Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-30-2020.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného G. M. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e)Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. júla 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný
. M., nar. XX.XX.XXXX H. D., trvale bytom D., E. XXX/X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 13.10.2019 v čase okolo 18:00 hod. v rodinnom dome č. XXXX/XX na ulici G.. R. v obci R., po slovnej potýčke so šesťdesiatšesť ročným B.. K. Č. tohto fyzicky napadol a to tak, že ho päsťou udrel do oblasti ľavého spánku hlavy, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu vľavo - subdurálny hematóm menšieho rozsahu, zlomeninu spodiny ľavej očnice s vysunutím tukového tkaniva do čeľustnej dutiny vľavo tzv. hydraulickú zlomeninu - blow out fraktúru - očnice a zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka, ktoré zranenie si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia od 13.10.2019 do 31.12.2019,
t e d a
inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
č í m s p á ch a l
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno d), písmeno f) Trestného zákona sa obžalovanému ukladajú povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe podľa jeho schopností spôsobenú škodu a osobne sa ospravedlniť poškodenému B.. K. Č..
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodeným: 1... K. Č., nar. XX.X.XXXX H. H. R., bytom G.. R. XX, R. škodu vo výške 3.140,30 eur, 2.. D., so sídlom Z.. XX. K. Č.. X-XX, XXX XX R. X, B.: XX XXX XXX škodu vo výške 4.950,20 eur a 3.. Q. D., K..E.., so sídlom D. V. X, XXX XX R. - G. Č. D., B.: XX XXX XXX škodu vo výške 1.505,17 eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala pod Pv 587/19/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 14.5.2020 obžalobu na G. M. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Poškodený B.. K. Č. si uplatnil náhradu škody v sume 3.140,30 eur za bolestné. E. D. si uplatnila náhradu škody v sume 4.950,20 eur za vyplatené nemocenské dávky poškodenému a H. Q. D. si uplatnila náhradu škody v sume 1.505,17 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.7.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 587/19/2204 zo dňa 14.5.2020. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať a stanovisko prítomného poškodeného B.. Č., ktorý sa k vyhláseniu viny nevyjadril. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
Výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný spáchanie skutku oľutoval a spôsobenú škodu chce uhradiť. Obžalovaný doplnil, že odsudzuje fyzické útoky akéhokoľvek typu, ale v danej situácii sa neovládol a napadol poškodeného. K motivácii jeho konania uviedol, že má dlhoročný vzťah s dcérou poškodeného a poškodenému finančne pomáhal pri problémoch s firmou, či živnosťou. Poškodený B.. Č. ho žiadal o pôžičky, ktoré mu obžalovaný dlhodobo poskytoval. V čase skutku poškodený obžalovanému dlžil takmer 68.000 eur, pričom obžalovaný o poskytnutých pôžičkách nemal žiadny doklad, preto keď poškodený pôžičky nesplácal, najskôr požiadal priateľku, ktorá je právnička, o spísanie uznania dlhu, ktorý mala dať podpísať svojmu otcovi, teda poškodenému, čo však on odmietol. Toto mu priateľka oznámila, preto prišiel v čase skutku do domu jej rodičov, najskôr sa rozprával s manželkou poškodeného a potom išiel za poškodeným, ktorý v podstate poprel požičanie peňazí, čo obžalovaného nahnevalo a dal poškodenému facku. Hnev v obžalovanom zvýšila ešte okolnosť, že asi pred 8 rokmi si na žiadosť poškodeného obžalovaný zobral úver 195.000 eur, ktorý celý vyplatil poškodenému, ktorý síce za úver ručí svojou nehnuteľnosťou, ale obžalovaný si uvedomil, že aj toto môže poškodený poprieť, preto ho fyzicky napadol.
Znalec G.. G. D. v znaleckom posudku bolestné za zranenia poškodeného B.. Č. určil celkovo na 155 bodov (a to pomliaždenie hlavy a tváre s vegetatívnou symptomatológiou 10 bodov, hydraulickú zlomeninu očnice 60 bodov a vnútrolebkové krvácanie 85 bodov), čo pri hodnote bodu 20,26 eur predstavuje sumu 3.140,30 eur.
Obžalovaný má v registri trestov jeden záznam, a to z roku 1992 za trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci, za čo mu bol uložený podmienečný trest so skúšobnou dobou do 26.8.1993, v ktorej sa osvedčil a hladí sa ne neho, akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov nemá obžalovaný žiadny záznam.
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, pričom čin spácha na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov.
Podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, pričom spáchanie skutku preukazujú aj dôkazy vykonané v prípravnom konaní.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko tento druh trestu súd musí uložiť, keďže obžalovaného odsudzuje za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov. Pri určovaní výmery trestu súd zistil a zohľadnil tri poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j), písmeno l) a písmeno n) Trestného zákona, a to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keďže od roku 1992 sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania ani vo forme priestupku a odsúdenie z roku 1992, čo je pred takmer 30 rokmi, sa netýkalo násilného konania. Obžalovaný sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a taktiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže sám trval na privolaní polície, na príchod ktorej na mieste čakal, a aj v prípravnom konaní podrobne opísal okolnosti skutku a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. U obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle ustanovení § 37 Trestného zákona. S prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností sa podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znižovala horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, takže súd mal obžalovanému ukladať trest v sadzbe 5 rokov až 9 rokov a 8 mesiacov. Súd v danej veci zohľadnil okolnosti prípadu, teda že útok obžalovaného na poškodeného nebol vopred pripravovaný a cielený, pričom obžalovaný prišiel do domu poškodeného porozprávať sa o odmietnutí poškodeného podpísať mu uznanie dlhu a až potom, čo poškodený v podstate poprel, že si požičal peniaze, vyvolalo to v obžalovanom hnev a poškodeného napadol jedným úderom, ktorým mu spôsobil zranenia, ktoré mali za následok ťažkú ujmu na zdraví. Z výpovede poškodeného ďalšie fyzické útoky
obžalovaného nevyplynuli avšak svedkyňa uviedla, že obžalovaný potom udrel poškodeného ešte do chrbta a ramena. V podstate však obžalovaný v útoku na poškodeného nepokračoval, trval na privolaní polície a na mieste vyčkal na jej príchod. V rámci okolností prípadu súd zohľadnil aj to, že obžalovaný je dlhoročným partnerom dcéry poškodeného, nakoľko spolu žijú, avšak poškodený s manželkou považujú obžalovaného len za kamaráta, nie partnera ich dcéry. Obžalovaný s poškodeným sa poznajú dlhé obdobie, počas ktorého mal obžalovaný opakovane finančne vypomáhať poškodenému. Rovnako súd zohľadnil aj pomery obžalovaného, ktorý poškodeného pozná viac ako 10 rokov, pričom doposiaľ medzi nimi neboli žiadne konflikty. Sám obžalovaný prezentoval, že odsudzuje fyzické útoky akéhokoľvek typu a svoje konanie opísal ako skratové, pričom po skutku trval na privolaní polície aj na jej príchod vyčkal na mieste. Do skutku sa obžalovaný neprejavoval agresívne, nebol doposiaľ za žiadne násilné konanie riešený trestne ani priestupkovo. S ohľadom na uvedené okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovaného má súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto súd obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom, pričom uložený trest nemohol byť kratší ako dva roky. V danom prípade súd ukladal obžalovanému trest vo výmere 3 roky, zohľadniac všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovaného, jeho doposiaľ nekonfliktnú povahu i trestnú minulosť bez násilného konania ako aj správanie obžalovaného bezprostredne po spáchaní skutku.
Uložený trest odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil s probačným dohľadom, nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol za násilnú trestnú činnosť odsúdený, nemá žiadne záznamy o priestupkoch a viedol riadny život, a aj vzhľadom na okolnosti prípadu má súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
S prihliadnutím na spôsobené ťažšie následky a konanie proti chránenej osobe, súd obžalovanému ukladal dlhšiu skúšobnú dobu, a to v trvaní 4 rokov, počas ktorej má obžalovaný preukázať, že sa obdobného konania nedopustí a finančné záležitosti bude riešiť právnou a nie násilnou formou. V rámci probačného dohľadu súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa jeho schopností spôsobenú škodu a osobne sa ospravedlniť poškodenému B.. K. Č.. Uložené povinností obžalovanému majú zvýrazniť výchovný efekt uloženého podmienečného odsúdenia.
Poškodení si v trestnom konaní riadne a včas uplatnili náhradu škody, preto súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody poškodenému B.. K. Č. v sume 3.140,30 eur za bolestné, ktoré bolo vyčíslené znalcom G.. D. v znaleckom posudku, poškodenej E. D. v sume 4.950,20 eur za vyplatené nemocenské dávky poškodenému B.. Č. a poškodenej H. Q. D. v sume 1.505,17 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému B.. Č..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a náhrade škody je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku),