Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-8-2020.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/8/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E., Q. XX/X/XX, proti povinnému: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. XXX/ X, o vymoženie výživného, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/1503/2010-44 zo dňa 10. júna 2015 takto
rozhodol:
Odvolanie povinného voči výrokom II. a III. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie, výrokom I. zamietol návrh súdneho exekútora, aby súd doplnil uznesenie č.k. 16Er/1503/2010-39 zo dňa 26.09.2014 o výrok o náhrade trov exekúcie. Výrokom II. vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu na súdnu exekútorku Mgr. Vieru Hurtišovú a vykonaním exekúcie vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 16Er/1503/2010, číslo exekučného spisu EX 763/10, v exekučnej veci oprávneného: B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX/X/XX, E., O., proti povinnému: O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, G., o vymoženie výživného, na podklade exekučných titulov, ktorými sú právoplatné a vykonateľné rozsudky Okresného súdu Prievidza č.k. P 85/1993-12 zo dňa 05.06.1996 a č.k. 7P/23/2010-204 zo dňa 16.05.2011 poveril súdnu exekútorku Mgr. Vieru Hurtišovú. Zároveň exekučnú vec vedenú na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 16Er/1503/2010, číslo exekučného spisu EX 763/10 postúpil súdnej exekútorke Mgr. Viere Hurtišovej, spolu s celým exekučným spisom EX 763/10. Napokon výrokom III. rozhodol o tom, že súdna exekútorka Mgr. Viera Hurtišová, nie je vylúčená z vykonávania exekúcie vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16Er/1503/2010, EX 763/10. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 23.04.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie výživného, na podklade exekučných titulov, ktorými sú právoplatné a vykonateľné rozsudky Okresného súdu Prievidza č.k. P 85/1993-12 zo dňa 05.06.1996 a č.k. 7P/23/2010-204 zo dňa 16.05.2011. Ďalej dodal, že uznesením č.k. 16Er/1503/2010-39 zo dňa 26.09.2014 (vydaného vyšším súdnym úradníkom) vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním predmetnej exekúcie poveril súdnu exekútorku Mgr. Vieru Hurtišovú. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal, aby súd doplnil uznesenie o výrok o náhrade trov exekúcie a aj povinný, ktorý nesúhlasil so zmenou súdneho exekútora a vzniesol námietku zaujatosti voči súdnej exekútorke Mgr. Hurtišovej. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané voči rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom vo veci, s poukazom na § 374 ods. 4 OSP, opätovne rozhodol sudca uznesením (č.k. 16Er/1503/2010-44 zo dňa 10.06.2015, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania). K výroku I. uviedol, že o trovách exekúcie pôvodne povereného súdneho exekútora Mgr. Rosinu nerozhodoval. Vychádzal pritom aj z právneho názoru vysloveného Krajským súdom v Trenčíne v uzneseniach č.k. 5CoE/64/2010-24 zo dňa 27.05.2010 a č.k. 5CoE/293/2010-48 zo dňa 16.06.2010, podľa ktorého na vydanie rozhodnutia o trovách doterajšej exekúcie nie je pri rozhodovaní o zmene exekútora dôvod. V tejto súvislosti dodal, že vyčíslené trovy pôvodne povereného súdneho exekútora sú súčasťou trov pokračujúcej exekúcie a nový poverený súdny exekútor ich vymôže
niektorým zo spôsobom pre vymoženie peňažnej pohľadávky. V prípade zastavenia exekúcie budú súčasťou trov exekúcie a rozhodne o nich na návrh nového súdneho exekútora exekučný súd. K výroku II. dal do pozornosti § 44 ods. 10, 11 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia a poukázal na dispozičné právo oprávneného s podaným návrhom, v zmysle ktorého nemal dôvod nevyhovieť žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora. K výroku III., s poukazom na § 30 ods. 1, 2, 5 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia, uviedol, že vzhľadom k tomu, že povinný neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť súdna exekútorka Mgr. Hurtišová vylúčená a ani súdu prvej inštancie nebolo z jeho činnosti známe, že by existoval pracovný alebo obdobný pomer medzi oprávneným a súdnou exekútorkou, čo by mohlo oprávnene vyvolať pochybnosti o nestrannosti vo vzťahu k účastníkom konania, rozhodol súd prvej inštancie tak, že súdna exekútorka Mgr. Hurtišová, nie je vylúčená z vykonávania predmetnej exekúcie. Dodal, že to ako konala uvedená súdna exekútorka v inej exekúcii nezakladá dôvod na dôvodnú námietku zaujatosti, a to u koho bude vedená exekúcia patrí do dispozície oprávneného a nie povinného.
2. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote, odvolanie povinný. Namietal, že existuje viacero dôvodov, pre ktoré by súdna exekútorka Mgr. Hurtišová, mala byť vylúčená z predmetnej exekúcie. Dal do pozornosti, že mala pozastavenú exekútorskú činnosť a tiež namietal jej konanie v exekúcii vedenej pre vymoženie výživného, ktoré má povinný voči svojej druhej dcére. Poukázal na to, že matka v tom čase maloletej B. Y., začala od neho exekučnej vymáhať výživné až po rozvode s jeho bývalou manželkou, ktorá je blízkou priateľkou súdnej exekútorky Mgr. Hurtišovej. Mal za to, že Mgr. Hurtišová ovplyvňuje oprávnené osoby a pri zrušení vyživovacej povinnosti k B. Y. túto zastupoval brat uvedenej súdnej exekútorky. Napokon namietal, že oprávnená si taktiež nesplnila svoju zákonnú povinnosť, keď neinformovala povereného súdneho exekútora o všetkých platbách, ktoré od povinného už prevzala. Na záver skonštatoval, že sama oprávnená nevie určiť presne koľko peňazí jej už poslal, pričom aj zo súdneho spisu vyplýva, že uhradil už sumu 1.400 eur. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol o nepostúpení predmetnej exekučnej veci súdnej exekútorke Mgr. Hurtišovej a že táto vec stále zostáva vedená u súdneho exekútora Mgr. Rosinu.
3. K odvolaniu povinného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka Mgr. Hurtišová. K odvolací námietkam povinného uviedla, že matka B. Y. informovala súdneho exekútora o platbe povinného vo výške 1.400 eur a o tom, že mu zostáva uhradiť ešte 1.800 eur. Poprela svoju zaujatosť v prejednávanej veci aj svoj bližší vzťah k matke B. Y.. Uviedla, že jej záujmom je len dopracovať sa k vymáhaným pohľadávkam, čo je v rozpore so záujmom povinného. Uzavrela, že povinný všetkými možnými spôsobmi (klamstvami, sťažnosťami a zastrašovaním) sa snaží vyhnúť plateniu výživného na obe svoje dcéry.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval ( bez nariadenia odvolacieho pojednávania), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Keďže povinný podal odvolanie za účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy - zákona č. 99/1964 Z.z. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd v prvom rade pristúpil k posúdeniu prípustnosti podaného odvolania podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o odvolaní (§ 202 a nasl. OSP).
7. Podľa § 201 ods. 1 veta prvá OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
8. Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
12. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
13. Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.
14. Povinný podal odvolanie čo do výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyhovené návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vedením exekúcie bola poverená iná súdna exekútorka. Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok ako lex specialis výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu o zmene súdneho exekútora a Občiansky súdny poriadok e uvádza, že v takom prípade odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní nie je prípustné, odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zmene súdneho exekútora, podľa § 202 ods. 2 OSP odmietol, ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.
15. Povinný podal odvolanie i čo do výroku III. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že súdna exekútorka Mgr. Hurtišová nie je vylúčená z vykonávania predmetnej exekúcie. Vzhľadom k tomu, že vyššie citované ustanovenie § 30 ods. 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, vyslovene nepripúšťa odvolanie voči rozhodnutiu o námietke zaujatosti súdneho exekútora, odvolací súd odvolanie povinného proti výroku III. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že súdna exekútora Mgr. Hurtišová nie je vylúčená z vykonávania predmetnej exekúcie, podľa § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 30 ods. 7 a 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 odmietol, pričom odvolaním sa ani v tejto časti po vecnej stránke nezaoberal.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).