnením vyživovacej povinnosti v súdom predpísanej výške. Trovy súdneho exekútora sú podľa vyjadrenia právneho zástupcu oprávnených v súlade s Exekučným poriadkom ako aj trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, ktoré sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Nárok oprávnených považuje za dôvodný, keďže povinný si neplnil včas a v predpísanej výške vyživovaciu povinnosť, a preto exekúcia tak, ako bolo doručené v Upovedomení o začatí exekúcie je zákonná.
6. Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.
7. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
8. Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k nasledujúcim záverom:
9. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je rozsudok Okresného súdu Bratislava VI, č.k.13P/271/2015 - 56 zo dňa 23.03.2016, predbežne vykonateľným dňom 06.05.2016. Povinnému v ňom bola uložená povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletého Patrika vo výške 150,00 Eur mesačne a na maloletú Hanu vo výške 150,00 Eur mesačne, na obe deti od 01.09.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukách matky. Zročné výživné na maloletého Patrika za dobu od 01.09.2015 do 23.03.2016 v sume 350,00 Eur mal povinný zaplatiť v pravidelných splátkach vo výške 10,00 Eur spolu s bežným výživným počínajúc dňom 01.04.2016 pod stratou výhody splátok a zročné výživné na maloletú Hanu za dobu od 01.09.2015 do 23.03.2016 v sume 630,00 Eur mal povinný zaplatiť v pravidelných splátkach vo výške 20,00 Eur spolu s bežným výživným počínajúc dňom 01.04.2016 pod stratou výhody splátok.
10. Na základe návrhu právneho zástupcu oprávnených zo dňa 28.06.2016 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.06.2016 požiadal súdny exekútor dňa 06.07.2016 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na vymoženie dlžného výživného od 01.04.2016 vo výške 420,00 Eur (dlžné výživné za mesiac apríl 2016, máj 2016 a jún 2016), bežného výživného vo výške 150 Eur na mal. Patrika mesačne a bežného výživného vo výške 150,00 Eur na mal. Hanu mesačne, trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 325,32 Eur a trov exekúcie pre súdneho exekútora.
11. Súdny exekútor na základe poverenia Okresného súdu Trnava č. 5207 180928 zo dňa 07.09.2016 vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.09.2016 na vymoženie dlžného výživného od apríla 2016 do júna 2016 vo výške 420,00 Eur, bežného výživného mesačne vo výške 150,00 Eur na Patrika od júla 2016, bežného výživného mesačne vo výške 150,00 Eur na Hanu od júla 2016 a trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 325,32 Eur.
12. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
13. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
14. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.“) rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
15. Rozsudky na plnenie výživného sú vykonateľné doručením, t.j. sú predbežne vykonateľné. V prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie lehota na plnenie od jeho doručenia povinnému účastníkovi, pričom začiatok plynutia lehoty na plnenie pri predbežne vykonateľnom rozsudku sa neviaže na právoplatnosť. Povinný bol povinný platiť bežné výživné vo výške 300,00 Eur za obe deti mesačne od 01.04.2016 vždy do 15. dňa k rukám matky a zároveň bol povinný platiť zročné výživné formou splátky k bežnému výživnému v sume 30,00 Eur mesačne od 01.04.2016 pod hrozbou straty výhody splátok. Ako vyplýva z predložených dokladov, ako aj z tvrdení povinného platil bežné výživné na obe deti na účet matky oprávnených vo výške len 160,00 Eur (namiesto 330, 00 Eur) mesačne od 26.04.2016 do 27.06.2016, čím sa už v mesiaci apríl 2016 dostal do omeškania a stratil tak aj výhodu splátok zročného výživného na maloletých. Mesačne v období od apríla 2016 do júna 2016 sa dostával do omeškania s platením bežného výživného na obidve deti vo výške 420,00 Eur a zároveň aj omeškania zročného výživného. Povinný si má riadne plniť svoje povinnosti a uhrádzať sumy uvedené v exekučnom titule v lehote splatnosti. Skutočnosť, že povinný nemal vedomosť o predbežnej vykonateľnosti rozsudku nemôže byť na ujmu oprávnených. V zmysle § 38 ods. 2 Exekučného poriadku matka oprávnených mala právo podať návrh na začatie exekúcie, pretože povinný neplatil celú sumu tak, ako mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie, a reálne existoval dlh na výživnom. Exekúcia sa tak začala oprávnene.
16. Povinný tvrdí, že ku dňu podania námietok (dňa 14.10.2016) bolo dlžné výživné uhradené. Súd má z predložených poštových poukážok za preukázané, že povinný skutočne uhradil oprávneným časť svojho dlhu na výživnom, avšak uvedené nič nemení na skutočnosti, že v čase začatia exekučného konania, t.j. ku dňu 30.06.2016 mal povinný dlh voči oprávneným vo výške 420,00 Eur za mesiace apríl 2016 až jún 2016 (ako zameškané výživné) a vo výške 300,00 Eur mesačne počnúc mesiacom júl 2016 (ako bežné výživné na mal Patrika a mal. Hanu). Uvedené výživné povinný riadne a včas neuhradil, to znamená, že bol s jeho zaplatením v omeškaní. Exekúcia sa z tohto dôvodu začala vykonávať oprávnene. Nakoľko bolo výživné čiastočne uhradené až po začatí exekúcie, takýto zánik vymáhaného nároku nie je dôvodom vyhovenia námietok proti exekúcii. Konanie o námietkach je totiž sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady.
17. Skutočnosť, že povinný časť pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekúcie.
18. Vyššie citované ustanovenie § 50 Exekučného poriadku má na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu, pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného nároku,
pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V takomto prípade, ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 30.06.2016 však nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal teda plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie.
19. Ak k plneniu povinným (čo aj len čiastočnému) došlo až v priebehu exekúcie, nie je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ale na zastavenie exekúcie (v tomto prípade čiastočné) z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. V prípade zastavenia exekúcie podľa tohto ustanovenia sa súd jednoznačne spravuje zásadou, že oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného plnenia povinným až v priebehu exekúcie. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekúcie teda jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania (a zároveň mimo exekučného konania, t.j. dobrovoľným plnením) za dôvod opodstatnenosti námietok, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už od podania samotného návrhu a zároveň by tým bol spochybnený i nárok oprávneného na náhradu trov exekučného konania.
20. Výrok o námietkach, ktorý vyhlasuje opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť samotných námietok, je dôležitý i z pohľadu náhrady trov prislúchajúcich povinnému, o ktorých musí rozhodnúť exekučný súd uvedený v § 45 Exekučného poriadku na podnet povinného, ktorému súdny exekútor poskytne súčinnosť spočívajúcu vo vyčíslení trov oprávneného. Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zastavil oprávnený, per analogiam aj v tých prípadoch, ak povinný musel reálne vynaložiť trovy na zastavenie exekúcie, ktorá bola od jej začiatku neprípustná. Uznesenie, ktorým sa námietkam vyhovuje, je pre povinného jednoznačne relevantným podkladom pre priznanie náhrady za podanie námietok uplatnenej voči oprávnenému. Ak však základ takéhoto uznesenia spočíval v skutočnosti, že k plneniu zo strany povinného došlo až po začatí exekúcie, prípadným uložením povinnosti oprávnenému nahradiť trovy povinnému, čo by bolo logickým dôsledkom opodstatnenosti námietok (a teda úspešnosti povinného v konaní o námietkach), by boli nepochybne poškodené práva oprávneného, ktorý podal návrh na výkon exekúcie oprávnene a na vymoženie existujúceho nároku. Výrok o opodstatnenosti či neopodstatnenosti námietok teda musí jednoznačne zohľadňovať stav, resp. oprávnenosť nároku oprávneného ku dňu začatia exekúcie.
21. V zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie, pričom povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok teda predpokladá úhradu vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, čo však v zmysle citovaného ustanovenia nezakladá dôvod odôvodnenosti námietok, naopak, gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že spojkou alebo sa vylučuje úhrada vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania s podaním námietok. Ak by zákonodarca považoval úhradu vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania za dôvod vyhovenia námietkam povinného, v predmetnom ustanovení by úhradu vymáhanej pohľadávky naopak viazal na následné podanie námietok.
22. Námietky povinného zo dňa 14.10.2016 boli teda podané neodôvodnene, nakoľko ku dňu začatia exekúcie, t.j. dňa 30.06.2016 mal oprávnený voči povinnému dlh vo výške 420,00 Eur za mesiace apríl 2016 až jún 2016 (ako zameškané výživné), a vo výške 300,- Eur mesačne počnúc mesiacom júl 2016 (ako súčet bežného výživného na mal. Patrika a mal. Hanu). Časť výživného uhradil povinný až po začatí exekúcie. Exekúcia sa preto začala vykonávať oprávnene, následkom čoho musí tunajší súd námietky povinného zamietnuť. Zánik vymáhaného nároku počas exekúcie totiž nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, ktorej prípustnosť sa skúma ku dňu jej začatia.
23. Pokiaľ ide o námietky povinného voči trovám právneho zastúpenia oprávneného vo výške 325,32 Eur, súd konštatuje, že tieto trovy má súd zo spisového materiálu za preukázané, keďže súdny exekútor spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a s exekučným titulom doručil na súd aj výpočet trov za podaný návrh na výkon exekúcie vyčíslený advokátkou JUDr. Alžbetou Čalfovou.
24. Súd nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia ku dňu začatia exekúcie neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel a ako nedôvodné ich v plnom rozsahu zamietol.
25. O čiastočnom zastavení exekučného konania z dôvodu uvedeného v ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.