Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-34-2020.pdf
PDF · 113.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37976486, proti žalovanému: A. Č. - A. XXX, K. Z. S. XXX XX A. XXX, P.: XXXXXXXX, zastúpenému: JUDr. Stanislav Lampart, advokát, so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42420202, o zaplatenie 7.132,81 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Cb/20/2019-152 z 23.1.2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Up/551/2019 zo dňa 23.5.2019. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 7.132,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.132,81 eur od 30.12.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 7.12.2017 bola zamestnancami žalobcu vykonaná kontrola na odbernom mieste žalovaného, pri ktorej bolo zistené, že meradlo sa nachádzalo v uzamknutej skrinke na fasáde budovy - verejne neprístupnom mieste, montážne značky boli neporušené, avšak bolo zistené podozrenie na porušenie overovacej a zabezpečovacej značky určeného meradla na kryte číselníka. Preto bola dohodnutá výmena meradla na 8.12.2017 z dôvodu posúdenia meradla znalcom. Dňa 8.12.2017 došlo k výmene meradla za prítomnosti žalovaného. Meradlo sa nachádzalo v uzamknutej skrinke na fasáde budovy, žalovaný bol prítomný pri výmene meradla. Súd mal za preukázané, že meradlo po demontáži bolo zabalené do krabice, táto bola zalepená lepiacou páskou, označená údajmi o odbernom mieste, stavom meradla a ďalšími identifikátormi, a to všetko bolo verifikované podpisom žalovaného. Otváracie hodiny autoumyvárne - prevádzky žalovaného sú v pondelok - sobou od 8.00
- 20.00 hod. a v nedeľu od 10.00 - 20.00 hod. Meradlo bolo odovzdané na posúdenie znalcovi P.. S. F., ktorý v znaleckom posudku č. 830/PL-2017 zo dňa 14.12.2017 konštatoval, že plomba na meradle, osadená v kryte číselníka, bola mechanicky poškodená - predelená a následne lepená. Ďalej bolo znaleckým posudkom potvrdené, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené, plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená. Žalobca faktúrou č. 9000276079, vystavenou dňa 15.12.2017, splatnou dňa 29.12.2017 vyúčtoval žalovanému škodu za odber zemného plynu spôsobenú neoprávneným odberom plynu na sumu 7.132,81 eur. Žalovaný túto sumu neuhradil. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období
zemný plyn skutočne odoberal. Žalovaný síce vyslovil podozrenie z možnej manipulácie meradla po jeho demontáži, avšak toto v priebehu konania preukázané nebolo. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že na odbernom mieste žalovaného došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, odobratím tzv. nemeraného plynu, žalobcovi vznikla škoda. Keďže vzhľadom na mechanické porušenie plomby meradla, nebolo možné spoľahlivo vyčísliť skutočnú výšku škody, vyhláška č. 449/2012 Z.z. upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Keďže nebolo možné zistiť, kedy došlo k porušeniu plomby, určuje sa doba neoprávneného odberu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. V zmysle § 1 bod 14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Pokiaľ žalovaný namietal ustálenie výšky škody, túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú, keďže podľa § 1 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 449/2012 Z.z. v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na bývanie, a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajov tovarov alebo na iné účely, za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu. Preto pokiaľ žalobca pri výpočte výšky škody vychádzal z prevádzkových hodín žalovaného, postupoval v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste žalovaného, a to v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Žalobca túto škodu vyčíslil na 7.132,81 eur. Táto suma bola vypočítaná v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z.z. Žalovaný žalobcom vyúčtovanú náhradu škody nezaplatil. Preto súd žalobe vyhovel.
3. Vo vzťahu k žalobcom požadovaného úroku z omeškania súd vychádzal zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.132,81 eur od 30.12.2017 do zaplatenia.
4. Výrok o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil ust. § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.
6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
8. Namietal, že žalobca nesplnil svoju povinnosť podľa § 73 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., teda ak je meradlo, hoci v skrinke, ale na verejne dostupnom mieste, tak povinnosťou žalobcu bolo prijať aj opatrenia voči neoprávnenému vniknutiu do skrinky a možnej následnej manipulácii s meradlom, s čím sa súd nijako nevysporiadal, iba prevzal tvrdenia žalobcu, preto je konštatovanie súdu o objektívnej zodpovednosti žalovaného len formalistické zjednodušenie celého skutkového stavu. Namietal, že zistenia súdu o poškodení plomby sú nedostatočné, keď súd sa nijako nevysporiadal s námietkami o možnej manipulácii s meradlom po jeho odobratí. Súd sa v rozsudku nijako nevysporiadal s tým, že znalec, ktorého posudok bol pripojený k žalobe, všetko konštatuje iba na základe optického skúmania. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvodné pochybnosti o tom, že napriek konštatácii znalca, možno za danú situáciu iba formálne dávať žalovanému na ťarchu objektívnu zodpovednosť. Súd nijako relevantne s logickým odôvodnením neakceptoval námietky žalovaného voči výške vyčíslenej škody, keď poukázal iba na prevádzkovú dobu a nezohľadnil to, že podľa výpočtu výšky škody, tento bol robený za spolu 365 dní. Žalobcom predložený výpočet je neprijateľný. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd sa iba formalisticky priklonil ku konštatovaniu údajnej objektívnej zodpovednosti žalovaného a od tohto odvíjal i ustálenie sumy, na zaplatenie ktorej
žalovaného aj zaviazal. Poukázal na to, že plomba mala byť podľa znalca lepená, nie povolená. Podľa predloženého posudku nemožno hovoriť o žiadnej manipulácii s číselníkom, keď znalec nezistil žiadne poškodenie krytu ani meradla. Ďalej namietal, že súd na pojednávaní 23.1.2020 neakceptoval ním predložené listinné dôkazy. Tento postup považuje za čisto formalistický, v rozpore so spravodlivým konaním, keď nešlo o nejaké absolútne nové dôkazy, pretože žalobcovi boli tieto listiny riadne doručené, mal o nich vedomosť, ktoré predložené ďalšie doklady na tomto pojednávaní už len podporovali jeho doterajšiu obranu a ich rozsah a obsah by nevyžadoval odročenie pojednávania. Prostým formálnym neprihliadnutím na ne, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Čo sa týka náhrady trov konania súd rozhodol nezákonne a nesprávne, nakoľko už samotné súdom uvedené dôvody, o ktoré oprel svoje rozhodnutie, sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov žalobcovi.
10. V doplnení odvolania z 6.3.2020 doručenom súdu 9.3.2020 žalovaný v podstate zotrval na svojich stanoviskách uvedených v odvolaní doručenom súdu 6.3.2020.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie, neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.
15. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
16. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“), zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
18. Podľa § 72 ods. 8 ZoE, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
19. Podľa § 73 ods. 4, 5 ZoE, odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete. Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.
20. Podľa § 76 ods. 1, 3 ZoE, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribúcii plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky o dodávke plynu.
21. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
22. Podľa § 82 ods. 2, 3 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
23. Podľa § 76 ods. 11 ZoE, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
24. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP stotožnený nielen s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku, ale aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa.
26. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca je distribútorom zemného plynu a žalovaný je jeho odoberateľom na odbernom mieste autoumyváreň na F. V.. Č.. XXX/XX N. K. Ľ.. Dňa 7.12.2017 bola zamestnancami žalobcu vykonaná kontrola na odbernom mieste žalovaného, pri ktorej bolo zistené, že meradlo sa nachádzalo v uzamknutej skrinke na fasáde budovy - verejne neprístupnom mieste, montážne značky boli neporušené, avšak bolo zistené podozrenie na porušenie overovacej a zabezpečovacej značky určeného meradla na kryte číselníka. Dňa 8.12.2017 došlo k výmene meradla z dôvodu posúdenia meradla znalcom, ktorý v znaleckom posudku č. 830/PL-2017 zo dňa 14.12.2017 konštatoval, že plomba na meradle, osadená v kryte číselníka, bola mechanicky poškodená - predelená a následne lepená, a že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené, plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená. Žalobca faktúrou č. 9000276079, vystavenou dňa 15.12.2017, splatnou dňa 29.12.2017 žalovanému ako odberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 8.12.2016 do 7.12.2017, určenú podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. vo výške 7.132,81 eur.
27. Odvolací súd má za to, že na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že sú splnené podmienky nároku žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 2 a 3 ZoE. Pokiaľ ide o výklad § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, odvolací súd odkazuje žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Obdo 51/2017, v ktorom Najvyšší súd s odkazom na predošlé rozhodnutia zaujal jednoznačný záver, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Najvyšší súd skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to,
že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle a je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. V dôsledku toho sa nemožno stotožniť s úvahami žalovaného o tom, že sa nedopustil porušenia právnej povinnosti. Odberateľ plynu tu zodpovedá za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, čo vyplynulo zo znaleckého posudku č. 830/PL-2017 znalca P.. S. F., keď tento celkom jednoznačne skonštatoval, že bolo zistené poškodenie - plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená - predelená a následne lepená, teda že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené, pričom v rozhodnom období dochádzalo v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE k neoprávnenému odberu plynu. Bola teda preukázaná existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vznik škody (skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii), ako aj príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.
28. Podľa § 82 ods. 2 ZoE je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný nahradiť okrem iného prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ak vznikla. V prípade neoprávneného odberu plynu dochádza k vzniku škody prevádzkovateľovi distribučnej siete práve preto, že tento nemôže odberateľovi poskytnúť platné údaje o nameranej spotrebe plynu. Z § 76 ods. 1 ZoE vyplýva, že dodávka plynu sa meria určeným meradlom, pričom na základe týchto údajov spravidla aj prebieha fakturácia zo strany dodávateľa (§ 76 ods. 7 ZoE), pokiaľ prevádzkovateľ distribučnej siete neurčí použitie typového diagramu (§ 76 ods. 2). V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou zaniká platnosť overenia a tiež použiteľnosť údajov z tohto určeného meradla (§ 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z.).
29. V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné. Škoda vzniká teda tak, že plyn, ktorý reálne bol odobraný zo siete na danom odbernom mieste, a ktorý v sieti chýba, nemôže prevádzkovateľ distribučnej siete vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Tým je daná aj žalovaným popieraná kauzalita medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou a vznikom škody. Škoda tu nevzniká samotným odoberaním plynu na danom odbernom mieste, pretože ak by bolo určené meradlo neporušené, bolo by takto odoberaný plyn možné merať a následne vyúčtovať príslušnému dodávateľovi a odberateľovi. Porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou však zaniká prevádzkovateľovi distribučnej siete táto možnosť a odobraný plyn musí znášať sám. Preto až týmto momentom možno hovoriť o vzniku škody a tento moment je aj následkom porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Samotnú skutočnosť, že na odbernom mieste žalovaného bol v spornom období odoberaný plyn, žalovaný nikdy počas konania nesporoval.
30. Odvolací súd takisto súhlasí s tým, že výšku škody nie je možné presne určiť práve preto, že nie je možné presne určiť okamih, kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Nie je teda možné určiť ani okamih, odkedy už nie je možné vyúčtovať odberateľovi plyn vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi, ani množstvo plynu, ktoré plynomerom pretieklo, teda ktoré bolo neoprávnene odobraté. Z uvedených dôvodov boli splnené podmienky použitia postupu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom.
31. Čo sa týka správnosti samotného výpočtu výšky škody v prerokúvanej veci, žalovaný namietal výpočet škody, vzhľadom na to, že otváracie hodiny na dverách autoumyvárne sú neaktuálne, tak žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by tomu tak aj naozaj bolo, a súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by toto jeho tvrdenie potvrdzoval. Preto súd správne posúdil, že žalobca správne vypočítal výšku škody a to tak, že vo výpočte škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. vychádzal z uverejnených informácii žalovaným na dverách prevádzky autoumyvárne, teda pondelok až sobota 12 prevádzkových
hodín a v nedeľu 10 prevádzkových hodín. Pokiaľ žalovaný trval na tom, aby škoda bola vypočítaná na základe priemeru spotrieb pred a po zistení neoprávneného odberu, tak takýto postup je neprípustný, nakoľko neodzrkadľuje skutočnú spotrebu žalovaného. Takýto výpočet v danom prípade nepripadá do úvahy.
32. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku žalovaného, že súd neprihliadal a nevysporiadal sa s jeho tvrdeniami a argumentmi, ktoré uviedol vo vyjadreniach zo dňa 14.1.2018 a 24.1.2018. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v uvedených vyjadreniach nie sú uvedené žiadne nové a relevantné argumenty, ktoré by neboli súdu známe. Žalovaný v týchto vyjadreniach poukazuje na tie isté skutočnosti, ktoré ho však žiadnym spôsobom nezbavujú zodpovednosti.
33. Žalovaný ďalej namietal prístupnosť meradla. Tvrdil, že meradlo bolo prístupné, nakoľko bolo umiestnené na fasáde budovy, a teda bolo verejne dostupné. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje vzhľadom k tomu, že meradlo bolo uzamknuté a kľúčom disponoval jedine žalovaný, čo aj sám vo výpovedi a vyjadreniach uviedol. K jeho tvrdeniu, že žalobca nijakým spôsobom nezabezpečil skrinku proti vniknutiu, odvolávajúc sa na ust. § 73 ods. 2 ZoE, odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie hovorí, že prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný prijať nevyhnutné opatrenia, potrebné na zabránenie neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom. Takýmto zabezpečením sa rozumejú zabezpečovacie značky/plomby osadené na meradle. Plomby osadené na meradle plnia zabezpečovaciu funkciu proti neoprávnenej manipulácii. Preto ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je opodstatnená.
34. Tvrdenia žalovaného, že porušenie plomby spôsobili zamestnanci žalobcu po odobratí meradla nie sú ničím podložené. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krabica, v ktorej bolo meradlo umiestnené, bola na odbernom mieste riadne zalepená a odovzdaná znalcovi na posúdenie. Preto ani tvrdenia o neoprávnenej manipulácii žalobcu s meradlom nemožno považovať za dôvodné.
35. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
36. Ostatnými odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť.
37. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.132,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.132,81 eur od 30.12.2017 do zaplatenia, vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 2 tohto vládneho nariadenia. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, keď odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov v konaní úspešnému žalobcovi postupom podľa § 257 CSP, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).