Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-33-2020.pdf
PDF · 77.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/33/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, Q., 2/ L. B., nar. X.X.XXXX, bytom Q. č. XXX/XX, 3/ Mgr. P. B., rod. B., bytom L. - N. č. XXX, 4/ Urbariálna obec Pšurnovice - Makov, Pšurnovice, 014 01 Bytča, žalobcovia v rade 1/ až 4/ v zastúpení právne - Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., IČO: 36 866 849, so sídlom 022 01 Čadca, Potočná 2835/1 A, proti žalovanému - REAL SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 31 644 481, Mariánske námestie 24, Žilina, v zastúpení právne - ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/79/2010-652 zo dňa 22.10.2019, čo do výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III., v ktorom súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcom v 1/ až 4/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,92%.
Rozsudku sa n e d o t ý k a vo zvyšku (výrok I., výrok II.).
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
l. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil (vo výroku I.) konanie v časti prevyšujúcej peňažné nároky žalobcu v rade 1/ nad sumu 0,38 eur, žalobcu v rade 2/ nad sumu 1,77 eur, žalobcu v rade 3/ nad sumu 0,27 eur a žalobcu v rade 4/ nad sumu 0,54 eur. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v rade 1/ 0,38 eur, žalobcovi v rade 2/ 1,77 eur, žalobcovi v rade 3/ 0,27 eur, žalobcovi v rade 4/ 0,54 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému priznal voči žalobcom v rade 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,92 % (výrok III.).
2. Žalobcovia v merite veci dňa 3.5.2010 sa domáhali voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia titulom nájomného za užívanie označených nehnuteľností za obdobie 2 rokov spätne od mája 2008 (pozemkov s konkrétnymi číslami parciel a ich výmery) nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., zapísaných na LV č. XXXX a XXXX. Tvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov a žalovaný ich užíval bez toho, aby s nimi uzatvoril nájomnú zmluvu, tým získal bezdôvodné obohatenie, ktoré žiadajú od neho vydať. Pôvodne uplatnili : žalobca v rade 1) sumu 943,75 eur, žalobca v rade 2 ) sumu 4.409,69 eur, žalobca v rade 3) sumu 663,61 eur ( po jeho úmrtí v priebehu sporu súd pokračoval s právnou nástupkyňou - P. B., rod. B. ), žalobca v rade 4) sumu 1 334,70 eur. Nebola sporná existencia základu uplatneného nároku, žalovaný v rámci svojho prednesu potvrdil „čiastočné" užívanie nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v k.ú. L.. Súd konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v spore, pretože im svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré podľa ich tvrdení žalovaný užíva bez nájomnej zmluvy ( nadväzne bez právneho dôvodu ). Žalobcovia sú zapísaní na LV č. XXXX v k.ú. L. ako podieloví spoluvlastníci: žalobca v rade 1/ pod B 75 a 204 v podiele 160/12917, žalobca v rade
2/ pod B 190 v podiele 1495/25834, žalobkyňa v rade 3/ pod B 184 v podiele 225/25834 a žalobca v rade 4/ pod B 1 v podiele 905/51668. Žalovaný na tomto liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník evidovaný nie je a pokiaľ aj bol evidovaný v istom období, OS Čadca v rozsudku vydanom v konaní 8C/97/2010 vyslovil neplatnosť darovacích zmlúv na základe ktorých bol ako podielový spoluvlastník v katastri nehnuteľností vedený. Žalovaný napokon nie je evidovaný ani ako podielový spoluvlastník na LV č. XXXX v k.ú. L.. Podkladom pre ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia sa stal znalecký posudok č.20/2018 znalkyne Ing. Pohančeníkovej ( v ňom určená hodnota nájmu za obdobie od mája 2008 do konca roka 2010 ), ktorý dal vypracovať a predložil žalovaný a práve týmto potvrdil, že minimálne pozemky zapísané na LV č. XXXX v k.ú. L. aj užíval. Napokon po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval iba čiastočnú opodstatnenosť žaloby a v prevažnej časti ( presahujúcej priznané istiny ) konanie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami zastavil.
3. Pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania prioritne zdôraznil, že žalobcovia už v štádiu pred podaním žaloby mali možnosť stanoviť riadne (minimálne odborným vyjadrením) hodnotu sporu, výšku finančnej náhrady žiadanej od žalovaného. Vychádzali ale z vlastných úvah, čo sami považovali za primeranú cenu za neoprávnené užívanie tvrdeného rozsahu nehnuteľností žalovaným. Na druhej strane žalovaný už v písomnom vyjadrení k žalobe namietal nesprávnosť výpočtu nájmu, výpočtu bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia ako vlastníci museli byť znalí pomerov a aj toho, že išlo o poľnohospodárske pozemky a až v dôsledku unesenia bremena čo do výšky bezdôvodného obohatenia žalovaným v spojení so stanoviskom MS SR vzali žalobu v rozsahu prevyšujúcom priznaný nárok späť. K prvotnému späťvzatiu o 50% nároku došlo už po vypracovaní posudku Ing. Baduru - ( súd odkazuje na č.l. 352 spisu) čo preukazuje, že od počiatku bola žalobcami požadovaná suma nesprávna. Žalobcom nič pred podaním žaloby nebránilo (sú spoluvlastníci nehnuteľností), aby si dali vyhotoviť posudok a fakticky sa vyhli tej situácii, ktorá v spore nastala, že im bol priznaný s prihliadnutím na charakter nehnuteľností - poľnohospodárska pôda a objekty iba zlomok nároku, než uplatnili v žalobe. Z týchto dôvodov okresný súd podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 256 CSP ( upravujúce procesnú zodpovednosť za trovy konania ) priznal prevažne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 99,92% (jeho čistého úspechu pri zohľadnení úspechu žalobcov 0,04%). Zároveň dodal, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku postupom podľa § 262 CSP.
4. Proti rozsudku čo do výroku o náhrade trov konania sa odvolali žalobcovia. Domáhajú sa priznania im nároku na náhradu trov v rozsahu 100% argumentujúc, že do základu nároku boli v celom rozsahu úspešní a posúdenie výšky nároku záviselo od znaleckého posudku. O to viac za situácie, keď ani súdom ustanovený znalec Ing. Badura nemal vedomosť o tom, že podať znalecký posudok je oprávnený znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie: odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, čo bolo jednoznačne ozrejmené až v stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR z 5.6.2019 ( po konzultácii s ďalšími inštitúciami a znalcami ).Uvedenú skutočnosť nie je možné pripísať na ich/ žalobcov ťarchu. Vznik súdneho sporu nezavinili oni ale žalovaný, ktorý i napriek tomu, že nie je vlastníkom parciel vedených na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. L. vykonáva na týchto parcelách podnikateľskú činnosť, najmä chov koní, s nimi nemá uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu a užívaním nehnuteľností sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Základ žalobou uplatneného nároku bol od počiatku daný a jeho výška bola predmetom rozsiahleho znaleckého dokazovania. Práve na základe definitívneho záveru Ministerstva spravodlivosti SR uvedeného v stanovisku z 5.6.2019 upravili žalobný nárok čo do výšky. S poukazom na konštantnú judikatúru a ustálenú súdnu prax sú názoru, že rozdiel medzi výškou nároku uplatnenou v žalobe a výškou bezdôvodného obohatenia - stanovenou znaleckým posudkom nemožno považovať za ich neúspech.
5. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcov nepredložil.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP") po zistení, že odvolanie podali v zákonom stanovenej lehote na to oprávnené strany sporu, proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, potvrdil podľa 387 ods.1,2 CSP rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku ( III.). Výrokov ( I.,II.) odvolaním nenapadnutých sa nedotýkal.
7. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vyargumentoval v dôvodoch rozhodnutia všetky súvislosti podstatné a významné pre rozhodovanie o náhrade trov konania medzi stranami sporu. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s písomným odôvodnením rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti a iba v záujme zvýraznenia jeho vecnej správnosti sa vyjadruje ku zásadným odvolacím argumentáciám.
8. Treba prisvedčiť odvolateľom/žalobcom, že žalobou uplatnený základ ich nároku bol konštatovaný v spore, avšak základ nároku žalovaný výraznejšie ani nenamietal. Sporná bola výška nároku, voči uplatnenej výške sa žalovaný bránil od začiatku sporu. Žalobcovia nevysvetlili vôbec ( a to ani v odvolaní ) čo im bránilo v tom, aby práve „oni" ako navrhujúca strana, výšku svojho nároku podložili odborným posudkom, vyjadrením pripojeným ku žalobe, prípadne v priebehu sporu. Hoc na ich návrh okresný súd nariadil znalecké dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku, tento nemohol byť použitý, pretože sa preukázalo, že ho nepodal znalec na to oprávnený. Poznaním tejto skutočnosti nič nebránilo žalobcom ani v ďalšom štádiu sporu, aby na výšku svojho nároku dali vypracovať odborný posudok práve oni a predložili ho pre účely konania ako listinný dôkaz. V právnej veci sporového charakteru práve to bol žalovaný, ktorý opodstatnenosť svojej účinne vznesenej obrany voči nesprávnej výške uplatneného nároku preukázal listinným dôkazom - znaleckým posudkom, ktorý dal vypracovať a predložil pre účely súdneho konania. Nemožno prehliadnuť ani to, že žalobcovia tento odborný dôkaz namietali, napokon sa preukázalo, že bol vypracovaný zo správneho odboru a po odbornej stránke oprávnenou znalkyňou. Nie je podstatné podľa názoru odvolacieho súdu, či bola oprávnenosť podania znaleckého posudku prešetrená Ministerstvom spravodlivosti SR - vzhľadom na špecifickosť riešenej otázky a konzultovaná aj inými znalcami, odbornými inštitúciami, ale je podstatné, že podkladom pre rozhodovanie v merite veci sa stal znalecký posudok č. 20/ 2018 znalkyne Ing. Pohančeníkovej, z neho okresný súd vychádzal pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia a priznaní výšky peňažného nároku žalobcom, ktorý navyše preukázal opodstatnenosť obrany žalovaného voči uplatnenej výške žalobného nároku o to viac, že žalobcom patril a bol priznaný nárok iba v minimálnej výške oproti sume pôvodne žalovanej. Je tak zrejmé, že žalobcovia nastavili v žalobe výšku bezdôvodného obohatenia vydania ktorej voči žalovanému uplatnili ničím nepodloženej, v nereálnej sume, napokon v podstatnej časti pristúpili k späťvzatiu žaloby, s následkom zastavenia konania. Žalobcovia na základe konštatovaných individuálnych súvislostí zavinili z procesného hľadiska podľa názoru odvolacieho súdu zastavenie konania v prevažnom rozsahu z tohto dôvodu rozhodovanie o náhrade trov podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v ustanovení § 256 ods.1 CSP má svoj zákonný rámec. Následný záver súdu, keď priznal ( princípom pomerovania úspechu/ neúspechu strán v spore ) žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu jeho čistého úspechu ( ustáleného správne ) má oporu v aplikovaných procesných ustanoveniach a v okolnostiach prejednávanej veci. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu žalobcov nemohol vyhovieť.
9. Žalobcovia neboli ohľadne svojho odvolania úspešní, preto voči nim by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovaný, ktorý písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcov nepredložil, trovy odvolacieho konania si neuplatnil a odvolací súd nezistil z obsahu spisu, že by tejto procesne úspešnej strane mali vzniknúť nejaké trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalobcov. Vzhľadom na uvedené podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP ani jednej procesnej strane odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .