Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Csp-210-2017.pdf
PDF · 130.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/210/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1) B. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Ž. XXX, XXX XX O.Š., 2) M. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Ž. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 8.126,27 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e lehotu na plnenie peňažnej povinnosti uvedenej vo výroku I. rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9Csp/210/2017-78 zo dňa 31.01.2018 v dĺžke troch dní od právoplatnosti vyššie uvedeného výroku.
II. Žalovaní v 1) a 2) rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne:
- 5 % ročné úroky z omeškania zo sumy 3.315,05 eur od 03.11.2017 do 14.12.2017,
- istinu 4.811,25 eur,
- úrok 383,88 eur,
- úroky z omeškania 7,18 eur,
- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.811,25 eur od 03.11.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalobu z a m i e t a o zaplatenie úroku 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.126,27 eur od 24.10.2017 do zaplatenia, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 383,88 eur od 24.10.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.126,27 eur od 24.10.2017 do 02.11.2017.
IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaných v 1) a 2) rade s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 8.126,27 eur, úroku 383,88 eur, úrokov z omeškania 7,18 eur, úrokov vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.126,27 eur od 24.10.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 8.126,27 eur od 24.10.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 383,88 eur od 24.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania od žalovaných spoločne a nerozdielne.
2. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 9Csp/210/2017 - 78 zo dňa 30.01.2018 vo veci rozhodol tak, že žalovaných v 1) a 2) rade zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3.315,02 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 15. 12. 2017 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovaným splácať dlh v splátkach po 80,- eur mesačne, vždy do posledného dňa toho -
ktorého mesiaca, počnúc od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, žalovaným umožnil uhradiť dlh v mesačných splátkach a proti výroku o náhrade trov konania.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 11Co/342/2018 - 155 zo dňa 31.10.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o lehote na plnenie peňažnej povinnosti a o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že pri posudzovaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie správne vychádzal zo spotrebiteľskej povahy veriteľsko- dlžníckeho vzťahu strán z tejto zmluvy, spor správne posudzoval podľa právnych noriem spotrebiteľského práva vrátane príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a úverovú zmluvu podrobil skúmaniu z hľadiska splnenia zákonných podmienok a náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných týmto zákonom; relevantné zák. ustanovenia však čiastočne nesprávne interpretoval. Za osobitný nedostatok zmluvy súd prvej inštancie považoval absenciu náležitosti o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (členenie splátky), prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Svoj právny záver, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, súd založil na zistení nedostatku náležitosti uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na podklade čoho dospel k záveru, že žalobca má nárok iba na vrátenie rozdielu medzi výškou skutočne poskytnutého úveru 9.500,- eur (10.000,- eur po odpočítaní 500,- eur poplatku za úver) a žalovanými zaplatenými platbami 6.184,98 eur, čo predstavuje sumu 3.315,02 eur spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške. Právne úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k uvedenému posúdeniu spotrebiteľskej zmluvy a uplatneného nároku, odvolací súd nepovažoval za správne. Súd prvej inštancie právny záver o zániku nároku veriteľa (žalobcu) na úroky a poplatky požadované v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru v danej veci nesprávne vyvodil z absencie konkrétnej vnútornej skladby, resp. členenia tej ktorej anuitnej splátky v zmluve (údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, splátok úrokov a iných poplatkov) podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré ustanovenie nevyložil eurokonformne, v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej tiež len „smernica 2008/48/ ES“) a interpretačných záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Súd nevzal na zreteľ, že pri interpretácii rozhodujúcej vnútroštátnej úpravy, ktorá je výsledkom transpozície smernice 2008/48/ES je potrebné zohľadniť ňou stanovený cieľ. I bez toho, aby sa toho strany v konaní dovolávali, je povinnosťou súdu posúdiť zhodu smernice s rozhodujúcimi vnútroštátnymi ustanoveniami, aby preveril, či táto smernica bola transponovaná správne a či nie je namieste použiť jej nepriamy alebo priamy účinok. Ustanovenia smernice totiž v záujme požiadavky harmonizácie právnych systémov členských štátov EÚ musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou, s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia jej cieľa. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamil pozornosť na záver formulovaný Ústavným súdom SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016, v zmysle ktorého je povinnosťou slovenského vnútroštátneho súdu, ktorá je inkorporovaná aj v základnom práve na súdnu ochranu, nielen ústavne konformná, ale aj eurokonformná interpretácia zákonov. Nezastupiteľným zdrojom poznania a aplikácie práva EÚ je tiež judikatúra ESD, ktorá je jedinou inštitúciou EÚ, oprávnenou podávať jej záväzný výklad. Odvolací súd pripomenul, že prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva EÚ, ktoré sa v ňom nachádzajú, síce priamo záväzný len pre vnútroštátny súd, ktorý formuloval prejudiciálnu otázku (Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s.163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch (Milch, Fett aEierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s.165, bod 2), avšak nemožno prehliadať, že judikatúra ESD má najmä zabezpečovať jednotný výklad práva EÚ a cez to jeho rovnaké uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch. Preto v prípadoch, kedy ESD podáva právny výklad ustanovení európskeho práva, či už v jednotlivých rozhodnutiach, alebo na žiadosť súdov členských štátov či
iných orgánov a inštitúcií EÚ, má judikatúra ESD všeobecnú záväznosť. To znamená, že týmto výkladom ESD sa musí riadiť nielen súd, ktorý o výklad požiadal či štát alebo inštitúcia EÚ, ktorej je rozhodnutie určené, ale všetky členské štáty, ich orgány a obyvateľstvo, ako aj samotné orgány EÚ. Možno preto uzavrieť, že judikatúra ESD má povahu prameňa európskeho práva. Zároveň platí, že ESD výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. ESD interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok totiž nemá konštitutívny, ale deklaratórny charakter (Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; KühneaHeitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27). Z pohľadu týchto všeobecných východísk odvolací súd konštatuje, že v rámci eurokonformného výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je potrebné v posudzovanom prípade vychádzať z interpretačných záverov vyplývajúcich z rozsudku vo veci C- 42/15 zo dňa 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, v ktorom Súdny dvor EÚ vo vzťahu k následkom absencie niektorých náležitostí úverovej zmluvy skonštatoval, že zmyslu a cieľu smernice zodpovedá predpoklad takej vnútroštátnej úpravy a jej výklad vnútroštátnymi orgánmi, ktoré za bezúročný a bezpoplatkový považujú úver pri absencii niektorej z náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 smernice len pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Reagujúc na interpretačné závery ESD v už zmienenom rozhodnutí sa právna prax (nakoniec i zákonodarca zmenou právnej úpravy) medzičasom už vysporiadala s otázkou výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy v tom zmysle, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky a že pokiaľ predmetná norma hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018). Nesprávne skutkové závery v otázke úplnosti úverovej zmluvy z hľadiska obsahovej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzavretia, nevyhnutne viedli súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu záveru, že z dôvodu absencie tohto údaja v úverovej zmluve je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku vedený týmto nesprávnym právnym záverom už obsahu úverového vzťahu strán nevenoval náležitú pozornosť, preto bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní nedostatky svojho doterajšieho postupu a rozhodovania odstrániť, vykonať riadne dokazovanie a na jeho základe si zabezpečiť dostatočný skutkový podklad (zistenia) potrebný pre posúdenie obsahových náležitostí a platnosti úverovej zmluvy v celom spektre rozhodujúcich zákonných kritérií v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzavretia a z hľadiska relevantného spotrebiteľského práva. Pri tomto posúdení bude súd prvej inštancie mať na zreteli tiež interpretačné závery formulované v rozsudku Súdneho dvora EÚ C- 42/15 zo dňa 9.11.2016 Home Credit, a.s. proti C. K., a po vyhodnotení všetkých dôkazov podľa zásad uvedených v § 191 a nasl. CSP o žalobe v zrušenom rozsahu znovu rozhodne. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Procesná úprava v cit. ust. § 232 ods. 3 až 4 CSP ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom, je túto povinný zaviazaný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať vo forme splátok, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé (porov. R V/1968). Stanovenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi nie je závislé od návrhu účastníka, ale súd je oprávnený sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti
prípadu. Výška splátok teda musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale musí tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu veriteľa došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 116/2012 z 18.3.2013). V odôvodnení rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil žalovaným plnenie peňažnej povinnosti v splátkach (bod 21.), sa súd obmedzil len na konštatovanie, že vychádzal z osobných, zárobkových a sociálnych pomerov žalovaných a povolil žalovaným splácať dlh v splátkach po 80,- eur mesačne. Súd však vôbec neuviedol, akú právnu normu aplikoval, nevysvetlil, z akých konkrétnych pomerov žalovaných (skutkových zistení) vychádzal a vyvodil zodpovedajúce právne závery, nevysvetlil svoj postup a neuviedol komplexné a presvedčivé dôvody, na podklade ktorých dospel k danému rozhodnutiu. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatoval, že v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný a preto zrušil rozsudok i v napadnutom výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti žalovaných. V novom rozhodnutí bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania i vo vzťahu k rozhodnutiu o lehote na plnenie. Súd sa pokúsi o zmierlivé vyriešenie sporu a pokiaľ vylúči možnosť dohody strán o paričnej lehote (výške splátky), v takom prípade bude potrebné, sledujúc naplnenie požiadavky zohľadniť v konaní tiež špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia (čl. 6 ods. 2 CSP), umožniť žalovaným doplniť ich tvrdenia o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o lehote na plnenie, predovšetkým o ich schopnosti splniť peňažný záväzok a svoje tvrdenia i náležite preukázať a po vyjadrení sa žalobcu k týmto skutočnostiam a po prípadnom doplnení dokazovania k nim na základe návrhov sporových strán, o lehote na plnenie peňažnej povinnosti žalovaných (i vo vzťahu k už právoplatne prisúdenej sume) opätovne rozhodnúť.
6. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie súd prvej inštancie sa oboznámil s vyjadreniami strán sporu a obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu v priebehu konania.
7. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.03.2020, doručeného súdu dňa 17.03.2020 vyplýva, že nesúhlasí so splácaním dlhu žalovanými v splátkach. Je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Nie je možné prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovaných v 1) a 2) rade, pretože žalobca má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmom musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaní v 1) a 2) rade berú na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie sú schopné plniť ich. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovaným, ktorým platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, budú najmä - osobné a majetkové pomery strán, výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaných v konaní, prejavená snahu o plnenie záväzku žalovanými, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, doba, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, ... V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch strán sporu v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (rozsudok NS SR 7Cdo/116/2012 z 18.3.2013). Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd (11/2017) mali žalovaní v 1) a 2) rade možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohli priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná im finančným možnostiam. Žalovaní v 1) a 2) rade v priebehu súdneho konania neprejavili žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne plniť. Žalobca má za to, že v danom prípade nie sú naplnené odôvodnené dôvody pre priznanie plnenia v splátkach, zohľadňujúc výšku dlhu, ako aj ľahostajný prístup žalovaných v 1) a 2) rade k plneniu si svojich zmluvných povinnosti. Žalovaní v 1) a 2) rade dlhodobo ľahostajne pristupovali k plneniu si zmluvných povinnosti. Ide o skutočnosti. ktoré sú v rozpore s povolením splátok. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do priznaných práv veriteľa. Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu veriteľa a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu.
Zákon explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Žalobca má za to, že je povinnosťou žalovaných, aby predložili dôkazy na podporu svojich tvrdení.
8. Žalovaní v 1) a 2) rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.05.2020 uviedli, že žiadajú o zaplatenie dlhu v splátkach, pretože žalovaná v 2) rade nepracuje, končí jej aj podpora v nezamestnanosti a nebude mať nárok na hmotnú núdzu. Sú ochotní splácať dlh po 80,- eur mesačne.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.06.2020 k vyčísleniu žalovanej sumy namietanej žalovaným v 1. rade uviedol, že nesúhlasí so splácaním dlhu žalovaných v splátkach vo výške 80,- eur, tak ako to navrhli žalovaní. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 80,- eur mesačne by súd zapríčinil, že žalovaní by iba istinu splácali viac než 8 rokov. Na základe porušenia úverovej zmluvy a úplného zastavenia splácania úveru by boli tak žalovaní zo strany súdu „odmenení“ tým, že by im bola priznaná možnosť opätovného splácania úveru mesačne vo výške mesačnej splátky dokonca (takmer o polovicu) nižšej ako bola splátka dohodnutá v úverovej zmluve (155,98 eur). Súd by tak svojim rozhodnutím de facto úplne poprel nielen účinky predčasného zosplatnenia úveru, ale aj účel celého súdneho konania. Žalobca bol toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu, a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Nie je možné prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovaných v 1) a 2) rade, pretože žalobca má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmom musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaní v 1) a 2) rade berú na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie sú schopní plniť ich. Žalobca mal za to, že v danom prípade nie sú naplnené odôvodnené dôvody pre priznanie plnenia v splátkach, zohľadňujúc výšku dlhu, ako aj ľahostajný prístup žalovaných k plneniu si svojich zmluvných povinností.
10. Žalovaný v 1) rade v ústnom vyjadrení uviedol, že nevie, či žalobca správne vyčíslil žalovanú sumu, ktorú od nich žiada zaplatiť, teda neuhradený zostatok úveru. Je zamestnaný už druhý rok u spoločnosti ESSITY s.r.o., Gemerská Hôrka, kde zarába 600,- až 650,- eur čistého príjmu. Z tohto príjmu hradia nájomné za byt v sume 70,- eur a zálohové platby za elektrinu v sume 50,- eur. Maloleté deti s manželkou nemajú. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie na úhradu dlhu nič nezaplatili, lebo čakali na rozsudok odvolacieho súdu. Žalovaná v 2) rade súhlasila s vyjadrením svojho manžela. Uviedla, že od októbra 2019 je nezamestnaná, dostáva podporu v nezamestnanosti v sume 308,- eur mesačne. Za minulý mesiac ešte podporu v nezamestnanosti dostala, ale nevie či dostane aj tento mesiac podporu v nezamestnanosti, pretože doba, za ktorú ju mala dostávať už uplynula. Žalovaní uviedli, že dlh sú schopní splácať jedine v splátkach, ktorých výšku uviedli. V žiadnom prípade nie sú schopní dlh splácať vo vyšších splátkach, resp. zaplatiť naraz jednou splátkou.
11. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 09.07.2020 uviedol, že celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť je v zmluve uvedená správne a zodpovedá násobku počtu splátok (120) a výšky splátok (155,98 eur) a súčtu s jednorázovým poplatkom za poskytnutie úveru (500,- eur), t. j. 19.217,60 eur (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom). Uvedené je v súlade s § ods. g) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého poistenie sa zarátava do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzavrieť. Poplatok za poistenie schopnosti splácať spotrebiteľsky úver nebol zahrnutý do celkových nákladov, nakoľko poistenie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru. Poistenie je v každom prípade individuálne a dobrovoľné a teda nie je podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Žalobca poskytuje úvery aj s poistením aj bez poistenia a to za rovnakých podmienok. V rámci predzmluvných rokovaní má každý klient žalobcu možnosť zvoliť si uzatvorenie úverovej zmluvy bez poistenia, s poistením Súboru A alebo poistenie Súboru B, pričom v danom prípade si žalovaní zvolili súbor poistenia A (zahŕňa poistenie schopnosti splácať úver pre prípad smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti).
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi - úverovou zmluvou 00112767 zo dňa 20.03.2014, sadzobníkom poplatkov a všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia, prehľadom splácania po predčasnom zosplatnení, stavom omeškaných splátok, prepočtom zmluvných úrokov, prepočtom úrokov z omeškania, opakovanými upozorneniami na splácanie úveru zo dňa 21.08.2017 a 24.07.2017, výzvou na predčasné splatenie úveru bez dokladu o doručení.
13. V zmysle zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu výška úveru bola dohodnutá v sume 10.000,- eur, celková čiastka, ktorú žalovaní boli povinní zaplatiť bola uvedená sumou 19.217,60 eur, ktorá suma tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom. V zmluve ďalej je uvedené, že poplatok za poskytnutie úveru je 500,- eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 3,82 eur, výška anuitnej splátky 155,98 eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky je určený dňom 22.04.2014, počet anuitných splátok je 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky je mesačná, splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 20.03.2024, typ a výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako fixná do splatnosti vo výške 13,9 % p. a., výška RPMN 16,59 % a priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 13,34 %.
14. Súd žalobcom uplatnený nárok, ktorý je predmetom konania, posúdil v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
15. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
17. V zmysle § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie predmetom konania zostalo rozhodovanie o zaplatenie istiny 4.811,25 eur s 5 % ročnými úrokmi z omeškania od 03.11.2017 do zaplatenia, 5 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 3.315,05 eur od 03.11.2017 do 14.12.2017, 5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 8.126,27 od 24.10.2017 do 02.11.2017, kapitalizovaného zmluvného úroku 383,88 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania 7,18 eur, o zaplatenie 13,90 % ročného zmluvného úroku z nezaplatenej istiny 8.126,27 eur od 24.10.2017 do zaplatenia, o zaplatenie 5 % ročných úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov 383,88 eur od 24.10.2017 do zaplatenia.
19. Súd opakovane posúdil obsah zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a dospel k záveru, že zmluva obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
20. Nezaplatená istina uvedená v žalobe predstavuje sumu 8.126,27 eur, z ktorej sumy výrokom č. I rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9Csp/210/2017-78 bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3.315,02 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 15.12.2017 do zaplatenia. Na základe toho v ďalšom konaní vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu ,
vykonaného dokazovania a z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, ako aj prehľadu čerpania a splácania úveru, súd dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie istiny 4.811,25 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.811,25 eur od 03.11.2017 do zaplatenia, kapitalizovaného úroku 383,88 eur, úrokov z omeškania 7,18 eur je dôvodná, preto v tejto časti žalobe vyhovel.
21. Súd žalobu o zaplatenie úroku 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.126,27 eur od 24.10.2017 do zaplatenia, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 383,88 eur od 24.10.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.126,27 eur od 24.10.2017 do 02.11.2017 považoval za nedôvodnú, preto je v tejto časti zamietol.
22. Vychádzajúc z obsahu výzvy na predčasné splatenie úveru, v ktorej žalovaní boli vyzvaní žalobcom na úhradu celého dlhu s príslušenstvom najneskôr do 02.11.2017, žalovaní sa dostali do omeškania s plnením dlhu odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty uvedenej vo výzve, teda dňa 03.11.2017, preto dlžnú sumu súd zaviazal žalovaných zaplatiť s 5 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení do zaplatenia.
23. Nárok na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení súd nepovažuje za dôvodný vychádzajúc z toho, že po zosplatnení úveru žalobca, teda veriteľ už nemá nárok na zmluvné úroky ale iba na sankčný úrok, na úroky z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa zmluvné strany dohodli. V prejednávanej veci predmetom konania je zaplatenie neuhradeného zostatku spotrebiteľského úveru, pričom spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, teda nie je zrejmé, kedy dôjde k splneniu dlhu. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných zaplatiť zmluvný úrok žiadaný žalobcom až do zaplatenia dlhu - istiny, zmluvný úrok by sa navyšoval neobmedzene, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a bolo by v rozpore s ustanovením §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd žalobe nevyhovel o zaplatenie zmluvných úrokov od zosplatnenia úveru až do zaplatenia dlžnej istiny úveru.
24. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených kapitalizovaných zmluvných úrokov 383,88 eur od 24.10.2017 do zaplatenia súd považuje tiež za nedôvodný, nakoľko úroky z omeškania aj úroky z úveru sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a Občiansky zákonník neumožňuje veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo, úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky.
25. Žalovaní v 1) a 2) rade žiadali, aby im súd povolil dlh splácať v splátkach po 80,- eur mesačne, z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie. Súd tento návrh posudzoval v zmysle ust. § 232 ods. 2 až 4 CSP. Súd sa pokúsil o zmierlivé vyriešenie sporu, avšak k dohode strán sporu o lehote na plnenie peňažnej povinnosti a výške prípadných splátok nedošlo. Výsluchom žalovaných súd zistil, že žalovanú sumu sú schopní splácať iba v splátkach, po 80,- eur mesačne. Po posúdení argumentácie obidvoch strán sporu súd návrhu žalovaných v 1) a 2) rade na povolenie plniť peňažnú povinnosť v splátkach nevyhovel, zohľadňujúc výšku dlhu, dobu, po ktorú by plnením v splátkach navrhovaných zo strany žalovaných došlo k zaplateniu dlžnej sumy a prístupu žalovaných v 1) a 2) rade k plneniu si svojich zmluvných povinností, ktorí v priebehu súdneho konania svoj záväzok ani čiastočne nesplnili. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k uzáveru, že na strane žalovaných nie je predpoklad, aby dlžnú sumu žalobcovi uhradili v splátkach v primeranom čase, preto návrhu žalovaných na povolenie splátok nevyhovel.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca mal iba neúspech v konaní týkajúci sa príslušenstva pohľadávky. Náhrada trov konania na strane žalobcu pozostáva iba z náhrady zaplateného súdneho poplatku, ktoré trovy je potrebné považovať za účelne vynaložené trov konania.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.