Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/68/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému V. S., nar. XX.XX.XXXX v O., pre zločin hrubého nátlaku podľa , , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.01.2020, č. k. -419, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.07.2020 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa , sa napadnutý rozsudok okresného súdu zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Na základe sa obžalovaný

V. S. nar. XX.XX.XXXX. v O., trvalé bydlisko W., V. XXXX/XX

o d s u d z u j e

podľa , , a na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa , sa určuje skúšobná doba s probačným dohľadom na 4 (štyri) roky.

Podľa sa ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému P. Y., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom K. G., na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal obžalovaného V. S. za vinného zo zločinu hrubého nátlaku podľa , na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa mesiaca február 2009 do 20. júla 2009 v meste Senec a Bratislava a v mieste trvalého bydliska poškodeného P. Y. v K. G. - I. XXX, okres Dunajská Streda, vo viacerých prípadoch osobne aj telefonicky pod hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej umy proti jeho vôli ho nútil na zaplatenie finančnej hotovosti, každý mesiac vo výške 663,87 eur (20.000 Sk) na zabezpečenie jeho osobnej ochrany, k čomu aj došlo, následne v mesiaci jún 2009 na presne nezistenom mieste pri obchodnom dome Avion v Bratislave nútil poškodeného pod hrozbou násilia na dostavbu jeho rodinného domu na ulici V. v W., potom na zdôraznenie svojich vyhrážok poslal na adresu trvalého pobytu poškodeného dňa 04. júla 2009 neznámych mužov, následne sa v presne nezistený deň na nezistenom mieste v Obchodnom dome Polus City Center v Bratislave mu vyhrážal pod hrozbou násilia, aby zaplatil 33.193,91

eur (1.000.000 Sk), ktoré peniaze predstavujú jeho fiktívnu dlžobu, čím P. Y. spôsobil škodu vo výške 3.319,939 eur (100.000 Sk).

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa , a s použitím , , , trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa , určil mu sa skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 4 roky. Podľa okresný súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného P. Y. alebo v určenom mieste kde sa poškodený zdržuje alebo ktoré navštevuje. Napokon podľa okresný súd poškodeného P. Y. so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Napadnutému rozsudku predchádzal rozsudok zo dňa 11.12.2017, č. k. - 322, ktorým bol obžalovaný V. S. podľa oslobodený zo skutku tam uvedenom. A poškodený P. Y. bol podľa odkázaný na náhradu škody na civilný proces.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.11.2018, č. k. -341 bol naposledy označený rozsudok podľa , zrušený v celom rozsahu a podľa bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po zrušení veci a opätovnom vykonaní dokazovania obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na potrebné otázky odpovedal áno. Preto okresný súd nedoplnil dokazovanie o konfrontácie obžalovaného s poškodeným a svedkyňou P. Y..

Okresný súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa , že sa obžalovaný priznal ku spáchaniu skutku a svoj čin úprimne oľutoval. U obžalovaného nebola súdom zistená v jeho neprospech svedčiaca priťažujúca okolnosť. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, okresný súd upravoval trestnú sadzbu v zmysle a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 7 rokov až na 10 rokov 2 mesiace.

Okresný súd v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 prihliadol na vyhlásenie obžalovaného o vine ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa , per analogiam, teda tak ako v prípade konania o dohode o vine a treste. Zároveň s poukazom na správu Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru zo dňa 13.11.2019 dospel k záveru, že v predmetnej veci sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody aj v zmysle , nakoľko obžalovaný významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny. Okresný súd teda znížil obžalovanému dolnú hranicu trestu odňatia slobody uvedenú v (trestná sadzba 7 rokov až 12 rokov) na 3 roky.

Okresný súd mal za to, že podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného vo výmere 4 roky s uložením primeraných povinností spočívajúcich v zákaze nepriblíženia sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavania sa v blízkosti obydlia poškodeného, je trestom primeraným, vzhľadom na osobu obžalovaného, osobné pomery a okolnosti spáchaného trestného činu, nakoľko sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil a splnil súdom uloženú povinnosť.

Poškodeného okresný súd podľa so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to do výroku o treste. Argumentoval nasledovne:

„S výrokom o treste uloženom obžalovanému sa nestotožňujem. Zastávam názor, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený nezodpovedá ustanoveniam , resp. výrok o treste je v rozpore s ustanovením, ktoré upravuje postup pri znižovaní trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, t.j. v danom prípade s ustanovením , . Podľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Zákon za zločin hrubého nátlaku podľa , , za ktorý je trestne obžalovaný stíhaný, dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 12 rokov. Ak by súd v danom prípade postupoval pri ukladaní trestu v súlade s ust. , bol by najnižší možný trest odňatia slobody, ktorý bolo možné obžalovanému uložiť vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Nižší trest odňatia slobody nebolo možné v súlade s ust. Tr. zák. uložiť, nakoľko to uvedené ustanovenie vyslovene zakazuje. Keďže ide o trest odňatia slobody presahujúci 3 roky, je zo zákona vylúčené jeho podmienečné odloženie na skúšobnú dobu a preto v prípade aplikácie ust. Tr. zákona prichádzal do úvahy len nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením obžalovaného na výkon trestu do príslušného stupňa stráženia. V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že v danom prípade s poukazom na všetky okolnosti prípadu, najmä na správu Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru zo dňa 13.11.2019 sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu, avšak nie v zmysle ust. ako to konštatoval súd v napadnutom rozsudku, ale v zmysle ust. . Z predmetnej správy Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru zo dňa 13.11.2019 vyplýva, že obžalovaný v trestnej veci vedenej na odbore NAKA PPZ Bratislava pod ČVS: PPZ-105/ NKA-BA2-2019 proti obv. Q. F. a spol. pre zločin podľa a iné (tzv. I.) vystupuje ako korunný svedok, pričom na základe jeho výpovede došlo k vzneseniu obvinenia 25-tim členom zločineckej skupiny za rôznu, prevažne násilnú trestnú činnosť, pričom 13-ti z nich boli vzatí do väzby. Zastávam názor, že pokiaľ chcel prvostupňový súd obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, mal aplikovať ust. s poukazom na ust. , v zmysle ktorého súd pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Vzhľadom k uvedenému navrhujem, aby odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok a podľa vo veci rozhodol sám v intenciách môjho odvolania.“

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obžalovaný. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť. Obžalovaný žiadal odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená

- prokurátor, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, pretože okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie , , .

Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Podľa súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa , trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.

Podľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

V prvom rade treba konštatovať, že po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odvolaním prokurátora. Pokiaľ by súd aplikoval ustanovenie , , by bol uložený trest nezákonný.

Zo správy Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru zo dňa 13.11.2019 (č. l. 379) odvolací súd zistil, že obžalovaný je v trestnej veci vedenej na odbore Bratislava NAKA P PZ pod ČVS: PPZ-105/NKA-BA2-2019 proti obv. Q. F. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa a pre ďalšie trestné činy (tzv. I.) v procesnom postavení korunného svedka. Obžalovaný sa významnou mierou podieľal na samotnej realizácii tejto trestnej veci. Na základe jeho výpovede bolo vznesené obvinenie 25 členom tejto zločineckej skupiny za rôznu, prevažne násilnú trestnú činnosť a 13 z nich boli vzatí do väzby.

Okresný súd tak mal správne aplikovať ustanovenie , a , nakoľko odvolací súd má za to, že vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu účel trestu možno dosiahnuť aj trestom podmienečným za súčasného uloženia povinnosti obžalovanému, aby sa tento nepriblížil k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiaval sa v blízkosti jeho obydlia.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného zrušil napadnutý výrok o treste a v zmysle napokon sám rozhodol rozsudkom vo veci, pretože nové rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý v napadnutom rozsudku bol správne zistený a teda dokazovanie ohľadom výroku o treste bolo vykonané v dostatočnej miere.

Podľa názoru odvolacieho súdu od obžalovaného V. S. možno dôvodne očakávať, že i výkon podmieneného trestu splní u neho účel tzv. individuálnej prevencie. Zároveň podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest zodpovedá účelu trestu z hľadiska generálnej prevencie.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.