Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-1267-2018.pdf
PDF · 96.59 KB
Case nature
Subarea
4Ek/1267/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. M. XXXX/XX, XXX XX T. V. L., právne zastúpeného: P. & partners, s.r.o. so sídlom K. XX, T. V. L., S.: XX XXX XXX, proti povinnému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, T. V. L., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Juraj Sabol, Exekútorský úrad so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 35 553 359, pod sp. zn. F o vymoženie pohľadávky vo výške 2.625 eur, rozhodujúc o sťažnosti bývalej manželky povinného: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX T. V. L., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o. so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 413 091, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/1267/2018 zo dňa 27. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/1267/2018 zo dňa 27. novembra 2019 vydané vyšším súdnym úradníkom m e n í vo výroku I. tak, že súd návrh bývalej manželky povinného na zastavenie exekúcie o d m i e t a a vo výroku III. tak, že súd oprávnenému voči bývalej manželke povinného nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
II. Súd sťažnosť bývalej manželky povinného voči II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/1267/2018 zo dňa 27. novembra 2019 vydaného vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a.
III. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/1267/2018 zo dňa 27. novembra 2019 n e p r i z n á v a.
IV. Bývalej manželke povinného sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/1267/2018 zo dňa 27. novembra 2019 n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.09.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.625 eur na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX/, V. XXXXX/XXXX vydanej notárom J.. B. N. dňa 06.04.2018. Dňa 29.10.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Súd uznesením zo dňa 14.03.2019 návrh bývalej manželky povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Voči predmetného uzneseniu podala bývalá manželka povinného sťažnosť, ktorej bolo vyhovené, čím došlo k zrušeniu uznesenia zo dňa 14.03.2019. Súd dopytom na súdneho exekútora zistil, že tento nežiadal o súhlas záložného veriteľa, keďže išlo len o zabezpečovací úkon a nie výkon exekúcie predajom nehnuteľnosti; na predmetnú nehnuteľnosť zrušil záložné právo a zvolil iný spôsob vedenia exekúcie - splácanie pohľadávky povinným; upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením záložného práva nebolo vydané a preto nemohlo byť ani doručované manželke povinného.
Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 4Ek/1267/2018 zo dňa 27.11.2019 opätovne rozhodol o návrhu bývalej manželky povinného na zastavenie exekúcie tak, že I. výrokom návrh bývalej manželky
povinného na zastavenie exekúcie zamietol, II. výrokom nepriznal bývalej manželke povinného nárok na náhradu trov exekučného konania a III. výrokom zaviazal bývalú manželku povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov exekučného konania vo výške 145,04. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1-2, § 61l ods. 3, § 35 ods. 2-4, § 199a ods. 1, 2, §199b, § 199d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), na ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), na ust. § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a vecne tým, že bývalá manželka povinného nebola v tomto štádiu exekučného konania oprávnená podať návrh na zastavenie. Bývalá manželka povinného svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že upovedomenie o začatí exekúcie, ani upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie jej nebolo doručené a preto podľa nej ešte neplynula lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie; bol jej doručený až exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov dňa 06.12.2018, voči ktorému nebolo možné podať opravný prostriedok; k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov u povinného a jeho bývalej manželky došlo rozsudkom o rozvode manželstva a vyporiadané bolo na základe dohody, kedy byt, na ktorý exekútor zriadil exekučné záložné právo, nadobudla do vlastníctva bývalá manželka povinného, pričom vklad predmetnej dohody do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 20.02.2019. Podľa bývalej manželky povinného dôvodom na zrušenie exekučného záložného práva nebolo zvolenie iného spôsobu vedenia exekúcie zo strany súdneho exekútora, ale to, že súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosť v rozpore so zákonom, pričom z dôvodu právnej istoty do budúcnosti, trvala na zastavení exekúcie; podľa nej by mal súd skúmať relatívnu neplatnosť uznania dlhu zo strany povinného uvedeného v exekučnom titule, v ktorom absentuje jej súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku ktorej môžu byť v exekučnom konaní postihnuté veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci dlh, ktorý sa v exekučnom konaní uspokojuje sa týka výlučne povinného a do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí. Oprávnený navrhol, aby súd návrh na bývalej manželky povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný s poukazom na to, že povinný, ako samostatne zárobkovo činná osoba uzavrel s oprávneným dňa 26.01.2018 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia priestorov prevádzky pizzérie PIZZA P. vo výške XX.XXX eur. Oprávnený zaplatil povinnému preddavkovo sumu 5.500 eur dňa 31.10.2017 a sumu 2.800 eur dňa 20.11.2017, pričom na základe odstúpenia od zmluvy si oprávnený po povinnom uplatnil vrátenie sumy 3.025 eur ako rozdiel sumy, ktorú oprávnený preddavkovo povinnému zaplatil a hodnoty prác, ktoré povinný skutočne na základe zmluvy o dielo vykonal. Oprávnený poukázal na to, že spoločný majetok manželov, ktorý je súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva, môže byť jedným z manželov použitý k podnikaniu pod sankciou relatívnej neplatnosti právneho úkonu iba so súhlasom druhého manžela, pričom súhlas je potrebné udeliť pri začatí podnikania a k ďalším právnym úkonom súvisiacim s podnikaním sa už súhlas druhého manžela nevyžaduje. Oprávnený dal pozornosti, že súhlas s použitím spoločných prostriedkov je možné udeliť v akejkoľvek forme, písomne, ústne alebo aj konkludentne, pričom zákon preň neustanovuje žiadnu formu a konkludentné udelenie súhlasu je postačujúce aj pre prípad použitia nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na účely podnikania; povinný začal podnikať v roku 2008, t.j. 10 rokov predtým ako s oprávneným uzavrel zmluvu o dielo, z čoho vyplýva, že povinnému bol konkludentne udelený súhlas začiatkom podnikania na použitie majetku a to aj nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rovnako sídlo podnikania mal povinný na adrese trvalého pobytu. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom dospel k záveru, že bývalá manželka povinného nebola oprávnená podať návrh na zastavenie exekúcie, keďže súd jej postavenie účastníka konania nepriznal, keď lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza vo výlučnom vlastníctve bývalej manželky povinného Lenky P. a exekučné záložné právo na danú nehnuteľnosť už nie je zriadené, pričom k vydaniu (ani k doručovaniu) upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadením záložného práva nedošlo v dôsledku čoho jej zákon v ust. § 35 Exekučného poriadku nepriznáva v tomto prípade právo byť účastníkom konania. Keďže bola so svojím návrhom neúspešná, tak jej súd nepriznal náhradu trov konania a zaviazal ju na náhradu trov konania oprávnenému za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie a za vyjadrenie k sťažnosti.
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom jeho rozsahu podala bývalá manželka povinného v zákonom stanovenej lehote dňa 09.12.2019 sťažnosť, ktorou žiadala zastaviť exekúciu v celosti alebo alternatívne pre prípad zamietnutia jej návrhu na zastavenie exekúcie, aby nebola zaviazaná
povinnosťou platiť oprávnenému náhradu trov exekúcie; súčasne si uplatnila trovy sťažnostného konania. Podľa nej súd vec nesprávne právne posúdil s poukazom na to, že ak sa majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov stal predmetom exekúcie a až následne došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov platí, že exekúcia bola na tento majetok začatá oprávnene. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom o rozvode manželstva, a vyporiadané na základe dohody a byt, na ktorý bolo zriadené exekučné záložné právo exekučným príkazom súdneho exekútora zo dňa 05.12.2018, nadobudla do výlučného vlastníctva bývalá manželka povinného, pričom vklad dohody bol povolený dňa 20.02.2019. Podľa nej súd vec posúdil striktne formalisticky, keď vychádzal len z toho, že súdny exekútor nevydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, z čoho súd usúdil, že nedošlo k vykonávaniu exekúcie postihnutím majetku, na ktorý súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo, takéto vyhodnotenie skutkového stavu však považuje za rozporné s objektívnou realitou, keďže exekúcia sa na základe zriadeného záložného práva vykonávala postihnutím majetku, ktorý v čase, keď bolo exekučné záložné právo zriadené, patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nesúhlasila s tvrdením súdneho exekútora, že sa nejednalo o výkon exekúcie, ale len o zabezpečovací úkon; podľa nej súdny exekútor pri výkone exekúcie postupoval v rozpore so zákonom, keď začal vykonávať exekúciu na majetok bez toho, aby vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, ani nepožiadal prednostného záložného veriteľa - Slovenskú sporiteľňu o súhlas so zriadením záložného práva; bývalej manželke povinného bol doručený exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť patriacu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zo dňa 05.12.2018, voči nemu nebol v zmysle poučenia prípustný opravný prostriedok. P. manželka povinného má za to, že jej návrh na zastavenie exekúcie bol dôvodný minimálne čo sa týka zastavenia exekúcie, ktorá sa vykonávala postihnutím bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, kedy následne súdny exekútor zrušil exekučné záložné právo na nehnuteľnosť. Zotrvala aj na svojej argumentácii uvedenej v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 16.01.2019, v zmysle ktorej je dôvodom na zastavenie exekučného konania neplatnosť právneho úkonu - uznania dlhu zo strany povinného, ktoré učinil vo forme notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Z. z XX. decembra XXXX sp. zn. 3 Cz 57/73, podľa ktorého sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Ďalej poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa Ústavný súd Slovenskej republiky stotožnil s výrokom Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého ak sa uznanie dlhu v notárskej zápisnici a súhlas s exekúciou dotýka spoločných vecí je na mieste aplikácia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, v prípade bežných vecí, môže konať každý z manželov samostatne, no ak nakladanie s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov presahuje rámec bežných záležitostí, je potrebný súhlas druhého manžela k takémuto právnemu úkonu; pri posudzovaní toho, či ide o bežnú vec je potrebné vždy vychádzať z okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na povahu, hodnotu, účel ktorému vec slúži, ako aj konkrétne majetkové pomery manželov. Navrhla, aby súd ako predbežnú otázku posúdil neplatnosť právneho úkonu - exekučného titulu a aby následne exekúciu zastavil. Podľa nej rozhodol súd nespravodlivo, keď ju zaviazal nahradiť trovy konania oprávnenému, pretože v čase, keď podala návrh na zastavenie exekúcie, bolo na jej nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo, pričom má za to, že ak by návrh na zastavenie exekúcie nepodala, exekútor by pokračoval vo výkone exekúcie postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto nemala inú možnosť ako sa účinne brániť voči vedeniu exekúcie, než podať návrh na zastavenie exekúcie. Trovy konania oprávneného podľa jej názoru zavinil súdny exekútor svojim postupom pri výkone exekúcie, voči ktorému bola nútená sa brániť. Ak súd vyhodnotil, že navrhovateľka nebola účastníkom konania a nebola oprávnená podať návrh na zastavenie konania, nemal sa súd jej podaním vôbec zaoberať, resp. toto mal odmietnuť, pričom ustanovenia o náhrade trov konania podľa § 199d a nasl. Exekučného poriadku neumožňujú zaviazať na náhradu trov konania oprávneného tretiu osobu, ktorá nie je účastníkom konania.
Oprávnený sa k sťažnosti bývalej manželky povinného vyjadril tak, že ju navrhuje zamietnuť v celom rozsahu a priznať oprávnenému náhradu trov sťažnostného konania. Keďže v sťažnosti nie sú uvedené iné skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už oprávnený vyjadril v predošlých vyjadreniach, zotrváva oprávnený na svojich doterajších písomných podaniach a v nich vyjadrených právnych a skutkových názoroch.
Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Podľa § 35 ods. 2 Exekučného poriadku účastníkom konania je aj manžel povinného alebo bývalý manžel povinného, ak sa exekúcia vykonáva postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Podľa § 61k ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie.
Súd po zistení, že sťažnosť bývalej manželky povinného bola podaná včas, osobou, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť tak, že sa I. výrokom návrh bývalej manželky povinného na zastavenie exekúcie odmieta a vo výroku III. tak, že súd oprávnenému voči bývalej manželke povinného nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva a vo výroku II. sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú zamietnuť. Sudca tak rozhodol po zistení skutkového stavu, kedy súdny exekútor vydal dňa XX.XX.XXXX exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom T. V. L., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre k. ú. T. V. L., obec T. V. L., okres T. V. L., byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom 1913, vchod č. XX, poschodie/ podlažie č. 3, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch, častiach, zariadeniach a pozemku, ktorý sa vtom čase nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, keďže po rozvode manželstva povinného a jeho manželky rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 21.05.2018, nedošlo ešte právoplatne k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vyporiadané na základe dohody a byt, na ktorý súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo, nadobudla do výlučného vlastníctva bývalá manželka povinného, pričom vklad predmetnej dohody do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 20.02.2019, t.j. po začatí exekúcie. Súd vyhodnotil, že súdny exekútor pochybil, keď dňa 05.12.2018 vydal exekučný príkaz na nehnuteľnosť, v tom čase patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov povinného a jeho bývalej manželky, bez toho, aby v zmysle § 135 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, aby v zmysle § 135 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku oprávneného požiadal o udelenie súhlasu podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku, aby v zmysle § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zakázal povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného a aby v zmysle § 135 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku uložil povinnému, aby do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oznámil exekútorovi, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo s poučením, že pri neoznámení zodpovedá za škodu tým
spôsobenú. V zmysle odseku 2 citovaného ust. sa takéto upovedomenie malo doručovať aj osobe, ktorá má k nehnuteľnosti predkupné právo, pričom podľa § 137 ods. 1 Exekučného poriadku bolo možné vydať exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti) až po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol. S poukazom na uvedené, keďže v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie bývalou manželkou povinného, bol takýto exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov povinného a jeho bývalej manželky vydaný, podala bývalá manželka povinného takýto návrh v čase, kedy bola v zmysle ust. § 35 ods. 3 Exekučného poriadku účastníkom konania. Účastníkom konania pre určitý úsek je aj bývalý manžel povinného, avšak iba v prípade, ak nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva pred určením spôsobu vykonania exekúcie postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Súd má z vyjadrení a zaslaných dôkazov súdneho exekútora preukázané, že došlo k zrušeniu záložného práva zriadeného exekučným príkazom na predmetnej nehnuteľnosti na podklade exekučného príkazu zo dňa 05.12.2018, z čoho súd vyvodil, že došlo k upusteniu vykonávania exekúcie predajom predmetnej nehnuteľnosti. Sudca po preskúmaní exekučného spisu konštatuje, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový stav veci v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa skutkový stav veci v čase rozhodovania súdu (vyššieho súdneho úradníka) zmenil, keď súdny exekútor upustil od vykonania exekúcie predajom predmetnej nehnuteľnosti, bývalá manželka povinného tak už v čase rozhodovania súdu nemala postavenie účastníka konania a preto mal vyšší súdny úradník jej návrh odmietnuť. Čo sa týka jej ďalšej argumentácie a dôvodov na zastavenie exekúcie súvisiacich so samotným exekučným titulom, súd už v rozhodnutí zo dňa 09.07.2019 vyslovil, že v exekučnom konanie nie je za žiadnych okolností oprávnený rozhodovať o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, t.j. nemôže vysloviť prípadnú (relatívnu) neplatnosť právneho úkonu - notárskej zápisnice, pričom keďže je návrh bývalej manželky povinného odmietnutý z dôvodu, že táto nie je v súčasnosti účastníčkou exekučného konania pre žiaden jej úsek, súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s vecnou stránkou argumentácie týkajúcej sa jej dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pre prípad, ak by bol v budúcnosti exekvovaný majetok bývalej manželky povinného, môže si táto podať návrh na vylúčenie veci z exekúcie.
Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
Čo sa týka trov oprávneného voči bývalej manželke povinného, súd mení výrok III. napádaného rozhodnutia tak, že oprávnenému voči bývalej manželke povinného nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu nebola bývalá manželka povinného účastníčkou exekučného konania a preto ju nebolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie v prospech oprávneného. Exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 199d ods. 1 Exekučného poriadku dáva možnosť priznať oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, len voči povinnému v prípade, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, pričom toto ustanovenie, ani ďalšie ustanovenia Exekučného poriadku neumožňujú zaviazať na náhradu trov konania oprávneného osoby, ktoré nie sú účastníkmi konania. Keďže si oprávnený uplatňoval náhradu trov exekučného konania voči osobe, ktorá nie je účastníkom konania, nebolo možné mu takéto trovy priznať.
Vzhľadom k tomu, že bývalá manželka povinného nebola so svojím návrhom na zastavenie exekúcie úspešná, vyšší súdny úradník rozhodol správne II. výrokom napádaného rozhodnutia o nepriznaní trov
exekučného konania bývalej manželke povinného. Súd k uvedenému dopĺňa, že v zmysle § 255 CSP možno podľa zásady úspechu priznať náhradu trov konania strane, pričom bývalá manželka povinného nie je účastníkom konania a preto súd v tejto časti sťažnosť bývalej manželky povinného ako nedôvodnú zamietol.
Trovy sťažnostného konania si uplatnil aj oprávnený, aj bývalá manželka povinného. Za použitia rovnakých pravidiel uvedených v predchádzajúcich odsekoch, súd trovy sťažnostného konania oprávnenému nepriznal, keďže bývalá manželka povinného nie je účastníčkou konania a preto nemožno oprávnenému na jej úkor trovy exekučného konania priznať. Keďže bývalá manželka povinného nebola so svojou sťažnosťou úspešná, resp. bola úspešná len v časti, kedy jej súd síce vyhovel vtom smere, že zmenil jej povinnosť platiť trovy exekučného konania oprávnenému, no vo zvyšnej časti súd jej návrhu na zastavenie exekúcie ani nevyhovel, ani jej nepriznal trovy exekučného konania a preto nemožno hovoriť o jej úspechu a tak jej nebolo možné priznať trovy sťažnostného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.