Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu N. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., H.. T. XX/XX, zastúpeného JUDr. Beátou Topolčaniovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Vojenská 3 proti žalovanej I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., H.. T. XX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vrátenia daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -101 zo dňa 8. novembra 2018

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho práva titulom vrátenia daru.

3. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 22. 11. 2017 domáhal proti žalovanej určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XX v Y. na ulici H.. T. č. popisné XX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podielu na pozemkoch vedených ako parcely C KN registra č. XXXX o výmere 298 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcely č. XXXX o výmere 306 m2, zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 111/10000 v pomere k celku, ako aj náhrady trov konania. Podľa dôvodov žaloby, žalovaný na základe darovacích zmlúv zo dňa 2.8.2002 a 20.7.2004 daroval nehnuteľnosť - byt č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XX v Y. na ulici H.. T. XX s tým, že druhou darovacou zmluvou žalovanej daroval hnuteľné veci, zariadenie bytu tak, ako je to uvedené v zmluve, ktorá tvorí prílohu k žalobe. V tom čase boli už dva roky partnermi a žili ako druh a družka. Učinil tak z dôvodu, že k žalovanej pociťoval citovú náklonnosť a žalovaná si tento úkon vymienila neustále podsúvanými myšlienkami a prosbami, aby jej poskytol materiálnu istotu do budúcna, nakoľko bola rozvedená a žila s dvomi maloletými deťmi v skromných a ťaživých podmienkach. V byte žili spolu takmer 12 rokov v pokojnom vzťahu, vzťah sa začal naštrbovať za obdobie posledných 5 - 6 rokov, kedy začala žalovaná požívať alkohol, v dôsledku čoho sa jej správanie voči žalobcovi a okoliu začalo meniť k horšiemu. Jej správanie jej vytkol, poukázal na potencionálne následky a požiadal ju o nápravu. Pod ťarchou argumentov a obáv z budúcnosti mu po spoločnom rozhovore v roku 2012 vrátila polovicu darovanej nehnuteľnosti. Jej postoj k alkoholu sa však nezmenil a v dôsledku pokračujúceho užívania sa začala jej osobnosť meniť do takej miery

(vyhrážky, osobné útoky na osobu žalobcu a podobne), že v roku 2015 spoločný vzťah ukončili. Napriek tomu nežiadal o vrátenie druhej polovice bytu a rešpektoval existujúci vlastnícky vzťah k bytu. Naďalej v byte spoločne bývali. Najväčším sklamaním pre žalobcu boli vyhrážky fyzickou likvidáciou a následné odcudzenie osobných vecí (notebooku a tlačiarne v hodnote cca 400,- eur). Uvedené incidenty žalobcu zasiahli hlboko a veľmi citlivo a vyvolali v ňom obavu o svoj život a zdravie. So správaním žalovanej sa nevedel a nevie stotožniť práve z dôvodu, že od doby, keď ju poznal, jej neustále pomáhal, finančne ju podporoval, staral sa o ňu, o jej dve deti, previedol na ňu všetok svoj majetok a tak jej odovzdal svoj osud do jej rúk. Toto správanie a konanie považuje za veľký nevďak zo strany žalovanej a hrubé porušenie dobrých mravov. Na základe uvedených incidentov sa začal obávať o svoj život i majetok, lebo žalovaná naďalej požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom koná neuvážene a nevypočítateľne. Na základe tejto skutočnosti požiadal o vrátenie daru listom zo dňa 5.5.2017, na ktorý žalovaná reagovala odmietavo. Keďže v zmysle právnej úpravy došlo k zániku darovacieho vzťahu doručením prejavu vôle darcu, pričom tento prejav vôle žalovaná nerešpektuje a dar odmieta vrátiť, je nevyhnutné doriešiť otázku vlastníctva tak, aby žalobca bol schopný svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti deklarovať zákonným spôsobom navonok.

4. Žalobca k žalobe pripojil potvrdenie o podaní trestných oznámení, darovacie zmluvy zo dňa 2.2.2002 a zo dňa 20.4.2004, zmluvu o zrušení vecného bremena, výzvu na vrátenie daru, predžalobnú výzvu zo dňa 5.5.2017, odpoveď na výzvu na vrátenie daru zo dňa 30.5.2017, vyjadrenie k písomnému stanovisku zo dňa 16.10.2017, potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 17.9.2017 ČVS: ORP-PU:847/2017 o podaní trestného oznámenia na žalovanú, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ČVS: ORP-2774/SE-KE-2017 zo dňa 9.10.2017 o odmietnutí trestného stíhania podľa , čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX. Žalobca dňa 2.5.2018 predložil Rozhodnutie Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVVS2-2018/004427 zo dňa 3.4.2018, ktorým Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy zastavil konanie z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku (žalovanej) preukázané, taktiež Rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2018/005505 zo dňa 14.3.2018, ktorým bolo konanie vo veci priestupku proti majetku zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku (žalovanej) preukázané.

5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhovala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania, keďže podľa ustálenej judikatúry právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného, čím v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady v zmysle s tým, že predmetné trestné oznámenie bolo zo strany žalobcu podané účelovo a bolo odmietnuté príslušným orgánom.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia , súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. (ďalej len „“), OZ, OZ s odkazom na (ďalej len „“), a s tým, že dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, keďže konanie žalovanej vzhľadom aj na správanie žalobcu nemožno považovať za správanie, ktorým by hrubo porušila dobré mravy a preto žalobcovi nevznikol nárok domáhať sa vrátenia daru, účinky vrátenia daru nenastali a žalovaná je naďalej vlastníčkou bytu v 1/2, nakoľko časté používanie alkoholu žalovanou, hádky s tým spojené, nemožno považovať za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi a to aj vzhľadom k správaniu žalobcu, ktorý rovnako v tomto období alkohol používal, pričom v konaní nebolo sporné, že žalobca býva v byte sám, našiel si priateľku a preto žalovaná musela z bytu odísť, keďže žalobca volal na ňu políciu s tým, že rovnako aj trestné oznámenie, ktoré žalobca pripojil k žalobe ako dôkaz bolo zastavené a odmietnuté. Žalovaná toho času býva v podnájme a navrhla žalobcovi možnosť byt odpredať a predajnú cenu rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov, na čo žalobca nereagoval a trval na vrátení daru.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle vychádzajúc z plného úspechu žalovanej.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. a , keďže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že žalovaná ho často

verbálne osočovala, správala sa k nemu neslušne, nekorektne, neúctivo, ba niekedy až hrubo, čo podľa neho je hrubým porušením dobrých mravov a keďže žalovaná svoju procesnú obranu žiadnymi dôkazmi nevyvrátila a zákon presne nešpecifikuje pojem intenzita, stupeň a okolnosti porušenia dobrých mravov, ktoré je výlučne na úvahe súdu, v tomto prípade súd vec nesprávne právne posúdil a vo veci sú naplnené zákonné predpoklady titulom vrátenia daru. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhovala, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetnú vec po skutkovej stránke, ako aj po právnej, čím je rozhodnutie vecne správne, nakoľko žalobca nepreukázal hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej, keďže zo svedeckých výpovedí, ako aj z predložených listín vyplýva opak tvrdenia žalobcu.

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , v znení uplatnených odvolacích dôvodov podľa a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.7.2020 o 10,35 hod., č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.7.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

13. Žalobca ako odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. a s tým, že odvolací súd konštatuje, že uplatnené odvolacie dôvody vo veci nie sú naplnené.

14. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

15. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní argumentuje predovšetkým skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, čím sú odvolacie námietky žalobcu nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

19. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov vo veci nebolo potrebné, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pričom zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver s tým, že nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže správne, podrobné, ako aj presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ( ), s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje v zmysle .

20. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a to so zreteľom na vyhodnotený skutkový stav, v znení jeho rovnakého správneho právneho posúdenia veci, nakoľko aj odvolací súd má za to, že správanie žalovanej nenapĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov, keďže podľa ustálenej judikatúry právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného, keďže za právne relevantné sa považuje iba také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pričom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (viď R 31/1999 a R 61/1997).

21. Za hrubé porušenie dobrých mravov sa obvykle chápe porušenie značnej intenzity alebo porušenie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. a nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, za ktoré sa nepovažuje ani nezáujem o spolužitie, strata citových väzieb, nevera, nevďak a to aj so zreteľom na správanie sa darcu (viď rozhodnutie NS ČR ), predovšetkým s odkazom na objektívne kritérium, čo vyplýva rovnako z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, aj keď hodnotenie prislúcha výlučne súdu, vychádzajúc z posúdenia všetkých konkrétnych okolností danej veci individuálne.

22. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným v zmysle nemožno ani považovať podanie neopodstatneného podnetu na začatie trestného stíhania ( ZSP 56/2010 - NS ČR).

23. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam prameniacich z nenaplnenia zákonných predpokladov v zmysle viažucich sa ku kumulatívnemu splneniu dvoch právnych skutočností, v danom prípade absencie preukázania hrubého porušenia dobrých mravov, odvolací súd v zmysle s odkazom na ods. 2 potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

24. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle s odkazom na a a plne úspešnej žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške priznaného nároku rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).