Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/126/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v spore žalobcu: SOLVEX s.r.o., Námestie SNP 15, 811 06 Bratislava, IČO: 35 809 728, právne zast.: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: GLOBTOUR GROUP a.s., Panská 12, 811 01 Bratislava, IČO: 35 894 172, právne zast.: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, o zaplatenie 5.645,09 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.535,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.535,93 Eur od 25. 4. 2009 do zaplatenia, a to všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou z 9. 3. 2012, doručenou na Okresný súd Bratislava I 29. 3. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 5.645,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.645,09 Eur od 25. 4. 2009 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Žalobca uviedol, že ako záujemca a žalovaný ako objednávateľ uzavreli 22. 2. 2008 Zmluvu o garantovanom zabezpečení leteckej charterovej dopravy č. 09/2008 (ďalej len ako „zmluva“), ktorej predmetom bolo garantované zabezpečenie leteckej charterovej dopravy počas letnej sezóny 2008 žalovaným pre žalobcu prostredníctvom leteckej spoločnosti BULGARIAN CHARTER. Žalovaný vyúčtoval žalobcovi ceny za zabezpečenú dopravu prostredníctvom zálohových faktúr a žalobca ich následne uhrádzal vo forme zálohových platieb. Žalobca uhradil žalovanému zálohové platby za lety v období od júna 2008 do septembra 2008, celkovú sumu 132.383,08 Eur (3.988.172,70 Sk), z toho za charterové lety 129.131,47 Eur (3.890.214,70 Sk) a za provízny predaj 3.251,60 EUR (97.958,- Sk). Žalovaný vyúčtoval žalobcovi a žalobca uhradil žalovanému prostredníctvom zálohových platieb sumu, ktorá zahŕňala vyššie sumy palivových príplatkov, než aké boli žalobcovi potvrdené zo strany žalovaného, a to navyše celkovo sumu vo výške 5.535,75 EUR (166.770,09 Sk). Žalovaný zároveň vyúčtoval žalobcovi navyše na letiskových a bezpečnostných poplatkoch na faktúre č. 118800440 sumu 98,59 Eur (2.970,33 Sk), na faktúre č. 0118800145 sumu 2,- Eur (60,52 Sk), na faktúre č. 0118800442 sumu 6,03 Eur (181,82 Sk) a na faktúre č. 0118800212 sumu 2,51 Eur (75,79 Sk), t.j. spolu 109,13 Eur (3.288,46 Sk). Celkový preplatok žalobcu, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou zaplatenou žalovanému za charterove lety 129.131,47 Eur (3.890.214,70 Sk) a sumou, ktorú mal žalovaný žalobcovi vyúčtovať (3.720.150,65 Sk) predstavuje sumu 5.645,09 Eur (170.064,05 Sk), pričom vyzval žalovaného na vrátenie preplatkov výzvou z 15. 4. 2009, doručená 17. 4. 2009, ktorú však žalovaný neuhradil. 2. Súd vydal 7. 5. 2012 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že údaje žalobcu nie sú v súlade s evidenciou žalovaného. Neeviduje žalobcom vyčíslenú pohľadávku a ani

nedisponuje listinnými dôkazmi, na ktoré sa žalobca odvoláva vo svojej žalobe. S ohľadom na uvedené vznáša námietku premlčania nároku žalobcu. Žalovaný nárok žalobcu v celosti rozporuje, považuje ho za nepreukázaný a uplatnenie pohľadávky za neoprávnené. Žalobca na podaný odpor žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za účelové, nemá k dispozícií jeho evidenciu a preto nedokáže posúdiť pravdivosť argumentov žalovaného, ktorý tvrdenia žalobcu bez akéhokoľvek podkladu popiera a to bez toho, aby sám predostrel svoj výpočet. Námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná, keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodno-právnym vzťahom a vzťahuje sa naňho 4-ročná premlčacia lehota. 3. Na pojednávaní 1. 10. 2014 právny zástupca (ďalej len „PZ“) žalobcu uviedol, že nesprávnu fakturáciu reklamoval u žalovaného 12. 12. 2008 a svoj nárok si uňho uplatnil aj výzvou v roku 2008, pričom žalovaný na žiadnu písomnosť nereagoval. Poukázal na email žalovaného z 22. 8. 2008, v ktorom oznámil výšku palivových poplatkov, ktoré sa už v tom čase odchyľovali od rozpätia palivových príplatkov uvedených v zmluve, napriek tomu žalobca s týmto návrhom vyslovil súhlas a tieto ceny aj potvrdil. PZ žalovaného uviedol, že zo strany žalovaného bol žalobcovi zaslaný mailom z 9. 2. 2009 prepočet za sezónu 2008 aj s prílohami, z ktorých vyplýva, že v danom prípade nie je daný nedoplatok zo strany žalovaného ako vyčíslil žalobca, ale je tu preplatok, a to 0,18 Eur (5,50 Sk). Poukázal na uzavretie zmlúv čl. 3 ods. 3, kde boli žalobcovi riadne oznamované zmeny palivových príplatkov, a to mailami z 30. 5. 2008, 17. 6. 2008, 15. 7. 2008 a 8. 8. 2008. 4. Podaním z 11. 11. 2014 žalobca poukázal na to, že popri vráteniu preplatkov na palivových príplatkoch za sezónu 2008 sa taktiež domáha vrátenia preplatkov na letiskových a bezpečnostných poplatkoch za sezónu 2008 v sume 109,16 Eur, ktoré boli žalovaným nesprávne vyúčtované a následne žalobcom uhradené. Žalovaný vyúčtoval letiskové a bezpečnostné poplatky a poplatky za catering na fa. č. 118800440, č. 0118800145, č. 0118800442 a na č. 0118800212 v nesprávnej výške vychádzajúc z počtu osôb v zmysle garantovaného odberu sedačiek na danom lete a nie vychádzajúc zo skutočného počtu prepravených osôb, t.j. v rozpore s čl. 3 bodu 12 Prílohy č. 2 zmluvy, čím došlo k preplatku 109,16 Eur. Žalovaný podaním z 25. 11. 2014 uviedol, že žalobca si preplatok uplatnil v nesprávnej sume, a to 5.568,94 Eur (166.770,09 Sk), preplatok podľa skutočného stavu bol 4.477,52 Eur (134.889,92 Sk), teda rozdiel je 1.058,23 Eur (31.880,17 Sk). Peňažný nárok žalovaného voči žalobcovi je spôsobilý na vzájomné započítanie. Taktiež z dôvodu omeškania žalobcu ako objednávateľa vzniklo žalovanému právo na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené úhrady faktúr v sezóne 2008, a to v sume 2.831,47 Eur (85.300,99 Sk). Žalovaný má za to, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný len v časti, a to v sume 1.755,39 eur (žalovaná istina 5.645,09 Eur - rozdiel vo vyúčtovaní 1.058,23 Eur - poplatok z omeškania 2.831,47 Eur). 5. Žalobca podaním z 24. 5. 2015 uviedol, že považuje preplatok vo výške 4.477,55 Eur zo strany žalovaného za uznaný, a preto by tento nemal byť predmetom dokazovania, avšak naďalej trvá na svojom nároku v celom rozsahu. K porušeniu zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou uviedol, že žalovaný žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty nepožiadal, splatnosť žalovaným tvrdenej pohľadávky titulom zmluvnej pokuty nikdy nenastala a preto ide o pohľadávku nesplatnú. 6. Súd uznesením č.k. - 181 z 25. 9. 2015 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 109,16 Eur zastavil a pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.535,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.535,93 Eur od 25. 4.2 009 do zaplatenia a nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy konania. 7. Na pojednávaní 5. 2. 2016 svedok Ing. Biser Yealmov, generálny riaditeľ spoločnosti žalobcu uviedol, že pri spolupráci so žalovaným a fakturovaním palivových príplatkov zistil, že mu žalovaný fakturuje neprimerane vysoké čiastky za palivové príplatky. Ich výpočet by mal byť vždy pri fakturácii doložený, čo sa však nestalo. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný preukázal, ako došli k výške palivových príplatkov, ku žiadnemu stretnutiu však nedošlo. Žalobca bol presvedčený, že fakturované palivové príplatky sú nelogicky vysoké, čo sa preukázalo na konci letnej sezóny, keď dostali email od žalovaného, v ktorom boli stanovené ceny za palivové príplatky za celú sezónu roku 2008 a žalobca zistil, že palivové príplatky boli v danej sezóne nižšie ako boli žalovaným fakturované. Na základe uvedeného urobili prepočty a zistili preplatky, a preto žiadali o ich vrátenie. Žalovaný ich od r. 2008 nekontaktoval na zaplatenie poplatkov z omeškania. 8. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to zmluvou o garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy č. 09/2008 z 22. 2. 2008, prílohou č. 1, 2, prijatými faktúrami, emailami, výpismi úhrad žalobcu žalovanému, vyúčtovaním za sezónu 2008, výpoveďami svedkov, výzvou na zaplatenie a inými listinami, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že 22. 2. 2008 uzavreli zmluvu o garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy č. 09/2008, predmetom ktorej bolo zabezpečenie leteckej charterovej dopravy žalovaným pre žalobcu prostredníctvom leteckej spoločnosti BULGARIAN CHARTER. Žalovaný vyúčtoval žalobcovi ceny za zabezpečenú dopravu prostredníctvom zálohových faktúr, ktoré žalobca uhrádzal vo forme zálohových platieb; celkovo uhradil v období od júna 2008 do septembra 2008 sumu 132.383,08 Eur, z toho za charterové lety sumu 129.131,47 Eur a za provízny predaj 3.251,60 Eur. Celkový preplatok žalobcu, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou zaplatenou žalovanému a sumou, ktorú mal žalovaný vyúčtovať prestavuje sumu 5.645,09 Eur. Žalobca listom z 27. 3. 2009 reklamoval vystavené faktúry č. 118800084, č. 118800078, 118800138, 118800206, 118800221, 1188000220, 118800366, 118800435, 118800143, 118800222, 118800214, 118800217, 118800371, 118800440, 118800467, 118800087, 118800100, 118800148, 118800212, 118800215, 118800219, 118800376, 118800445, 118800088, 118800097, 118800145, 118800210, 118800216, 118800218, 118800373, 118800442. Faktúry za letenky, daň za pasažiera a občerstvenie pasažiera v letnej turistickej sezóne 2008 nie sú predmetom dokazovania, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti preplatkov v sume 109,16 Eur späť podaním z 24. 5. 2015. Žalovaného obrana spočívala v tom, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný len v časti, a to v sume 1.755,39 eur (žalovaná istina 5.645,09 Eur - rozdiel vo vyúčtovaní 1.058,23 Eur - poplatok z omeškania 2.831,47 Eur), pričom sumu 4.477,55 Eur považuje za preukázanú. 10. Na základe emailu žalovaného z 22. 8. 2008 žalobcovi vyplýva, že žalovaný uviedol palivové príplatky za celú sezónu nasledovne: a) KOŠICE - VARNA - KOŠICE - celkom do 1. 9. 2008 = 459 os. x. 9 Eur = 4.131,- Eur b) OSTRAVA - BURGAS - OSTRAVA - celkom do 1. 9. 2008 = 203 os. x. 10 Eur = 2.030,- Eur c) BRNO - BURGAS - BRNO - celkom do 1. 9. 2008 = 179 os. x. 10 Eur = 1.790,- Eur d) PRAHA - BURGAS - PRAHA - celkom do 1. 9. 2008 = 375 os. x. 14 Eur =5 .250,- Eur

11. Podľa bodu 3.2 zmluvy, sú ceny za zabezpečenie letov a platobné podmienky uvedené v Prílohe č. 2 zmluvy. Podľa bodu 3.6 zmluvy, cena a let nezahŕňala pozemné transfery z letiska a na letisko, letiskové poplatky (airport tax), poistné príplatky (YQ tax) a palivový príplatok, pričom letiskové poplatky, poistný poplatok a palivový príplatok mali byť žalobcovi účtované podľa Prílohy č. 2 zmluvy. 12. Podľa bodu 3.3 zmluvy, zabezpečovateľ má právo jednostranne zvýšiť dohodnutú cenu v prípade jej zvýšenia zo strany dopravcu, a to v prípade preukázateľného zvýšenia ceny leteckého paliva alebo pristávacích, približovacích, navigačných alebo handlingových poplatkov po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy, a to ku dňu vykonania daného konkrétneho letu. 13. Podľa bodu 4. Prílohy č. 2, letiskové poplatky sú orientačné, platné ku dňu podpisu zmluvy. Pre účely fakturácie budú rozhodujúce letiskové poplatky platné ku dňu vykonania letu tak, ako budú zverejnené príslušnými orgánmi civilného letectva jednotlivých krajín. Podľa bodu 12, letiskové poplatky, poistný príplatok a palivové príplatky budú uhrádzané podľa skutočného počtu prepravených cestujúcich na danom lete. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti . Podľa č. 15 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 9, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom. Podľa , ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa ust. 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 14. Súd prvej inštancie zhodnotil, že prejednávaný spor je sporovým konaním v pravom zmysle slova a je podriadený zásade kontradiktórnosti. Na základe uvedeného súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného podľa dôkazov navrhnutých sporovými stranami a výsledok rozhodovania závisel od miery úspešnosti sporových strán preukázať svojou iniciatívou vlastné tvrdenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri sporovom konaní je neunesenie dôkazného bremena spojené s následkom „straty“, resp. prehratia sporu. 15. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o garantovanom zabezpečení charterovej leteckej dopravy, na základe ktorej žalovaný zabezpečoval leteckú charterovú dopravu pre žalobcu. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúry za palivový príplatok, ktoré žalobca uhradil. Sporným medzi stranami ostal preplatok žalobcu a nárok žalovaného na poplatok z omeškania vo výške 2.831,47 Eur, ktorý žalovaný žiadal započítať oproti nároku žalobcu. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný nárok žalobcu uznal vo výške 4.477,55 Eur, avšak na druhej strane si uplatnil nárok na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené úhrady faktúr v sezóne 2008. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, preto súd zameral dokazovanie na nárok v časti istiny 1.058,38 Eur, ktorý žalovaný považoval za nepreukázaný. Keďže žalovaný sumu 4.477,55 Eur považuje za preukázanú, nakoľko ju uznal, súd prvej inštancie v tejto časti tento nárok nepovažuje za sporný. V zmysle predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný žalobcovi emailom zo 22. 8. 2008 oznámil finálnu výšku palivových príplatkov na celú letnú turistickú sezónu 2008, pričom z predložených faktúr je zrejmé, že žalovaný vyfakturoval žalobcovi vyššie sumy, a to v rozpore so zmluvou i emailom z 22. 8. 2008. Výška palivových príplatkov je nesporná, nakoľko ich aj sám žalovaný potvrdil, a to nasledovne a) KOŠICE - VARNA - KOŠICE = 9,- Eur, žalovaný však účtoval vo faktúre sumu 11,-, 15,- a 16,- Eur b) OSTRAVA - BURGAS - OSTRAVA = 10,- Eur, žalovaný však účtoval vo faktúre sumu 11,-, 15,- a 16,- Eur c) BRNO - BURGAS - BRNO = 10,- Eur = žalovaný však účtoval vo faktúre sumu 11,-, 15,- a 16,- Eur d) PRAHA - BURGAS - PRAHA = 14,- Eur = žalovaný však účtoval vo faktúre sumu 11,-, 15,- a 16,- Eur.

Žalovaný teda v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by výpočty palivových príplatkov za jednotlivé lety za turistickú sezónu 2008 boli nesprávne. Tvrdenia žalovaného nepreukazujú neopodstatnenosť žalobcovho nároku, pričom bolo preukázané, že celkový preplatok žalobcu je suma vo výške 5.535,93 Eur. 16. K námietke premlčania vznesenej žalovaným, súd uvádza, že tá nie je dôvodná. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodným vzťahom, ktorý vznikol v súvislosti so zmluvou, ide teda o obchodný záväzkový vzťah, tak ako je definovaný v a spravuje sa podľa , čo napokon medzi stranami sporu nie je sporné. V zmysle uvedeného sa premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia spravuje ustanoveniami , podľa ktorého je premlčacia doba 4 ročná. Strany sporu mali v Prílohe č. 2 zmluvy upravené ceny palivového príplatku, pričom mali byť uhrádzané podľa skutočného počtu prepravených cestujúcich na danom lete. Súd uvádza, že žalovaný rovnováhu postavenia účastníkov vo vzájomnom obchodnom styku porušil, keď najprv emailom z 22. 8. 2008 žiadal žalobcu o uhradenie palivových príplatkov podľa skutočnosti a následne mu faktúrami vyfakturoval vyššiu sumu palivových príplatkov, než akú od neho žiadal zaplatiť v emaili z 22. 8. 2008. Takéto konanie žalovaného bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže prejavil vôľu zaplatiť palivové príplatky podľa skutočnosti, a preto nemôže požívať právnu ochranu. K námietke žalovaného, že akákoľvek zmena zmluvy je možná iba vo forme písomného dodatku k tejto zmluve, súd poukazuje na zaužívané obchodné zvyklosti medzi stranami sporu, pričom zabezpečovateľ mal právo jednostranne zvýšiť dohodnutú cenu v prípade jej zvýšenia zo

strany dopravcu, avšak absentovalo dojednanie v prípade zníženia dohodnutej ceny. Uvedená námietka žalovaného teda nie je dôvodná. 17. Ohľadom započítacieho úkonu žalovaného z 25. 11. 2014, súd prvej inštancie uvádza nasledovné. v ustanovení a nasl. obsahuje len niektoré ustanovenia o započítaní právnych úkonov, v dôsledku čoho je potrebné podporne aplikovať aj ustanovenia a nasl. . Podľa „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ Keďže žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky voči žalobcovi (napríklad ani len výzvami žalobcovi na zaplatenie poplatkov z omeškania po tom, ako sa žalovaný mal dostať do omeškania), započítanie žalovaného z 25. 11. 2014, ktorým započítal pohľadávku vo výške 2.831,47 Eur, predstavujúcu poplatok z omeškania za neskorú úhradu faktúr, nemožno v žiadnom prípade kvalifikovať ako platný započítací úkon, vyvolávajúci zamýšľané právne následky. Započítací úkon voči žalobcovi (pohľadávka spočívajúca v poplatkoch z omeškania) žalovaný prvý krát urobil podaním z 25. 11. 2014. Uvedené žalovaný vykonal 6 rokov potom ako malo dôjsť k omeškaniu žalobcu, pričom v čase tvrdeného omeškania žalovaný nevyužil svoje právo (nie nárok) vyplývajúce mu zo zmluvy a nežiadal od žalobcu úhradu žiadnych poplatkov z omeškania. Zmluva upravovala právo žalovaného účtovať poplatok z omeškania (čl. 3 ods. 9 Prílohy č. 2 Zmluvy), avšak nešlo o automatický zmluvný nárok, ktorý by vznikol bez jeho uplatnenia konkrétnym a preukázaným právnym úkonom, k čomu v tomto prípade zo strany žalovaného nedošlo, teda započítacia pohľadávka a ani jej splatnosť nemohli vzniknúť resp. nastať. 18. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle ust. Nariadenia vlády SR č. aj úroky z omeškania, tak ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe. Žalobca vo výzve na zaplatenie z 15. 4. 2009 vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie. Výzva na zaplatenie bola žalovanému doručená 17. 4. 2009 a posledným dňom lehoty na zaplatenie pohľadávky bol 24. 4. 2009, kedy sa pohľadávka žalobcu voči žalovanému stala splatnou. Prvým dňom omeškania žalovaného bol 25. 4. 2009, kedy úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 1,25 % ročne a sadzba zákonných úrokov z omeškania bola vo výške 9,25 % ročne. 19. Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie došiel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 5.535,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.535,93 Eur od 25. 4. 2009, nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku v tejto výške. 20. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 21. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú vo výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením veta prvá , podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , , v spojení s tak, že žalobca, keďže bol úspešný, má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).