Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-83-2020.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/83/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Mariána Blahu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej 1/ X. H., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D., povinnej 2/ R. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D., povinnej 3/ X. V., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D., povinnej 4/ X. W., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M., XXX XX Figa, povinnej 5/ U., nar. XX.XX.XXXX., bytom M. 69, XXX XX D. a povinnej 6/ A., nar. 1X.XX.XXXX, bytom M., XXX XX Figa, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 70,-- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/584/2015-42 zo dňa 14. februára 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/584/2015-42 zo dňa 14. februára 2019 v napadnutej časti I. výrokovej vety voči povinným 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ p o t v r d z u j e .
II. Exekučné konanie voči povinnej 4/ z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 15Er/584/2015-42 zo dňa 14. februára 2019 exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal a súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp.zn. SR 12017/14 zo dňa 10.11.2014. Zistil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 03.12.2012, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi účastníkmi konania, sa nachádza na samostatnej listine, ktorá je vo svojom záhlaví zreteľne označená ako rozhodcovská zmluva. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola neplatná s ohľadom na znenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou a že vydaný rozhodcovský rozsudok má zásadne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, preto predložený rozhodcovský rozsudok sa z tohto pohľadu považuje za spôsobilý exekučný titul.
3. Zmluvu o úvere č. 611100663 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 03.12.2012 súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
4. Zistil, že na základe zmluvy o úvere mal byť povinnému poskytnutý úver v sume 400,-- Eur, ktorý mal vrátiť zvýšený o „príslušný poplatok“ v sume 392,-- Eur, t.j. spolu v sume 792,-- Eur, a to v 12 mesačných splátkach v sume 66,-- Eur počnúc dňom 12.01.2013. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) je v zmluve uvedená vo výške 309,86 % a výška priemernej RPMN v zmluve nebola uvedená. Zo súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 (dostupných na webovej stránke Ministerstva financií SR) súd prvej inštancie zistil, že v prípade nezabezpečených spotrebiteľských úveroch do 1.500,-- Eur vrátane splatných od 6 do 12 mesiacov činila priemerná výška RPMN 40,60 %. Pôvodnému povinnému bol poskytnutý úver oprávneným pri RPMN 309,86 %. Viac ako sedemapolnásobné prevýšenie priemernej výšky RPMN podľa názoru súdu prvej inštancie predstavuje plnenie, ktoré je v príkrom nepomere so zásadou ekvivalencie plnení a tým aj v rozpore s dobrými mravmi a dosahuje intenzitu úžery. Vzhľadom na celkovú výšku RPMN, t.j. celkovú výšku odplaty za poskytnutý úver súd prvej inštancie považoval plnenie priznané rozhodcovským súdom za rozporné s dobrými mravmi. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014.
5. O náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že nepriznal nárok na náhradu trov konania súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. s poukazom na § 243k Exekučného poriadku, ani súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi, ktorý po vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého bol poverený vykonaním exekúcie z dôvodu, že exekučný spis nebol doposiaľ JUDr. Ivanovi Nestorovi postúpený a vo veci súdny exekútor nevykonal žiaden úkon.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti I. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Zo znenia článku II. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky zaoberajúcich sa obdobnou otázkou. Uviedol, že v prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojim podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke (zmluve). Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Odmietal argumenty, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Vyslovil presvedčenie, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov. Poukázal na to, že prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Zdôraznil, že v predmetnom prípade bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Zároveň poukázal na to, že povinný svojim podpisom zo dňa 03.12.2012 vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Preto mal za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
7. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej
vety voči povinným 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ ako vecne správne potvrdil a exekučné konanie voči povinnej 4/ zastavil.
9. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 28.02.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 19.05.2015 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 12017/14 zo dňa 10.11.2014. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a pôvodným povinným bola dňa 03.12.2012 uzatvorená zmluva o úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ďalej zistil, že oprávnený a pôvodný povinný dňa 03.12.2012 uzavreli rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera. Uznesením č.k. 15Er/584/2015-16 zo dňa 10.09.2015 súd prvej inštancie vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 20.01.2016 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 15Er/584/2015-42 zo dňa 14.02.2019 súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi. Ďalej súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., ani súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil.
11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a pôvodným povinným posúdil ako platný úkon a dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou. Súd prvej inštancie však napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, pričom skúmal, či priemerná výška RPMN uvedená v zmluve o úvere predstavuje plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený však v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil nesprávnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní len namietal, že medzi účastníkmi bola dojednaná platná rozhodcovská zmluva, t.j. odvolacie námietky nesúviseli s predmetom prejedávanej veci v tomto konaní. Vzhľadom na to, že podľa § 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie predmetnú exekúciu zastavil, odvolací súd sa týmito dôvodmi oprávneného nezaoberal.
12. Odvolací súd ďalej zistil, že povinná 4/ Mária Váradiová, nar. 07.06.1974 zomrela dňa 11.08.2019. Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3D/775/2019, Dnot 260/2019 zo dňa 22.10.2019 vyplýva, že konanie o dedičstve po poručiteľke (povinnej 4/) bolo zastavené podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok z dôvodu, že poručiteľka zanechala majetok nepatrnej hodnoty.
13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
15. Podľa § 7 ods. 1 a 2 prvej vety Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak.
16. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
17. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
18. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
19. Podľa § 63 ods. 2 a 3 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
20. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Citované ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý čas konania, je splnenie procesných podmienok civilno-procesnej subjektivity, t.j. spôsobilosti byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať procesné práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho.
22. Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3D/775/2019, Dnot 260/2019 zo dňa 22.10.2019 odvolací súd zistil, že povinná 4/ zomrela dňa 11.08.2019 a že dedičské konanie bolo zastavené podľa ust. § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, pretože poručiteľka (povinná 4/) zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Táto skutočnosť má z procesného hľadiska za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je potrebné považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pri jej strate je daný postup podľa ust. § 63 CSP za predpokladu, že účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania po začatí konania skôr, než sa konanie právoplatne skončilo.
23. Vzhľadom na to, že povinná 4/ zomrela po začatí predmetného exekučného konania, odvolací súd skúmal, či má konanie voči nej zastaviť alebo ho prerušiť, alebo či v ňom môže pokračovať.
24. Odvolací súd zistil, že predmetom tohto konania bolo vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V danom prípade však bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že povinná 4/ zanechala majetok nepatrnej hodnoty.
25. Keďže povinná 4/ zomrela bez právneho nástupcu vo veciach majetkovej povahy a dedičské konanie po povinnej 4/ bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľka (povinná 4/) zanechala majetok nepatrnej hodnoty v danom prípade neprichádza do úvahy procesné nástupníctvo podľa § 63 ods. 2 a 3 CSP, teda súd ďalej nemá s kým pokračovať. Táto skutočnosť je neodstrániteľnou vadou konania, na ktorú musí súd prihliadať kedykoľvek v priebehu konania.
26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vete voči povinným 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil a s poukazom na ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, § 63 ods. 1 CSP, § 378 ods. 1 CSP exekučné konanie voči povinnej 4/ zastavil.
27. Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).