Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-55-2023.pdf
PDF · 91.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/55/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 13. marca 2024 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C., okres Stará Ľubovňa, trvale bytom C. XXX, D. E. F.,
j e v i n n ý , ž e
v období najneskôr od roku 2012 do dňa 7.7.2023 v obci Haligovce, v priestoroch rodinného domu XXX, okres Stará Ľubovňa, kde býva v spoločnej domácnosti so svojou manželkou G. B., nar. XX.X.XXXX, opakovane v intervaloch raz až dvakrát mesačne slovne a fyzicky útočil na svoju manželku G. B. takým spôsobom, že na poškodenú kričal, vyvolával hádky, vyhrážal sa jej zabitím, pričom viackrát použil proti poškodenej nôž, s ktorým sa jej vyhrážal zabitím, vyháňal ju z domu, kde jeho konanie vyvrcholilo dňa 7.7.2023 v čase o 15:00 hod., kedy napadol poškodenú manželku G. B. v priestoroch rodinného domu č. XXX nachádzajúcom sa v obci Haligovce, okres Stará Ľubovňa, a to tým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej výmene názorov medzi ním a poškodenou, prišiel k poškodenej zozadu, ktorá sedela za stolom v kuchyni a oboma rukami ju chytil okolo krku a začal ju dusiť, pričom jej kričal, že ju zadusí, načo sa poškodená zo zovretia snažila dostať, čo sa jej aj podarilo, nakoľko mala voľné ruky, následne prišiel k nej spredu, jednou rukou ju chytil zozadu za krk a vlasy a druhou rukou sa snažil vyškriabať jej pravé oko, čomu sa poškodená bránila a snažila sa jeho ruky dať z nej preč a vtedy ju poškrabal na tvári v oblasti nosa, následne zobral z kuchynskej linky dlhý kuchynský nôž s čepeľou 19,5 cm, priskočil blízko k poškodenej a s predmetným nožom v ruke, ktorý držal nad jej hlavou, jej kričal, že ju zabije, že pôjde na cintorín a že on pôjde do basy a tiež, že ju vyhodí z domu, potom po chvíli odišiel od nej, odložil nôž naspäť do kuchynskej linky a odišiel z domu, pričom uvedené konanie obžalovaného A. B. u poškodenej G. B. vyvolalo psychické utrpenie s prítomnými mierne depresívnymi prejavmi, ustarostenosťou, pocitmi nešťastia a sklamania, ktoré poškodená G. B. pociťovala dlhodobo ako ťažké príkorie,
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 2 / dva/ roky a 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu na 3 /tri/ roky a zároveň mu ukladá ako súčasť probačného dohľadu podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej G. B., H. I., nar. XX.X.XXXX v J., okres Námestovo, trvale bytom C. XXX, D. E. F., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia menovanej poškodenej.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podal tunajšiemu súdu dňa 22.12.2023 obžalobu na A. B. pre skutok kvalifikovaný ako týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť v zmysle podanej obžaloby tak, ako je uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň s obžalobou spojil návrh na uloženie obžalovanému ochranného psychiatrického liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, a to ambulantnou formou.
Na hlavnom pojednávaní dňa 13.3.2024 obžalovaný po prednesení obžaloby a poučení podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku a § 257 ods. 1 až 8 Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, že je vinný; následne na všetky otázky kladené mu postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, na čo súd jeho vyhlásenie po súhlasných vyjadreniach na hlavnom pojednávaní prítomných prokurátorky a obhajkyne obžalovaného uznesením prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení (náhrada škody nebola v tomto konaní uplatnená).
Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním písomne podaných znaleckých posudkov k osobe obžalovaného a čítaním listinných dôkazov, ako je podrobne poznamenané v zápisnici o hlavnom pojednávaní.
Po vykonaní dokazovania súd obžalovaného, s poukazom na prijatie jeho vyhlásenia učineného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, uznal vinným zo spáchania skutku tak, ako mu bol tento za vinu kladený v podanej obžalobe, pričom sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou daného skutku ako bola uvedená v podanej obžalobe.
Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu, v ustanovení § 208 ods. 3 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody ustanovená na sedem rokov až pätnásť rokov, avšak vykonaným dokazovaním mal súd preukázané v danom prípade naplnenie podmienok pre postup podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona (ďalej tiež iba „Tr. zák.“) a teda uloženie obžalovanému za spáchaný trestný čin trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu v § 208 ods. 3 Tr. zák. ustanoveného trestu odňatia slobody za súčasného uloženia obžalovanému navrhnutého ochranného psychiatrického liečenia, potreba uloženia ktorého bola v danom prípade taktiež preukázaná, pričom takýmto postupom podľa súdu v danom prípade možno dosiahnuť potrebnú ochranu spoločnosti ako primárny účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák..
V danom prípade totiž z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsledkov znaleckého dokazovania k osobe obžalovaného znalkyňou z odboru psychológie (viď znalecký posudok č. 35/2023 podaný PhDr. Katarínou Petrovou – č.l. 174 až 197 spisu) mal súd preukázané, že osobnosť obžalovaného vykazuje intaktné myslenie bez formálnych porúch, avšak obsahovo natoľko stereotypné až perseverované, že je potrebné ho vyhodnotiť ako suspektujúce znaky organických zmien centrálnej nervovej sústavy (ďalej tiež iba „CNS“), jeho myslenie nesie znaky obsahovej stereotypie, celkovej chudobnosti a rigidity, s nižšou úrovňou kognitívneho fungovania, pričom i kognitívna výkonnosť suspektuje incipientné znaky organických zmien CNS, jeho osobnosť má deficit vnútorných zdrojov pre zvládanie záťaže, v rámci sociálnej adaptability sa obžalovaný preukazuje ako neprispôsobivý, konfliktný, nadmerne zosobňujúci reakcie okolia, pričom neodkloniteľnosť postojov a negatívnych presvedčení o druhých ľuďoch vytvára podozrenie na patologickú vzťahovačnosť až paranoiditu s preokupovaním vnímania a myslenia týmto spôsobom a až patognomickou pohotovosťou k prežívaniu reakcií druhých ako krivdy, útoku, nespravodlivosti, čo spätne provokuje jeho agresivitu podmienenú afektívnou dysreguláciou akcentovanou pravdepodobne organickými zmenami osobnosti až premorbídne emočne labilnej, impulzívnej; je u neho deficit sebakritiky, obmedzená schopnosť sebareflexie, obviňuje svoje okolie, nie je schopný korekcie postojov a reakcií, vo vzťahu k čomu predpokladala znalkyňa, že v prípade obžalovaného už ide o presah organických zmien do jeho osobnostnej výbavy, pričom keďže obžalovaný je osobnosťou s akcentovanými črtami (najmä senzitívna vzťahovačnosť a afektívna labilita) narušujúcimi primeranú, harmonickú sociálnu adjustáciu takej intenzity, že ide o poruchovú osobnosť, čo je podľa znalkyne pravdepodobne determinované a vystupňované aj organickými zmenami CNS, pričom obžalovaný nenahliada na svoje vnímanie, spracovávanie udalostí a správanie ako neprimerané ale odôvodňuje ho svojou oprávnenosťou, vrátane paranoidného nastavenia a s nedôverou a podozrievavosťou. Navyše jeho seniorský vek už akékoľvek zmeny vzrocov správania alebo osobnostné zmeny priaznivého charakteru vylučuje; CNS je pod vplyvom involučných zmien a determinuje prirodzený úbytok percepčno kognitívnych schopností, myslenie sa stáva rigidné, s malou otvorenosťou voči zmenám a akcentované osobnostné rysy obžalovaného sa pod vplyvom involučných zmien vo väčšine ešte viac zvýrazňujú, keďže vo všeobecnosti racionálna kontrola v seniorskom veku pod vplyvom prirodzenej deteriorácie kognitívnych funkcií klesá.
Výsledkom znaleckého dokazovania PhDr. Petrovej podľa súdu plne korešpondujú aj výsledky znaleckého dokazovania vykonaného vo vzťahu k osobe obžalovaného MUDr. Kornéliou Fabišíkovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (znalecký posudok č. 299/2023 – č.l. 232 až 260 spisu), ktorá po vyšetrení obžalovaného diagnostikovala u neho organický psychosyndróm s pozvoľným prechodom do incip. demencie u premorbídne akcentovanej emočne nestabilnej poruchy osobnosti s poruchami správania, pričom poukázala na to, že ide o trvalé progredujúce (teda postupujúce) organické zmeny osobnosti, rozumových a pamäťových schopností s dopadom na kvalitu sociálneho fungovania; podľa znalkyne obžalovaný teda trpí duševnou poruchou – jedná sa u neho o nešpecifikovanú organickú poruchu osobnosti a správania zavinenú chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu (dgn. F 07.9 podľa MKCH 10) – v minulosti označované ako tzv. organický psychosyndróm, pričom o duševnú poruchu trvalú a nevyliečiteľnú, navyše s pozvoľnou progresiou do demencie u premorbídne akcentovanej emočne nestabilnej poruchy osobnosti. Čo sa týka zachovania rozpoznávacej a ovládacej schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku – znalkyňa poukázala na to, že jeho rozpoznávacia schopnosť bola len mierne nepodstatne znížená, avšak čo sa týka schopnosti obžalovaného ovládať svoje konanie, tak táto bola v čase páchania skutku podstatne zmenšená, a to na báze organických zmien mozgu a tým zvýšenej pohotovosti k impulzivite, agresivite a instabilite. Aj keď nie je u neho zistená psychóza vo vlastnom slova zmysle, vzhľadom na zistené organické zmeny CNS, ovplyvňujúce najmä osobnostnú stránku obžalovaného v smere zvýšenej pohotovosti k explozivite a impulzivite, je treba obžalovanému podľa znalkyne za účelom tlmenia afektívnych prejavov nariadiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, pričom pri jeho adekvátnej psychiatrickej liečbe by sa mali redukovať, modifikovať a spomaliť nežiadúce prejavy organického psychosyndrómu, i keď postup ochorenia i napriek liečbe je veľmi pravdepodobný.
Vyššie uvedené zistenia znalkýň o osobnosti obžalovaného a jeho ochorení podporujú aj výsledky ďalšieho dokazovania, kde je zrejmé, že pred spáchaním skutku (ktorého ako vyplýva z posudku z odvetvia psychiatrie sa dopúšťal vplyvom vyššie uvedeného ochorenia za podstatne zmenšenej schopnosti ovládať svoje konanie) obžalovaný nebol trestne stíhaný a odsúdený, pričom nepochybne (vychádzajúc zo záverov znaleckých dokazovaní) v dôsledku progresie zisteného ochorenia došlo na
jeho strane postupne, okrem páchania tu stíhaného činu, aj k dopusteniu sa ďalších protiprávnych konaní, a to v podobe priestupkov – kde od 22.6.2018 (t.j. vlastne v dobe kedy už dosiahol vek 70 rokov) do 11.5.2023 sa dopustil a bol postihnutý za celkom päť priestupkov, z ktorých štyri boli priestupkami proti občianskemu spolunažívaniu, pričom spôsob ich spáchania, okolnosti, za ktorých boli spáchané a pohnútky ich spáchania (ako tieto vyplývajú z rozhodnutí okresného úradu čítaných v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní) z pohľadu súdu len podporujú zistenia znalkýň o osobnosti obžalovaného ako takej a vplyvu zisteného organického ochorenia na jeho správanie a konanie.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené výsledky dokazovania dospel súd k záveru, že na strane obžalovaného sú vo vzťahu k dosiahnutiu účelu trestu ako je tento vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. (a to tak z hľadiska tzv. individuálnej ako aj generálnej prevencie) naplnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. oproti dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenej v § 208 ods. 3 Tr. zák.. Je totiž zrejmé, že trestného činu sa obžalovaný dopustil v stave zmenšenej príčetnosti (konkrétne za podstatne zmenšenej schopnosti ovládať svoje konanie), pričom z dokazovania vyplýva dôvodný predpoklad, že pri adekvátnej psychiatrickej liečbe obžalovaného (aj keď postup ochorenia - organického psychosyndrómu u neho je pravdepodobný) by sa mali redukovať, modifikovať a spomaliť nežiadúce prejavy organického psychosyndrómu. Teda v prípade obžalovaného je dôvodné prijať záver, že vzhľadom na jeho zdravotný stav je možné za súčasného uloženia mu ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.
Za uvedeného stavu súd pri rozhodovaní o druhu a výške trestu v danej veci využil možnosť postupu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, súc presvedčený o tom, že v danom prípade na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, osobitne ochrany spoločnosti, taktiež k výchovnému účinku vo vzťahu k obžalovanému a vyjadrenia morálneho odsúdenia spáchaného činu, v danej veci bude postačujúcim uloženie obžalovanému trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu tohto druhu trestu ustanovenú v § 208 ods. 3 Trestného zákona, a to konkrétne trestu odňatia slobody na dva roky a šesť mesiacov, ktorého výkon nie je podľa súdu nevyhnutné ihneď nariaďovať ale je ho možné podmienečne odložiť za súčasného uloženia obžalovanému probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú za primeranú v tomto prípade súd vyhodnotil a obžalovanému ustanovil na tri roky. Zároveň súd ako súčasť probačného dohľadu uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Súčasne súd, majúc výsledkami vykonaného dokazovania ako sú uvedené vyššie plne preukázanú dôvodnosť a potrebu takéhoto postupu, uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.