Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-100-2015.pdf
PDF · 144.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6Cb/100/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Valáškom v právnej veci žalobcu: TOPDROG a.s., so sídlom M. Rázusa 24, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 130 098, pr. zast. advokátskou kanceláriou Kováčik Le§al s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2156/21, 955 01 Topoľčany, IČO: 45 290 601, proti žalovanej: RA.KR, s. r. o., so sídlom Jesenského 1550, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 919 007, pr. zast. advokátom Pavlom Trnkom, so sídlom Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 107,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 107,67 eur od 22.10.2015 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v časti o zaplatenie sumy 1 138,80 eur ročne do budúcna v rozsahu 100 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške tejto náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v časti o zaplatenie sumy 2 277,60 eur v rozsahu 90,54 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške tejto náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu náhradu za užívanie pozemku v sume 2 277,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 277,60 eur od 20.08.2015 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú platiť mu pravidelne ročne vždy do 15. januára príslušného roka peňažnú náhradu za užívanie pozemku vo výške 1 138,80 eur. Žalobca si taktiež uplatnil náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemku - parcely registra "C" parc. č. 271/6 o výmere 26 m2, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. Bánovce nad Bebravou (ďalej aj len "pozemok"). Žalovaná je vlastníkom stavby súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu, zapísanej na LV č. XXXX. Žalovaná dlhodobo užíva predmetnú stavbu na pozemku žalobcu, bez primeranej náhrady vlastníkovi pozemku za užívanie časti pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Na výzvu žalobcu adresovanú žalovanej na uzatvorenie dohody o užívaní pozemku za primeranú náhradu žalovaná relevantným spôsobom nereagovala. Žalobca pri výpočte náhrady za užívanie pozemku vychádza zo VZN Mesta Bánovce nad Bebravou č. 86 zo dňa 12.12.2013 o miestnych daniach, kde je uvedená výška dane za užívanie verejného priestranstva v čl. 9. Výška náhrady zodpovedá peňažnej čiastke, ktorú by obvykle bolo potrebné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie porovnateľnej veci. Žalobca si uplatňuje výšku náhrady v sume 0,12 eur/1 m2/deň, čo je pri veľkosti užívaného pozemku 26 m2 spolu 1 138,80 eur ročne. Žalobca si uplatňuje náhradu za dva roky (v sume 2 277,60 eur) spolu s úrokom z omeškania a ďalej si uplatňuje náhradu do budúcna. Na preukázanie dôvodnosti svojho nároku žalobca v žalobe označil a predložil listinné dôkazy, ktorými sú listy vlastníctva pre k. ú. Bánovce nad Bebravou č. XXXX a č. XXXX, písomnú korešpondenciu medzi ním a žalovanou a VZN č. 86 Mesta Bánovce nad Bebravou.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nespochybňuje, že ako vlastníčka stavby súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXX/X v k. ú. Bánovce nad Bebravou, zapísanej vo vlastníctve žalobcu na LV č. XXXX, užíva túto parcelu o výmere 26 m2 bez právneho dôvodu, nakoľko nemá so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu. K uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že strany sporu sa nedohodli na výške nájomného a najmä preto, že žalobca má doposiaľ zakázané akokoľvek nakladať s parc. č. XXX/X ako súčasťou privatizovaného majetku až do zaplatenia celej kúpnej ceny bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti TIKKA INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Nicosia, Cyprus ako postupníka. Aj napriek opakovaným žiadostiam žalobca nepredložil predchádzajúci písomný súhlas označenej spoločnosti, pričom skutočnosť, že za sprivatizovaný majetok nezaplatil kúpnu cenu ani po 16-tich rokoch, ako aj to, komu štát pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za sprivatizovaný majetok postúpil, vyvoláva spätne pochybnosti aj o vlastníckom práve žalobcu napriek tomu, že jeho existencii svedčí zápis na LV. Keďže žalovaná si je vedomá, že pozemok, na ktorom je postavený predajný stánok, na rozdiel od tohto stánku nevlastní, a teda ho skutočne užíva bez právneho dôvodu, v zásade nespochybňuje, že vlastník pozemku má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vôbec však nemôže súhlasiť s výškou nároku tak, ako bol uplatnený v žalobe, pretože je niekoľkonásobne vyšší než výška bežného nájomného za užívanie porovnateľného pozemku v porovnateľnej lokalite. Nakoľko si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárok na platenie náhrady do budúcna je úplne nedôvodný. Žalovaná predložila tunajšiemu súdu dňa 04.01.2016 ako listinný dôkaz Znalecký posudok č. 74/2015 zo dňa 16.12.2015 znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Blažeja Líšku, ktorý si dala vyhotoviť na zistenie výšky obvyklého nájomného za užívanie pozemku.
3. V predmetnej veci súd nariadil pojednávanie. Súd na pojednávaniach vypočul právnych zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: žaloba, výpis listu vlastníctva č. XXXX z k. ú. Bánovce nad Bebravou, list vlastníctva XXXX z k. ú. Bánovce nad Bebravou, výzva na odstránenie neoprávnenej časti stavby a uhradenie náhrady za užívanie pozemku zo dňa 25.05.2015, oznámenie k výzve na odstránenie neoprávnenej časti stavby a uhradenie náhrady za užívanie pozemku zo dňa 29.06.2015, odpoveď k uvedenej listine zo dňa 15.07.2015, doplňujúce oznámenie k výzvam na odstránenie neoprávnenej časti stavby a uhradenie náhrady za užívanie pozemku zo dňa 31.07.2015, odpoveď k uvedenej listine zo dňa 11.08.2015, VZN č. 86 Mesta Bánovce nad Bebravou o miestnych daniach (schválené dňa 12.12.2013, platné od 12.12.2013 a účinné od 01.01.2014), vyjadrenie k žalobe zo dňa 23.11.2015, výpis z obchodného registra žalobcu zo dňa 11.05.2016, výpis z obchodného registra žalovanej zo dňa 11.05.2016, VZN Mesta Topoľčany (schválené dňa 09.12.2009, účinné od 01.01.2010), vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku zo dňa 11.11.2016, odvolanie žalobcu voči rozsudku, vyjadrenie žalovanej k odvolaniu, vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.09.2018 k výzve, vyjadrenie žalovanej k znaleckému posudku zo dňa 21.01.2020, vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku zo dňa 06.02.2020, zmluva o nájme nebytových priestorov vo Vrbovom zo dňa 24.02.2011, zmluva o nájme v Nitre zo dňa 13.06.2018, nájomná zmluva v obci Závod zo dňa 31.12.2015, znalecké posudky: súkromný znalecký posudok č. 74/2015 vypracovaný Ing. Blažejom Líškom predložený žalovaným, súkromný znalecký posudok číslo 50/2016 vypracovaný Ing. Ľubošom Fuskom predložený žalobcom, znalecký posudok číslo 4/2016 vypracovaný súdom ustanoveným znalcom Ing. Jankou Pajtinkovou, znalecký posudok č. 286/2016 vypracovaný Ing. Petrom Karáskom týkajúci sa iného konania, znalecký posudok znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave č. 87/2019 a ostatný spisový materiál.
4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.06.2016 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 949 eur s príslušenstvom a v časti o platenie sumy 1 138,80 eur ročne do budúcna a ďalej sa domáhal už iba zaplatenia sumy 1 328,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 22.10.2015 do zaplatenia ako náhrady za užívanie jeho pozemku žalovanou v období od 22.10.2013 do 22.10.2015.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pri stanovovaní upravenej výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia vychádzal z posudku Ing. Fusku, ktorý predložil ako listinný dôkaz. Podporne poukázal na znalecké dokazovanie v inej veci vedenej na Okresnom súde Partizánske sp. zn. 4C/31/2016, kde sa jedná o inú parcelu v rovnakej oblasti s tým, že tu bol súdom ustanovený znalec Ing. Karásek, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 286/2016 a v posudku pre určenie všeobecnej hodnoty majetku a hodnoty nájmu použil porovnávaciu metódu. Mal za to, že v konaní vyhotovený znalecký posudok Ing Jany Pajtinkovej je nerelevantný a neobjektívny a stanovuje neobjektívnu a nereálnu cenu odplaty za užívanie predmetného pozemku. Žiadal preto aby jeho upravenému návrhu (v zmysle čiastočného späťvzatia z 28.06.2016) v plnom rozsahu vyhovel.
6. Na pojednávaní uviedol právny zástupca žalovanej, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá žiadne výhrady. Čo sa týka predložených znaleckých posudkov má za to, že znalec Ing. Blažej Líška použil na rozdiel od Ing. Ľuboša Fusku pri výpočte správne metódu polohovej diferenciácie a nie metódu porovnávaciu, pretože ako je to možné vidieť zo znaleckého posudku Ing. Ľuboša Fusku, porovnal výšku bezdôvodného obohatenia s nájmom za prevádzku parkoviska na účely taxislužby, čo je absolútne neporovnateľná činnosť vo vzťahu k prevádzke predajných stánkov na pozemku. Predložené VZN Mesta Bánovce nad Bebravou určuje cenu pozemkov, nie cenu nájmu, a to pre účely vyrubenia dane a nie pre účely nájomného a VZN Mesta Topoľčany určuje síce výšku nájomného, avšak v inej lokalite a najmä iba pre účely dočasného nájmu predovšetkým v súvislosti s organizovaním krátkodobých trhových akcií. Napriek istej pochybnosti o vlastníckom práve žalobcu k dotknutému pozemku, v zásade nespochybňuje žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, avšak nárok za žalované obdobie uznáva iba do výšky 189,18 eur s 5,05 % ročne úrokom z omeškania od 23.10.2015 do zaplatenia, nakoľko nad tento rámec žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto nad tento rámec navrhuje v časti, ktorej sa netýkalo späťvzatie návrhu žalobu zamietnuť s tým, že si uplatňuje proti žalobcovi náhradu trov konania.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca je vlastníkom pozemku - parcely registra "C" parc. č. XXX/X o výmere 26 m2, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. Bánovce nad Bebravou a žalovaná je vlastníčkou stavby súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na uvedenej parcele žalobcu, zapísanej na LV č. XXXX, pričom žalovaná nemala so žalobcom uzatvorenú žiadnu zmluvu o užívaní pozemku pod jej stavbou a taktiež neplatila žalobcovi za užívanie pozemku, na ktorom je stavba postavená. Vo VZN Mesta Bánovce nad Bebravou č. 86 o miestnych daniach sú stanovené druhy sadzieb, rozsah a podmienky oslobodenia, zníženia miestnych daní, vyrubovania a platenia daní, náležitosti oznamovacej povinnosti na rok 2015. V článku 9 predmetného VZN sú uvedené sadzby dane za užívanie verejného priestranstva. Vo VZN Mesta Topoľčany č. 4/2010 o cenách nájmu za dočasné užívanie pozemkov v Meste Topoľčany a v mestských častiach sa ustanovuje cena za dočasné užívanie - prenájom pozemkov vo vlastníctve Mesta Topoľčany. Podľa znaleckého posudku č. 74/2015 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Blažeja Líšku, predloženého žalovanou, je výška ročného nájmu za uvedenú parcelu žalobcu 94,59 eur. Podľa znaleckého posudku č. 50/2016 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Ľuboša Fusku, predloženého žalobcom, je výška ročného nájmu za uvedenú parcelu žalobcu 618,54 eur. Podľa znaleckého posudku č. 286/2016 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Petra Karáska, vypracovaného v konaní Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/31/2016 a predloženého žalobcom, je výška ročného nájmu za parcelu žalobcu o približne rovnakej výmere a v rovnakej lokalite 590,- eur (za 27 m2). Všetky tieto posudky boli predložené ako listinné dôkazy a ani v jednom nie je rozlíšené obdobie jednotlivých rokov, za ktoré by mala byť výška nájmu určená.
8. Tunajší súd uznesením č. k. 6Cb/100/2015 - 161 zo dňa 30.06.2016, právoplatným dňa 30.07.2016, konanie v časti o zaplatenie sumy 949 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 277,60 eur od 20.08.2015 do 21.10.2015 a zo sumy 949 eur od 22.10.2015 do zaplatenia a v časti o platenie sumy 1 138,80 eur ročne zastavil.
9. Tunajší súd uznesením č. k. 6Cb/100/2015 - 160 zo dňa 30.6.2016, právoplatným dňa 21.07.2016, nariadil dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a ustanovil znalca: Ing. Janku Pajtinkovú, Pred Poľom 775/24, 911 01 Trenčín (ev. č. 914391), ktorej úlohou bolo určiť výšku obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parcely reg. "C" č. XXX/X o výmere 26 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou, a to jednotlivo za každý rok od roku 2013 vrátane do roku 2016 až do dňa vypracovania znaleckého posudku vrátane, a to vhodnou metódou. Znalkyňa Ing. Janka Pajtinková predložila súdu dňa 14.10.2016 znalecký posudok číslo 4/2016, v ktorom uviedla, že použila metódu polohovej diferenciácie. Použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávaciu metódu nepoužila z dôvodu nedostatku podkladov (nájomných zmlúv pre danú lokalitu od rôznych subjektov, typ nehnuteľnosti a v požadovaných rokoch). Výšku obvyklého nájomného určila v sume 7,272 eur/m2/rok 2013, v sume 6,968 eur/m2/rok 2014, v sume 6,611 eur/m2/rok 2015 a v sume 6,437 eur/m2/rok 2016.
10. Žalobca namietal posudok znalkyne Ing. Janky Pajtinkovej pre neuvedenie podkladov, ktoré znalkyňa použila (najmä súdneho spisu) a taktiež pre použitie znalkyňou vybranej metódy. Podľa žalobcu je použitá metóda neobjektívna, nesprávna a výpočet výšky nájmu v znaleckom posudku neodráža reálny trhový stav výšky nájmu v centre mesta. Podľa žalobcu znalkyňa mala dostatočný počet relevantných podkladov na použitie porovnávacej metódy, nakoľko žalobca poskytol znalkyni cca 7 - 8 zmlúv.
11. Žalovaná nemala voči znaleckému posudku Ing. Janky Pajtinkovej žiadne výhrady ani pripomienky napriek tomu, že jeho závery plne nekorešpondujú so závermi znaleckého posudku Ing. Blažeja Líšku predloženého žalovanou.
12. Znalkyňa Ing. Janka Pajtinková na pojednávaní uviedla, že sa sama snažila po zadaní úlohy vypracovania znaleckého posudku zabezpečiť podklady tak, aby mohla byť použitá metóda porovnávacia alebo polohovej diferenciácie a rozhodnúť sa, ktorá z nich bude použitá. Poprosila žalobcu o poskytnutie nejakých podkladov, resp. zmlúv, ak ich má k dispozícii, pretože všetky zmluvy nemusia byť prístupné a dotyčný nemusí súhlasiť s ich uverejnením. Bolo jej zaslaných asi 7-8 zmlúv. Predložené zmluvy pojednávali o pozemku ako parkovacom mieste. Pri porovnávacej metóde je veľmi dôležité, aby pozemky mali rovnakú kvalitu, presnú polohu, aby tam boli vytýčené možnosti napojenia na inžinierske siete, možnosti zastavania, územný plán, čo sa s tými pozemkami plánuje a podobne. Znalkyni neprišlo vhodné porovnávať pozemok zastavaný a pozemok určený na parkovanie. Na základe tohto sa priklonila k metóde polohovej diferenciácie. Pokiaľ je malá obec, môžu sa použiť na porovnanie aj nájomné zmluvy, alebo kúpne zmluvy iných obcí, ale Bánovce and Bebravou nie sú až taká malá obec a zrejme je tu viac nájomných zmlúv ako iba parkovacie miesta. Zmluvy treba preštudovať, overiť, či sú právoplatné, na akú dlhú dobu sú použité, koľko nájom trval, keďže môže byť uzavretá zmluva a po mesiaci je vypovedaná. Prvé tri zmluvy sú na parkovacie miesta, z ďalších zmlúv nie je zrejmé, či sa jedná o trvalé stavby alebo stavby odmontovateľné, čo by bolo tiež potrebné zohľadňovať. Aby to bolo použiteľné, bolo by vhodné okrem týchto podkladov zohnať aj zmluvu na nehnuteľnosť, na ktorej sa nachádza trvalá stavba s umiestnením v Bánovciach nad Bebravou. Hodnota pozemku v prípade pevnej alebo odmontovateľnej stavby by bola rovnaká, rozdielne by však mohli byť hodnoty nájmu, a preto znalkyňa uviedla, že použila polohovú diferenciáciu. Pri kombinovanej metóde sa používa všeobecná hodnota stavby, nezarátava sa tam hodnota pozemku. Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb bez výnosu z pozemkov. Pozemky samé sa ani výnosovou metódou tiež nevyhodnocujú. Väčšinou na určenie hodnoty pri pozemku sa používa polohová diferenciácia a porovnávacia metóda. Pri výnosovej metóde pri pozemku by sa museli odpočítavať náklady spojené s pozemkom. Tá výnosová hodnota sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov, počas časovo neobmedzeného obdobia. Pod odčerpateľným zdrojom sa rozumie disponibilný výnos dosiahnuteľný pri riadnom hospodárení formou prenájmu. Konkrétne na predmetnom pozemku je stavba. Znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku pozerala aj ponuky realitných kancelárií, konkrétne Bánovce nad Bebravou komerčná zóna, pozemok sa nachádza priamo v centre, s príjazdom z hlavnej cesty, všetky inžinierske siete sú na hranici pozemku, veľkosť toho pozemku je 2906 m? a prenájom bol 0,34 eur za mesiac na m?. Ešte jeden pozemok bol podobný, Bánovce nad Bebravou, komerčná zóna, je tu uvedené že v centre, pozemok je oplotený, obdĺžnikového tvaru, napojený na všetky inžinierske siete s asfaltovou prístupovou cestou, prenájom 0,36 eur za mesiac na m?, výmera 2735 m?. Ďalej pozemok na prenájom v centre Bánoviec nad Bebravou 0,34 eur na m?, malo by sa jednak o komerčný dom. Znalkyňa uviedla, že si pozerala nejaké pozemky aj mimo Bánoviec, ale napríklad v Ilave sa tiež pohybovali v rovnakej hodnote, avšak nerada porovnáva s inými mestami. Znalkyňa uviedla, že sa oboznámila so znaleckými posudkami, ktoré boli v spise. Na použitie porovnávacej metódy, ale naozaj je veľmi dôležitý výber porovnateľných zmlúv. Ak by sa vychádzalo z nájmu 20 eur na m?, tak cena nehnuteľnosti by mala mať hodnotu okolo 200 eur na m?. Najlepšie by bolo, keby sa porovnávacia metóda a polohová diferenciácia priblížili. Podľa znalkyne hodnota posudzovaného pozemku, aj keď je v centre mesta, nemá hodnotu 200 eur za m?.
13. Tunajší súd rozsudkom č. k. 6Cb/100/2015-259 zo dňa 24.05.2017 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 356,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 356,87 eur od 23.10.2015 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 87,46% (výrok III.). Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 16Cob/261/2017-302 zo dňa 29.05.2018, právoplatným dňa 12.06.2018, ako odvolací súd tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôkazné prostriedky (listinné, t. j. znalecké posudky Ing. Blažeja Líšku, Ing. Ľuboša Fuska, Ing. Petra Karáseka a znalecký posudok súdom ustanoveného znalca Ing. Janky Pajtinkovej) a určiť výšku náhrady za užívanie pozemku takým spôsobom, aby rozhodnutie súdu bolo presvedčivé a zodpovedalo požiadavkám zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.. Uložil súdu prvej inštancie v tomto smere preskúmať vhodnosť použitia jednotlivých metód (polohovej diferenciácie a porovnávacej), prípadne vykoná výsluch znalcov (Ing. Blažeja Líšku, Ing. Ľuboša Fuska, Ing. Petra Karáseka) s tým, aby určili (zhodnotili) adekvátnosť použitia ich metódy, ako aj spôsobu nimi určenej výšky náhrady za užívanie pozemku, za predpokladu, že to strany navrhnú. Uviedol, že súd prvej inštancie môže zároveň opätovne vyslúchnuť súdom ustanoveného znalca Ing. Janku Pajtinkovú, k skutočnostiam uvádzaným v znaleckom posudku. Až po takto doplnenom dokazovaní bude môcť súd prvej inštancie ustáliť, či je potrebné kontrolné znalecké dokazovanie, alebo bude môcť vo veci rozhodnúť. Na základe uvedeného a na základe návrhu žalobcu súd predvolal na pojednávanie znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky nachádzajúce sa v tomto súdnom spise. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 14.02.2019 sa zúčastnili znalci Ing. Janka Pajtinková a Ing. Ľuboš Fuska, ktorí boli v zmysel uvedeného vypočutí. Na vypočutí ostatných znalcov strany sporu netrvali. Žalobca navrhol vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Po tom ako žalobca zložil preddavok na trovy dôkazu, súd uznesením č. k. 6Cb/100/2015-369 zo dňa 02.05.2019, právoplatným dňa 13.05.2019, nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom a ustanovil znalecký ústav z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, Stavebníctvo, Elektrotechnika: Slovenská technická univerzita v Bratislave, so sídlom Vazovova 5, 812 43 Bratislava, Slovenská republika, evidenčné číslo: 900015 (ďalej len "znalecký ústav"), ktorého úlohou bolo určiť výšku obvyklého nájomného predmetných nehnuteľností vhodnou metódou, ktorej výber zdôvodní, prečo je najvhodnejšia, porovnať vhodnosť použitia jednotlivých metód, vzhľadom na rozdielne použitie metód znalcami v znaleckých posudkoch a určiť či ovplyvňuje výšku nájmu to či je pozemok zastavaný a účel použitia tohto pozemku. Ustanovený znalecký ústav predložil súdu dňa 23.12.2019 znalecký posudok - znalecký úkon číslo 87/2019, v ktorom určil všeobecnú hodnotu pozemku 1.035,32 eur a cenu nájmu od 22.10.2013 do 31.12.2013 vo výške 10,93 eur (2,161 eur/1 m2), od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 54,29 eur (2,088 eur/1 m2), od 01.01.2015 do 22.10.2015 vo výške 42,45 eur (2,020 eur/1 m2), t. j. spolu vo výške 107,67 eur, zaokrúhlene 110,00 eur. Znalecký ústav uviedol, že na výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bola vybraná porovnávacia metóda, ktorá vychádzala z maximálneho zdroja relevantných informácií, ktoré mohli byť použité na porovnávanie, vychádzala zo všetkých použiteľných kúpnych zmlúv odvkladovaných správou katastra, z ktorých bolo znaleckým ústavom po vylúčení všetkých vplyvov mimoriadnych okolností trhu vybraných 80 porovnávaných pozemkov, na ktorých boli známe kúpne ceny zo správy katastra v danom mieste k. ú. Bánovce nad Bebravou v danom čase, v rokoch 2013, 2014 a 2015, čím je táto metóda v porovnaní s inými metódami najpresnejšia. Použitím maximálneho množstva vstupných údajov - odpredaných pozemkov a ich na katastrálnych mapách zistením ich presného umiestnenia v meste je takto použitá metóda porovnávania presnejšia ako metóda polohovej diferenciácie. Výnosová metóda nemohla byť použitá, nakoľko nájomné je predmetom sporu. Metóda určenia výšky nájomného či už výpočtom alebo porovnávaním je vhodná, avšak znalecké posudky, ktoré sa nachádzajú v spise obsahujú chyby, ktoré sú popísané v kontrolnom znaleckom posudku. Pri porovnávacej metóde musia byť použité vhodné vstupné údaje (nájomné zmluvy), pri ktorých je aj v súvislosti na všeobecnú hodnotu hodnoteného pozemku potrebné dbať na vhodnosť ich použitia a ktoré je následne potrebné správne a v súlade s vyhláškou porovnávať, vzhľadom na odlišnosti hodnoteného a porovnávaných pozemkov. Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu výpočtom je potrebné dosadiť správne vstupné údaje. Ceny pozemku všeobecne nezávisia od toho či je pozemok zastavaný alebo nie, závisia od konkrétneho záujmu a zámeru kupujúceho (nájomcu) a jeho ochoty zaplatiť za pozemok požadovanú cenu, resp. cenu nájmu. Je možné vysloviť odborný znalecký názor, že vo vzťahu nájmu za pozemok k účelu jeho použitia je otázka ekonomického charakteru, nakoľko použitie (využitie) pozemku je na rozhodnutí vyplývajúcom z podnikateľského zámeru, ktorý nie je definovaný právnym predpisom k druhu pozemku určeného podľa listu vlastníctva - napr. zastavaná plocha v intraviláne mesta a doplnená schváleným územným plánom mesta, z ktorého je určovaná všeobecná hodnota pozemku.
14. Žalobca uviedol k znaleckému posudku vypracovanému znaleckým ústavom, že má za to, že je spracovaný nevhodným postupom pri porovnávacej metóde a potom z toho vyplýva aj chybné stanovenie výšky nájmu a naviac boli použité nevhodné vstupné údaje o porovnávaných pozemkoch, úrokovej miere a návratnosti investície, ktorá mala byť v dolnej hranici ním uvádzaného intervalu 15-40 rokov, lebo pozemok je v centre mesta. Porovnávanie faktorov v znaleckom posudku je vysoko subjektívne s jasným zámerom dosiahnuť čo najnižší nájom. Vypočítať nájom komerčného pozemku v okresnom meste na úrovni 1/3 nájmu podobného pozemku v priemernej obci s 2 000 obyvateľmi, môže znamenať, že toto posúdenie nie je celkom presné. Podľa žalobcu Ing. Fuska pri porovnaní pozemkov správne uviedol pri ekonomických, polohových a fyzických faktoroch zhodu 0,00 %, čo znamená, že tieto faktory sú rovnaké, lebo pozemky sa nachádzajú v tesnej blízkosti hodnoteného pozemku a sú najvhodnejšie na porovnávanie, lebo sa svojimi vlastnosťami najviac približujú hodnotenému pozemku. Porovnával súbor 4 pozemkov, pričom nájomné zmluvy boli uzavreté v období, za ktoré sa vypočítal nájom a inflácia bola minimálna do 0,5 %. Porovnávané nájomné zmluvy boli uzavreté na dobu určitú s opciou predĺženia, čo vyjadruje záujem nájomcov pokračovať v nájme, sú dôkazom o komerčnej atraktivite lokality v centre mesta a opatrnosti vlastníka pozemku, ktorý chce dosiahnuť čo najvyššiu rentu. Uviedol, že Ing. Ľuboš Fuska sa pri spracovaní jeho znaleckého posudku nedopustil pravdepodobne chyby, naopak jeho závery možno považovať za transparentné a dôveryhodné, pretože vychádzajú zo skutočne známych nájmov a nevychádzal z virtuálnych hodnôt naviac nevhodne použitých. Všeobecná závislosť medzi hodnotou pozemku a hodnotou nájmu existuje v tom zmysle, že čím drahší pozemok, tým vyšší nájom, no neplatí to absolútne, nakoľko podľa vyjadrení osôb pôsobiacich v realitnej činnosti medosahujú drahé pozemky v nekomerčných polohách výšku nájmu pozemkov v komerčných polohách. Znaleckým ústavom bol dopyt po nájme pozemkov v komerčnej zóne v centre okresného mesta zohľadnený len minimálne. Žalobca uviedol, že obvyklý pomer nájmu a hodnoty pozemku je okolo 10 násobku ročného výnosu.
15. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2020 bol vypočutý znalec Ing. Ľubomír Bobuľa, ktorý vypracoval predmetný posudok znaleckého ústavu. Uviedol, že dlhodobou znaleckou činnosťou bolo zistené, že nájmy pozemkov sa pohybujú pri bežných nájmoch od 5 do 10 % zo všeobecnej hodnoty pozemku. Na zistenie nájmu pozemku sú k dispozícii dve metódy, a to výpočtom alebo porovnávaním, pričom obe tieto metódy určenia nájmu musia viesť približne k rovnakej hodnote. K námietkam žalobcu voči znaleckému posudku vypracovanému znaleckým ústavom znalec uviedol, že hoci hodnotený pozemok je o výmere 26 m2, Ing. Fuskom porovnávané pozemky v Bánovciach nad Bebravou sú vo výmere 12 m2, a teda nezachytil rozdielnosť takýchto fyzických faktorov a poznamenal rozdiely ako 0. Porovnávanie s pozemkami v iných obciach sa používa len pri susediacich obciach, nie pri 20 km vzdialenom okresnom meste Topoľčany, pričom nezohľadnil ani dobu trvania nájmu a dospel k nesprávnej všeobecnej hodnote nájmu, ktorú si mal skontrolovať pomocou metódy výpočtu a tieto hodnoty porovnať. K námietke, že boli posudzované aj pozemky v záhradkárskych osadách a v priemyselnom areáli, uviedol, že znalecký ústav zahrnul po porovnania všetky pozemky, aby nebol ovplyvnený tým, že vybral iba niektoré. Z dlhodobej znaleckej praxe, znalecký ústav používa úrokovú sadzbu do jedného roka pri právnických osobách - spoločnosti. Taktiež z dlhodobej praxe bola zistené návratnosť investícií v okresných mestách 25 rokov. Uviedol, že výslednú cenu nájomného v zmysle vyhlášky zaokrúhlil.
16. Žalobca na pojednávaní predložil fotokópie nájomných zmlúv z obce Závod, Mesta Nitra a Vrbové a uviedol, že zotrváva na podanej žalobe tak ako bola súdu predložená a neskôr upravená. Žalobca je to názoru, že znalecké posudky nie úplne jednoznačne stanovujú všeobecnú hodnotu nájmu a tá najvhodnejšia metóda sa ukazuje ako porovnávacia metóda, ktorú použil vo svojom znaleckom posudku znalec Ing. Ľuboš Fuska a z tejto všeobecnej hodnoty nájmu žalobca vychádzal pri stanovovaní náhrady za užívanie pozemku.
17. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že navrhuje, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 107,67 eur s 5,05 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 22.10.2015 do zaplatenia a trovy konania v rozsahu 100 %, nakoľko úspech žalobcu je minimálny. Je toho názoru, že kvalita znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom je daná predprípravnou prácou získaním podkladových materiálov. Uviedla, že podľa znaleckého ústavu, napriek tomu, že bolo dostatok podkladov na použitie porovnávacej metódy, znalci Ing. Pajtinková a Ing. Liška použili metódu polohovej diferenciácie.
Namietla, že Ing. Fuska a Ing. Karásek síce použili porovnávaciu metódu, ale na základe nedostatočných materiálov a podkladov z iných miest. Taktiež namietla žalobcom na pojednávaní predložené zmluvy, nakoľko sa nevzťahujú k mestu Bánovce nad Bebravou. Ing. Ľuboš Fuska nezistil hodnotu pozemku a takže potom ani nemohol výpočet nájomného skontrolovať metódou výpočtu, preto by cene 40,00 eur za 1 m2 pozemku ako ju zistil znalecký ústav nebolo možné vyčísliť hodnotu nájmu za 1 m2 za jeden rok v sume 23,61 eur, čo je viac ako 59,29 % hodnoty pozemku za jeden rok.
18. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
23. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žaloba je v časti dôvodná. Žalovaná vlastní stavbu, ktorá je postavená na cudzom pozemku, pričom za užívanie tohto pozemku neplatí žiadnu odplatu. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu nespochybňuje žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, avšak nárok za žalované obdobie uznáva iba do výšky 107,67 eur s 5,05 % ročne s úrokom z omeškania od 22.10.2015. Zo strany žalovanej a jej právneho zástupcu, nebolo rozporované, že stavbu na pozemku a tým aj pozemok v rozsahu 26 m2 užívala, a to minimálne v období od 22.10.2013 do 22.10.2015. Taktiež zo strany žalovanej nebolo spochybňované, že v tomto období neplatila za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Podľa listu vlastníctva je vlastníkom pozemku žalobca, čo medzi stranami sporu ani nebolo sporné a nebol navrhnutý žiaden dôkaz na preukázanie toho, že by vlastníkom pozemku pod stavbou bol iný subjekt ako žalobca. To, či je alebo nie je žalobca oprávnený nakladať s uvedeným pozemkom so súhlasom tretej osoby, nič nemení na skutočnosti, že žalobca je preukázateľne vlastníkom pozemku, nakoľko mu svedčí zápis vlastníckeho práva na predmetnom liste vlastníctva, a preto žalobca má ako vlastník predmetného pozemku nárok na náhradu za užívanie pozemku treťou osobou. Keďže je stavba žalovanej postavená na žalobcovom pozemku a strany sporu nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu oprávňujúcu žalovanú užívať pozemok pod stavbou, žalovaná užívala pozemok pod stavbou bez právneho dôvodu v celom rozsahu 26 m2. Z uvedeného dôvodu má žalobca ako vlastník predmetného pozemku nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.10.2013 do 22.10.2015, pričom bolo preukázané, že žalovaná v tomto období pozemok aj užívala, a preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za toto obdobie užívania jeho pozemku žalovanou je dôvodný. Žalovaná uplatnený nárok spochybňovala nie z pohľadu existencie právneho nároku, ale z pohľadu rozsahu resp. výšky vzniknutého bezdôvodného obohatenia a na jeho preukázanie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie.
25. Žalobca pri preukazovaní výšky bezdôvodného obohatenia pôvodne vychádzal zo všeobecne záväzných nariadení miest Bánovce nad Bebravou a Topoľčany, ktoré sú však na tento účel nepoužiteľné a irelevantné, pretože výška bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku podľa ustálenej judikatúry zodpovedá obvyklému nájomnému, ktoré by vlastník pozemku mohol v danom mieste a čase dostať. Týmto spôsobom je možné výšku bezdôvodného obohatenia zistiť znaleckým dokazovaním. VZN Mesta Bánovce nad Bebravou je predpisom verejného práva a upravuje miestne dane z nehnuteľností, ktoré sú nepochybne inou kategóriou, rozdielnou od nájmu. Podľa súdu nemôže sadzba dane z nehnuteľnosti slúžiť na výpočet výšky obvyklého nájomného, ktorému zodpovedá výška bezdôvodného obohatenia, nakoľko tieto dve kategórie sú odlišné, a preto ich nemožno na tento účel rovnať. VZN Mesta Topoľčany je taktiež nepoužiteľné, a to predovšetkým z dôvodu, že sa jedná o iné mesto, a preto pokiaľ by tu aj iný dôvod bol daný, je toto nariadenie nepoužiteľné pre rozdielnu lokalitu, ako aj pre rozdielny účel.
26. Obe strany sporu predložili na preukázanie výšky obvyklého nájomného ako listinné dôkazy znalecké posudky, ktoré si dali jednotlivo vypracovať, pričom žalobca predložil ako listinný dôkaz aj znalecký posudok vypracovaný v inom konaní, ktoré je vedené na inom súde v obdobnej veci, týkajúci sa pozemku v rovnakej lokalite a v približne rovnakej výmere. Tieto posudky si strany sporu navzájom namietali, a to pre ich neobjektívnosť alebo pre nerozlišovanie jednotlivých období celej doby trvania užívania pozemku žalobcu, za ktoré si tento uplatňuje nárok a taktiež z dôvodu nesprávne použitých metód na určenie obvyklej výšky nájomného. Posudky Ing. Ľuboša Fusku, Ing. Petra Karáska, ako aj Ing. Blažeja Líšku považuje súd za listinné dôkazy, ktoré je možné použiť ako relevantné dôkazy len podporne, a to pri hodnotení možnosti použitia metódy súdom ustanoveného znalca, resp. znaleckého ústavu. Tieto dôkazy boli nepoužiteľné na účel určenia výšky obvyklého nájmu a tým výšky bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žiaden z týchto posudkov neurčil výšku obvyklého nájomného samostatne ku každému roku alebo iným spôsobom určenému obdobiu, ale určili ho len paušálne. Takýto postup je podľa názoru súdu bez potrebných odborných znalostí neprípustný, nakoľko týmto spôsobom určené nájomné nemôže odrážať výšku relevantných faktorov, ktoré sa v priebehu času menia (napríklad ponuku, dopyt, úrokovú mieru a pod.). Posudok Ing. Petra Karáska sa navyše týka inej nehnuteľnosti, hoc v rovnakej lokalite. Nakoľko výška nájmu predmetnej nehnuteľnosti bola medzi stranami sporu sporná, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jankou Pajtinkovou, ktorá pri použití metódy polohovej diferenciácie určila výšku obvyklého nájomného v sume 7,272 eur/m2/rok 2013, v sume 6,968 eur/m2/rok 2014, v sume 6,611 eur/m2/rok 2015 a v sume 6,437 eur/m2/rok 2016. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu súd nariadil pojednávanie, kde predvolal znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky nachádzajúce sa v tomto súdnom spise, a to za účelom zhodnotenia adekvátnosti použitia ich metódy, ako aj spôsobu nimi určenej výšky náhrady za užívanie pozemku. Nakoľko žalobca na pojednávaní navrhol vykonanie kontrolného znaleckého posudku a keďže výška nájmu predmetnej nehnuteľnosti, ako aj metóda jej určenia boli medzi stranami sporu sporné, súd ustanovil znalecký ústav za účelom vypracovania znaleckého posudku a ten určil všeobecnú hodnotu pozemku 1 035,32 eur a cenu nájmu od 22.10.2013 do 31.12.2013 vo výške 10,93 eur (2,161 eur/1 m2), od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 54,29 eur (2,088 eur/1 m2), od 01.01.2015 do 22.10.2015 vo výške 42,45 eur (2,020 eur/1 m2), t. j. spolu vo výške 107,67 eur. Ďalej znalecký ústav uviedol, že na výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bola vybraná porovnávacia metóda (vychádzal zo všetkých použiteľných kúpnych zmlúv odvkladovaných správou katastra, z ktorých bolo znaleckým ústavom po vylúčení všetkých vplyvov mimoriadnych okolností trhu vybraných 80 porovnávaných pozemkov, na ktorých boli známe kúpne ceny zo správy katastra v danom mieste k. ú. Bánovce nad Bebravou v danom čase, v rokoch 2013, 2014 a 2015, čím je táto metóda v porovnaní s inými metódami najpresnejšia). Výnosová metóda ani nemohla byť použitá, nakoľko nájomné je predmetom sporu. Poznamenal, že metóda určenia výšky nájomného či už výpočtom alebo porovnávaním je vhodná, avšak znalecké posudky, ktoré sa nachádzajú v spise obsahujú chyby, ktoré sú popísané v kontrolnom znaleckom posudku. Súd sa so zisteniami znaleckého ústavu stotožnil a ním určenú výšku obvyklého nájmu považuje za správnu a v znaleckom posudku ako aj na pojednávaní presvedčivo odôvodnenú. Znalecký ústav sa vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, objasnil spôsob výpočtu nájmu a ozrejmil vhodnosť použitia jednotlivých metód. Výnosová metóda nemôže byť použitá z dôvodu, že nájomné je predmetom sporu. Porovnávanie s pozemkami v centre iných miest (napr. Topoľčany, Nitra a pod.) súd nepovažuje za vhodné, nakoľko sú tu odlišnosti v počte obyvateľov, zamestnanosti, resp. nezamestnanosti, pôsobení jednotlivých inštitúcií, rozsahu občianskej vybavenosti, ale sú tu aj mnohé iné skutočnosti, ktoré neumožňujú dostatočne objektívne porovnávať nájomné za pozemky v centre týchto miest. Taktiež je potrebné zohľadňovať výmeru pozemkov, dobu nájmu, predpokladanú návratnosť, použiť vhodné vstupné údaje a vykonať spätnú kontrolu prepočtu na základe závislosti medzi všeobecnou hodnotou pozemku a nájmom pozemku. Žalobca svoje námietky voči znaleckému posudku vypracovanému znaleckým ústavom ničím nepodložil.
27. Súd vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia z výšky obvyklého nájomného určeného znaleckým posudkom vypracovaným znaleckým ústavom a jeho výšku tak ustálil na sume 107,67 eur za obdobie od 22.10.2013 do 22.10.2015. Výška nájomného bola v znaleckom posudku určená sumou 2,161 eur za 1 m2 v roku 2013, čo je pri 26 m2 plochy pozemku a 71 dňoch užívania pozemku od 22.10.2013 do 31.12.2013 suma 10,93 eur (t. j. 2,161 eur x 26 m2 / 365 dní v roku x 71 dní užívania). Výška nájomného bola v znaleckom posudku určená sumou 54,29 eur za celý pozemok a za celý rok 2014 (t. j. 2,088 eur za 1 m2 x 26 m2). Výška nájomného bola v znaleckom posudku za obdobie roku 2015 určená sumou 2,020 eur za 1 m2, čo pri 295 dňoch užívania pozemku od 01.01.2015 do 22.10.2015 zodpovedá alikvótnej sume 42,45 eur (2,020 eur x 26 m2 / 365 dní v roku x 295 dní užívania). Súčet uvedených súm za jednotlivé roky, resp. časti rokov, kedy žalovaný pozemok žalobcu užíval, predstavuje spolu 107,67 eur, ktorá je výškou obvyklého nájomného, a teda výškou bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi za užívanie jeho pozemku v uvedenom období. Vo zvyšku súd žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako bezdôvodnú zamietol z dôvodu, že nárok vo vyššom rozsahu nebol žalobcom relevantným dôkazom preukázaný.
28. Žalovaná bola povinná uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia a táto sa stala splatnou na základe výzvy žalobcu. Odo dňa nasledujúceho po takto určenej splatnosti je žalovaná v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia, a preto odo dňa nasledujúceho po takto určenej splatnosti patrí žalobcovi úrok z omeškania. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 23.06.2020 žalovaná uznala nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 107,67 eur odo dňa 22.10.2015 do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu súd považoval za prvý deň omeškania deň 22.10.2015, ktorý nepovažoval za sporný, a to zo sumy 107,67 eur, ktorá zodpovedá bezdôvodnému obohateniu za obdobie od 22.10.2013 do 22.10.2015. Za omeškanie, ktoré nastalo od 01.02.2013 a neskôr, patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto časti istiny až do jej zaplatenia.
29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Predmetom konania boli dva nároky žalobcu. Nárok na platenie sumy 1 138,80 eur ročne (nárok o plnenie bezdôvodného obohatenia do budúcna) zobral žalobca v celom rozsahu späť, a preto v tejto časti zavinil zastavenie konania a žalovanej tak patrí podľa § 256 ods. C.s.p. plná náhrada trov konania vo vzťahu k tomuto nároku. Predmetom konania bol ďalej nárok žalobcu pôvodne na zaplatenie sumy 2 277,60 eur s príslušenstvom, pričom o trovách konania v tomto prípade súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 949,00 eur s príslušenstvom, a preto v tejto časti zavinil zastavenie konania, v časti o zaplatenie sumy 107,67 eur s príslušenstvom bol žalobca v konaní úspešný, tak ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku a vo zvyšnej časti bol žalobca neúspešný (výrokom II. súd žalobu vo zvyšku zamietol). Žalobca zavinil zastavenie konania v sume 949,00 eur, bol neúspešný v časti o zaplatenie sumy 2 169,93 eur s príslušenstvom a úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 107,67 eur s príslušenstvom, a teda neúspech žalovanej predstavuje sumu 107,67 eur s príslušenstvom, a preto rozsah priznanej náhrady trov konania je na úrovni rozdielu medzi pomerným úspechom žalovanej a žalobcu vo veci, t. j. na úrovni 90,54 % (t. j. 100 % mínus 4,73 % úspech žalobcu mínus 4,73 % neúspech žalovanej). Preto o nároku na zaplatenie sumy 2 277,60 eur žalovanej patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v vo výške 90,54 %. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch II. a IV. tohto rozsudku. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.
33. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku povinná splniť v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.