Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8C/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobkyne S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX Y., štátnej občianky SR právne zastúpenej JUDr. Petrom Junasom, advokátom so sídlom Letná 411/8, 058 01 Gánovce, proti žalovanému I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX Y., o vylúčenie z užívacieho práva k bytu, takto

rozhodol:

I. Súd žalovaného I. C., narodeného dňa XX.XX.XXXX z jeho práva užívať byt č. X nachádzajúci sa na ul. W. XX v Y. v bytovom dome súpisné číslo XXXX, vo vchode č. XX na X. poschodí, postavený na parcele C-KN, par. Č. XXX/XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Y.Ž., obec Y.I., okres Y., patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva ú p l n e v y l u č u j e.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala jeho vylúčenia z užívania nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Vo vzťahu k nemu vystupuje ako manželka žijúca s ním v spoločnej domácnosti. Byt je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.

2. Žalovaný sa minimálne od októbra 2017 správal k žalobkyni agresívne. Verbálne aj fyzicky ju napádal, vulgárne nadával, ponižoval ju a bil. Postupne sa jeho konanie stupňovalo, vyhrážal sa jej, že jej vypichne oči, že ak zavolá políciu zabije policajta, zabije aj seba, pričom jej opakovane ukazoval nôž s ktorým to spraví. 3. Jeho agresívne konanie vyvrcholilo v noci na 15.03.2019, kedy pod vplyvom alkoholu a liekov s nožom v ruke vošiel do izby, kde spala, žiadal ju, aby išla do druhej izby, čo odmietla, tak ju chytil za obe ruky, ťahal ju do druhej izby pričom ho ona prosila so slovami „nezabíjaj ma“, keď sa dostali do vedľajšej izby, ťahal ju k matracu a tam jej ukázal čierne popruhy podobné putám, pričom žalobkyňa kričala o pomoc v obave, že ju ide zabiť a vytrhla sa mu zo zovretia, ušla na chodbu bytového domu, kde kričala o pomoc a zvonila susedom, za pomoci ktorých následne bola privolaná polícia. Žalobkyni spôsobil početné podliatiny na oboch predlaktiach. Po tomto útoku musela vyhľadať lekárske ošetrenie. 4. Následne bol tento incident riešený v trestnom konaní vedenom na OO PZ v Kežmarku pod sp. zn. ČVS:ORP-142/KK-KK-2019. Žalovanému bolo vznesené obvinenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa , , a žalovaný bol vzatý do väzby. V predmetnom trestnom konaní bola proti nemu podaná obžaloba, konanie vedené na Okresnom súde Kežmarok pod sp. sn. skončilo odsudzujúcim rozsudkom, žalovaný bol uznaný za vinného a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Proti rozsudku žalovaný odvolanie nepodal, a preto sa tento stal 05.09.2019 právoplatným. 5. Tieto skutkové tvrdenia boli preukázané Lekárskou správou z 15.03.2019, obžalobou prejednávanou pred Okresným súdom Kežmarok pod spis. zn. a Rozsudkom č. k. - 242.

6. 08.11.2019 žalovaný zavolal telefonicky žalobkyni z mobilného telefónu svojej matky a oznámil jej , že bol prepustený z výkonu trestu na slobodu a že sa v najbližších dňoch vráti do spoločného bytu. 7. Žalobkyňa vyslovila vážnu obavu, čo bude nasledovať po príchode žalovaného z výkonu trestu do spoločného bytu a že by mohol naplniť svoje vyhrážky a dokonať to, čím jej hrozil. Fyzické i psychické násilie voči nej dosiahlo taký stupeň intenzity, že nemožno požadovať, aby táto zotrvala so žalovaným v spoločnej domácnosti, a nemožno od nej požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov so žalovaným. V byte žije so svojimi štyrmi maloletými deťmi, z toho dve sú školopovinné a okrem tohto bytu nemá v súčasnosti inú možnosť, ako zabezpečiť bývanie pre seba a maloleté deti. 8. Žalobkyňa v ďalšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie uviedla, že ju žalovaný nútil klamať, podávať krivé svedectvá v súvislosti s prešetrovaním jeho inej trestnej činnosti. 9. Žalovaný v priebehu konania s jeho vylúčením z užívania bytu nesúhlasil. Uviedol, že sa ho žalobkyňa snaží z bytu dosť preč pre jej žiarlivosť, a preto ho obvinila z trestného činu nebezpečného vyhrážania. Robila naňho nátlak, on sa opil a mal okno, takže si nepamätá, či sa jej skutočne vyhrážal. Tvrdil, že žalobkyňa sa ho snaží fyzicky i psychicky vyprovokovať, aby niečo urobil alebo povedal niečo, čo by následne použila proti nemu. Poukázal na vyjadrenie znalca psychiatra, podľa ktorého žalovaný nie je nebezpečný pre spoločnosť a že to uznal i súd v trestnom konaní keď mu v rozsudku z 05.09.2019 nenariadil zákaz priblíženia k žalobkyni. Poukázal, že keď bude z užívania bytu vylúčený, bude sa musieť byt predať, takže ani žalobkyňa, ktorá nemá na byt peniaze, ho nebude môcť užívať a bude musieť odísť s deťmi k svojej matke. Pripustil, že keď žalobkyňu chytil za zápästia, tak len preto, aby nebila ich deti alebo jeho. 10. Podľa tvrdenia žalovaného, ich problém so žalobkyňou je v tom, že ju pred dvomi rokmi podviedol s inou ženou a žalobkyňa mu to nevie odpustiť a povedala, že sa mu za to pomstí. Preto na polícii proti nemu krivo svedčila a preto bol vzatý do väzby a odsúdený. 11. V reakcii na Rozsudok Okresného súdu Kežmarok, ktorým bol právoplatne odsúdený pre trestný čin nebezpečného vyhrážania spáchaného voči žalobkyni namietol, že si nie je vedomý, žeby tento skutok spáchal. Tvrdil, že ku skutku sa priznal, lebo bol skoro pol roka držaný vo väzbe v neľudských podmienkach. Raňajky a obedy predával za cigarety, schudol z 85 na 67kg. Sudca, ktorý zrejme rozhodoval o jeho prepustení z väzby mu povedal, že bude odsúdený tak či tak. Keď videl, ako ostatní chlapi vo väzbe, ktorí sa voči rozhodnutiam súdov odvolali, boli zavretí ďalšie štyri až päť mesiacov, rozhodol sa radšej priznať k niečomu čo nespáchal. V tejto súvislosti navrhol, že pôjde na detektor lži a tam dokáže, že obvinenia žalobkyne nie sú pravdivé. 12. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že sú manželmi, že z manželstva pochádzajú štyri maloleté deti a že počas neho do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli byt uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tieto skutkové tvrdenia sú preukázané i sobášnym listom z Knihy manželstiev matričného úradu Y., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX pod por. číslom XX, rodnými listami maloletých detí, Potvrdením o trvalom pobyte a Listom vlastníctva č. XXXX Katastra nehnuteľností pre okres Y., obec Y., kat. územie Y. z 10.09.2019.

13. Z Lekárskej správy I.. N. Y. z 15.03.2019 bolo preukázané, že v noci na uvedený deň bola žalobkyňa napadnutá žalovaným s nožom v ruke a ťahaná do miestnosti za ruky v dôsledku čoho mala početné krvné podliatiny na oboch predlaktiach a bola vystresovaná. Ošetrujúcim lekárom bola konštatovaná diagnóza S50.1 - pomliaždenie iných a bližšie neurčených častí predlaktia.

14. Zo spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. bolo preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným za to, že v období od 18.10.2017 po požití alkoholických nápojov a utlmujúcich liekov na depresiu a na spanie v Kežmarku na ul. W. č. XXXX/XX, v byte, kde trvale býva s manželkou a svojimi deťmi, žalovanej ako svojej manželke vulgárne nadával, fyzicky ju napádal tak, že jej dával pravidelne dve facky, vyhrážal sa jej slovami, že jej vypichne oči a následne v období od 11.03.2019 sa jeho agresivita začala stupňovať a žalobkyni sa pod vplyvom alkoholu a liekov vyhrážal a denne jej vravel, aj pred ich maloletými deťmi, že ak zavolá políciu, tak zabije policajta, ktorý príde, zabije aj seba, pričom jej opakovane viackrát ukazoval nože s ktorým to spraví, aj keď mu žalobkyňa vravela, že sa bojí a 15.03.2019 pod vplyvom alkoholu a liekov asi o 00.30 hod. vošiel do izby, kde spala, v ruke mal nôž a žiadal ju, aby s ním šla do druhej izby, ona to odmietla, tak ju chytil za obe ruky, ťahal ju do druhej izby, ona ho prosila slovami „nezabíjaj ma“ a kričala o pomoc, pričom keď sa dostali do vedľajšej izby bytu, ťahal ju k matracu, tam jej ukázal čierne popruhy podobné putám, pričom žalobkyňa kričala o pomoc v obave, že ju ide zabiť a vytrhla sa mu zo zovretia, ušla na chodbu bytového domu, kde kričala o pomoc a zvonila susedom, za pomoci ktorých následne privolali políciu, pričom jej spôsobil početné krvné podliatiny na oboch predlaktiach, teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo

dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to so zbraňou, násilím, hrozbou násilia a na chránenej blízkej osobe, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a/, písmeno b/ s poukazom na písmeno a/, písmeno d/ a písmeno c/ . 15. Za to bol žalovaný odsúdený podľa s použitím písmeno 1/ , , na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne. 16. Podľa písmeno a) súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. 17. Podľa súd uložil žalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. 18. Nebolo sporným, že po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku sa žalovaný vzdal odvolania a že sa tak tento rozsudok stal 05.09.2019 právoplatným. 19. Používanie násilia žalovaným vo vzťahu k žalobkyni bolo preukázané i výpoveďou svedkyne J. H., ktorá o. i. vypovedala, že počas jej návštevy u nich v byte žalovaný udrel žalobkyňu po chrbte. Z jej výpovede je zrejmé i to, že po prepustení žalovaného na slobodu z výkonu trestu nedošlo medzi ním a žalobkyňou k dôvernostiam ako to v rámci obrany tvrdil žalovaný. 20. Podľa ust. , ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. 21. Citované zákonné ustanovenie obsahuje právnu úpravu niektorých obmedzení výkonu vlastníckych oprávnení za predpokladu, ak zo strany jedného z manželov došlo: 1. k fyzickému násiliu alebo psychickému násiliu alebo hrozbe týmito násiliami, 2. násilie smerovalo voči spoluvlastníkovi alebo osobe tomuto spoluvlastníkovi blízkej, 3. osoba, voči ktorej násilie smerovalo býva v spoločnom dome alebo byte, 4. ďalšie spolužitie v spoločnom dome alebo byte sa stalo neznesiteľným a 5. spoločnou vecou je dom alebo byt. 22. V prejednávanom spore je nepochybné, že žalovaný vo vzťahu k žalovanej viackrát použil násilie tak ako to predpokladá i ust. . 23. Súd prvej inštancie bol v danom spore viazaný rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. - 242 o tom, že voči žalobkyni ako poškodenej bol spáchaný prečin nebezpečného vyhrážania a že ho spáchal žalobca (pozri ust. ). 24. K procesnej obrane žalovaného súd prvej inštancie považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Podľa ust. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

28. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná. Splnenie podmienok podľa ust. musí byť v konaní preukázané manželom, ktorý sa domáha súdnej ochrany. V prejednávanom spore je ním žalobkyňa.

29. Protidôkaz je úspešne podaný v okamihu, kedy skutková okolnosť, ktorá je predmetom dokazovania je súdom opäť vyhodnotená ako neobjasnená (pozri modality preukázané - neobjasnené - vyvrátené).

Ak je protidôkaz úspešne podaný, stáva sa rozhodujúca skutková okolnosť opäť neobjasnenou a strana zaťažená dôkazným bremenom musí urobiť ďalší dôkazný návrh na jej preukázanie.

30. Žalovaný protidôkaz spočívajúci v účinnom popretí skutkových tvrdení žalobkyne o použití násilia voči nej nepredložil tak ako mu táto povinnosť vyplýva z ust. §153 ods. 1 C. s. p, keďže prípadný prostriedok procesnej obrany mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

31. Žalovaný v konaní účinne nepoprel tvrdenia žalobkyne, na základe ktorých možno konštatovať záver o splnení podmienok obmedzenia jeho vlastníckeho oprávnenia spočívajúceho v užívaní predmetného bytu tak ako ich upravuje ust. . Za účinné popretie skutkových tvrdení žalobkyne nemožno považovať tvrdenie žalovaného, že sa proti odsudzujúcemu rozsudku vydanom v trestnom konaní neodvolal len preto, aby sa vyhol ďalšiemu trvaniu väzby.

32. Skutkové tvrdenia žalobkyne sú natoľko nepochybné, že na ich vyvrátenie by nebolo účelné pripustiť návrhy žalovaného na dokazovanie spočívajúce v podstúpení jeho vyšetrenia na polygrafe. Výpoveď otca a príslušníkov policajného zboru Slovenskej republiky o skutočnostiach, ktoré nasledovali po prepustení žalovaného z výkonu trestu odňatia slobody nemôžu byť objektívne spôsobilé spochybniť záver o použití násilia voči žalovanej v čase spolužitia v spoločnej domácnosti so žalovaným, a preto tieto návrhy na doplnenie dokazovania boli zamietnuté.

33. Žalovaný sa násilia vo vzťahu k žalovanej, s ktorou býval v spoločnom byte dopúšťal minimálne v období od 18.10.2017 do 15.03.2019. Fyzické, ale i psychické násilie proti telesnej integrite žalovanej uplatňoval so zbraňou a pod vplyvom liekov užívaných proti depresii v kombinácii s alkoholickými nápojmi. Je logické, že vzhľadom na spôsob, formu, závažnú intenzitu i sústavnosť negatívneho správania žalovaného má žalovaná z neho odôvodnený strach a obavu o svoje bezpečie v svojom byte tak ako uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní 22.07.2020. Uvedené správanie žalovaného tak u žalovanej vyvoláva odôvodnený pocit nemožnosti ďalšieho spolužitia.

34. Vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že ďalšie spolužitie sporových strán v spoločnom byte patriacom do ich bezpodielového spoluvlastníctva je neznesiteľným, a preto žalovaného z užívania predmetného bytu vylúčil úplne.

35. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto jej bol voči žalovanému podľa posledne citovaných zákonných ustanovení priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku.

38. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.