Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-59-2020.pdf
PDF · 100.67 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky: W. A., F.. N., D.. XX.X.XXXX, H. N. U. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená JUDr. Petrom Junasom, advokátom, Letná 411/8, 058 01 Gánovce a odporcu: O. A., D.. XX.X.XXXX, H. N. U. XXXX/XX, XXX XX G., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: O. A., D.. XX.X.XXXX, Ľ.X. A., D.. XX.X.XXXX, N. A., D.. XX.X.XXXX V. W. A., D.. XX.X.XXXX, zastúpení procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/84/2019-37 zo dňa 20.8.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., II., IV.
II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že otec je povinný platiť na O.. O., O.. Ľ., O.. N. V. O.. W. výživné vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa na každé dieťa, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: O., Ľ., N. V. W. na čas po rozvode.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že cit.:
„I. Súd r o z v á d z a manželstvo účastníkov konania navrhovateľky W. A.I., F.. N., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XX, G. a odporcu O. A.Í., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XX, G., H..Č.. S. Ú. A., uzavreté dňa XX.XX.XXXX S. G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G., vo zv. XX, F.. XXXX, Z.. XXX, A. A.. Č.. XX.
II. Súd z v e r u j e maloleté deti O.., D.. XX.XX.XXXX, Ľ.V., D.. XX.XX.XXXX, N., D.. XX.XX.XXXX V. W., D.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Súd z a v ä z u j e otca maloletých detí O. A., že je povinný prispievať na výživu každého z maloletých detí zákonným výživným na každé dieťa, ktoré je t. č. po 28,79 € (30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa), spolu teda 115,16 €, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky W. A., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, až do zmeny pomerov.
IV. Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi.
V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX S. G.. Z ich manželstva pochádzajú maloleté deti: O., Ľ., N. V. W.. U oboch manželov ide o manželstvo prvé. Súd konštatoval, že navrhovateľka považuje manželstvo s odporcom za vážne a trvalo rozvrátené, ktorého obnovenie nie je možné. Poukázal na tvrdenie navrhovateľky o fyzickom napadnutí odporcom dňa 14.3.2019, z dôvodu ktorého bol odporca vzatý do väzby. Navrhovateľka má z odporcu strach, došlo u nej k strate citov voči odporcovi a úplnému odcudzeniu. Navrhovateľka nemá záujem zotrvať v takom manželstve, pričom rodinné prostredie a napätie medzi ňou a odporcom, nadmerná konzumácia alkoholu odporcom nevytvárajú vhodné rodinné prostredie pre vývoj maloletých detí. Navrhovateľka dôvody rozvratu rozšírila o skutočnosť, že odporca mal, resp. má vzťah s inou ženou. Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasil, pripustil vzťah s inou ženou a tvrdil, že tento vzťah ukončil. Za danej situácie súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel a od navrhovateľky nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom zohľadnil obavy navrhovateľky z ohrozenia jej života a zdravia. Za príčiny rozvratu manželstva účastníkov súd označil ohrozovanie navrhovateľky odporcom, neveru na strane odporcu vzhľadom na jeho dlhodobejší vzťah s inou ženou počas manželstva. Zároveň súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je schopná sa o deti náležite postarať, pričom súd prihliadol na skutočnosť, že otec bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie väzobne stíhaný. Vychádzajúc zo skutočností, že odporca bol v minulosti pomerne dlho nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v čase rozhodovania súdu väzobne stíhaný, zaviazal súd otca platením výživného na každé maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa a z dôvodu stíhania súd neupravil styk otca s maloletými deťmi.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 61 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine.
5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania odporcu
6. Proti výroku rozsudku o rozvode manželstva v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, nakoľko svoju manželku má stále rád. Poukázal na skutočnosť, že z ich vzťahu pochádzajú X maloleté deti. Podľa jeho názoru je stále možné zachrániť manželstvo. Namietal vyjadrenie kolízneho opatrovníka vo veci zverenia maloletých detí do starostlivosti matke. Rozvod odmietol a žiadal odvolací súd, aby ich manželstvo nerozviedol.
IV. Obsah vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu
7. Navrhovateľka v svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu zotrvala na stanovisku a tvrdeniach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie. Má za to, že v konaní bolo objektívne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a manželstvo trvalo rozvrátené, pričom tento stav považuje zo svojej strany za nemenný. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie manžela ako nedôvodné zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. V podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 22.6.2020 poukázala na dôvody jej návrhu o rozvod spočívajúce v psychickom a fyzickom týraní manželom, ohrozovaní nožom dňa 15.3.2019, k čomu sa manžel na súde priznal a z dôvodu ktorého bol aj väzobne stíhaný. Uviedla, že s maloletými deťmi býva bez manžela a poukázala na jeho dočasné vylúčenie zo spoločného bývania. Prejavila obavy z jeho návratu do bytu a zdôraznila, že s manželom bývať nechce, už by sa s ním nikdy necítila bezpečne.
V. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.
11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva, že manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod a tvrdí, že súčasťou rodiny sú X maloleté deti, ktoré je nevyhnutné mať na zreteli, preto odmieta rozvod manželstva.
13. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky sú splnené s poukazom na to, že manželia majú problémy vo svojom manželstve, manželka odmieta obnovenie spolužitia a od marca 2019 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, od kedy bol manžel z dôvodu vyhrážania vzatý do väzby. Manželské spolužitie sa nepodarilo obnoviť. Manželka stratila citový vzťah k manželovi a je rozhodnutá neobnoviť spolužitie. Tvrdenia manžela o obnove spolužitia sa nepodarilo reálne dosiahnuť, spolužitie sa neobnovilo. Súd zohľadnil obavy navrhovateľky z ohrozenia jej života a zdravia manželom a konštatoval, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené.
14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov, čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.
16. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom.
17. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
18. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie citovaných manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku dlhodobého odlúčenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti. V dôsledku zániku spoločnej domácnosti nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.
19. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.
20. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
21. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Manželka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám manželka odmieta žiť spolu s manželom a od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji. V priebehu odvolacieho konania rovnako nedošlo k zmene a manželia naďalej žijú oddelene.
22. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Manželia dlhodobo spolu vzájomne ani nekomunikujú.
23. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody, neochota manželky zotrvať v manželstve, strata jej citovej náklonnosti k manželovi. Možno konštatovať, že ide o nedostatok zodpovednosti oboch manželov zvládnuť problémy v rodine a zvládnuť svoju úlohu v manželstve. Manželka odmieta tolerovať agresívne správanie sa manžela.
24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva, ako aj na jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.
25. Ako to vyplýva z obsahu odvolania, manžel namieta iba výrok súdu, ktorým manželstvo rozviedol. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv voči maloletým deťom neboli vznesené žiadne konkrétne odvolacie námietky, iba vo vzťahu k tvrdeniu, resp. vyjadreniu kolízneho opatrovníka o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke. Vzhľadom na povahu konania o rozvode manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti a obligatórne spojenie s úpravou výkonu rodičovských práv k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode (§ 24 Zákona o rodine), pokiaľ nenadobudne právoplatnosť výrok o rozvode manželstva, nenadobudne právoplatnosť žiadny z výrokov o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Preto odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním manžela preskúmal aj výroky súvisiace s úpravou rodičovských práv na čas po rozvode manželstva. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo súdom určené výživné, ktoré zodpovedá kritériám pre jeho určenie. Otec bol v minulosti dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie väzobne stíhaný, od marca 2020 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 66,30 eura. Matka je na rodičovskej dovolenke, jej príjmom je rodičovský príspevok v sume 220,- eur a prídavky na maloleté deti vo výške 97,36 eura, zároveň je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 27,80 eura. Matka zabezpečuje o maloleté deti osobnú starostlivosť. Z výkonu trestu odňatia slobody bol otec podmienečne prepustený, dňa 15.1.2020 bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici O.. Otec maloletých detí bol v čase od 15.3.2019 do 7.11.2019 vo výkone trestu odňatia slobody. V školskom roku 2019/20 ukončili maloletí O. V. Ľ. X. F. R. Š.G., vo voľnom čase navštevujú základnú umeleckú školu, odbor hudobný - keyboard. Maloletý N. navštevuje materskú školu a maloletý W.V. je v celodennej starostlivosti matky. Ich zdravotný stav je dobrý, prekonávajú iba bežné ochorenia. Pokiaľ manžel namieta nesprávny záver súdu o rozvrate manželstva, odvolací súd konštatuje, že nemôže nikoho nútiť, aby zotrval v manželskom zväzku s poukazom na odmietavý postoj navrhovateľky, ako aj obsah jej vyjadrenia k odvolaniu. O nefunkčnosti a rozvrate manželstva svedčí aj skutočnosť, že manžel bol vo výkone trestu odňatia slobody za prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť voči manželke.
26. Odvolací súd s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine uvádza, že citované ustanovenie upravuje zákon o minimálnu výšku výživného, ktorú je povinný platiť každý rodič na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. K jeho aplikácii dochádza predovšetkým v prípadoch objektívnej nespôsobilosti rodiča zabezpečiť si príjem, z ktorého by mohla byť výška výživného určená v rámci štandardných pravidiel, zároveň slúži na ochranu oprávneného, aby aspoň v minimálnom rozsahu boli uspokojované jeho základné životné potreby. Keďže nepriaznivé príjmové pomery otca nie sú dôvodom zbavenia povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa a aspoň v zákonom stanovenej minimálnej výške výživného, odvolací súd sa stotožnil s rozsahom vyživovacej povinnosti určenej súdom prvej inštancie v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto zákonom sa rozumie zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Na základe neho Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydáva pravidelne opatrenie o úprave súm životného minima, ktoré okrem iného obsahuje práve sumu životného minima na nezaopatrené dieťa (opatrenie č. 183/2019 Z.z. o úprave súm životného minima), v zmysle ktorého je možné určiť minimálne výživné na dieťa každý kalendárny rok s účinnosťou od 1.7. príslušného kalendárneho roku. Vzhľadom na to sú rodičia, ktorí majú určenú vo vzťahu k svojim deťom minimálnu vyživovaciu povinnosť, povinní platiť výživné v tejto novej sume určenej v zmysle opatrenia č. 183/2019 Z.z. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že jej číselné vyjadrenie vo výroku napadnutého rozhodnutia je nesprávne. Vykonateľnosť rozsudkov o výživnom, a to nielen rozsudkov o určení, zvýšení, ale aj znížení a zrušení upravuje ustanovenie § 44 CMP. Podľa tohto ustanovenia sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením. Ide o tzv. predbežnú vykonateľnosť súdnych rozhodnutí, ak sa výrok týka výživného. V praxi to znamená, že hoci by sa jeden alebo druhý účastník konania odvolal proti rozsudku, tento je v časti výroku o výživnom vykonateľný bez ohľadu na to, že rozsudok ešte nie je právoplatný. Za daného stavu odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku III. postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia tak, aby zodpovedal vyššie uvedenej zákonnej úprave.
27. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I., II., IV. z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň vzniesol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).