Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Cb-3-2024.pdf
PDF · 73.41 KB
Case nature
Subarea
40Cb/3/2024
Uznesenie
Okresný súd Prešov, v právnej veci žalobcu: Aeroklub Prešov, občianske združenie, so sídlom Vranovská 72, 080 01 Prešov, IČO: 31 956 912, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: AUTO - TRACTOR - STEDAZO IT, s.r.o., so sídlom Sabinovská 122, 080 01 Prešov, IČO: 53 365 437, právne zastúpeného: JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, so sídlom Weberova 8, 080 01 Prešov, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.01.2024 sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti.
2. Podaním doručeným súdu dňa 15.07.2024 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca v podaní uviedol, že pri podaní žaloby vychádzal z listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 29.6.2023, kde je výslovne uvedené: „Môj klient ma požiadal o právnu pomoc pri vašich vzájomných rokovaniach ohľadom úpravy práv a povinností pri užívaní časti hangáru, v ktorej má môj klient uložené súbory svojich hnuteľných vecí.“ Tvrdenie o tom, že žalovaný má v hangári, ktorý patrí žalobcovi uložené hnuteľné veci je v podľa žalobcu v liste právneho zástupcu žalovaného viackrát zopakované. Na základe tohto listu sa žalobca dozvedel, že v hangári, ktorý je vlastníctvom žalobcu sa nachádzajú veci vo vlastníctve žalovaného. V priebehu súdneho konania vo vyjadrení zo dňa 22.4.2024 žalovaný prostredníctvom toho istého právneho zástupcu uviedol, že: „žiadne z hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v predmete nájmu a ktoré tam boli umiestnené dávno pred právnym vznikom žalovaného nepatria do vlastníctva žalovaného a ani do jeho (obchodného) majetku. Tieto hnuteľné veci nikdy neboli a nie sú zavedené a ani zaevidované v obchodnom majetku žalovaného.“ Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že zdrojom z ktorého žalobca získal informáciu o tom, že v nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sa nachádzajú hnuteľné veci žalovaného je právne vyjadrenie samotného žalovaného v 29.6.2023. V priebehu súdneho konania sa však žalobca (opäť z vyjadrenia žalovaného) dozvedel, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti žalobcu nie sú vlastníctvom žalovaného a ani ich tam neumiestnil. Keďže žalobca nedisponuje žiadnymi informáciami, ani dôkazmi o tom, kto je vlastníkom hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v jeho nehnuteľnosti a žalovaný už v štádiu súdneho konania vlastníctvo k týmto veciam popiera, je zrejmé, že žalobca sa ocitol v stave dôkaznej núdze a nie je v jeho záujme pokračovať v tomto konaní a zvyšovať tak jeho trovy. Vzhľadom na uvedené zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Vo vzťahu k trovám konania žalobca uviedol, že navrhuje aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania, a to s poukazom na § 257 CSP, keďže ako je zrejmé, dôvodom, pre ktorý žalobca podal žalobu voči žalovanému bolo uvedenie do omylu žalovaným o tom, že veci nachádzajúce sa v hangári žalobcu sú vlastníctvom žalovaného.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 22.4.2024. Žalovaný uviedol, že veci nachádzajúce sa v predmete nájmu nie je možné po stránke právnej považovať za veci stratené, opustené, či nikomu nepatriace, t.j. bez vlastníka. Je vecou žalobcu koho bude žalovať, na základe čoho tak bude robiť a z akých dôkazov bude pri tom vychádzať, resp. preukazovať skutkový základ ním súdne uplatneného nároku. To, že sa žalobcovi podľa jeo názoru nepodarilo zistiť resp. určiť, kto je vlastníkom vecí v predmete nájmu nemožno vykladať tak, že tieto veci nepatria nikomu. Bol to práve a jedine žalobca, ktorý sám vlastným posúdením určil akým spôsobom bude uplatňovať svoje práva, či tak bude robiť mimosúdne alebo súdne, ako aj to, kto má byť pasívne legitimovaný na splnenie jeho domnelého súdne uplatneného nároku. Skutočnosť, že táto jeho činnosť / posúdenie a vyhodnotenie skutkového stavu a dôkaznej situácie „nepriniesla želaný výsledok“ nemá vplyv na existenciu vlastníckeho práva k veciam nachádzajúcim sa v predmete nájmu. To, že sa žalobcovi nepodarilo zitiť vlastníctvo k veciam neznamená, že sa mu podarilo preukázať, že tieto veci nepatria nikomu, ani že sú stratené, opustené, t.j. bez vlastníka.
4. Vo vzťahu k trovám konania žalovaný uviedol, že podmienky pre postup podľa § 257 CSP podľa neho nie sú splnené. Žalovaný nikdy neuviedol žalobcu do omylu. Je to vždy jedine žalobca ako pán sporu, ktorý by mal niesť zodpovednosť za to, na základe akých všetkých dôkazov a náležite zisteného skutkového stavu iniciuje spor. Nemôže byť na zodpovednosti žalovaného to, že sa žalobca rozhodne iniciovať súdne konanie na základe jediného údajného dôkazu. Bol to sám žalobca, ktorý vlastným posúdením určil akým spôsobom sa bude domáhať ochrany svojich práv, či tak bude robiť mimosúdne alebo súdne, do akej miery bude „čistiť“ prípadnú spornosť v mimosúdnom konaní, ako aj to, voči komu tak bude robiť. Skutočnosť, že táto jeho činnosť nepriniesla želaný výsledok nemá vplyv na vznik zodpovednosti za začatie súdneho konania ako aj za to, že žalobca sa sám rozhodol konanie skončiť ešte pred vydaním meritórneho rozhodnutia a tým zavinil zastavenie konania. Bolo by v rozpore so zásadami materiálneho právneho štátu, aby predsúdne nesprávne vyhodnotenie dôkaznej situácie a skutkového stavu žalobcom po podaní žaloby mali za následok to, že by tento neniesol zodpovednosť za vznik trov. To by si tak každý mohol skusmo podávať žaloby bez toho aby niesol zodpovednosť za vznik trov a mohol tak zisťovať, či sa mu podarí uniesť dôkazné bremeno a do akej miery. V závere žalovaný poukázal na to, že žalobca bol v stave dôkaznej núdze od počiatku, keď na výzvu súdu nedokázal predložiť nie len nájomnú zmluvu, ale ani listinu preukazujúcu ukončenie nájomného vzťahu. Bol to sám žalobca, ktorý sa za nejasného / sporného skutkového stavu a rizikovej dôkaznej núdze rozhodol začať súdne konanie vzhľadom na čo by mal byť zodpovedný aj za vznik trov právneho zastúpenia žalovaného.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť postupom podľa § 144 CSP, a to skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto súd postupom podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca tým, že zobral žalobu späť, procesne zavinil zastavenie konania, preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení nemá na náhradu trov konania nárok.
13. Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré vznikli žalovanému, súd ich náhradu s poukazom na ust. § 257 CSP nepriznal.
14. Súd má za to, že predsúdne konanie a správanie účastníkov právnych vzťahov má svoj význam, opodstatnenie a potenciál v konečnom dôsledku predísť súdnemu konaniu, prípadne skrátiť súdne konanie či znížiť trovy takéhoto konania. Už z komunikácie pred začatím súdneho konania strany a ich zástupcovia môžu dôvodne predpokladať, akým smerom sa bude argumentácia protistrany uberať a akým smerom bude spor pokračovať. V tomto konaní boli obe strany právne zastúpené už v štádiu pred začatím súdneho konania a z obsahu spisu je zrejmé, že medzi právnymi zástupcami prebiehala komunikácia týkajúca sa riešenia právneho sporu medzi stranami. Z obsahu tejto komunikácie sa podľa názoru súdu žalobca dôvodne domnieval, že v spore medzi stranami nie je sporné vlastníctvo vecí uskladnených v priestoroch patriacich žalobcovi, keďže vlastníctvo k týmto veciam žalovaný nie len nepoprel, ale sa k týmto veciam ako vlastník v predsúdnej komunikácii hlásil a dokonca prejavil vôľu ich odstrániť (list zo dňa 29.6.2023). V tejto súvislosti preto nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, v zmysle ktorej bol to práve a jedine žalobca, ktorý sám vlastným posúdením určil, akým spôsobom sa bude domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, či tak bude robiť mimosúdne alebo súdne, do akej miery tak bude „čistiť“ prípadnú spornosť v mimosúdnom konaní, ako aj to, voči komu tak ide robiť. Spornosť o vlastníctve vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti vymedzenej v žalobe však v rámci predsúdneho konania neexistovala a preto neexistovala ani potreba „čistiť“ nejakú spornosť. Žalobca podľa názoru súdu legitímne očakával, že vlastníctvo k predmetným veciam nie je a nebude sporné. Navyše, nemožno ignorovať, že predsúdna komunikácia prebiehala medzi právnymi zástupcami a nie priamo medzi subjektmi právneho vzťahu a preto je potrebné to vzhľadom na kvalifikovanosť takej komunikácie zohľadniť.
15. Vzhľadom k uvedenému súd zmenu skutkových tvrdení zo strany žalovaného vyhodnotil ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.