Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-41-2013.pdf
PDF · 88.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/41/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 31 348 751, zastúpený: JUDr. Eva Marková, advokát, Letná 5, Bratislava, proti povinnej: F. X., O.. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, XXX XX F., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kuna, Exekútorský úrad so sídlom Miletičova 20, 821 08 Bratislava 2 (nástupca odvolaného súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu), pre vymoženie 158,01 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o námietkach oprávneného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania zo dňa 11.03.2020 z a m i e t a .
II. Súd návrh oprávneného zo dňa 11.03.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a .
III. Súd námietky oprávneného zo dňa 11.03.2020 proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 81/2013 súdneho exekútora JUDr. Petra Kunu zo dňa 28.01.2020 zamieta .
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 022258 zo dňa 28.01.2013 bol súdny exekútor JUDr. Václav Kuna, Exekútorský úrad so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Skalica, č.k. 1Ro 293/2012-22 zo dňa 16.08.2012. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11.01.2013.
2. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "ZoUNEK"), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Dňa 30.03.2020 súdny exekútor doručil súdu námietky oprávneného zo dňa 11.03.2020 proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 81/2013 zo dňa 28.01.2020. Námietky oprávnený odôvodnil rozporom upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj rozporom ustanovení tohto zákona a na jeho základe vydaného upovedomenia o zastavení starej exekúcie s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústava SR“ alebo „Ústava“),a to s ustanoveniami čl. 1. ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 3 a ods. 4, čl. 20 ods. 1,čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj rozporom s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „Dohovor“ a rozporom s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 (ďalej aj len Protokol1). Exekučné konanie bolo začaté a je vedené podľa právnej úpravy Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Predmetná úprava Exekučného poriadku dôvody zastavenia tejto exekúcie z dôvodov uvedených v zákone č. 233/2019 Z. z. a v doručenom upovedomení o zastavení starej exekúcie neobsahuje a jej zastavenie z takýchto dôvodov neumožňuje,
vzhľadom na čo oprávnený konštatuje porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1, vo vzťahu k pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní a vo vzťahu k svojim základným právam vzťahujúcim sa k tomuto exekučnému konaniu. Oprávnený požiadal súd, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie o námietkach do času meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“) a podal ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade zákona, a to jeho ustanovení Čl. I §1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, Čl. II bod 5 s vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy, Dohovoru a Protokolu 1. Zákon v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy a princípmi právneho štátu ním garantovanými vstupuje a zasahuje do exekučných konaní začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona vrátane exekučného konania vedeného oprávneným tak, že do právneho poriadku retroaktívne (pravá retroaktivita) zavádza legálnu definíciu „starej exekúcie“ v nadväznosti na dobu jej vedenia v období pred účinnosťou tohto zákona, upravuje postup ukončenia „starých exekúcií“ ex lege (§ 1 ods.1), svojvoľne a arbitrárne uzákoňuje zastavenie starých exekúcií v nadväznosti na uplynutie „rozhodnej doby ich vedenia“, upravuje vznik exekučného titulu „sui generis“ voči oprávnenému v starej exekúcii o upovedomenie o zastavení starej exekúcie a ukladá oprávnenému v starej exekúcii povinnosť uhradiť exekútorovi paušálne trovy exekúcie v sume 35,- eur bez DPH (42,- eur s DPH), upravuje okamih ukončenia starých exekúcií, upravuje povinnosť exekútorov v starých exekúciách zrušiť všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii v nadväznosti na neosvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v 30 dňovej lehote, implicitne upravuje meritórny prieskum exekučných titulov oprávneného exekučným súdom (napríklad podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, aplikácia noriem ochrany spotrebiteľa) v prípade opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému s možnosťou exekučného súdu nevydať exekútorovi poverenie na vykonanie novej exekúcie pri opätovnom návrhu, stanovuje podmienky a povinnosti oprávneného pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, napriek procesnému charakteru zákon retroaktívne vstupuje do úpravy hmotnoprávnych vzťahov oprávneného a povinného nabúravajúc konštituovanú právnu istotu účastníkov hmotnoprávneho vzťahu v otázke premlčania (jeho celkovej doby, plynutia, okamihu zániku) vyplývajúcu z noriem hmotného práva a prolonguje tieto premlčacie doby o obdobie jedného roka, implicitne stanovuje povinnosť oprávneného opätovnej/duplicitnej úhrady súdneho poplatku za opätovný návrh na vykonanie exekúcie (16,50 eur v zmysle zákona o súdnych poplatkoch) s vylúčením nároku oprávneného na náhradu trov spojených s jeho podaním. Nakoľko oprávnenému hrozí zastavovanie ďalších „starých exekúcií“ podľa § 5 ods. 3ZoUNEK aj v období po podaní týchto námietok (oprávnený vedie množstvo ďalších exekúcií vo vzťahu ku ktorým podmienky ich zastavenia nastanú v období po 1.1.2020), z čoho vyplýva akútna hrozba ďalších budúcich zásahov do základných práv a majetkovej sféry oprávneného. Zároveň vzhľadom na enormné množstvo „starých excekúcií“ vedených v SR vo vzťahu ku ktorým dôjde/hrozí ich zastavenie na základe ZoUNEK, je preukázaná aj existencia všeobecného záujmu na posúdení súladu uvedených ustanovení ZoUNEK s Ústavou a Dohovorom ústavným súdom v kontexte rizika vzniku značných škôd a ťažko napraviteľných následkov vo vzťahu k veľkému počtu oprávnených vedúcich „staré exekúcie“. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby súd návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy doplnil aj o požiadavku pozastavenia účinnosti napadnutých ustanovení ZoUNEK ústavným súdom podľa čl.125 ods. 2 Ústavy do doby jeho rozhodnutia vo veci samej o podanom návrhu. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu oprávnený navrhol, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods.1 písm. b) CSP súd prerušil konanie o námietkach - do času meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej o jeho návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade ZoUNEK, a to jeho ustanovení Čl. I § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, Čl. II bod 5 s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13ods. 3 a ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1, aby takýto návrh Ústavnému súdu SR podal a následne námietkam oprávneného vyhovel, a podľa § 7 ods.3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil.
4. Súdny exekútor žiadal námietky zamietnuť, nakoľko sa nedotýkajú okolností, ktoré by spôsobovali zrušenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo by neboli naplnené dôvody zastavenia starej exekúcie. Námietky sú účelové s cieľom vyhnúť sa plateniu trov súdneho exekútora.
5. Podľa § 7 ods. 1 ZOUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
6. Podľa § 7 ods. 3 ZOUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní ( ďalej len ,,ZOUNEK“) stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
8. Podľa § 4 ods. 2 písm. ZOUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj len EP), ak tento zákon v § 243i až 243kneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“ s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporovéhoporiadku.
11. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
12. Oprávnený v rámci konania o námietkach žiadal prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku za účelom podania návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovení čl. I § 1 ods. 1,2, §2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 - 6, § 9 ods. 1 - 3, čl. II bod 5 Zounek s Ústavou Slovenskej republiky. S poukazom na ust. § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, čo znamená, že Exekučný poriadok výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.), medzi ktorými ani príkladom nie je uvedený CSP v znení účinnom od 01.07.2016. Prerušiť konanie podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b/ CSP možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie účastník konania, tak ako to konštatuje aj vo svojom rozhodnutí
Krajský súd v Trnave č. k. 11CoE/10/2017 - 121 zo dňa 28.02.2018. Vzhľadom na nemožnosť prerušenia exekučného konania súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
13. V ďalšej časti sa súd zaoberal návrhom oprávneného, aby exekučný súd podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade ZOUNEK s Ústavou, s Dohovorom a Protokolom 1. Po preskúmaní návrhu oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, súd nezistil dôvody pre ktoré by bol ZOUNEK v nesúlade s Ústavou prípadne s Dohovorom alebo Protokolom 1. ZOUNEK je špeciálnym zákonom k zákonu č. 233/1995 Z. z. Exekučnému poriadku, pričom nemení ani nezavádza nové dôvody na zastavenie exekúcie, len zavádza osobitný mechanizmu ukončovania exekúcii s cieľom zefektívniť exekučné konanie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ZOUNEK sú totožné s dôvodmi uvedenými v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom ZOUNEK len presne vymedzuje, v ktorých prípadoch dochádza k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona bez potreby rozhodnutia súdu. Ide o nesporné prípady ako napr. keď zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, zanikol niektorý z účastníkov bez právneho nástupcu a keď povinný je nemajetný. V tomto prípade preto nemožno hovoriť, že sa jedná o pravú retroaktivitu prípadne, že by ZOUNEK odnímal legálne nadobudnuté práva oprávneného. Rozdiel oproti úprave v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 je len v tom, že v presne vymedzených prípadoch sa zavádza, že exekúcia sa zastavuje priamo zo zákona. Ide o jednoznačné prípady, ktoré keď nastanú súd by aj tak nemal inú možnosť len exekúciu zastaviť a preto sa javí za účelné, aby došlo k zastaveniu zo zákona. Súd má za to, že zákonodarca jasne definoval a určil podmienky, kedy dochádza k zastaveniu starej exekúcie zo zákona a preto sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného. Pokiaľ ide o predĺženie premlčania alebo otázok týkajúcich sa opätovného podania návrhu, tieto skutočnosti nie sú podstatné pre aktuálne rozhodnutie, preto sa s nimi súd podrobnejšie nezaoberal.
14. Vzhľadom k uvedenému súd návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na ústavný súd zamietol, nakoľko nepovažuje ustanovenia ZOUNEK za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky.
15. Súd napokon preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou (oprávneným) v zákonnej lehote, neboli však podané dôvodne. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi, t. j. vo veci vznikol dôvod zastavenia starej exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súčasne nebolo zistené, že ide o starú exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, alebo sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru,
upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom a preto námietky v súlade s § 7 ods. 3 ZOUNEK ako nedôvodné zamietol .
16. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 242 C.s.p.). Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239, ods. 2 C.s.p.). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.) V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podanie uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. (§ 243 C.s.p.). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. (§ 244 C.s.p.) V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. (§ 245 C.s.p.)