Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-84-2020.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/84/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci Y. X., B. J. XX.XX.XXXX, X.: L. Š. XX, X., proti mužovi: W. U., B.Ý. J. XX.XX.XXXX, Z. J. XX.XX.XXXX, B. X.: J.. J. X. Č..XX, W. P., o opätovné prešetrenie určenia otcovstva, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 07.05.2019, č.k. 45Pc/3/2019-28, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 07.05.2019, č.k. 45Pc/3/2019-28, p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III, uznesením zo dňa 07.05.2019, č.k. 45Pc/3/2019-28, rozhodol o zastavení konania, z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania spočívajúcej v už rozhodnutej veci.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 09.01.2019 sa navrhovateľka domáhala opätovného prešetrenia určenia otcovstva muža W. U., B.. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie zo spisu Okresného súdu Bratislava- mesto sp.zn. P327/64 vedenom na Krajskom súde v Bratislave zistil, že Okresný súd v Karlových Varoch rozsudkom č.k. 14C 120/1960-12 zo dňa 03.01.1961, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Karlových Varoch, pod sp. zn. 7Co 324/61, zamietol žalobu maloletej Y. J., zast. OPM pri ONV v Karlových Varoch, že žalovaný W. U., B.. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej Y. J. B.. XX.XX.XXXX Z. T. T. J., nakoľko zo znaleckého posudku zo dňa 30.11.1960 znalca nemocnice s poliklinikou OÚNZ v Karlových Varoch, MUDr. Vlasty Šántorovej, vyplynulo, že podľa výsledkov vyšetrení krvnej skúšky podľa príslušných krvných znakov je žalovaný vylúčený z otcovstva k maloletej Y. J.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.1961. Zo zápisnice spísanej na Okresnom súde v Bratislave-mesto súd prvej inštancie zistil, že dňa 30.06.1964 matka navrhovateľky T. J. podala návrh na obnovu konania o zistenie otcovstva k maloletej Y. J., vedenom na Okresnom súde v Karlových Varoch pod sp. zn. 14C/120/1960 a namietala správnosť krvnej skúšky a žiadala krvnú skúšku opakovať. Okresný súd v Karlových Varoch uznesením č. k. 11C/200/1964-5 zo dňa 18.08.1964 návrh na obnovu konania zamietol, nakoľko navrhovateľka T. J. vo svojom návrhu na obnovu konania neuviedla žiadne nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by nemohla použiť v pôvodnom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.09.1964.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 161 ods. 1 a 2, § 230 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), konanie zastavil. Uviedol, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zakladá to prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode).
Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Súd prvej inštancie pri skúmaní podmienok konania zistil prekážku právoplatne rozhodnutej veci v konaní vedenom Okresným súdom v Karlových Varoch, rozsudkom č. k. 14C/120/1960-12 zo dňa 03.01.1961 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Karlových Varoch pod sp.zn. 7Co/324/61. V danom prípade je splnená podmienka totožnosti predmetu konania, v oboch prípadoch ide o určenie otcovstva muža W. U., B.. XX.XX.XXXX k navrhovateľke Y. X., B.. XX.XX.XXXX a totožnosti strán sporu súčasne. Vzhľadom k tomu, že vo veci sa právoplatne rozhodlo v konaní vedenom Okresným súdom v Karlových Varoch, rozsudkom č.k. 14C 120/1960-12 zo dňa 03.01.1961 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Karlových Varoch pod sp.zn. 7Co 324/61, súd prvej inštancie skonštatoval, že nemôže sa vec znova prejednať a ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto konanie vo veci zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti uzneseniu o zastavení konania podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom uvádza, že má za to, že W. U. je jej otcom. Poukázala na to, že krvné skúšky boli vykonané za podozrivých okolností v roku 1960. Navrhovateľka spomína v odvolaní, že nebol vypočutý kľúčový svedok T. V., jej údajný otec, ktorý sa mal dostaviť na výsluch, avšak sa nedostavil a nerobili sa ani jeho krvné skúšky. Ďalej uvádza, že jej matka bola v tehotenstve napadnutá a W. U. ju prehováral k interrupcii. Jej matka sa presťahovala stovky kilometrov do Karlových Varov, lebo vedela, že s vtedajšou mocou sa neradno zahrávať.
5. Odvolací súd preskúmal vec, túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
6. Odvolací súd po preskúmaní spisu a napadnutého uznesenia má za to, že napadnuté uznesenie je vecne a právne správne a v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci tu je prekážka už rozhodnutej veci, keď prebiehalo na súde v Karlových Varoch konanie o určenie otcovstva k navrhovateľke a skúmalo sa otcovstvo v návrhu označeného muža a konanie skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Karlových Varoch, č.k. 14C 120/1960-12 zo dňa 03.01.1961, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Karlových Varoch, pod sp. zn. 7Co 324/61. Nie je teda možné podať znovu návrh na určenie otcovstva k tomu istému mužovi, o ktorého otcovstve k navrhovateľke už bolo právoplatne rozhodnuté.
7. Podľa Čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
8. Podľa ust. § 410 CSP žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
9. Podľa ust. § 68f ods. 2 z.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom preskúmanie cudzieho rozhodnutia vo veci samej sa nepripúšťa.
10. Podľa čl. 52 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach za žiadnych okolností sa rozsudok vydaný v členskom štáte nesmie v dožiadanom členskom štáte skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.
11. Odvolací súd sa zaoberal otázkou, či návrh navrhovateľky nie je podľa obsahu návrhom na obnovu konania, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie mohol vyzvať navrhovateľku na objasnenie, či mienila podať nový návrh na určenie otcovstva, alebo návrh na obnovu konania. Odvolací súd však vychádzajúc z vyššie uvedených zásad konania, a teda najmä z dôvodu hospodárnosti konania a zbytočného nezaťažovania strán dospel k záveru, že nie je dôvodné vec rušiť a vracať súdu prvej inštancie na vyjasnenie, či nejde o návrh na obnovu konania, nakoľko aj keby navrhovateľka uviedla, že sa domáha obnovy konania, viedlo by to k zastaveniu konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu konať o návrhu
na obnovu konania. Išlo by totiž o návrh na obnovu konania, ktoré sa viedlo a bolo ukončené pred súdom v Karlových Varoch v Českej republike. Podľa ust. § 410 CSP o obnove konania rozhoduje súd, ktorý vydal rozhodnutie. Zároveň vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení Nariadenia, ako aj ustanovení Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nie je slovenský súd oprávnený preskúmavať rozhodnutia cudzieho štátu vo veci samej, teda nie je oprávnený ani rozhodovať o obnove konania cudzieho rozhodnutia.
12. Odvolací súd v neposlednom rade poukazuje aj na tú skutočnosť, že označený muž, ktorého určenia otcovstva sa navrhovateľka domáha, dňa 20.08.2012 zomrel, a teda návrh smeroval voči osobe, ktorá nemala už v čase podania návrhu procesnú subjektivitu, čo má za následok taktiež zastavenie konania. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví . Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 7 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou sa rozumie určitá danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku strán sporu, ktorej neexistencia predstavuje závažnú vadu konania. V prípade, ak strana nedisponovala procesnou subjektivitou od začiatku sporu, ide o neodstrániteľnú vadu konania s obligatórnym následkom zastavenia konania. Ak stranu sporu tvorí fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). Pokiaľ strata procesnej subjektivity nastala pred začatím konania, vedie táto skutočnosť vždy k zastaveniu konania.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k názoru, že je dôvodné potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania. Odvolací súd poukázal i na iné právne skutočnosti v danej veci, ktoré majú za následok zastavenie konania, preto nepovažoval z dôvodu hospodárnosti konania za dôvodné uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť len z dôvodu, že o zastavení konania mohlo byť rozhodnuté aj z iného právneho dôvodu (právomoc, respektíve procesná nespôsobilosť strany).
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 odsek 1 CSP, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).