Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

14 C 212/2016 z 11. januára 2019, rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Co 102/2019 z 22. júla 2020 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9okresného súdu“) a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Co 102/2019 z 22. júla 2020 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“), ako aj uznesením Najvyššieho

žalovanej 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. júla 2020 sp.zn. 2Co/102/2019, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobca má nárok na náhradu trovKrajský súd v Prešove na odvolanie žalovanej 3/ rozsudkom z 22. júla 2020 sp.zn. 2Co/102/2019, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou

zo dňa 28.11.2018 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/102/2019 zo dňa 12.03.2020. Žalobca tiež namieta premlčanie výkonu záložného práva

rozsudky Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/99/2017-351 zo 14.11.2018 a č. k. 2Co/102/2019-613 z 22.07.2020). Otázkou právneho posúdenia kolízie zákonného a zmluvného

vyjadreniu žalovaného poukázal na iné rozsudky Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/102/2019-613 zo dňa 22.07.2020, č. k. 2Co/99/2017-351 zo dňa 14.11.2018, ako aj v ostatných