Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31Cb-45-2023.pdf
PDF · 127.76 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/45/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Michaelou Doňákovou v spore žalobkyne: Tatra banka, a.s.,, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, práv. zast.: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. E. F., o zaplatenie 5.578,85 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 5.578,85 Eur spolu s úrokmi vo výške 140,84 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 30,97 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 5.578,85 Eur od 1. mája 2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením žalovaného zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť pôvodne žalovaného v 1. rade LA Slovakia Transport, s.r.o., so sídlom Družstevná 174/19, 076 52 Malý Horeš, IČO: 50 246 488, uložená mu platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 20. októbra 2022, sp. zn. 17Up/1366/2022, právoplatným a vykonateľným voči pôvodne žalovanému v 1. rade 22. novembra 2022, a zároveň plnením povinnosti pôvodne žalovaného v 1. rade LA Slovakia Transport, s.r.o., so sídlom Družstevná 174/19, 076 52 Malý Horeš, IČO: 50 246 488, uloženej mu platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 20. októbra 2022, sp. zn. 17Up/1366/2022, právoplatným a vykonateľným voči pôvodne žalovanému v 1. rade 22. novembra 2022, zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovaného uložená mu týmto rozsudkom.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica 17. februára 2023 domáhala v konaní začatom podľa zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), aby súd uložil žalovaným: 1./ LA Slovakia Transport, s.r.o., so sídlom Družstevná 174/19, 076 52 Malý Horeš, IČO: 50 246 488 (ďalej len „pôvodne žalovaný v 1. rade“) a 2./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. E. F. (ďalej len „žalovaný“) povinnosť zaplatiť jej istinu vo výške 5.578,85 Eur spolu s úrokmi vo výške 140,84 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 30,97 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.578,85 Eur od 01.05.2022 až do zaplatenia, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že 21. novembra 2019 ako veriteľ uzatvorila s pôvodne žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom v zmysle ustanovení § 497 až 507 zák. č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) Zmluvu o splátkovom úvere
č. 8080073741 a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení uzatvorenú v zmysle ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva o splátkovom úvere“) v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. Pôvodne žalovanému v 1. rade bol poskytnutý úver na podnikateľské účely, pričom podľa Zmluvy o splátkovom úvere išlo o investičný úver. Zmluvný vzťah sa tak spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to tak pri postavení pôvodne žalovaného v 1. rade (dlžníka), ako aj pri postavení žalovaného (ručiteľa), ktorý bol v rozhodnom čase poskytnutia úveru v postavení jediného spoločníka a konateľa pôvodne žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa zároveň poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Dietzinger (C-45/96, rozsudok zo dňa 19.03.1998, Bayerische Hypotheken-und Wechselbank AG c/a Dietzinger), podľa ktorého: „Zábezpeka, resp. ručiteľský záväzok, ktoré poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Taktiež poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo dňa 14.03.2013 vo veci C-419/11, v ktorom bolo uvedené, že: „Fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti za zmluvy o poskytnutí úveru.“ Rovnako poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra 2016, vydané v právnej veci vedenej pod sp. zn. 5Ndc 10/2016, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 3/2017, v ktorom sa konštatuje, že ak fyzická osoba, ktorá má ako konateľ a spoločník úzke väzby k obchodnej spoločnosti, zabezpečuje v ručiteľskom vzťahu záväzok tejto spoločnosti, nepovažuje sa za spotrebiteľa.
3. Ďalej uviedla, že pôvodne žalovanému v 1. rade poskytla splátkový úver vo výške 8.500,00 Eur na investičný účel, s úrokovou sadzbou v čase poskytnutia úveru Base rate + úroková marža 2,4 % p.a., so splatnosťou úrokov vždy k ultimu mesiaca, výškou splátky 142,00 Eur mesačne a úrokom z omeškania 25 % p.a. Pôvodne žalovaný v 1. rade nedodržal povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o splátkovom úvere a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Na základe toho následne pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Pôvodne žalovaného v 1. rade ako dlžníka a žalovaného ako ručiteľa osobitnými výzvami vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 5.750,66 Eur, pričom im poskytla dodatočnú lehotu splatnosti 5 dní odo dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Pôvodne žalovaný v 1. rade, ako ani žalovaný k úhrade dlhu nepristúpili, a to ani čiastočne a svoj dlh neuhradili ani v poskytnutej dodatočnej lehote. Tým jej vznikol nárok na zaplatenie istiny vo výške 5.578,85 Eur (pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru vo výške 5.458,85 Eur a neuhradených dlžných poplatkov vo výške 120,00 Eur), úrokov vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 140,84 Eur, úrokov z omeškania vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 30,97 Eur, úrokov z omeškania vzniknutých po zosplatnení úveru vo výške bežných úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v zákonnej výške 9,00 % ročne od prvého dňa omeškania po zosplatnení úveru, t.j. od 1. mája 2022, kedy sa pôvodne žalovaný v 1. rade dostal do omeškania so zaplatením celého dlhu, a to zo sumy 5.578,85 Eur, ako aj náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a náhrady trov konania.
4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal 20. októbra 2022, sp. zn. 17Up/1366/2022 platobný rozkaz, ktorým rozhodol tak, že pôvodne žalovanému v 1. rade a žalovanému (ako pôvodne žalovanému v 2. rade) uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 5.578,85 Eur, úrok vo výške 140,84 Eur, úrok z omeškania vo výške 30,97 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 5.578,85 Eur od 01.05.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, alebo v tej istej lehote podať odpor s tým, že plnením jedného za žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných (I. výrok) Súd ich tiež zaviazal do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 676,95 Eur žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu.
5. Predmetný platobný rozkaz bol 5. novembra 2022 doručený pôvodne žalovanému v 1. rade a keďže tento nepodal proti nemu odpor s vecným odôvodnením, vo vzťahu k nemu (pôvodne žalovanému v 1. rade) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 22. novembra 2022.
6. Žalovanému (ako pôvodne žalovanému v 2. rade) sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk (zásielku neprevzal v odbernej lehote). Žalobkyňa na výzvu súdu v súlade s ust. § 10 zákona o upomínacom konaní navrhla pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zároveň rozšírila žalobu o nárok na úroky z omeškania vo výške 25,00 % ročne, čím požiadala všeobecný súd, aby uznesením rozhodol o pripustení zmeny žaloby a následne žalobe vyhovel.
7. Okresný súd Trebišov ako súd pôvodne miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci uznesením z 12. júna 2023, sp. zn. 17Cb/3/2023 pripustil zmenu žaloby v tomto znení: I. Žalovaný (pôvodne v 2. rade) je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 5.578,85 Eur spolu s úrokmi vo výške 140,84 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 30,97 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 5.578,85 Eur od 1. mája 2022 až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur s tým, že plnením spoločnosti LA Slovakia Transport, s.r.o., so sídlom Družstevná 174/19, 076 52 Malý Horeš, IČO: 50 246 488, zaniká v danom rozsahu povinnosť žalovaného (pôvodne v 2. rade) plniť, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému (pôvodne v 2. rade).
8. Následne Okresný súd Trebišov v zmysle ust. § 40 CSP z dôvodu kauzálnej príslušnosti postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Mestskému súdu Košice, nakoľko išlo o obchodnoprávny spor, kde nebolo otvorené pojednávanie a ani nedošlo k predbežnému prejednaniu sporu.
9. Miesto skutočného pobytu žalovaného (pôvodne žalovaného v 2. rade) sa nepodarilo zistiť lustráciami v informačných systémoch, ani v súčinnosti s príslušným oddelením Policajného zboru Slovenskej republiky vykonávajúcim previerky na adrese jeho trvalého pobytu, ani prostredníctvom obce, preto súd pri doručovaní žaloby a jej príloh postupoval v súlade s § 116 ods. 2 CSP tak, že žalobu a ostatné písomnosti, vrátane poučenia a výzvy na vyjadrenie sa k podanej žalobe doručil žalovanému zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo vyvesené 7. novembra 2023 a zvesené 22. novembra 2023.
10. Žalovaný svoje právo nevyužil, k žalobe sa nijakým spôsobom nevyjadril, ani v spore nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 13. marca 2024. Písomným podaním z 29. februára 2024 právny zástupca žalobkyne riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobkyne na tomto pojednávaní. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu súhlasila s tým, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti za predpokladu, že žalovaný nepredloží súdu žiadne vyjadrenie či dôkazy, ktoré by mohli spochybniť uplatnené nároky, prípadne dôvodne nepožiada súd o možnosť splatiť svoj dlh v splátkach. Taktiež navrhla, aby v prípade, ak sa žalovaný pojednávania nezúčastní a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlní, súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného za predpokladu, že budú splnené zákonné podmienky na jeho vyhlásenie. V opačnom prípade navrhla, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Poukázala aj na to, že v zmysle § 153 ods. 1CSP bol žalovaný povinný uplatniť prostriedky procesnej obrany včas. Na záver uviedla, že pokiaľ by žalovaný požiadal súd o možnosť splatiť dlh v splátkach, s týmto žalobkyňa nesúhlasí a trvá na tom, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť dlh v bežnej paričnej lehote 3 (troch ) dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to žalobou, aktuálnym stavom úveru, Zmluvou o splátkovom úvere č. 8080073741, dohodou o ručení, Úverovými podmienkami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie vo vzťahu obchodnej spoločnosti LA Slovakia Transport s.r.o. (ako pôvodne žalovanému v 1. rade), ako aj oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie vo vzťahu k žalovanému (pôvodne žalovanému v 2. rade), poštovým podacím hárkom a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
13. Žalobkyňa uzavrela 21. novembra 2019 s pôvodne žalovaným v 1. rade, a to obchodnou spoločnosťou LA Slovakia Transport s.r.o. konajúcou prostredníctvom žalovaného (pôvodne žalovaného v 2. rade) ako konateľa Zmluvu o splátkovom úvere Business Úver Expres č. 8080073741 a Dohodu o ručení, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť pôvodne žalovanému v 1. rade splátkový investičný úver vo výške 8.500,00 Eur. Úver mal byť úročený úrokovou sadzbou Base rate + Úroková marža 2,4 % ročne floating (v čase uzavretia zmluvy spolu 9,4 % ročne). Dlžník (pôvodne žalovaný
v 1. rade sa zaviazal splácať úver podľa splátkového kalendára nasledovne: výška splátky 142,00 Eur, dátum prvej splátky určený v zmysle článku V., bod 5.1 zmluvy v závislosti od toho, kedy veriteľ (žalobkyňa) poskytne dlžníkovi úver, frekvencia splátok mesačná, deň splatnosti splátky vždy posledný bankový deň v kalendárnom mesiaci, dátum poslednej splátky ako posledný bankový deň kalendárneho mesiaca, ktorý bude najbližšie predchádzať mesiacu piateho výročia dňa splatnosti prvej splátky, výška poslednej splátky stanovená vo výške nesplatenej celkovej pohľadávky veriteľa. Pôvodne žalovaný v 1. rade sa zaviazal použiť úver výlučne na účel uvedený v Základných podmienkach a splatiť veriteľovi úver podľa splátkového kalendára spolu s príslušenstvom pohľadávky veriteľa a súčasťami pohľadávky veriteľa. Taktiež sa zaviazal zaplatiť žalobkyni spracovateľský poplatok vo výške 300,00 Eur a akékoľvek peňažné čiastky splatné podľa Zmluvy o splátkovom úvere v deň ich splatnosti a v prípade omeškania so splatením uhradiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 25,00 % ročne.
14. Podľa článku VIII. Zmluvy o splátkovom úvere, bod 8.1, ak nastane alebo sa vyskytne prípad neplnenia, je veriteľ oprávnený realizovať všetky alebo ktorékoľvek z opatrení uvedených v bode 13.2. Úverových podmienok.
15. Podľa bodu 13.2. Úverových podmienok, ak nastane prípad neplnenia, je Veriteľ oprávnený v súlade s ostatnými podmienkami v Úverových dokumentoch a Úverovými podmienkami vykonať ktorékoľvek alebo všetky nasledovné opatrenia: a.) stanoviť mimoriadnu splatnosť Úveru alebo jeho určitej časti, b.) započítať Celkovú Pohľadávku Veriteľa voči Pohľadávke z Účtu Dlžníka a/alebo voči Pohľadávke z Účtu Garanta, c.) bez predchádzajúceho oznámenia Dlžníkovi zablokovať všetky účty Dlžníka vedené Veriteľom do výšky Celkovej Pohľadávky Veriteľa a/alebo tiež zablokovať Účet Garanta v súlade s ďalej uvedenými podmienkami, d.) dočasne obmedziť Čerpanie Úveru, e.) odstúpiť od Úverovej zmluvy, f.) vypovedať Úverovú zmluvu, g.) zrušiť záväzok alebo možnosť Veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky na základe Úverovej zmluvy.
16. Podľa bodu 13.3.1 Úverových podmienok stanovením mimoriadnej splatnosti Úveru alebo jeho určitej časti sa rozumie využitie práva Veriteľa požadovať od Dlžníka predčasné zaplatenie Celkovej Pohľadávky Veriteľa alebo jej určitej časti. Stanovením mimoriadnej splatnosti Úveru zaniká právo Dlžníka splácať Pohľadávku Veriteľa v splátkach podľa Splátkového kalendára dohodnutého v Úverovej zmluve a/alebo právo Dlžníka splatiť Celkovú Pohľadávku Veriteľa v Deň konečnej splatnosti. Veriteľ má právo stanoviť mimoriadnu splatnosť pre všetky nezaplatené peňažné prostriedky alebo pre ich určitú časť.
17. Podľa bodu 13.3.2 Úverových podmienok Celková Pohľadávka Veriteľa alebo jej Veriteľom určená časť sa stane splatnou dňom doručenia oznámenia Veriteľa o mimoriadnej splatnosti Úveru Dlžníkovi.
18. Podľa článku VIII. Zmluvy o splátkovom úvere, bod 6.6.1. ručiteľ vyhlasuje, že v zmysle § 303 Obchodného zákonníka v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa bez predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej primeranej lehoty na plnenia dlžníkovi. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že vylučujú takúto povinnosť veriteľa uvedenú v § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka.
19. Podľa článku VIII. Zmluvy o splátkovom úvere, bod 6.6.2. ručiteľ sa týmto zaväzuje po obdržaní výzvy veriteľa zaplatiť veriteľovi dlžníkom nezaplatenú splatnú zabezpečovanú pohľadávku alebo jej splatnú časť, ktorá bude obsahovať správu o tom, že dlžník nezaplatil zabezpečovanú pohľadávku v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, a to v lehote uvedenej v tejto výzve a na účet určený veriteľom v tomto oznámení.
20. Listom z 20. apríla 2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“ adresovaným pôvodne žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému (pôvodne žalovanému v 2. rade), žalobkyňa oznámila, že využila svoje právo a stanovila v súlade s článkom XIII., bod 13.2.
písm. a) Úverových podmienok a podľa bodu 13.3. Úverových podmienok mimoriadnu splatnosť úveru. V dôsledku stanovenia mimoriadnej splatnosti vznikla pôvodne žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému (pôvodne žalovanému v 2. rade) povinnosť predčasne splatiť celkovú pohľadávku veriteľa (žalobkyne) vrátane jej súčastí a príslušenstva vo výške 5.750,66 Eur.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
22. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere, t.j. do 20. júla 2020 (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy o zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
24. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
27. Podľa § 500 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.
28. Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
29. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
30. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú
31. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
32. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
33. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
34. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
35. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
36. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
37. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
38. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
39. Žalobkyňa sa žalobou podanou pôvodne voči pôvodne žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi a žalovanému (ako pôvodne žalovanému v 2. rade) ako ručiteľovi, domáhala zaplatenia sumy istiny vo výške 5.578,85Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 140,84 Eur, s úrokmi z omeškania vo výške 30,97 Eur, s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 5.578,85 Eur od 1. mája 2022 do zaplatenia, s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a náhrady trov konania.
40. Vzhľadom na to, že Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci 20. októbra 2022 platobný rozkaz, sp. zn. 17Up/1366/2022, ktorý voči pôvodne žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 22. novembra 2022, predmetom tohto konania ostal uvedený nárok žalobkyne len voči žalovanému (pôvodne žalovanému v 2. rade). Žalobkyňa si vyššie špecifikovaný nárok voči žalovanému uplatňovala z titulu ručiteľského záväzku, ktorým bola zabezpečená jej pohľadávka zo Zmluvy o splátkovou úvere.
41. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nesporné uzavretie Zmluvy o splátkovom úvere, poskytnutie úveru, prevzatie ručiteľského záväzku ani následné porušenie zmluvných povinností dlžníka (pôvodne žalovaného v 1. rade), teda nesplácanie predmetného úveru, jeho predčasné zosplatnenie k 19. aprílu 2022, ani to, že žalovaný ako ručiteľ po výzve žalobkyne z 20. apríla 2022 svoj záväzok neuhradil.
42. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a ich právneho posúdenia dospel k záveru, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný. S ohľadom na vymedzenie nesporných skutočností súd na tomto mieste len stručne rekapituluje, že medzi žalobkyňou a pôvodne žalovaným v 1. rade ako dlžníkom bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere podľa Obchodného zákonníka, na základe ktorej boli pôvodne žalovanému v 1. rade poskytnuté finančné prostriedky vo výške 8.500,00 Eur. Pôvodne žalovaný v 1. rade sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky mesačnými splátkami vo výške 142,00 Eur so splatnosťou vždy k poslednému bankovému dňu v kalendárnom mesiaci. Zmluvné strany sa dohodli na zabezpečení pohľadávky, a to ručením žalovaného. Keďže pôvodne žalovaný v 1. rade neuhrádzal dojednané splátky riadne a včas, žalobkyňa úver k 19. aprílu 2022 predčasne zosplatnila.
43. Súd posudzoval záväzkový vzťah žalobkyne a žalovaného ako obchodnoprávny vzťah. Záväzok, ktorý ako tzv. vedľajší, respektíve akcesorický, vznikol prevzatím ručenia žalovaným za záväzok dlžníka (pôvodne žalovaného v 1. rade), a to spoločnosti LA Slovakia Transport s.r.o. ako právnickej osoby, skúmal súd vo vzťahu k hlavnému záväzku, v rámci ktorého poskytla žalobkyňa službu – úver – spoločnosti LA Slovakia Transport s.r.o. (pôvodne žalovanému v 1. rade ). Ako ďalej vyplýva zo
samotného názvu Zmluvy o splátkovom úvere, tento bol spoločnosti LA Slovakia Transport s.r.o. (pôvodne žalovanému v 1. rade) poskytnutý za účelom financovania investičných (t.j. podnikateľských) potrieb. Hlavný záväzok teda vznikol medzi dvoma podnikateľmi (žalobkyňou a spoločnosťou LA Slovakia Transport s.r.o.), pričom pri jeho vzniku sa s prihliadnutím na všetky okolnosti týkal ich podnikateľskej činnosti v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platí, že bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu sa ich záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný sa teda zaručil (ručí) za záväzok podnikateľa. Základom uvedeného akcesorického vzťahu je zabezpečenie záväzkov hlavného úverového dlžníka, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Z ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka vyplýva, že ručenie za záväzky založené podľa Obchodného zákonníka sa riadi vždy Obchodným zákonníkom, a to aj keď ručiteľ nie je podnikateľom a je fyzickou osobou. S ohľadom na uvedené súd na záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka.
44. Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom. Tento právny vzťah sa bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jeho podstatnou náležitosťou. Povinnosť zaplatiť úroky za poskytnutie prostriedkov charakterizuje zmluvu o úvere ako odplatnú zmluvu, úroky zo zmluvy o úvere teda predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na jeho požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere a v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V posudzovanej veci bolo dôvodom zosplatnenia úveru porušovanie povinností dlžníkom (pôvodne žalovaným v 1. rade), ktorý neplnil riadne a včas dohodnuté splátky úveru. Zosplatnenie úveru predstavuje svojím obsahom určitý spôsob zániku zmluvy o úvere odstúpením od zmluvy o úvere. Rozhodujúcou nie je skutočnosť, ako je právny úkon označený, prípadne na ktoré ustanovenia zákona sa odvoláva. Rozhodujúci je obsah daného právneho úkonu a s ním spojené práva a povinnosti plynúce pre účastníkov. V zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Účelom tohto ustanovenia je oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie zostatku neuhradeného úveru aj s úrokmi proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace. Toto ustanovenie upravuje účinky odstúpenia od zmluvy o úvere osobitne, preto je vo vzťahu k § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka chápané ako lex specialis.
45. Ručenie je právny pomer medzi ručiteľom (osoba odlišná od dlžníka) a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho ručiteľ. Ručenie podľa Obchodného zákonníka vzniká jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa a na vznik ručenia nie je potrebný súhlas veriteľa. Ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia. Ústne vyhlásenie zákon nepripúšťa. Vyhlásenie je jednostranným právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, a preto musí spĺňať aj všetky všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Z vyhlásenia musí byť tiež zrejmé, o aký záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Taktiež musí obsahovať aj záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Ide teda o prejav vôle ručiteľa, že uspokojí pohľadávku veriteľa, pokiaľ tak neurobí sám dlžník.
46. Ručiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závislý čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný, určujúci. Akcesorický charakter ručenia sa prejavuje v tom, že je existenčne závislý od hlavného záväzku a pokiaľ zanikne pohľadávka, ktorá je zabezpečovaná formou ručenia, zanikne tiež ručiteľský záväzok.
47. Ručiteľský záväzok je tiež záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil. Ručiteľovi vzniká povinnosť plniť v prospech veriteľa, pričom následne môže požadovať od toho, za koho plnil (dlžníka), to, čo plnil namiesto neho. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoludlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ tu vystupuje ako náhradný dlžník. Ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je však dispozitívne, a preto sa strany môžu dohodnúť, že výzva dlžníka na plnenie nie je potrebná a veriteľ môže požiadať ručiteľa o plnenie splatnej pohľadávky priamo. Aj v tomto prípade pôjde o priame ručenie, ktoré nevyplýva zo zákona, ale z dohody.
48. Po oboznámení sa s ručiteľským vyhlásením žalovaného, ktoré bolo inkorporované priamo v Zmluve o splátkovom úvere v článku VI, bod. 6.6.1., súd konštatuje, že dotknuté Vyhlásenie ručiteľa má všetky zákonné náležitosti; bolo urobené v predpísanej forme; veriteľ, dlžník, ručiteľ, ako aj samotný záväzok sú v ňom dostatočným spôsobom špecifikované; a zároveň je ako právny úkon určité, jasné a zrozumiteľné. Vyhlásenie žalovaného ako ručiteľa, teda spĺňa nároky platného právneho úkonu. Žalobkyňa súčasne preukázala, že dlžník (pôvodne žalovaný v 1. rade) jej ako veriteľke neposkytol zmluvne dojednané plnenie, hoci ho na splnenie splatného záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere preukázateľne vyzvala (listom z 20. apríla 2022).
49. Výška úroku z omeškania bola v čl. I Zmluvy o splátkovom úvere zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 25 % ročne.
50. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne voči žalovanému ako ručiteľovi je dôvodný. Žalobkyni priznal nárok na istinu vo výške 5.578,85 Eur, zmluvný úrok uplatnený v kapitalizovanej podobe ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 140,84 Eur. Súd v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobkyni aj kapitalizovaný úrok z omeškania ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 30,97 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy istiny vo výške 5.578,85 Eur od 1. mája 2022, t.j. odo dňa kedy sa dlžník (pôvodne žalovaný v 1. rade) dostal do omeškania so zaplatením celého dlhu.
51. Súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, a preto žalobkyni priznal žalobou uplatnený nárok v rozsahu zmeny petitu. Keďže v priebehu konania nebolo spochybnené tvrdenie žalobkyne, že dlžnú sumu jej žalovaný (ani pôvodne žalovaný v 1. rade ako dlžník) do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom, pričom s ohľadom na to, že povinnosť na plnenie rovnakého nároku bola už právoplatne uložená pôvodne žalovanému v 1. rade, medzi ktorým a žalovaným ide o vzťah dlžníka a ručiteľa, zaviazal súd žalovaného na plnenie žalobkyni priznaného nároku tak, že plnením jedného z uvedených subjektov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého z uvedených subjektov plniť.
52. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
53. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
54. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa ustanovení § 232 ods. 2 a ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 CSP a 255 ods. 1 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti žalovanému. Súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
58. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).