Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_8Co-139-2018.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/139/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: Ž. J. V., C.. XX.XX.XXXX, S.: O. XXX, o zaplatenie 68,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. marca 2018, č.k. 49Csp/210/2017-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 68,58 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 68,58 eur od 01.12.2014 do zaplatenia, do troch dní. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 68,58 eur s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 30.01.2014 na dobu neurčitú, s dohodnutými štvrťročnými splátkami poistného v sume 29,25 eur; žalovaná neuhradila poistné za ďalšie poistné obdobie, v dôsledku čoho poistenie zaniklo podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka ku dňu 30.11.2014 a v zmysle § 803 Občianskeho zákonníka výška dlžného poistného za obdobie do 30.11.2014 predstavuje sumu 68,58 eur. Rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ C.s.p., pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy predložené žalobcom, keď žalovaná zostala v konaní nečinná, žiadnym spôsobom nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu. Vykonal dokazovanie podľa § 295 C.s.p., predovšetkým poistnou zmluvou č. 6579024083 z 30.01.2014, v ktorej bol dojednaný začiatok poistenia od 31.01.2014, s dohodnutým ročným poistným v sume 661,26 eur. Žalobca listom zo dňa 18.02.2015 oznámil žalovanej zánik poistnej zmluvy ku dňu 30.11.2014 a vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného v sume 68,58 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 796 ods. 2, § 801 ods. 1, 2, § 803 Občianskeho zákonníka a zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania v žalobe tvrdených skutočností, pričom vychádzal z toho, že ak ide o nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie, predpokladom zániku poistenia je adresné doručenie kvalifikovanej výzvy, ktorá bude obsahovať upozornenie na to, že poistenie zanikne, ak poistné, alebo jeho časť nebude zaplatené. Žalobca okrem oznámenia o zániku poistenia iné dôkazy preukazujúce jeho nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom nepredložil, nepreukázal vznik a existenciu poplatkovej povinnosti žalovanej v rozhodnom období a nepreukázal za ktoré poistné obdobie dlh vznikol, ani zánik poistenia (uvádzaný žalobcom dňa 27.09.2014) a tým svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že z predloženej poistnej zmluvy vyplýva, že strany si dojednali začiatok poistenia na deň 31.01.2014 s ročným poistným 117,- eur / platenie štvrťročne. Žalovaná uhradila prvú splátku poistného, t.j. mala uhradené poistné za štvrťrok 31.01.2014-29.04.2014. Nakoľko nezaplatila ďalšie splátky poistného, k zániku poistenia došlo dňa 30.11.2014 (nie ako uviedol súd - 27.09.2014) v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, t.j. jeden mesiac po splatnosti poslednej splátky. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Upozornil na to, že predmetom poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zánik ktorého v zmysle § 9 ods. 4 Citovaného zákona nie je viazaný na doručenie výzvy na zaplatenie dlžného poistného a nestotožnil sa preto s tvrdením súdu, že predpokladom zániku poistenia bolo doručenie kvalifikovanej výzvy s upozornením na to, že poistenie zanikne, ak poistné alebo jeho časť nebude zaplatená. S poukazom na § 129 ods. 1 C.s.p. namietal, že súd prvej inštancie bol povinný vyzvať ho na odstránenie vád podania v určenej lehote, ak považoval jeho tvrdenia v žalobe za neúplné. Namietal, že všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývali z údajov uvedených v žalobe, ako aj z predložených dôkazov. Nakoľko zánik poistenia zanikol z dôvodu nezaplatenia poistného žalovanou, žalobca mohol preukázať len dátum, ku ktorému eviduje zánik poistenia a nemal možnosť preukázať, že žalovaná mu nezaplatila poistné a v tejto súvislosti poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od strany sporu nemožno spravodlivo žiadať preukázanie reálnej neexistencie určitej právnej skutočnosti. Poukázal na to, že žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, avšak na výzvu nereagovala, a teda žiadnym spôsobom nespochybnila existenciu poistnej zmluvy, výšku dlhu ani žiadne iné tvrdenia uvedené v žalobe, a preto mal súd prvej inštancie tieto tvrdenia považovať za nesporné, avšak napriek tomu postupoval v rozpore s §151 ods. 1 C.s.p. 3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 6. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 7. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 8. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 9. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 10. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 11. Podľa § 188 ods. 1 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. 12. Podľa § 188 ods. 2 C.s.p. súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní. 13. Podľa § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 14. Podľa § 296 C.s.p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. 15. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 16. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a zároveň povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný už v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, to znamená, že má povinnosť zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Z ust. § 150 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že strany sporu sú povinné uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom obsah povinnosti tvrdenia každej zo strán vyplýva z hmotného práva a každá zo strán sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú podľa hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. 18. Podľa komentára k ust. § 151 C.s.p.: „Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvod na pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2). Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba pojmy sú významovo totožné“... „Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck 2016, 573 s.). 19. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami, keď skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe sa nezaoberal, tieto nevyhodnotil z hľadiska ich spornosti, resp. nespornosti a zamietnutie žaloby odôvodnil nepreukázaním tvrdených skutočností. Nesprávne vec posúdil po právnej stránke, keď zánik poistenia posudzoval podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že žalobca v žalobe uviedol, že podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov má nárok na pomernú časť poistného do konca príslušného poistného obdobia t.j. 30.11.2014. Dôvodne žalobca v odvolaní namieta, že zánik poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je viazaný na doručenie výzvy na zaplatenie dlžného poistného, ale podľa § 9. ods. 4 citovaného zákona zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak v poistnej zmluve nebola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Z ust. § 8 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky. 20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe žiadnym spôsobom nepoprela, napriek tomu, že žaloba s prílohami jej bola riadne doručená a prevzala ju dňa 29.11.2017. Dôvodne žalobca tiež namieta, že žalovaná nespochybnila existenciu poistnej zmluvy, výšku dlhu, ani žiadne iné tvrdenia uvedené v žalobe, a preto tieto tvrdenia mal súd prvej inštancie považovať za nesporné. Nespornosť znamená, že súd považuje predmetnú skutočnosť za preukázanú, tak, ako bola tvrdená. 21. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany sporu je v civilnom sporom konaní zabezpečená ust. § 290 a nasl. C.s.p., a to pokiaľ ide o dokazovanie tým, že skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení môže predložiť alebo označiť spotrebiteľ najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a na konanie o spotrebiteľských sporoch sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 296 C.s.p.) a tiež zaobstarávaním a vykonávaním dôkazov v prospech spotrebiteľa súdom z úradnej povinnosti v prípade, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 C.s.p.), pričom má ísť najmä o dôkazy, vykonanie ktorých umožní súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy. Uvedené ustanovenia však nezbavujú spotrebiteľa ako žalovaného v celom rozsahu procesného bremena popretia skutkových tvrdení žalobcu v zmysle § 151 C.s.p. 22. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na absenciu akejkoľvek procesnej aktivity žalovanej v spore, keď žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe nepoprela, súd prvej inštancie nebol oprávnený z vlastnej iniciatívy tieto tvrdenia žalobcu spochybňovať a hodnotiť, či preukázal v žalobe tvrdené skutočnosti, a to bez riadneho vykonania dokazovania na pojednávaní (§ 188 ods. 1 C.s.p). 23. V prejednávanej veci žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu, že medzi stranami bola dňa 30.01.2014 uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ktorej si strany dohodli platenie poistného štvrťročne, nepoprela ani tvrdenie žalobcu, že poistenie zaniklo dňa 30.11.2014 a nepoprela ani žalobcom tvrdenú výšku nedoplatku na poistnom do zániku poistenia. Vzhľadom na to, tieto tvrdenia žalobcu sú skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z nepopretých a v dôsledku toho nesporných tvrdení. Dôvodná je preto žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 68,58 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 68,58 eur od 01.12.2014 do zaplatenia, ktorý úrok si uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. 25. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom rozsahu. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).