Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Cb-19-2020.pdf
PDF · 82.58 KB
Case nature
Subarea
54Cb/19/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: P. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. R.. B. XX F.. XXX, XX-XXX V., X. J., zastúpeným A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom Fraňa Kráľa 35, 811 05 Bratislava, IČO: 47 236 400, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. . Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie nasledovného znenia:
„Zriaďuje sa záložné právo na pohľadávky odporcu: z bankového účtu D. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v C. T., pobočka zahraničnej banky (a to na súčasné aj budúce), voči spoločnosti Perla Ružinova s.r.o., IČO: 47 197 731, so sídlom Kaštieľska 2, Bratislava, na základe zmluvy o dielo týkajúcej sa polyfunkčného centra centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava medzi žalovaným a spoločnosťou Perla Ružinova s.r.o., zo dňa 11.12.2014; a to v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške istiny 118.242,67 Eur, z titulu odplaty za výkon funkcie konateľa spoločnosti, úrokov z omeškania vo výške 816,36 Eur a trov konania vo výške 33 Eur vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 1.606,92 Eur.“
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.07.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal zriadenia záložného práva na pohľadávky žalovaného, a to (i) z bankového účtu D. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v C. T., pobočka zahraničnej banky (a to na súčasné aj budúce), (ii) voči spoločnosti Perla Ružinova s.r.o., IČO: 47 197 731, so sídlom Kaštieľska 2, Bratislava, na základe zmluvy o dielo týkajúcej sa polyfunkčného centra centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava medzi žalovaným a spoločnosťou Perla Ružinova s.r.o., zo dňa 11.12.2014; a to v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške istiny 118.242,67 Eur, z titulu odplaty za výkon funkcie konateľa spoločnosti, úrokov z omeškania vo výške 816,36 Eur a trov konania vo výške 33 Eur vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 1.606,92 Eur.
2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že uplatňuje nárok za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky spočívajúcej v nároku na odplatu za výkon funkcie konateľa žalovaného, príslušenstva a trov konania z dôvodu, že je odôvodnená obava, že exekúcia pohľadávky je ohrozená. V rámci výkonu funkcie konateľa žalovaného žalobca uskutočňoval právne úkony v mene žalovaného, dohliadal a schvaľoval platby uskutočnené žalovaným, spolupripravoval správy a reporty a komunikoval ich do ústredia skupiny žalovaného, stretával sa a rokoval s dodávateľmi, podieľal sa na manažmente a administratíve atď. Medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo v súvislosti s výkonom funkcie konateľa spoločnosti k uzatvoreniu zmluvy o výkone funkcie, preto sa ich vzájomný vzťah v súlade s § 66 Obchodného
zákonníka, spravoval primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ktorá je odplatná. Keďže odplata nebola medzi žalobcom a žalovaným zmluvne dohodnutá, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu, ktorá bola obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú žalobca ako konateľ žalovaného uskutočnil. Za výkon funkcie konateľa nebola žalobcovi zatiaľ vyplatená žiadna odplata. Listom zo dňa 04.06.2020, ktorý bol doručený žalovanému 08.06.2020, si žalobca uplatnil u žalovaného svoj nárok na odplatu za výkon funkcie konateľa v celkovej výške 118.242,67 Eur (t.j. 2.780 Eur mesačne za obdobie 42 mesiacov). Žalobca žiadal žalovaného o úhradu odplaty do 15.06.2020. Žalovaný napriek výzve odplatu dodnes neuhradil. Žalobca si uplatní svoje nároky voči žalovanému v súdnom konaní v najbližších dňoch. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujú ekonomické a finančné ťažkosti žalovaného. Žalovaný sa dlhodobo nachádza v strate, ktorá každý rok narastá. V roku 2016 bola na úrovni -3.495.441 Eur, v roku 2017 - 4.265.997 Eur, v roku 2018 - 5.734.047 Eur a v roku 2019 vzrástla o ďalších - 345.671 Eur na úroveň 6.080.718 Eur. Naproti tomu podnikateľské aktivity žalovaného sú postupne obmedzované, čo sa prejavuje aj v postupnom znižovaní tržieb. V roku 2019 boli tržby na úrovni 1.161 Eur, z čoho je zrejmé, že odporca nevytvára hodnoty, z ktorých by mohol v budúcnosti splatiť svoje pohľadávky. Celkové výnosy boli v roku 2019 na najnižšej hranici v histórii žalovaného len vo výške 149.011 Eur. O útlme svedčí aj postupné znižovanie stavu zamestnancov. Kým v januári 2016 mal žalovaný 69 zamestnancov, v roku 2019 už len 6 a k januáru 2020 len 3. Časť majetku žalovaného je založená v prospech Eiffage Construction S.A.S., ako zabezpečenie peňažnej pohľadávky s výškou istiny 1.905.757 Eur a teda bez súhlasu tejto spoločnosti nemusí byť k dispozícii na uhradenie dlhu zodpovedajúcemu odplate v prípade exekúcie. Žalovaný je stranou v niekoľkých súdnych sporoch, pričom na dané spory si nevytvoril rezervy. Žalovaný má aj ďalšie podmienené záväzky, ktoré sa neodrazili v súvahe za rok 2019 a to podmienené záväzky z poskytnutých bankových záruk vo výške 1.584.347 Eur. Existuje teda hrozba, že v budúcnosti sa ekonomická situácia žalovaného ešte významne zhorší a exekúcia pohľadávky žalobcu nebude možná, resp. bude neúspešná.
3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav:
4. Z výpisu Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 14.07.2020 vyplýva, že k uvedenému dňu bolo na majetok žalovaného zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa Eiffage Construction S.A.S - zahraničný subjekt so sídlom vo Francúzsku, na pohľadávku v sume 1.905.757 Eur s príslušenstvom.
5. Z porovnávacích tabuliek predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný mal ku koncu januára 2016 celkovo 69 zamestnancov, zatiaľ čo ku koncu januára 2020 ich mal 4.
6. Z tabuľky celkových výnosov z portálu finstat.sk vyplýva, že výnosy žalovaného v období od roku 2015 do konca roka 2019 kontinuálne klesali z 24,4 mil. Eur na 149.011 Eur. Obdobne v uvedenom období klesali aj tržby žalovaného, ktoré na konci roka 2019 predstavovali sumu 1.161 Eur ( v roku 2015 predstavovali tržby 23,9 mil. Eur). Pokiaľ ide o zisk žalovaného, žalovaný od roku 2016 nepretržite hospodári so stratou, v roku 2019 strata predstavovala -345.671 Eur. Uvedené potvrdzujú aj prehľady peňažných tokov žalovaného k 31.12.2017 a k 31.12.2018.
7. Žalobca súdu tiež predložil účtovné závierky žalovaného za účtovné obdobia rokov 2017,2018 a 2019. Z uvedených účtovných závierok vyplýva, že čistá hodnota majetku žalovaného sústavne klesá, obdobne klesá výška pohľadávok žalovaného (rovnako dlhodobých, krátkodobých ako aj z obchodného styku). Pokiaľ ide o výsledky hospodárskej činnosti za účtovné obdobia po zdanení, v roku 2017 žalovaný dosiahol stratu -770.556 Eur, v roku 2018 stratu - 1.468.050 Eur a v roku 2019 stratu - 345.671 Eur.
8. Z poznámok k účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2019 vyplýva, že žalovaný v uvedenom období evidoval záväzky po lehote splatnosti vo výške 1.906.216 Eur. Spolu s krátkodobými a dlhodobými záväzkami hodnota záväzkov predstavovala sumu 3.002.937 Eur. Z poskytnutých bankových záruk spoločnosť eviduje záväzok v hodnote 1.584,347 Eur. Žalovaný vedie tri súdne konania so subdodávateľom polyfunkčného projeku v Bratislave o úhradu neuznaných prác naviac a zádržného vo výške viac ako 600.000 Eur. Všetky tri konania boli pred rozhodcovským súdom skončené
s tým, že súd žalobe subdodávateľa vyhovel. Žalovaný od roku 2018 vedie ešte dva súdne spory so subdodávateľmi o sumu spolu cca. 188.000 Eur, ktoré doposiaľ neboli právoplatne skončené.
9. Dňa 04.06.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu odplaty za výkon funkcie konateľa v sume 118.242,67 Eur za obdobie 42 mesiacov a 16 dní a to v lehote do 15.06.2020. Žalovaný si výzvu prevzal dňa 08.06.2020.
10. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného zo dňa 14.07.2020 vyplýva, že žalobca bol konateľom žalovaného v období od 20.08.2016 do 13.03.2020.
11. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
12. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
18. Podľa § 151 d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
19. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie, ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.
20. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude v čase výkonu rozhodnutia ohrozená. Súd dôkladne preštudoval návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a žalobca dostatočne osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku.
21. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia má preventívnu funkciu, ktorá má zabezpečiť, že v prípade ak dôjde k výkonu rozhodnutia, bude veriteľ zabezpečenej pohľadávky uspokojený. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný ako obchodná spoločnosť, v ktorej bol žalobca konateľom, hospodári dlhodobo so stratou, znižuje svoj obchodný majetok, pričom jej naopak kontinuálne narastá hodnota záväzkov. Kým mal žalovaný v roku 2016 ešte 69 zamestnancov, v januári 2020 zamestnával už len štyroch. Z listinných dôkazov predložených žalobcom síce ešte nevyplýva, že by bola bezprostredne ohrozená každodenná činnosť žalovaného ako obchodnej spoločnosti, jeho negatívne hospodárske a podnikateľské výsledky však majú dlhodobý charakter a odôvodnene zakladajú obavu žalobcu na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému, pričom je dôležité uviesť, že významná časť majetku žalovaného (1.905.757 Eur) už predmetom záložného práva je. Žalovaný tiež na výzvu žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky žalovaný nijakým spôsobom nereagoval, hoci ju riadne prevzal.
22. Ako súd uviedol vyššie, základnou funkciou zabezpečovacieho opatrenia je prevencia, ktorá má slúžiť zmierneniu obavy veriteľa doposiaľ nezabezpečenej pohľadávky, že k uspokojeniu jeho nárokov v prípade výkonu rozhodnutia nedôjde. Zásadnou je preto včasnosť podaného návrhu. Inak povedané, zriadenie záložného práva má zmysel len vtedy, pokiaľ ešte existuje majetok, ktorý je možné zabezpečovať. Žalobca dostatočne osvedčil existenciu svojho nároku voči žalovanému ako aj skutočnosti, že ekonomická situácia žalovaného sa každým účtovným obdobím zhoršuje, čo by mohlo mať v prípade, ak by žalobca svoj nárok neuplatnil včas, v priebehu výkonu rozhodnutia negatívne dôsledky na výšku uspokojenia jeho pohľadávky.
23. Vzhľadom na uvedené, keď z podaného návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov mal súd za dostatočne osvedčenú pravdepodobnosť nároku žalobcu voči žalovanému, ktorý doposiaľ nie je zabezpečený záložným právom, pričom vzhľadom na hospodárske výsledky žalovaného v posledných rokoch možno obavu žalobcu z ohrozenia možnej budúcej exekúcie považovať za dôvodnú, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia a nárok žalobcu voči žalovanému zabezpečil záložným právom.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.