Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-36-2019.pdf
PDF · 84.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Csp/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom so sídlom Československé armády 954/7, 50 003 Hradec Králové, Česká republika, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 817,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť' žalobcovi sumu 817,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou Okresným súdom v Banskej Bystrici dňa 07.06.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 817,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 23.01.2015 uzatvorila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX77 na základe ktorého poskytla žalovanému úver vo výške 950,00 €. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v týždenných splátkach v celkovom počte 100 splátok. Žalovaný sa zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 340,57 €, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 23.01.2015 Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 565,25 €. Žalobca sa rozhodol ku prospechu žalovaného túto čiastku neuplatňovať. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 133,00 eur, ktorá bola započítaná na istinu. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 16.12.2016. Dlh žalovaného teda predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom vykonaných splátok. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania od 17.12.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, právny zástupca žalobcu má doručenie vykázané riadne a včas, zo svojej neúčasti na pojednávaní sa písomne ospravedlnil. Žalovaný nemá vykázané doručenie predvolania z dôvodu, že si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd vychádzal z fikcie doručenia predvolania v zmysle § 112 C.s.p.
4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou výzvou, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o poskytnutí služby komfort a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
5. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 súd zistil, že spoločnosť Provident Financial s.r.o. oboznámil žalovaného so skutočnosťou, že pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6XXXXXXXX zo dňa 23.01.2015 a zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort zo dňa 23.01.2015 postúpil spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.
6. Právny predchodca žalobcu ako právnická osoba uzatvoril so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 23.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX7. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 950,00 € s tým, celkové náklady žalovaného boli 15%, t.j. zo sumy úveru 152,49 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 188,08 €. RPMN bola dohodnutá vo výške 39,57%, celková čiastka úveru 1.290,57 €, priemerná hodnota RPMN 36,30%. Úver sa žalovaný zaviazal splácať v 100 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je vo výške 12,98 € a výška poslednej splátky dlžnej sumy je vo výške 12,48 €.
7. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský (a to aj s poukazom na rozsudok NS SR z 21.04.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).
11. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (ods. 1). Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti (ods. 2).
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a ) až k), r) a y).
15. Po preštudovaní Zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. súd musí konštatovať, že uzatvorenú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť pôžičku len v takej výške, v akej výške mu právny predchodca žalobcu poskytol, t.j. 950,00 Eur po zohľadnení vykonaných úhrad. Ako žalobca uviedol, žalovaný uhradil celkovo 133,00 eur a teda žalovaný je tak povinný uhradiť žalobcovi sumu 817,00 eur (950,00 - 133,00).
16. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal uhradiť len sumu 817,00 eur, ktorá mu skutočne patrí s odkazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd žalobe vyhovel v časti istiny 817,00 eur.
17. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Úroková sadzba európskej centrálnej banky ku dňu postúpenia pohľadávky 17.12.2016 bola vo výške 0,00 %.
20. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, tým sa dostal do omeškania a je zo zákona povinný platiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy postupom podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval platiť úroky z omeškania od 17.12.2016 (hoci objektívne k omeškaniu došlo už skôr, čo je pre spotrebiteľa výhodnejšie aj vzhľadom na výšku úroku z omeškania). Súd je však viazaný návrhom žalobcu, súd mu tak priznal takto uplatnené príslušenstvo s poukazom na § 216 ods. 2 C.s.p.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. C.s.p. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
22. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.)